ZA THOMASOM ELSAESSEROM

V marci 2016 som nadviazal emailovú korešpondenciu s profesorom Thomasom Elsaesserom. Bolo to počas príprav retrospektívy a knižnej publikácie Nemecká jeseň. Oslovil som ho vtedy s ponukou, aby navštívil Bratislavu a predniesol prednášku na tému podľa vlastného výberu, ktorá by sa týkala fenoménu nového nemeckého filmu. Z našej korešpondencie postupne vyplynulo, že by v Bratislave mal prednášať o tvorbe Alexandra Klugeho s dôrazom na jeho dlhometrážny debut pre kiná Rozlúčka so včerajškom (Abschied von Gestern, 1966). Dohodli sme sa aj na tom, že súčasťou pripravovanej publikácie bude jeho text, profil Alexandra Klugeho. Thomas Elsaesser napokon prednášal v Bratislave v pondelok 2. októbra 2017 pred plnou kinosálou Filmovej a televíznej fakulty Vysokej školy múzických umení. Pred jeho prednáškou sa študentom a ďalším návštevníkom premietol spomínaný Klugeho film, čo profesor uvítal, lebo tak boli v obraze v súvislosti s tým, o čom chcel prednášať. Po prednáške odpovedal na otázky v rámci diskusie. 

Práce profesora Elsaessera, v českých či slovenských prekladoch, žiaľ, zastúpené len poskromne (v českom preklade vyšla kniha o filme Metropolis a niekoľko jeho štúdií a rozhovorov s ním predovšetkým v časopise Iluminace a v zborníku Nová filmová historie; v slovenskom preklade evidujeme len text o Alexandrovi Klugem v zborníku Nemecká jeseň a štúdiu Temné slnká a jasná planéta: Melancholia Larsa von Triera ako myšlienkový experiment v časopise Kino-Ikon), tvoria dnes už uzavretý pevný korpus, ku ktorému sa môžeme opakovane vracať a nachádzať v ňom vždy niečo iné, nové. Nie som odborníkom na Elsaesserovo dielo, no s jeho rôznymi textami som sa opakovane stretával a stretávam dodnes. Najviac ma na ňom fascinovala a fascinuje jeho otvorenosť voči novým podnetom a impulzom, prejavujúca sa okrem iného v šírke záberu, ktorou sa vyznačovala jeho činnosť. Som však presvedčený, že v jeho prípade sa šírka nerozvíjala na úkor hĺbky. Naopak, v jeho textoch sa stretávame s pozoruhodne hlbokým ponorom do problematiky, ktorej sa venoval. 

Obsiahnuť na malej ploche všetky oblasti, ktorým sa Elsaesser počas svojej mimoriadne plodnej a dlhotrvajúcej kariéry venoval a ku ktorým sa verejne vyjadroval, či už formou prednášok, alebo publikovaných kníh a štúdií, je prakticky nemožné, preto sa o to ani nechcem pokúšať. Chcel by som však pridať ešte jednu osobnú spomienku na profesora Elsaessera. Len pred pár mesiacmi som mu posielal výtlačok časopisu, v ktorom vyšiel preklad jeho štúdie o von Trierovej Melancholii. Následne som od neho dostal email s prosbou o poskytnutie elektronickej verzie iného textu uverejneného v časopise s tým, že by si ho rád nechal aspoň automaticky elektronicky preložiť, aby sa oboznámil s jeho argumentáciou. Som presvedčený, že nešlo o lacné lichotivé gesto zo strany renomovaného svetoznámeho odborníka, ale o úprimný záujem, o prejav neuhasiteľného smädu po rozvoji a pohybe myslenia, ktorý nezastaví ani jazyková bariéra. Elsaesserov záujem nerozlišoval medzi domnelým centrom a perifériou, medzi nadradeným dominantným a okrajovým diskurzom. Ak on sám vycítil záujem na druhej strane, neváhal poradiť, podeliť sa o svoje skúsenosti, vedomosti a vlastný pohľad na danú tému. Aj keď som v osobnom živom rozhovore s ním strávil len krátky čas, jeho prirodzená zvedavosť a britká inteligencia vyvolali u mňa pocit, že práve vďaka ľuďom ako Elsaesser myslenie neustrnie, ale dostáva podnety, aby sa ďalej rozvíjalo, aby bolo takpovediac vždy v stave zrodu. 

Michal Michalovič

Autor:
Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

70. MFF Oberhausen

Od jeho vzniku v roku 1954 charakterizuje festival v Oberhausene nielen prvotné edukatívne (cesta k vzdelaniu) a politické – povedané s Brankom „aktívne koexistenčné“ – ľavicové nastavenie (cesta k susedom), ale aj ďalšie postoje, manifestácie či konfrontácie, ktoré mu pravidelne prinášajú nové označenia a výčitky. Najprv „červený“ festival sa na začiatku 60. rokov stal tribúnou mladých proti prežitému kinu otcov. Čelil útokom katolíckej cirkvi, zmenil sa na miesto odporu voči prejavom mocenského obmedzovania slobody tvorby. A postpandemická súčasnosť ho stavia opäť pred nové hrozby. Nejde len o ďalšiu nálepku, keď sa pre svoj prejav solidarity Izraelu po útoku Hamásu zo 7. októbra 2023 stal festivalom „sionistickým“ a časť tvorcov i distribútorov sa preto odhlásila z programu. Podľa riaditeľa festivalu Larsa Henrika Gassa ide o signál ďalekosiahlejšej krízy kultúrnych podujatí. Formát nielen tohto západonemeckého festivalu, ktorý sa zrodil zo skúsenosti svetových vojen a fašizmu, čelí opäť tlaku. Ako sám v pripomenul, mosty ani cesty k susedom už nemajú prednosť. Vníma odklon od podujatí ako platforiem otvoreného myslenia, dialógu a sebareflexie, kde sa diskutovalo predovšetkým o rôznosti umenia, autorstva, estetických názorov. Smerujeme k akciám určeným len pre „svojich“ (cancel culture), kde si potvrdíme pohľad na svet, resp. na „mclarenovských“ susedov. Aj pre tieto otázky sa jedným z najnavštevovanejších a názorovo najostrejších podujatí festivalu stali konferencia a séria diskusií pod názvom...
Letná filmová škola

50 rokov filmovej nezávislosti LFŠ

„Keď sme premýšľali, ako jubilejný ročník poňať, prvé rozhodnutie bolo, že základná koncepcia programu sa nezmení, len každú sekciu naplníme maximálne atraktívnym obsahom,“ približuje pre Film.sk programová riaditeľka Iva Hejlíčková a pokračuje: „Navyše sme zaradili sekciu Comeback, do ktorej sme pozvali zahraničných hostí, ktorí v minulosti LFŠ už navštívili. Teraz sa sem vrátia a premietnu svoj nový film a k nemu ešte jeden, ktorý by radi dali divákom.“ Divákov tak čakajú stretnutia s Fridrikom Thór Fridrikssonom, Pedrom Costom, Seanom Ellisom, Mohsenom Makhmalbafom alebo Petrom Stricklandom. Tento britský režisér si ako filmový darček vybral film zo Slovenska – Solanov Prípad Barnabáš Kos. Do tvorby programu sa tentokrát zapojili aj samotní obyvatelia Uherského Hradišťa. Hlasovaním v ankete si vybrali tituly, ktoré si počas podujatia môžu pozrieť v kine na Masarykovom námestí.   Letná filmová škola predstaví napríklad retrospektívy venované Federicovi Fellinimu, Davidovi Lynchovi, Novému Hollywoodu, Jasudžirovi Ozuovi aj Chantal Akerman.  Všetky programové sekcie nájdete na Programové sekce 2024 - Letní filmová škola Uherské Hradiště (lfs.cz) Spomienka na Jana Kačera i gesto k slovenskej kinematografii S významným jubileom sa spája tiež ocenenie, ktoré organizátor festivalu, Asociácia českých filmových klubov, udelí výnimočným osobnostiam, čo zanechali hlbokú a trvalú stopu, nielen, v českom filme. „Tým prvým je Jiří Suchý, ktorého tvorivá dráha je natoľko komplexná, že ho...

Témou Letného filmového festivalu 4 živly bude Cesta

Letný filmový festival 4 živly sa už 26 rokov koná v auguste v Banskej Štiavnici. Tento rok bude v termíne 7. – 11. 8. a jeho témou bude Cesta. „Kurátorský výber filmov tento rok publikum zavedie na cesty do skutočne rôznorodých destinácií v skutočne rôznorodých snímkach. Po rozľahlej americkej krajine sa bude môcť túlať s hrdinami a hrdinkami klasických filmov Bezstarostná jazda (r. Dennis Hopper, 1969), Lost Highway (r. David Lynch, 1997) či Mŕtvy muž(r. Jim Jarmusch, 1995), ale aj noviniek, ktoré zarezonovali na svetových festivaloch v posledných rokoch – Lillian (r. Andreas Horvath, 2019) či Bežec (r. Marian Mathias, 2022). K protinožcom do Austrálie ho zavedú kultové snímky Šialený Max (r. George Miller, 1979) a Dobrodružstvá Priscilly, kráľovnej púšte (r. Stephan Elliott, 1994), každá z celkom iného žánrového súdka,“ uviedli organizátori. Festival v programe nezabudol ani na Áziu (Dobytie Everestu, r. George Lowe, 1953), Afriku (senegalská snímka Návrat hyeny (r. Djibril Diop Mambéty, 1973, ktorá je u nás napriek nespornému významu pre svetovú kinematografiu trestuhodne neznámou) a Európu. Domáci kontinent bude zastupovať aj kolekcia krátkometrážnych filmov z archívu Slovenského filmového ústavu a dve premiéry slovenských snímok. Zmenou prešla pozícia umeleckého riaditeľa festivalu, ktorú organizačný tím nastavil ako štafetovú – každý rok ju preberie iný člen či členka dramaturgického tímu. Prvým členom štafety...
Záber z filmu Hurikán

48. MFAF Annecy

Tento ročník festivalu bol tiež príležitosťou vzdať hold Portugalsku, hosťujúcej krajine, a tancu, ktorý bol ďalšou hlavnou témou. Odozva na festival a bohatá návštevnosť len potvrdzuje jeho postavenie ako hlavného centra svetovej animácie. Na záverečnom ceremoniáli získal Krištáľ celovečerný film Memoir of a Snail od Adama Elliota, zatiaľ čo digitálna artová 3D animácia pre dospelých Flow od Gintsa Zilbalodisa si odniesla až štyri ceny. Krištáľ za krátky film udelili portugalskému filmu Percebes od Alexandry Ramires a Laury Gonçalves. Pre slovenskú animáciu bol tento rok významným míľnikom, keď v Annecy predstavili rekordné množstvo slovenských a koprodukčných filmov, pričom tri zo šiestich slovenských filmov získali ocenenia. Prvým oceneným filmom bol Keď život chutí. Tento česko-slovensko-francúzsky koprodukčný film v réžii Kristiny Dufkovej a v slovenskej produkcii spoločnosti NOVINSKI získal Cenu poroty v kategórii Contrechamps. Film sa venuje témam zdravej lásky k sebe samému a v Annecy mal svetovú premiéru. O jeho distribúciu prejavilo záujem viac ako pätnásť krajín vrátane Japonska, Španielska, Portugalska, krajín severnej Európy, Stredného východu, bývalej Juhoslávie, Francúzska, Beneluxu a ďalších. Ďalším oceneným bol krátky film Ahoj leto v réžii Martina Smatanu a Veroniky Zacharovej, ktorý získal Cenu mladého publika. Pre Smatanu je to po filme Šarkan v roku 2019 už...
Zobraziť všetky články