Alchýmia festivalovej stratégie

Vznik filmu je náročný proces, o tom niet pochýb. Dá sa to stroho skonštatovať, ale čo sa za tým skrýva? Ak je niečo náročné, žiada si to podrobnejší pohľad, ktorý môže byť o to zaujímavejší. V mesačníku Film.sk prinášame seriál, v ktorom počas roka prevedieme čitateľov rôznymi fázami tvorby a výroby filmu až po jeho verejnú prezentáciu. V aktuálnej časti seriálu sa venujeme festivalovým stratégiám.

Film je nakrútený, postprodukčné práce ukončené, k úspešnému štartu k divákom chýba už len vhodne naplánovaná premiéra. Festivalový život snímky sa môže začať. Lenže nie každý dokončený film má potenciál osloviť festivalové publikum. Je vždy dôležité, aby sa producent zamyslel, aký typ filmu chystá, pre koho je určený a čo by preň mohlo byť najlepšie z hľadiska jeho festivalovej a distribučnej budúcnosti. Producent jednoducho musí zhodnotiť reálne šance filmu.

Festivalové taktiky sú variabilné a producenti sú motivovaní rozličnými cieľmi. Okrem ambície získať festivalové ocenenie to môže byť napríklad snaha o posilnenie PR filmu, čomu môže výraznejšie pomôcť účasť na prestížnom podujatí. Ďalším príkladom stratégie môže byť zacielenie na stredne veľké podujatia so slušnou tradíciou, ktoré niekedy pokryjú aj časť nákladov na festivalovú agendu. Film sa zároveň môže dostať k väčšiemu počtu divákov, ktorí sa síce nezaratúvajú do oficiálnej štatistiky návštevnosti konkrétneho titulu, ale producentovi môže takýto údaj pomôcť pri získavaní prostriedkov na iný projekt. Ďalším typom stratégie môže byť dôraz na šírenie posolstva snímky, najmä v prípadoch, ak ide o spoločensky angažované filmy, kde si producent menej všíma druh či prestížnosť podujatia a viac mu záleží na čo najširšej dostupnosti snímky. „Ak má film veľmi špecifickú tému, existujú aj festivaly so špecifickým tematickým zameraním, ako je napríklad Prison Movie v Olsztyne, organizovaný inštitúciou podobnou nášmu Generálnemu riaditeľstvu Zboru väzenskej a justičnej stráže. Z filmárskeho hľadiska možno nie je najprestížnejší, ale z tematického je absolútne presný. S filmom Comeback Mira Rema sme tam vyhrali hlavnú cenu,“ hovorí producentka a pedagogička Barbara Harumová Hessová. Na každý film sa šije jemu vlastná taktika, no jednotlivé prístupy sa dajú aj kombinovať, navzájom sa nevylučujú.

Riaditeľka Národného kinematografického centra SFÚ Alexandra Strelková vysvetľuje, že „nie pre každý film je Cannes alebo Berlinale ten pravý festival. Mnohí si myslia, že ak tam ich film nevybrali, je zlý. Nie je to tak. Ocitnete sa v konkurencii tisícky filmov a o tom, či ho prijmú, rozhoduje viac faktorov.“ Jedným z nich môže byť, že sa v jednom roku stretne niekoľko filmov s rovnakou tematikou. Rozhodujú aj regionálne kontexty. Darmo sa o uvedenie uchádzajú kvalitné tituly zo strednej a z východnej Európy, ak kurátor potrebuje film z južnej. Treba si uvedomiť, že riaditelia sekcií dávajú dokopy kurátorský program. Ďalším rozhodujúcim aspektom je aktuálnosť, resp. zostarnutie témy spôsobené dlhou výrobou filmu. Prípadné výrobné komplikácie a prieťahy pri dokončovaní filmu môžu zapríčiniť aj zmeškanie termínu ideálneho štartovacieho podujatia.

Vo všeobecnosti platí, že čím skôr sa začne s vytváraním festivalovej stratégie, tým lepšie. Niekedy sa však stratégia nedá dopodrobna naplánovať dlho vopred a priebežne sa prispôsobuje aktuálnej situácii. Najbežnejšou praxou je začať oslovovať významnejšie a prestížnejšie európske, prípadne svetové festivaly. Potom sa zvyčajne pokračuje strednými, menšími a nesúťažnými podujatiami. Festivalový život filmu je aktívny približne dva roky, dlhší čas je už nepravdepodobný a sporadický. „Neexistuje vyslovene správna alebo nesprávna stratégia. Niektoré rozhodnutia, ktoré v tejto oblasti producenti urobia, môžu byť na prvý pohľad dobré, ale v konečnom dôsledku nemusia filmu prospieť a naopak. Pri vytváraní stratégie treba uvažovať o čase dokončenia filmu a rozložení jednotlivých festivalov v priebehu roku. Dôležité je nepustiť film na malé podujatie, ak sa má neskôr uchádzať o účasť na prestížnom. Film by sa tak mohol diskvalifikovať, hoci aj tu existujú výnimky,“ ozrejmuje producentka Barbara Harumová Hessová.

Festivalovú stratégiu filmu môže pripravovať sám producent, prípadne aj v kooperácii s národným filmovým centrom, alebo má možnosť najať si festivalového koordinátora, primárne zameraného na túto oblasť. Taktiež sa stáva, že kvalitný projekt vzbudí záujem sales agenta, s ktorým následne producent uzavrie zmluvu, a sales agent si projekt vezme pod svoje krídla. Forma a rozsah tejto spolupráce sú individuálne a závisia od mnohých faktorov.

Barbara Harumová Hessová pokladá za ideálne, keď festivalový spolupracovník dokáže samostatne sledovať jednotlivé deadliny a selektovať spomedzi množstva podujatí tie, ktoré sú v najlepšom záujme daného filmu a nositeľov práv. Má na starosti komunikáciu a doručenie podporných a propagačných materiálov, ako sú presskit, titulky, ukážky z filmu v rôznych dĺžkach a formátoch, festivalový plagát, fotografie z filmu a podobne. Zároveň treba riešiť logistiku v súvislosti s festivalovými kópiami filmov a prípadnou osobnou účasťou tvorcov.

Filmová konzultantka Katarína Tomková, ktorá sa zameriava na medzinárodnú prezentáciu a umiestnenie projektov, objasňuje, že pre budúcnosť filmu je dôležité, aby autori a producenti chodievali na podujatia určené filmovým profesionálom, predstavili svoj projekt, vytvorili si sieť kontaktov a pravidelne informovali, v akom štádiu film je a čo sa s ním deje. Ale akým spôsobom si túto sieť vytvoriť? Filmy vo vývoji, výrobe či v postprodukcii majú možnosť prezentácie na medzinárodných trhoch alebo rôznych platformách, fórach, tvorcovia sa s nimi môžu zúčastniť na pitchingoch či individuálnych stretnutiach s inými profesionálmi, sales agentmi a kurátormi festivalov. Práve absolvovanie takýchto podujatí prináša tvorcom nielen spätnú väzbu, čerstvé a nezaujaté názory, ale aj možnosť ďalšieho záujmu o ich film. Na niektorých podujatiach môžu autori získať aj finančné ocenenie alebo iný typ podpory. Projekt, ktorý sa zúčastní na takýchto podujatiach, si budú selektori všímať a očakávať ho omnoho viac a skôr. Barbara Harumová Hessová v tejto súvislosti poznamenáva, že v tunajších podmienkach je producent neraz plne zamestnaný výrobou niekoľkých projektov súčasne a musí si z finančných i časových dôvodov dôkladne vybrať, kedy a na ktorých podujatiach sa zúčastní, aby to bolo za daných okolností zmysluplné.

Podceňovať netreba ani živý kontakt s filmovými novinármi píšucimi do časopisov, novín či online platforiem, ako sú Variety, The Hollywood Reporter, Screen International, Cineuropa a iné. Sú to médiá, ktoré sledujú svetové a európske regióny a ich zámerom je upozorňovať na zaujímavé novinky a informovať o nich.

Pomocnú ruku poskytuje svojimi skúsenosťami a kontaktmi Národné kinematografické centrum SFÚ. Jeho riaditeľka Alexandra Strelková sumarizuje, že za dvanásť rokov jej pôsobenia sa situácia v tejto oblasti postupne zlepšuje a mnohí autori a producenti prejavujú čoraz väčší záujem o to, čo sa s ich filmom bude diať po jeho dokončení. Myslí si však, že producenti zatiaľ podceňujú otázku nadväzovania kontaktov. „Akoby mali pocit vzdialenej dimenzie, ktorá nedovoľuje priblížiť sa k festivalovým kurátorom, no tí sú tam práve na to, aby sa s nimi zoznámili. Na druhej strane, to, že sa poznáte, vám nezaručí výber filmu na festival. Môže to znamenať, že si film pozrú prednostne alebo si ho dajú do kontextu s osobou a kinematografiou krajiny. Myslím si, že nie každý film je vhodný pre každý festival, ale existuje festival pre každý film. Len musíte zhruba vedieť, kam ho ponúknuť. Hoci stať sa môže aj to, že festival, pri ktorom ste si istý vhodnosťou vášho filmu, ho nevezme. Takže je to určitá zaujímavá alchýmia.“

Pavla Rachelová ( absolventka audiovizuálnych štúdií na FTF VŠMU )
FOTO: robotfilmfestival.com