
téma Filmy o Mikulášovi Černákovi sú určené dospelým, ale na hrôze reality to nič nemení
Pomáhame zlu, aby vykvitlo v plnej kráse? Pozreli sme sa na kampaň, prínos a mediálny dosah filmov MIKI a ČERNÁK.
Pomáhame zlu, aby vykvitlo v plnej kráse? Pozreli sme sa na kampaň, prínos a mediálny dosah filmov MIKI a ČERNÁK.
Začalo sa to ako telenovela o životných a milostných peripetiách troch mladých predavačiek z obchodného domu Dunaj. Dnes, po dvoch rokoch vysielania a deviatich sériách, opentlených vianočnými bonusmi, je seriál Dunaj, k vašim službám televízie Markíza žánrovo oveľa hybridnejším formátom, ktorý originálnym a celkom bezprecedentným spôsobom vyučuje národ dejiny. Pôvodná licencia seriálu, naviazaná na Zlatú labuť (2023 – 2024), podobný český […]
Režisér najčastejšie zasahuje do scenára, keď sú v dialógoch hádky.
Návštevnosť domácich hraných titulov zvádza hovoriť o roku 2024 ako o prelomovom napriek tomu, že rekord Jakubiskovej Bathory zostáva nepokorený. Nielenže sa slovenské a slovenské koprodukčné snímky prebojovali medzi najnavštevovanejšie filmy v kinách, ale aj podnietili verejnú diskusiu o spoločenských témach.
Pri hľadaní spôsobu, ako uchopiť hodnotenie dokumentárnej tvorby uplynulého roku, som premýšľala nad možnými prepojeniami. V skupine jedenástich filmov označených ako dokumentárne je až päť debutových, zastúpená je aj generácia etablovaných dokumentaristov (Kerekes, Šulík, Vojtek, Korec). V dvoch filmoch nájdeme rómskych protagonistov a protagonistky (Tretí koniec palice a Pokiaľ ja žijem). Jeden publicistický film zachytáva dôsledky celoplošného útoku Ruska na Ukrajinu (Mir nam). Štyri by bolo možné kategorizovať ako portréty, respektíve skupinové portréty (Prezidentka, Akvabely z Prandorfa, Pokiaľ ja žijem a Via Slovakia), pričom tento rok medzi nimi absentuje portrét medailón. Pri troch portrétoch je v popredí reflexia spoločenského fenoménu/udalosti – Otázka budúcnosti, Mir nam, Tretí koniec palice. Na rozhraní medzi portrétom a reflexiou spoločenského fenoménu stojí Wishing on a Star, medzi esejou a reflexiou spoločenského fenoménu zase Vtáčnik. Nástojčivosťou spracovania témy a formálnou invenčnosťou spomedzi minuloročných dokumentárnych filmov (aj lokálnej tvorby ako takej) vyčnievajú Šedá zóna (ktorá by mohla byť, podobne ako Vtáčnik, označená za esejistickú reflexiu spoločenského fenoménu) a Lapilli. Oba charakterizuje introspektívny modus a esejistický prístup (k rozprávaniu).
Slovenský animovaný film v minulom roku pokračoval v nastúpenej trajektórii – v kinách boli uvedené krátke filmy, pokračujú televízne projekty vrátane večerníčkov, úspešné sú aj koprodukcie, študenti ďalej nakrúcajú a festivaly fungujú. To, čo sa však rapídne mení, je životný pocit profesionálnych tvorcov.
Mesačník Film.sk spolupracuje od roku 2009 s renomovanými slovenskými filmovými vedcami, historikmi, kritikmi a publicistami na bodovaní slovenských celovečerných filmov, ktoré mali v tom-ktorom roku premiéru v domácich kinách. Aktuálne prinášame hodnotenie slovenských filmov s premiérou v roku 2024.
Aké slovenské filmy čakajú návštevníkov a návštevníčky kín v roku 2025?
Počas vlaňajšieho Filmového festivalu inakosti sa konala výročná konferencia Iniciatívy Inakosť, hlavného organizátora FFI, na ktorej odznela aj informácia, že v slovenskej audiovízii máme dosiaľ len štyri dlhometrážne kvír (LGBTI+) filmy. Na druhej strane, krátkych filmov na tieto témy je pomerne dosť (poväčšine ide o študentské práce z produkcie FTF VŠMU) – vlani a tohto roku ich bolo na FFI v pásmach FFI kraťasy: Slovenské premiéry uvedených po osem. No akousi vlajkovou loďou každej kinematografie sú predsa len dlhometrážne filmy. V tomto prípade teda „až“ štyri. Pozrime sa, kedy a za akých okolností vznikli a s akým ohlasom fungovali a fungujú v našom audiovizuálnom priestore.
Osobnosti televízie a filmu na Slovensku rozprávajú o Nežnej revolúcii v audiovizuálnej tvorbe.
Slovenská filmová a televízna akadémia vždy na prelome leta a jesene vyberá jeden aktuálny film, ktorý bude Slovensko zastupovať v súboji o Oscara v kategórii najlepší medzinárodný celovečerný film. Aké šance má slovenský film, ktorý je národným kandidátom na Oscara, v oscarovom súboji? A ako dosiahnuť, aby nebol „neviditeľný“?
Po téme zameranej na generáciu, ktorá v 90. rokoch ako prvá absolvovala Filmovú a televíznu fakultu VŠMU, sme sa vo Film.sk rozhodli pozrieť na mladých filmárov a filmárky, ktorí v posledných rokoch uviedli či v najbližšom období uvedú do kín svoje dlhometrážne debuty. S akými nástrahami sa pasujú v slovenskom audiovizuálnom prostredí?