Návrh zákona, ktorým sa má Rozhlas a televízia Slovenska zmeniť na Slovenskú televíziu a rozhlas, predložilo Ministerstvo kultúry SR 11. 3. do skráteného medzirezortného pripomienkového konania. Zákon prináša viacero zmien. Riaditeľom novej inštitúcie by už nebol súčasný generálny riaditeľ RTVS Ľuboš Machaj, ale volil by sa nový riaditeľ telerozhlasu. Po novom by ho mala voliť sedemčlenná rada zložená z troch nominantov ministerstva a štyroch členov zvolených v parlamente. Vzniknúť má aj programová rada, ktorá bude mať 11 členov, 9 by mal voliť parlament. Návrh zákona opätovne zavádza inštitút zmluvy so štátom. Predstavitelia rezortu a Slovenskej národnej strany, ktorá rezort ovláda, vyčítali RTVS nevyváženosť a neobjektívnosť, argumentovali tiež ekonomickou neudržateľnosťou situácie v RTVS a nedôverou v ekonomické schopnosti jej generálneho riaditeľa a nedostatkom vlastnej tvorby.

Návrh zákona vyvolal mnoho reakcií, podľa ktorých likviduje verejnoprávnosť RTVS a je iba cestou ako politicky ovládnuť RTVS. „Neexistuje žiaden reálny dôvod na zrušenie RTVS okrem jediného, a to je snaha o jej politické ovládnutie, a s tým nemožno súhlasiť,“ povedala prezidentka SR Zuzana Čaputová. K návrhu zákona prišlo v rámci medzirezortného pripomienkového konania 327 pripomienok, z toho 42 hromadných. 

„RTVS so znepokojením sleduje snahy súčasnej vládnej koalície o účelové ovládnutie verejnoprávnych médií s cieľom zmocniť sa ich, podriadiť ich silnej politickej moci a získať nad nimi kontrolu,“ píše sa v stanovisku RTVS k legislatívnej iniciatíve MKSR. „Predložená dôvodová správa k návrhu Zákona o Slovenskej televízii a rozhlase uvádza zavádzajúce a neobjektívne informácie, ktoré účelovo skresľujú plnenie verejnoprávnej funkcie RTVS, predovšetkým v oblasti jej nestrannosti, objektivity a vyváženého spravodajstva. Doteraz však zo strany MK SR neboli uvedené žiadne konkrétne výhrady podložené dôkazmi, že RTVS si neplní svoje zákonné povinnosti.“ Podľa RTVS o účelovosti zákona a o snahe politicky ovládnuť RTVS svedčí aj fakt, že v prípade schválenia návrhu zákona bude odvolaný generálny riaditeľ RTVS, ktorý dostal mandát a bol zvolený na 5 rokov. K výhradám týkajúcim sa vlastnej tvorby telerozhlas pripomenul, že RTVS je najväčším koproducentom filmovej tvorby na Slovensku.

mak

Asociácia nezávislých filmových producentov vydala 20. marca stanovisko k tvrdeniam Ministerstva kultúry SR a poslaneckého klubu SNS smerom k fungovaniu RTVS. „Ministerstvo kultúry SR a predstavitelia strany SNS uvedenými argumentmi účelovo odvádzajú pozornosť od skutočných zámerov, ktoré sledujú novou legislatívou o verejnoprávnych médiách. Ich cieľom je dosiahnuť zmenu vedenia RTVS, čo neskrývajú, a zároveň vytvoriť v novej Slovenskej televízii a rozhlase orgán na politickú cenzúru, čo je zrejmé z formulácií zákona v časti o programovej rade. Tieto zmeny dovolia súčasným vládnym predstaviteľom politicky ovládnuť verejnoprávnu televíziu aj rozhlas. Nezávislí filmoví producenti sú zásadne proti prijatiu tejto legislatívy. Pridávajú sa k Otvorenému listu poslancom a poslankyniam NRSR, ktorý sformulovala platforma Otvorená Kultúra! a spoločne s ňou žiadajú poslancov, aby škandalózny zákon nepodporili. Vyzývajú aj širokú verejnosť, aby svojimi podpismi pomohli vytvoriť na poslancov a poslankyne občiansky tlak,“ píše ANP v tlačovej správe. Zdôrazňuje tiež, že „RTVS od svojho vzniku v roku 2011 podporuje kvalitnú domácu tvorbu a aj vďaka jej koprodukčným aktivitám došlo v ostatnej dekáde k výraznému kvalitatívnemu a kvantitatívnemu vzostupu audiovizuálnej tvorby na Slovensku.“ Vyjadrenie podpísalo viacero profesijných organizácii pôsobiacich v audiovízii – Slovenská filmová a televízna akadémia, Asociácia producentov animovaného filmu, Asociácia slovenského dokumentárneho filmu, Asociácia scenáristov v slovenskej audiovízii, Asociácia slovenských filmových strihačov a Asociácia slovenských kameramanov. Akademický senát FTF VŠMU vo svojom stanovisku tiež vyjadril podporu RTVS: „My, členovia Akademického senátu Filmovej a televíznej fakulty dôrazne protestujeme proti predloženému návrhu Ministerstva kultúry Slovenskej republiky o Slovenskej televízii a rozhlase. RTVS sa v poslednom období vyprofilovala ako kľúčová apolitická inštitúcia, ktorá podporuje kreativitu v rôznych oblastiach filmového a televízneho umenia a zároveň dodržiava právo na slobodné, nezávislé a objektívne informácie.“

bar

Pripravovaný projekt Naši ľudia o vražde Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej slovenskej režisérky Terezy Nvotovej a scenáristu Mira Šifru získal hlavnú cenu na koprodukčnom fóre Series Mania Pitching Sessions. Producentmi projektu sú Jakub Viktorín a Tomáš Hrubý (nutprodukcia). Miniséria Naši ľudia súťažila spolu s ďalšími 15 projektami, ktoré vybrali spomedzi 430 pripravovaných projektov z celého sveta a získala štipendium v hodnote 50 000 eur. „Naši ľudia je inteligentný, premyslený a pútavý príbeh, ktorý objasňuje, baví a zároveň dáva silu pravde. Povzbudzujeme autorský a produkčný tím, aby išiel za svojím cieľom,“ povedala predsedníčka poroty Nina Lederman. Series Mania sa koná vo francúzskom Lille od roku 2018 a je najväčším podujatím v Európe venovaným výlučne televíznym seriálom.

bar

Medzi prvými zverejnenými titulmi prestížneho medzinárodného festivalu v Annecy sú aj štyri krátke filmy, ktoré vznikli v slovenskej koprodukcii – Ahoj leto (rež. Martin Smatana, Veronika Zacharová; prod. Studio Bororo), Free the Chickens (rež. Matúš Vizár; prod. nutprodukcia), Hurikán (rež. Jan Saska; prod. Artichoke) a I Died in Irpin (rež. Anastasiia Falileiva; prod. Artichoke). Annecy International Animation Film Festival sa uskutoční od 9. do 15. 6.. 

bar

Úvodný mesiac otvorenia zrekonštruovaného Kina Lumière – kina Slovenského filmového ústavu – ukázal, že diváci mu zostali verní. Kino svoje kinosály otvorilo 6. 2. a do konca mesiaca sa mu v návštevnosti podarilo dostať na úroveň spred pandémie. Najviac divákov a diváčok videlo filmový hit Chudiatko, zo slovenských snímok ich najviac prišlo na drámu Vojna policajtov. Počas februára Kino Lumière premietalo 24 dní, uviedlo 234 predstavení a navštívilo ich 8 665 divákov a diváčok. Priemerná návštevnosť na jedno predstavenie ukazuje, že kino sa z hľadiska diváckej návštevnosti dostalo na predpandemickú úroveň. „Návštevnosť v priebehu prvých dní prevádzky nás príjemne prekvapila,“povedala manažérka Kina Lumière Zita Hosszúová. „Februárové čísla zodpovedajú výsledkom spred covidového obdobia, čo je fantastické. Je výborné vidieť v kine známe tváre, ktoré už pred zatvorením patrili k nášmu stabilnému návštevníctvu i celkom nových ľudí, ktorí sa s Kinom Lumière ešte len zoznamujú.“ Na plátno najväčšej sály kina sa v apríli vráti aj cyklus Music & Film. Na úvod ponúkne dokument o Leonardovi Cohenovi a jeho najznámejšej piesni Hallelujah: Leonard Cohen, a Journey, a Song (2021) režisérskej dvojice Daniel Geller a Dayna Goldfine, ktorý bol uvedený na MFF Benátky, ale do slovenských kín sa nedostal. „Film tvoria tri línie. Život a osudové stretnutia Leonarda Cohena, sedem rokov práce na piesni Hallelujah a dramatická cesta piesne od odmietnutia nahrávacou spoločnosťou k hitu na vrchole rebríčka. To všetko dopĺňajú dojímavé svedectvá umelcov, pre ktorých znamenala pieseň zlom v ich živote,“ hovorí dramaturg cyklu Music & Film Miro Ulman. Tento cyklus v Kine Lumière patrí k mimoriadne obľúbeným, počas jeho existencie naň prišlo už takmer dvanásťtisíc divákov. Podľa Ulmana sú diváci „veľmi spokojní s kvalitou obrazu aj zvuku, ktoré sú pri tomto type filmov mimoriadne dôležité. Mrzí ma, že vlani, keď mal cyklus osláviť desiate výročie, bolo naše kino zatvorené. Verím však, že tak, ako sa diváci s radosťou vrátili do vynoveného kina na bežné projekcie, vrátia sa i na tieto špeciálne, jednorazové“. 

bar

Streamovacia platforma DAFilms.sk ponúkne od 8. 4. do 5. 5. online prehliadku filmov nominovaných na cenu Slovenskej filmovej a televíznej akadémie Slnko v sieti. Od 8. do 14. 4. bude zároveň prístupný výber filmov, ktoré nabúravajú stereotypné vnímanie rómskej komunity pri príležitosti Medzinárodného dňa Rómov. Pri príležitosti Dňa Zeme DAFilms.sk predstaví tiež v týždni 22. – 29. 4. kolekciu filmov s environmentálnou tematikou.

bar

Kolekcia desiatich klasických slovenských filmov sa predstavila v marci v národnej kinematéke v Severnom Macedónsku. Ponúkla výber krátkometrážnych a dlhometrážnych filmov, ktoré priblížili tamojšiemu publiku diela významných tvorcov slovenskej filmovej histórie. Retrospektíva sa konala od 23. do 29. 3. v Skopje. Prehliadku otvorila dvojica dokumentov režiséra Dušana Hanáka Prišiel k nám Old Shatterhand (1966) a Obrazy starého sveta (1972), oba patria k najuvádzanejším Hanákovým filmom v zahraničí. Počas nasledujúcich večerov sa divákom predstavili dvojice filmov Postup (1968) Viktora Kubala a Prípad Barnabáš Kos (1964) Petra Solana, Križovatky (1965) Ladislava Kudelku a Kristove roky (1967) Juraja Jakubiska, dva filmy Viktora Kubala Tajomný dedo (1944) a Zbojník Jurko(1976) a na záver retrospektívy sa premietli snímky Dvaja dobrí kamaráti (1972) Viktora Kubala a Noční jazdci (1981) Martina Hollého. 

V marci sa vybrané slovenské klasické filmy premietali aj na dvoch ďalších zahraničných podujatiach – v španielskom Santiagu de Compostela sa 26. 3. uskutočnila projekcia filmu Organ (1964) Štefana Uhra na tamojšom podujatí nazvanom O miestach a organoch. Ide o hudobný cyklus, ktorý sa koná od roku 2016 v období Veľkej noci a ponúka koncerty, workshopy a prehliadky so zámerom spoznať organy a dedičstvo hlavného mesta Galície. V americkom Seattli, v kine The Beacon sa v dňoch 29. a 31. 3. uskutočnili dve projekcie filmu Vtáčkovia, siroty a blázni (1969) Juraja Jakubiska, ktorý bol súčasťou programového cyklu pod názvom Deväť desatín zákona: Squatterské kino. Sekcia vychádza z myšlienky squatterov, že jednou z najprirodzenejších pohnútok bytia je vytvoriť si vlastný priestor na život, a ponúka filmy, ktoré dramaturgicky poukazujú na kultúru ako na niečo, čo nevzniká zhora, ale zo stretnutia ľudí so spoločným záujmom.

bar

Prvýkrát v histórii Českých levov získal najviac cien televízny projekt. Volha, s ktorou hlavný tvorca Jan Pachl a hlavný producent Josef Vieweg uspeli v kategórii najlepší televízny seriál si 9. 3. z udeľovania cien Českej filmovej a televíznej akadémie odniesla celkovo 5 Levov. Kryštof Hádek a Tomáš Jeřábek sa tešili zo sošiek v kategórii herec v hlavnej a vo vedľajšej úlohe a retro komediálny seriál, ktorého protagonistom je vodič Československej televízie a donášač ŠtB, uspel aj v kategórii kostýmy (Vladimíra Pachl Fomínová) a masky (Martin Valeš, Jana Bílková, Martin Větrovec). Najviac nominácií, spolu až 15, mala česko-slovenská historická dráma Bratia (r. Tomáš Mašín), producenta Petra Bíleka, ktorá sa stala najlepším celovečerným hraným filmom. Ďalšie ceny si však už neodniesla. Slovensko sa podieľalo aj na koprodukčnej sci-fi snímke Bod obnovy (r. Robert Hloz), ktorú ocenili za kameru (Filip Marek), strih (Jarosław Kamiński), zvuk (Lukáš Ujčík, Samuel Jurkovič, Jan Šulcek) a scénografiu (Ondřej Lipenský). Režisér Miroslav Janek a producent Jan Macola sa vďaka poetickej eseji zo sveta včiel Všechno dobře dopadne tešili z víťazstva v kategórii dokumentárnych filmov. Najlepším animovaným filmom je Tonko, Slávka a kúzelné svetlo režiséra Filipa Pošivača a producentov Jakuba Viktorína a Pavly Janouškovej Kubečkovej. Dva Levy prisúdili akademici home invasion hororu Prišla v noci, ktorý ocenili za réžiu (Tomáš Pavlíček, Jan Vejnar) a herečku v hlavnej úlohe (Simona Peková). Milena Steinmasslová si cenu odniesla za vedľajšiu ženskú hereckú úlohu v krimi dráme Nemé tajomstvá (r. Tomáš Mašín). Tá má Leva aj za scenár (Alice Nellis). Najlepšiu filmovú hudbu skomponoval Michal Pavlíček (Tancuj Matylda). Slovenskí filmári sa tešili z ocenenia za najlepší televízny film alebo minisériu (Matematika zločinu – hlavný tvorca Peter Bebjak, hlavní producenti Iva K. Jestřábová, Rastislav Šesták, Peter Bebjak). Neštatutárnu Cenu Magnesia za najlepší študentský film získala Electra (r. Daria Kashcheeva). Cenu za mimoriadny počin v oblasti audiovízie si počas večera prevzali režisérka Agnieszka Holland a producentka Šárka Cimbalová za film Hranice. Čestným Levom za mimoriadny prínos českej kinematografii poctili kameramana Vladimíra Smutného (Kolja, Smrt krásných srnců, Zámek v Čechách, Tmavomodrý svet, Pomaľované vtáča...). O tohtoročných cenách v hlasovaní rozhodlo 231 akademikov, čo je 60,79 % členov ČFTA. 

mak

V apríli majú uzávierky tri výzvy podprogramu MEDIA a jedna výzvy Cross (medzirezortná oblasť):

9. apríla má uzávierku výzva CREA-MEDIA-2024-VODNET (European VOD networks and operators – VOD siete a operátori). Ide o podporu platforiem VOD so sídlom v členských štátoch MEDIA, ktoré ponúkajú európsky obsah, s cieľom zvýšiť ich konkurencieschopnosť a zlepšiť dostupnosť a viditeľnosť európskych audiovizuálnych diel pre európske a medzinárodné publikum. Oprávnení žiadatelia: konzorcium aspoň 2 platforiem VOD pochádzajúcich najmenej z 2 rôznych členských štátov MEDIA; platformy ponúkajúce svoje služby aspoň v 2 členských štátoch MEDIA; európsky rozmer – katalóg musí obsahovať minimálne 500 audiovizuálnych diel (hrané, animované alebo tvorivé dokumentárne celovečerné filmy, TV filmy, TV seriály, krátke filmy); katalóg musí obsahovať aspoň 30 % diel z členských krajín MEDIA; audiovizuálne diela musia pochádzať najmenej z 5 krajín MEDIA a pokrývať minimálne 5 rôznych úradných jazykov EÚ. Financovanie: 60 % uznateľných nákladov.

11. apríla má uzávierku výzva CREA-MEDIA-2024-FESTNET (European festivals networks – Siete európskych festivalov). Podporu môžu získať siete festivalov, ktoré sa skladajú z koordinátora a najmenej 3 ďalších členských organizácií. Maximálne 20 % festivalov zapojených do siete (vrátane koordinátora) môže pochádzať z tej istej krajiny. Jeden festival môže byť členom maximálne 2 sietí. Podmienky pre festivaly: 50 % festivalového programu musí pozostávať z európskych nenárodných filmov z minimálne 15-tich členských štátov MEDIA, aspoň 3 z krajín musia byť krajiny s nízkou produkčnou kapacitou. Financovanie: max. 90 % oprávnených nákladov; max. 100 000 eur na člena siete.

25. apríla má uzávierku výzva CREA-CROSS-2024-INNOVLAB ( Cross sectoral – Innovation lab, Medzirezortná oblasť). Podpora organizácií v kultúrnom a kreatívnom sektore vrátane audiovizuálneho sektora na vývoj a testovanie inovatívnych digitálnych riešení, ktoré majú dlhodobý pozitívny vplyv na tieto sektory. O podporu sa môže uchádzať jedna organizácia alebo konzorcium minimálne dvoch partnerov z krajín zapojených do programu Kreatívna Európa. Výzva sa zameriava najmä na: podporu nových foriem tvorby na rozhraní rôznych kultúrnych a kreatívnych odvetví, napríklad prostredníctvom experimentálnych prístupov a využívania inovatívnych technológií; podporu inovatívnych interdisciplinárnych prístupov a nástrojov, ktoré by mali podľa možnosti zahŕňať viacjazyčný a sociálny rozmer s cieľom uľahčiť ich distribúciu, propagáciu a speňaženie a zabezpečiť prístup ku kultúre a kultúrnym činnostiam vrátane kultúrneho dedičstva. Financovanie: 70 % rozpočtu, suma je bez limitu.

25. apríla má uzávierku CREA-MEDIA-2024-FILMDIST (European film distribution – Európska filmová distribúcia). Schéma zameraná na podporu a posilnenie nadnárodnej distribúcie nenárodných filmov. Automatická podpora má formu dotácie pridelenej na základe výkazu vstupeniek predaných distribútorom na zahraničné európske filmy v predchádzajúcom období. Na základe predloženého výkazu je vypočítaný potenciálny grant, ktorý sa môže následne reinvestovať do koprodukcie, akvizície a propagácie na nový zahraničný európsky film. Žiadatelia musia byť európske distribučné spoločnosti registrované v jednom z členských štátov Európskej únie alebo v krajinách zúčastňujúcich sa na podprograme Creative Europe MEDIA. Prípustné projekty – film musí spĺňať nasledujúce kritériá: hraný, animovaný alebo dokumentárny film s minimálnou dĺžkou 60 minút; rok výroby (copyright) nesmie byť starší ako 2020; európsky film musí byť vyrobený s významnou účasťou profesionálov, ktorí sú štátnymi príslušníkmi/obyvateľmi krajín zapojených do podprogramu MEDIA. Financovanie: Proces sa bude aj naďalej skladať z dvoch fáz: generovanie, reinvestícia. Generačná fáza – distribútor sám vypočíta výšku plánovaného potenciálneho fondu na základe počtu predaných vstupeniek na zahraničné európske filmy počas obdobia od 1. 1. 2023 do 31. 12. 2023. Suma na jeden film sa vypočíta koeficientom prideleným podľa krajiny do výšky fixného stropu (pre Slovensko 16 000 predaných vstupeniek). Žiadateľ musí k žiadosti predložiť výkaz predaných vstupeniek už potvrdený Ministerstvom kultúry SR. Na základe výkazu je distribútorovi pridelená podpora.
Fáza reinvestovania – podľa výšky potenciálneho fondu žiadateľ pripraví stratégiu na jeho použitie a rozpočet do maximálne 12 nenárodných európskych filmov. Potenciálny fond môže distribútor investovať do nasledovných aktivít: 1. Financovanie filmu: koprodukcia nových nenárodných európskych filmov (t.j. filmy, ktoré nie sú dokončené k dátumu začiatku oprávnených nákladov). 2. Akvizícia: investovanie do minimálnej garancie. 3. Náklady na propagáciu, marketing a reklamu nenárodných európskych filmov. 4. Náklady na propagáciu, marketing a reklamu nenárodných európskych filmov distribuovaných v online priestore. Aktivita 1 a 2 spolu sú oprávnené len do výšky 75 % celkových priamych reinvestícií rozpočtu. Financovanie: maximálne 70 % oprávnených nákladov; maximálne 1 000 000 eur na projekt.

vs