Jeden z najvýznamnejších slovenských filmových režisérov Dušan Hanák je protagonistom novej dokumentárnej snímky Život alebo film režisérov Mareka Šulíka a Juraja Johanidesa. Rekapituluje Hanákove tvorivé pôsobenie v oblasti filmu aj jeho život. Do slovenských kín vstupuje 1. októbra. Pri tejto príležitosti sme Dušanovi Hanákovi položili niekoľko otázok.

V dokumente Život alebo film ste sa ocitli na opačnej strane kamery v intímnom portréte, ktorý o vás vytvorili iní. Aké pre vás bolo nepozerať sa cez kameru na druhých, ale nechať kameru pozerať sa na vás a nechať iných vstupovať do toho, čo z vášho života sa stane filmom?

Samozrejme, radšej som za kamerou ako pred kamerou.  Marek Šulík bol môj obľúbený študent a Jura Johanidesa poznám dlhé roky ako človeka, ktorý miluje film.

Celý život ste, či už s kamerou alebo aj s fotoaparátom, hľadali autentické momenty v životoch iných ľudí. Čo ste sa pri nakrúcaní tohto filmu dozvedeli o sebe od ľudí, ktorí tentoraz pozorovali vás?

Nejde o to, či vás niekto pozoruje, ide o vzťah s ľuďmi, ktorí vám niečo navrhnú a chcú sa s vami rozprávať. Ten vzťah bol a je priatelský, to bolo to najdôležitejšie, čo som sa od nich dozvedel.

Vo filme zaznie, že ste „zberateľom“ autentických momentov a viet. Čo robí vetu alebo okamih hodným toho, aby ste si ich „odložili“? Nebolo pre vás únavné stále si niečo zapisovať? Vo filme tiež hovoríte: „Kam som sa pozrel, tam som videl film.“ Je to dar, alebo aj určitá forma „prekliatia“?

Nie som zberateľom, zapíšem si to, čo je súčasťou mojej vnútornej témy a som príjemne prekvapený, keď to vo filme funguje. Dôležitý je kontext, situácia a charakter človeka, ktorý ma niečím zaujal. Usilujem sa, aby autentické motívy splývali s príbehom a fikciou. Vás by také niečo unavovalo?

Názov filmu stavia „proti sebe“ život a film. Vaše vyjadrenia vo filme a, samozrejme, vaša tvorba ukazujú, že jedno od druhého oddeliť nemožno. Dá sa však povedať, čo vám film priniesol do života? A ako váš život vstupoval do toho, čo ste nakrúcali alebo chceli nakrúcať?

Autorský film je súčasťou môjho života a vzájomne sa ovplyvňujú. Život je najlepší dramaturg. Zdá sa mi prirodzené, že vstupujem do všetkých postáv mojich filmov. V jednej chvíli myslím na detail i na celok.

O filme 322, ktorý pred niekoľkými rokmi zvíťazil v ankete Film.sk Slovenský film storočia, v dokumente hovoríte, že ste chceli nakrútiť súčasný film. Veľmi ma to zaujalo, lebo tesne pred filmom Život alebo film som videl debut Martiny Buchelovej Milovník, alebo bojovník, čo je, samozrejme, úplne iný film ako 322, mal som však pocit, že oba filmy majú spoločné to, že svoju súčasnosť iba nepredstierajú, ale sú autenticky, bytostne súčasné. Je podľa Vás vôbec možné vedome nakrútiť „súčasný film“, alebo sa ním film stane až tým, ako pravdivo zachytí dobu, v ktorej vzniká a postavy, o ktorých rozpráva?

Mám rád filmy, ktoré sú pravdivé. Najradšej mám filmy, ktoré vydržia skúšku času.