Dušan Hanák rozhovor Režisér Dušan Hanák. Foto: Miro Nôta
Písmo: A- | A+

Jeden z najvýznamnejších slovenských filmových režisérov Dušan Hanák je protagonistom novej dokumentárnej snímky Život alebo film režisérov Mareka Šulíka a Juraja Johanidesa. Rekapituluje Hanákove tvorivé pôsobenie v oblasti filmu aj jeho život. Do slovenských kín vstupuje 1. októbra. Pri tejto príležitosti sme Dušanovi Hanákovi položili niekoľko otázok.

V dokumente Život alebo film ste sa ocitli na opačnej strane kamery v intímnom portréte, ktorý o vás vytvorili iní. Aké pre vás bolo nepozerať sa cez kameru na druhých, ale nechať kameru pozerať sa na vás a nechať iných vstupovať do toho, čo z vášho života sa stane filmom?

Samozrejme, radšej som za kamerou ako pred kamerou.  Marek Šulík bol môj obľúbený študent a Jura Johanidesa poznám dlhé roky ako človeka, ktorý miluje film.

Celý život ste, či už s kamerou alebo aj s fotoaparátom, hľadali autentické momenty v životoch iných ľudí. Čo ste sa pri nakrúcaní tohto filmu dozvedeli o sebe od ľudí, ktorí tentoraz pozorovali vás?

Nejde o to, či vás niekto pozoruje, ide o vzťah s ľuďmi, ktorí vám niečo navrhnú a chcú sa s vami rozprávať. Ten vzťah bol a je priatelský, to bolo to najdôležitejšie, čo som sa od nich dozvedel.

Vo filme zaznie, že ste „zberateľom“ autentických momentov a viet. Čo robí vetu alebo okamih hodným toho, aby ste si ich „odložili“? Nebolo pre vás únavné stále si niečo zapisovať? Vo filme tiež hovoríte: „Kam som sa pozrel, tam som videl film.“ Je to dar, alebo aj určitá forma „prekliatia“?

Nie som zberateľom, zapíšem si to, čo je súčasťou mojej vnútornej témy a som príjemne prekvapený, keď to vo filme funguje. Dôležitý je kontext, situácia a charakter človeka, ktorý ma niečím zaujal. Usilujem sa, aby autentické motívy splývali s príbehom a fikciou. Vás by také niečo unavovalo?

Názov filmu stavia „proti sebe“ život a film. Vaše vyjadrenia vo filme a, samozrejme, vaša tvorba ukazujú, že jedno od druhého oddeliť nemožno. Dá sa však povedať, čo vám film priniesol do života? A ako váš život vstupoval do toho, čo ste nakrúcali alebo chceli nakrúcať?

Autorský film je súčasťou môjho života a vzájomne sa ovplyvňujú. Život je najlepší dramaturg. Zdá sa mi prirodzené, že vstupujem do všetkých postáv mojich filmov. V jednej chvíli myslím na detail i na celok.

O filme 322, ktorý pred niekoľkými rokmi zvíťazil v ankete Film.sk Slovenský film storočia, v dokumente hovoríte, že ste chceli nakrútiť súčasný film. Veľmi ma to zaujalo, lebo tesne pred filmom Život alebo film som videl debut Martiny Buchelovej Milovník, alebo bojovník, čo je, samozrejme, úplne iný film ako 322, mal som však pocit, že oba filmy majú spoločné to, že svoju súčasnosť iba nepredstierajú, ale sú autenticky, bytostne súčasné. Je podľa Vás vôbec možné vedome nakrútiť „súčasný film“, alebo sa ním film stane až tým, ako pravdivo zachytí dobu, v ktorej vzniká a postavy, o ktorých rozpráva?

Mám rád filmy, ktoré sú pravdivé. Najradšej mám filmy, ktoré vydržia skúšku času.       

Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

Martin Ťapák Režisér Martin Ťapák. Foto: archív SFÚ/Miro Nôta

Martin Ťapák

Od narodenia významnej osobnosti slovenskej kinematografie Martina Ťapáka uplynulo 13. októbra 2026 sto rokov. Hoci režisér, ktorého meno si spájame s početnými klasikami nášho filmového dedičstva, už nie je medzi nami (zomrel 1. februára 2015 vo veku 88 rokov), mnohé diela s jeho rukopisom sú dodnes súčasťou televízneho programu nielen počas sviatočných dní. Spolu s umeleckým odkazom jeho obľúbeného herca, tiež už zosnulého Jozefa Kronera, sa nám dodnes ich tvorba inšpirovaná ľudovými zvykmi a slovesnosťou pripomína v takých filmoch ako je Pacho, hybský zbojník (1975), Sváko Ragan (1976) či Popolvár najväčší na svete (1982). Martin Ťapák sa narodil 13. októbra 1926 v oravskej obci Liesek, z ktorej pochádza napríklad aj úspešný herec Milan Ondrík. Herecké vlohy dostal do vienka aj samotný Ťapák, ktorý sa k filmovej tvorbe dostal práve cez herecké začiatky. V rázovitej dedine na severe Slovenska sa tým, čo dnes vnímame ako folklórne tradície, žilo v rámci každodenného života. Ľudia si tu, podobne ako v iných regiónoch špecifických folklórnymi tradíciami, si dni ozvláštňovali rôznymi veselicami, sprievodmi či tanečnými zábavami spojenými s vystúpeniami divadelníkov – ochotníkov. Ťapáka toto prostredie výrazne ovplyvnilo. Všetky zážitky z detstva a dospievania pretavil vo svojej autorskej tvorbe do autentických umeleckých diel. Martin Ťapák a kameraman Karol Krška pri nakrúcaní filmu Rodná zem (1953) režiséra Josefa Macha. Foto: archív SFÚ...
Záber z filmu Pina o legendárnej tanečnici Pine Bausch v réžii Wima Wendersa. Foto: Be2Can

Festival Be2Can 2026 – od Minotaura cez fiktívnu Afriku až po famóznu Pinu

Cestovateľská prehliadka má zmysel, hovorí zakladateľ festivalu Be2Can Ivan Hronec. Jeho trinásty ročník v takmer päťdesiatke kín naprieč slovenskými regiónmi. V niektorých momentoch im vyčítajú, že Be2Can ani nie je seriózny festival, len prehliadka s pár filmami, ktorá cestuje po Česku a po Slovensku. Jeho zakladateľ Ivan Hronec však nemá prečo meniť zámer. Cieľom je vidieť to najzaujímavejšie zo svetových festivalov v Benátkach, Cannes a v Berlíne. „Be2Can je skrátka prehliadka, ktorá funguje niekde medzi veľkými festivalmi a štandardnou distribúciou,“ hovorí. Spolu s kreatívnym manažérom Dominikom Hroncom sú presvedčení, že cestovanie s vybranými filmami je dobrá vec aj pre desiatky českých a slovenských kín, ktoré sa do ich projektu pravidelne zapájajú a stále ich pribúda. Festivalová prehliadka Be2Can 2026 sa začína v stredu 14. októbra a potrvá týždeň. Vzťahové paranoje Tento rok uvádza Be2Can osem filmov v rekordných 49 kinách v 39 slovenských mestách naprieč všetkými regiónmi. Tematicky sú rozdelené do troch blokov – v prvom ide o headlinerov, ktorí rezonujú na najväčších festivaloch, v druhom o výber filmov z paralelných alebo vedľajších sekcií s geografickými, tematickými či formálnymi zvláštnosťami a v treťom o klasické veľké filmové návraty. Otváracím filmom festivalu je rodinná dráma Minotaur režiséra Andreja Zvjiaginceva pretkaná prvkami trileru. Sleduje úspešného podnikateľa Gleba v Rusku vo februári 2022, ktorého vojnový chaos a vzťahová paranoja postupne sťahujú do morálneho labyrintu. Je to prvý film...
Jeden svet NAZA Záber z filmu NAZA. Foto: The Guardian

MFDF Jeden svet uvedie dokument NAZA

Medzinárodný festival dokumentárnych filmov Jeden svet uvedie v spolupráci s Novou Cvernovkou slovenskú premiéru filmu NAZA. Na tohtoročnom festivale v Benátkach získal Zvláštnu cenu poroty a vyslúžil si aj 25-minútový potlesk publika. Dokument Yuvala Abrahama a Rachel Szor, spolutvorcov oscarového filmu No Other Land, prináša svedectvá príslušníkov izraelskej armády a spravodajských služieb o zabíjaní palestínskych civilistov v Gaze. Diváci a diváčky ho uvidia 23. októbra o 18. h v Novej Cvernovke ako súčasť festivalového programu venovaného dekolonizácii. Slovo NAZA je hebrejská vojenská skratka pre „vedľajšie škody“, teda počet civilných obetí, s ktorými sa pri útoku vopred počíta. Rovnomenný film vznikol po takmer trojročnom vyšetrovaní, v spolupráci s denníkom The Guardian a nezávislými médiami. „Žijeme si tu v našich zemepisných šírkach v pomerne mnohých sebaklamoch, predsudkoch, morálnych aj etických klišé vo vzťahu ku zvyšku sveta. Dokumentárny film s jeho silnými osobnými príbehmi je skvelým nástrojom na rozkrývanie týchto zautomatizovaných vzorcov, ktoré nám často znemožňujú potrebnú empatiu. Film NAZA je toho skvelým príkladom, o to vzácnejším, že k svetu cez neho prehovárajú práve izraelskí tvorcovia, ktorí sa rozhodli odporovať oficiálnej ideológii a propagande vlastnej krajiny,“ povedala riaditeľka festivalu Eva Križková. Film vyvolal rozporuplné reakcie. Dočkal sa odsúdenia zo strany izraelskej vlády, izraelský minister...
Zobraziť všetky články