Týždeň vo filme 1975 Týždeň vo filme 1966 konferencia Helsinki 1975 Týždeň vo filme 1966

Týždeň vo filme 1976: Všetko už bolo…

Milan Černák

Písmo: A- | A+

Bol to mimoriadne suchý rok. Voda v Dunaji klesla na minimum, kukurica i ďalšie plodiny vyschli, teploty stúpli nad tridsať stupňov Celzia. Vo Veľkej Británii dokonca nad tridsaťpäť. Išlo o jednu z najextrémnejších poveternostných situácií 20. storočia v Európe. Davy ľudí hľadali záchranu na kúpaliskách, pri krígľoch piva a deti so zmrzlinou. To všetko sa dozviete z prvého týždenníka (TvF 31) tejto novembrovej kolekcie.

Áno, tak bolo presne pred päťdesiatimi rokmi. Tohto roku sme si to len zopakovali: lebo všetko už bolo.

Prvého septembra sa išlo – ako každý rok – do školy (TvF 35). Predtým si užili najmä mestské deti školu v prírode či pioniersky tábor a vysokoškoláci – vrátane tých zahraničných – povinnú pracovnú brigádu.

Na konci októbra národ manifestačne napochodoval do volebných miestností. Tu sa zhoduje len dátum – ináč bolo všetko „ináč“: predvolebné besedy v agitačných strediskách (TvF 32), bilancovanie úspechov (napríklad v Starej Ľubovni v č. 33), či úspešný odpočet volebných programov, ktorý znamenal napríklad na Orave štyri nové školy (č. 37). A spaľovňa v Bratislave? Stavali ju bez veľkých orácií (č. 36).

V kolekcii opäť nenájdeme žiadnu správu zo zahraničia – ak nerátame vlastnú reportáž zo stavby plynovodu v oblasti Volgogradu (ZSSR).

Viditeľná stopa Petra Hledíka

Napriek tomu vnímavejší divák spozoruje veľké rozdiely v rukopisoch režisérov jednotlivých vydaní.

Peter Hledík počas relatívne krátkeho pôsobenia vo filmovom spravodajstve v ňom zachoval viditeľnú stopu. V kolekcii je zastúpený štyrmi číslami. Za sebou idúce prvé tri zaujmú výberom tém (nezabúdajme, že sme v čase „tvrdej“ normalizácie) a vysokým podielom šotov z kultúrnej oblasti: životné jubileum Jána Cikkera, nakrúcanie nového slovenského filmu podľa scenára Ivana Bukovčana, výstava sôch v piešťanských parkoch, cena sympatií časopisu Život pre Jozefa Kronera. Hledíkov štvrtý týždenník č. 38 je monotematická rozlúčka so zosnulým básnikom Ladislavom Novomeským.

Odporúčam pozrieť si ich. A na dôvažok: neskôr narodení si v šote o výrobe prvých tlačidlových telefónov v Liptovskom Hrádku v čísle 32 budú môcť predstaviť, ako sa obsluhovali tie vytáčacie.

FILMOVÉ TÝŽDENNÍKY NA TA3 – NOVEMBER 2026

Týždeň vo filme č. 31 – 32/1976 – 7. 11. o 7.30 hod. a 8. 11. o 14.30 hod.

Týždeň vo filme č. 33 – 34/1976 – 14. 11. o 7.30 hod. a 15. 11. o 14.30 hod.

Týždeň vo filme č. 35 – 36/1976 – 21. 11. o 7.30 hod. a 22. 11. o 14.30 hod.

Týždeň vo filme č. 37 – 38/1976 – 28. 11. o 7.30 hod. a 29. 11. o 14.30 hod

Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

Záber z filmu Chica Checa režiséra Šimona Holého. Foto: Arinafilm

Chica Checa si obula opätky a telo zareagovalo

Do kín prichádza koprodukčná komédia českého režiséra Šimona Holého. Nebude šetriť priznaniami. Český režisér Šimon Holý má už za sebou prvé úspechy. Do filmového sveta vstúpil debutom Zrkadlá v tme v roku 2021 a odvtedy nakrútil tri ďalšie snímky (A potom prišla láska..., Proxima a Hello, Welcome), získal nomináciu na Ceny českej kritiky aj na Českého leva. Tentoraz bolo jeho ambíciou sfilmovať príbeh, ktorý do istej miery súvisí s desivými udalosťami vo svete, no zároveň nás chce vrátiť k malým ľudským príbehom bez toho, aby sme cítili ťažobu. Rozhodol sa pri tom naďalej spolupracovať s tímom z predchádzajúcich projektov, no ako sám vraví, týmto filmom tematicky vstupuje do ďalšej, inej tvorivej fázy. Po trilógii, v ktorej sledoval postavy na prahu zmeny svojho života, presunul svoju pozornosť na zmeny samotné. Do slovenských kín prichádza jeho koprodukčná komédia Chica Checa. Názov filmu predstavuje alter ego hlavnej postavy Lukáša, ktorý žije vo Francúzsku – úspešný, šťastný a vzdialený svojej mame Zdene. Aspoň tak to pôsobí na obrazovke jej starého počítača, cez ktorý je s ním mama občas v kontakte. Nemá to jednoduché – hoci vedie zdanlivo obyčajný život vidieckej poštárky, túži po niečom viac než len zaháňať samotu pred telkou v rozpadávajúcom sa dome. A je tu ešte deväťdesiatročná babka Věra s jej posledným prianím v...
Zóny nikoho Záber z filmu Zóny nikoho. Foto: Filmsomnia

Toxické skládky ako trauma. Čo oči nevidia, srdce nebolí?

Tri výrazné slovenské dokumentaristky – Viera Čákanyová, Barbora Sliepková a Lucia Kašová spoločne nakrútili dokumentárnu mozaiku Zóny nikoho. V žánrovo pestrom pohľade sa venuje trom toxickým skládkam – trom najzávažnejším environmentálnym záťažiam na Slovensku.  Po premiére na MFDF Jeden svet a medzinárodnej premiére na MFDF Ji.hlava, kde film získal cenu za najlepší zvukový dizajn (Jakub Jurásek, Marek Buranovský), prichádzajú Zóny nikoho od 19. novembra do slovenských kín. Na Slovensku sa nachádza približne 1200 environmentálnych záťaži, z ktorých je viac ako 260 vo veľmi vážnom stave. Dokumentárny film Zóny nikoho sleduje tri z nich. Každá z režisérok sa zamerala na jednu. Lucia Kašová nakrúcala v oblasti trojuholníka smrti pri Chemko Strážske. Barbora Sliepková sa zamerala na gudrónové jamy v Predajnej. A Viera Čákanyová sa venuje bratislavskej Dynamitke a súvisiacej Vrakunskej skládke. „Pre bežného človeka je odpad zakopaný v zemi skrátka neviditeľný. To, že kontaminuje podzemné vody, vie málokto,“ hovorí Viera Čákanyová. „Skládky odpadu fungujú presne ako naše psychické traumy – žijú ticho v tele a krajine celé roky a hoci ich na prvý pohľad nevidno, majú devastačné dôsledky na naše zdravie,“ dopĺňa ju Barbora Sliepková. Záber z filmu Zóny nikoho. Foto: Filmsomnia Tri pohľady Snímka ponúka tri autorské pohľady troch režisérok v troch filmových epizódach, ktoré tvoria jednu snímku spojenú...
Záber z filmu Tichá radosť (1986) režiséra Dušana Hanáka. Foto: SFÚ

MoMA uvádza: Normalizácia v Československu. Slovenský film sa vracia do newyorského múzea

V prestížnom svetovom múzeu súčasného umenia MoMA v New Yorku sa od 20. novembra do 6. decembra uskutoční retrospektívna prehliadka nazvaná Tiene jari: Normalizácia v Československu. Počas nej sa premietne štrnásť československých filmov, ktoré vznikli v období rokov 1971 až 1986. Vo výbere sú zaradené aj snímky Dušana Hanáka, Dušana Trančíka, Martina Hollého a Juraja Jakubiska zo zbierok Slovenského filmového ústavu (SFÚ). Prehliadky sa osobne zúčastní Magda Vášáryová, predstaviteľka postáv z viacerých uvádzaných titulov. „Po invázii vojsk Varšavskej zmluvy v roku 1968 sa spolu s politickými slobodami Pražskej jari skončila aj ´veľká´ dekáda československej kinematografie – aspoň tak znie všeobecne prijatý názor,“ vysvetľuje dramaturgické pozadie podujatia Christopher Small, hosťujúci kurátor MoMA, ktrorý zostavil prehliadku normalizačných filmov. Na jej slovenskej časti participoval Rastislav Steranka, riaditeľ Národného kinematografického centra SFÚ. „Filmy v tejto kolekcii však rozprávajú iný príbeh. Diela, ktoré vznikli v rokoch 1971 až 1986, keď bola normalizácia najdusivejšia, naznačujú, že aj v najpochmúrnejšej politickej klíme sa našli umelci, ktorí naďalej tvorili, a to aj za radikálne zmenených podmienok,“ hovorí Small. Podľa neho v tomto období vznikli rôznorodé žánre, ako napríklad životopisné filmy, nadprirodzené komédie, westerny z pohraničia, charakterové štúdie, psychedelické rozprávky či existenciálne drámy, no „toto dlho hanobené obdobie československej kinematografie sa málokedy považuje za samostatnú éru...
Zobraziť všetky články