Dušan Jamrich patrí medzi významné osobnosti slovenského divadla, filmu a televízie. Je herec, recitátor a pedagóg, ktorého charakterizuje výrazný hlas a tiež schopnosť presvedčivo stvárňovať široký výber postáv. Počas svojej dlhej kariéry sa stal neodmysliteľnou súčasťou Slovenského národného divadla a významne sa podieľal aj na jeho umeleckom a organizačnom smerovaní. V nedeľu 25. októbra oslavuje svoje 80. narodeniny. Pripomenie si ho aj Slovenská televízia – večer 25. októbra na Dvojke uvedie dokument Dušan Jamrich – Ticho medzi slovami. Nakrútili ho Jana Bučka Kovalčíková a Michal Fulier.
Bratislavský rodák prežil v tomto meste celé svoje detstvo. Pred štúdiom herectva pracoval približne rok v Polygrafických závodoch. K umeleckému vzdelaniu sa napokon dostal na Vysokej škole múzických umení v Bratislave, kde v roku 1970 úspešne absolvoval štúdium herectva. Už počas štúdia účinkoval na javisku Činohry SND a jeho výkony zaujali natoľko, že sa po skončení školy stal členom súboru. Nasledujúce desaťročia vytvoril množstvo postáv v klasických i moderných hrách slovenských aj zahraničných autorov. Jeho herectvo sa vyznačuje vnútorným sústredením, presnosťou, nadhľadom a výraznou javiskovou rečou. Dokáže spájať autoritu a dôstojnosť s psychologickou hĺbkou, vďaka čomu sa uplatnil v dramatických, historických aj komediálnych úlohách.
Medzi jeho významné divadelné postavy patria Jochanan v Hviezdoslavovej hre Herodes a Herodias, Haimon v Sofoklovej Antigone, Richard II. a Richard III. v Shakespearových historických hrách, Orestes v Ifigénii v Tauride či Sir Thomas More v dráme Človek pre všetky časy. V neskorších rokoch účinkoval aj v inscenáciách Popol a vášeň, Malomeštiakova svadba, Ilúzie, Mercedes Benz, Vojna a mier, Bačova žena a Kubo. Rozsah jeho repertoáru ukazuje, že sa neobmedzoval na jeden typ postáv, ale vyhľadával rozličné charaktery a náročné herecké výzvy.

Televízia, film, rozhlas i prednes
Široké publikum ho pozná aj z televíznych inscenácií a filmov. Mimoriadne výrazne sa zapísal do povedomia divákov stvárnením Ľudovíta Štúra v televíznom seriáli Štúrovci (r. Peter Mikulík, 1991). Táto úloha sa stala jednou z jeho najznámejších a spojila jeho herecký talent s významnou kapitolou slovenských dejín. Objavil sa tiež v ďalších televíznych a filmových projektoch vrátane filmov Eden a potom (r. Alain Robbe-Grillet, 1970), Zlozor (r. Dušan Kodaj, 1971), Dvere dokorán (r. Jozef Medveď, 1977), Kohút nezaspieva (r. Martin Ťapák, 1986), Neďaleko do neba (r. Martin Ťapák, 1987) či Eva Nová (r. Marko Škop, 2015). Spolupracoval aj s rozhlasom, kde mohol naplno uplatniť svoj charakteristický hlas.
Osobitné miesto v jeho tvorbe má umelecký prednes. Jamrich patrí medzi výrazných interpretov poézie Pavla Országha Hviezdoslava. Hviezdoslavove texty nevníma iba ako náročnú klasiku, ale aj ako živú výpoveď o človeku, prírode a slovenskom jazyku. Jeho prednes sa vyznačuje dôrazom na význam slov, rytmus a emocionálnu hĺbku. Významným projektom bola aj rozhlasová interpretácia Homérovej Iliady, ktorá potvrdila jeho schopnosť preniesť rozsiahle literárne dielo k poslucháčom prostredníctvom hlasu a výrazovej presnosti.
Popri umeleckej práci sa venoval pedagogickej činnosti na Vysokej škole múzických umení. Pomáhal vzdelávať mladých hercov a odovzdával im skúsenosti z divadelnej praxe. Jeho pôsobenie tak neovplyvnilo iba jednotlivé inscenácie, ale aj ďalšiu generáciu slovenských divadelníkov.
Na čele SND
Významnú úlohu zohral aj v riadení Slovenského národného divadla. V rokoch 1991 až 1996 stál na jeho čele a do funkcie generálneho riaditeľa sa vrátil v rokoch 1999 až 2005. Táto práca si vyžadovala okrem umeleckého rozhľadu aj organizačné schopnosti a rozhodovanie o fungovaní jednej z najdôležitejších kultúrnych inštitúcií na Slovensku. V roku 2002 bol zvolený za viceprezidenta Európskej divadelnej konvencie, medzinárodnej organizácie združujúcej divadlá z viacerých európskych krajín.
Jeho prínos ocenili viacerými vyznamenaniami. V roku 2003 mu bol udelený Rad Ľudovíta Štúra I. triedy za mimoriadne zásluhy o rozvoj slovenského divadelníctva. V roku 2008 získal Cenu Jozefa Kronera za stvárnenie Tribouleta v hre Kráľ sa zabáva, pričom ocenenie zohľadnilo aj jeho výkon v inscenácii Večera. Cenu ministra kultúry Slovenskej republiky za celoživotný prínos v hereckej tvorbe a ocenenie Literárneho fondu za celoživotné dielo mu udelili v roku 2010.
Dušan Jamrich je osobnosťou, ktorej sa úspešne podarilo spojiť herecké majstrovstvo s pedagogickou a manažérskou prácou. Jeho kariéra dokazuje, že divadelný umelec môže výrazne ovplyvňovať kultúru nielen na javisku, ale aj vzdelávaním ďalších generácií a vedením významnej inštitúcie. Pre divákov zostáva zapamätateľný najmä vďaka svojmu hlasu, kultivovanému prejavu a presvedčivým historickým postavám.