Aj na 98. ročníku cien americkej filmovej akadémie Oscar 2026 udelia tri sošky tvorcom krátkych filmov. Víťazov spoznáme 16. marca, slávnostný ceremoniál sa začne o jednej v noci stredoeurópskeho času. O filmy nominované na Oscara v kategóriách krátkometrážnych filmov sa nezaujímam iba preto, že som strihal americký krátky hraný film Most (r. Bobby Garabedian, 2003), natočený v Prahe s českými hercami, ktorý bol pred rokmi nominovaný na Oscara. Môj záujem o krátkometrážne filmy sa totiž zrodil už počas štúdia dokumentárnej tvorby na VŠMU. Nielen z „prinútenia“ pretože to bol cieľ môjho štúdia, alebo ako z núdze cnosť, pretože krátky film urobíte ľahšie a lacnejšie ako film celovečerný. Vždy som obdivoval poviedku ako literárnu formu oproti rozsiahlemu románu a vo filme sa tento fenomén v mojich očiach prejavil práve ako krátky film. Je úctyhodné, že Americká filmová akadémia si stále považuje za dôležité udeľovať ceny aj v krátkej metráži, čo je v ich prípade do 40 minút. Navyše plejáda filmových festivalov, ktoré práve krátku formu preferujú, je obrovská a pokrýva nielen základné rody filmu ako je dokument, animovaný film, hraný film, ale aj art- a arsfilmy, teda umelecké filmy, filmy o umení (čo nie je to isté), o vede, experimentálne, avantgardné, tematicky zamerané na šport, prírodné krásy, horolezectvo, poľnohospodárstvo, ekológiu, cestopisné filmy, populárno-vedecké filmy, nevraviac o hudobných...
Film Tančiareň sprostredkúva divákovi intenzívny pocit plynúceho času a dejín, v ktorom sa prelína „malý“ osobný život pravidelných návštevníkov jednej typickej parížskej predmestkej tančiarne s tokom „veľkých“ dejín. Snímka je nakrútená úplne bez slov. Všetko však divákovi majstrovsky sprostredkúva prostredníctvom syntézy hudby, tanca, pantomímy, masiek a kostýmov. V niekoľkých epizódach, odohrávajúcich sa v rozpätí takmer päťdesiatich rokov (1936 – 1983), sú v Tančiarni pripomenuté významné momenty z minulosti Francúzska, a spolu s ním vlastne aj celej Európy. K popularite filmu prispievajú mnohé charakteristické melódie tých čias, vrátane šansónov Édith Piaf a piesní Beatles. Originálnu koncepciu tanečného rozprávania prevzal známy taliansky režisér Ettore Scola z pantomimického divadelného predstavenia, ktoré uvádzalo parížske Le Théâtre du Campagnol v roku 1981. Do filmových úloh boli obsadení priamo herci úspešnej divadelnej adaptácie, pretože ich zohratosť bola v tomto prípade zárukou celosvetového úspechu filmu.
Film bol nominovaný na Oscara v kategórii najlepší cudzojazyčný film, získal štyroch Donatellových Davidov (film, réžia, hudba, strih) a Ettore Scola získal Strieborného medveďa za najlepšiu réžiu na Berlinale1984
Žáner: historický/muzikál/tanečný
Dĺžka: 112 min.
Jazyková verzia: bez slov
Odporúčaná prístupnosť: nevhodné pre vekovú skupinu maloletých do 12 rokov
Distribútor: Film Europe
Premiéra: 18. 12. 2025