Herec Anton Trón začínal ako ochotník, filmová a televízna kamera si ho „našla“ už ako skúseného a etablovaného divadelného herca. Počas svojej filmovej kariéry spolupracoval s výraznými režisérskymi osobnosťami, účinkoval v kľúčových i divácky obľúbených filmoch slovenskej kinematografie. V júni si pripomíname 100. výročie jeho narodenia. Anton Trón začínal v amatérskom divadle vo Svite ako ochotník. Získal tu bohaté herecké skúsenosti. K profesionálnemu divadlu sa dostal v roku 1957, keď nastúpil do Krajového divadla v Spišskej Novej Vsi. Divadlo sa pre neho z koníčka stalo profesiou. V tamojšom divadle v rokoch 1960 – 1963 pôsobil aj ako umelecký šéf. Keď v roku 1963 túto scénu zrušili, Trón sa dostal do činohry Divadla Jonáša Záborského v Prešove. Aj tu bol neskôr, v rokoch 1980 – 1983, umeleckým šéfom. Na divadelnom javisku sa Trón „našiel“, herectvo bolo pre neho poslaním. Vychádzalo z jeho vrodeného talentu a citlivej intuície. V osemdesiatych rokoch ho kritika nazývala „stodolovským“ hercom, pretože hral ústredné postavy až v troch hrách Ivana Stodolu. Išlo o tragikomické typy, ktoré mu najviac vyhovovali a najlepšie sa v nich cítil. Jeho repertoár však obsahoval širokú škálu náročných postáv vážneho i komediálneho žánru. „Veľká je pravda v tom, že niet veľkých a malých rolí, všetky sú krásne, ak sú živo napísané, ak majú čo povedať divákovi,“ povedal v tejto súvislosti pre Prešovské noviny v roku 1984. Ružové sny aj Nevera...
Ponaučenie rozpráva príbeh školského roka na priemernej maďarskej základnej škole, odohrávajúci sa v súčasnosti, očami učiteľa aj žiaka. Mladá učiteľka literatúry Juci sa snaží priniesť do školy nový, moderný prístup, zatiaľ čo nováčik Palkó, ktorý sa práve prisťahoval z Berlína, zápasí s rigidným a nekompromisným vzdelávacím systémom. Konflikt medzi konzervatívnou a liberálnou pedagogikou sa stáva odrazom širšieho spoločenského napätia v Maďarsku. Napriek tomu, že film podáva nekompromisný pohľad na vzdelávanie v súčasnom Maďarsku, zachováva si hravý a humorný tón.
Film mal premiéru na MFF Locarno 2024, kde získal Zvláštne uznanie v sekcii Cineasti del Presente (Filmári súčasnosti) a Anna Mészöly si odniesla Cenu za najlepší herecký výkon v tejto sekcii.
Žáner: dráma
Dĺžka: 119 min.
Jazyková verzia: maďarsky so slovenskými titulkami
Odporúčaná prístupnosť: nevhodné pre vekovú skupinu maloletých do 15 rokov
Obsahové deskriptory: diskriminácia, strach
Distribútor: Asociácia slovenských filmových klubov
Premiéra: 11. 9. 2025