Záber z filmu Príbehy z čarovnej záhrady. FOTO: Artichoke

Berlinale uvedie aj slovenské animované Príbehy z čarovnej záhrady

Písmo: A- | A+

Medzi vyše 140 celovečernými filmami, ktoré ponúkne 75. ročník festivalu Berlinale v štandardných sekciách bude aj česko-slovensko-slovinsko-francúzska animovaná bábková snímka Príbehy z čarovnej záhrady. Jej slovenskými koproducentami sú spoločnosť Artichoke a STVR.

Snímka Príbehy z čarovnej záhrady sa v Berlíne predstaví v súťažnej sekcii Generation Kplus určenej filmom pre deti. V nej už Slovensko v minulosti bodovalo. V roku 2017 si Krištáľového medveďa za najlepší film odniesla Iveta Grófová s titulom Piata loď, v roku 2023 zase porota sekcie udelila Grand Prix Mire Fornay a jej filmu Mimi. Tohtoročný festival Berlinale sa koná od 13. do 23. februára.

Premiéra po desiatich rokoch práce

„Je to ďalší úspech pre slovenskú animáciu, ktorej sa v posledných rokoch mimoriadne darí reprezentovať našu kinematografiu na najprestížnejších festivaloch. Pre našu spoločnosť je to už druhý animovaný film so svetovou premiérou na Berlinale v priebehu dvoch rokov,“ povedal o výbere Príbehov z čarovnej záhrady do programu festivalu producent Juraj Krasnohorský zo spoločnosti Artichoke. „Bola to fantastická, priateľská spolupráca, ktorá trvala neuveriteľných desať rokov a vyžadovala si trpezlivosť od všetkých spolupracovníkov, finančných inštitúcií a množstva ďalších partnerov. Svetová premiéra na Berlinale je pre nás všetkých veľkou odmenou a zadosťučinením,“ povedal o snímke, ktorá mala pracovný názov O nepotrebných veciach a ľuďoch.

Rovnako sa volá aj kniha pre deti Arnošta Goldflama, podľa ktorej film vznikol. Traja súrodenci v ňom prichádzajú k čerstvo ovdovenému dedkovi. Skôr než zaspia, sa Zuzanka rozhodne pre nich vyčarovať z babkinho slameného klobúka rozprávky – také, aké im rozprávala babka. A to je začiatok kúzelnej cesty…

Detské filmy a vážne témy

Na filme Príbehy z čarovnej záhrady pracovali štyria režiséri – David Súkup (Česko), Patrik Pašš ml.(Slovensko), Leon Vidmar (Slovinsko) a Jean-Claude Rozec (Francúzsko). „Detské filmy sa z obavy, že to v malom divákovi vyvolá negatívne emócie, často vyhýbajú téme smrti. Dôsledkom potom je, že deti, ktoré tragickú udalosť v rodine prežívajú, majú pocit, že sú samy, bez emočnej podpory, pretože všetci naokolo sa tvária, akoby sa nič nestalo,“ povedal k filmu slovenský režisér Patrik Pašš ml.. „Napriek tvorivým a finančným rizikám sa producenti rozhodli opatrne a citlivo pristúpiť k tejto citlivej téme, a práve preto je tento film pre mňa taký dôležitý,“ dodal.

Podľa českého producenta Martina Vandasa zo spoločnosti Maurfilm je Goldflamova kniha zaujímavá svojím odvážnym prístupom, humorom a skúmaním tém, ako sú pocit nechcenosti a každodenné zázraky, ktoré vidí len ten, kto sa pozerá pozorne.

Film potešil aj autora knižnej predlohy. „Je to môj vôbec prvý animovaný film podľa mojej knižky. O to viac ma teší, že sa mi bábka Dedka tak podobá a hrá ako ja,“ uviedol Goldflam.

Do slovenských kín prídu Rozprávky z čarovnej záhrady na jeseň v distribúcii spoločnosti Bear With Me Distribution. Hudbu k nim zložila slovenská skladateľka Lucia Chuťková a nahral ju orchester Slovenskí symfonici s dirigentom Adriánom Kokošom vo Veľkom koncertnom štúdiu Slovenského rozhlasu.

O Zlatého medveďa sa uchádzajú Richard Linklater aj Rebecca Lenkiewicz

V hlavnej súťaži berlínskeho festivalu sa predstaví 19 filmov. O Zlatého medveďa sa budú uchádzať snímky režisérov a režisérok ako Richard Linklater, Michael Franco, Hong Sang-soo, Radu Jude, Rebecca Lenkiewicz či Lucile Hadžihalilović. O tom, kto si odnesie ceny, rozhodne porota pod vedením amerického režisér Todda Haynesa.

Čestného Zlatého medveďa festival tento rok udelí škótskej herečke Tilde Swinton.

Súčasťou festivalu je tradične aj Európsky filmový trh. Na ňom budú mať projekcie štyri snímky, na ktorých sa koprodukčne podieľalo aj Slovensko. Ide o Amerikánku Viktora Tauša, Nikto ma nemá rád Tomáša Weinreba a Petra Kazdu, Perlu Alexandry Makarovej a už spomínané Príbehy z čarovnej záhrady.

Na trhu bude domácu kinematografiu tradične reprezentovať aj Slovenský filmový ústav. V spolupráci s Českom a Slovinskom pripravuje každoročne stánok Central European Cinema. Stánok poskytuje informácie o slovenskej kinematografii a slúži tiež ako priestor pre pracovné stretnutia filmových profesionálov.

Autor:

Záber z filmu Príbehy z čarovnej záhrady. FOTO: Artichoke

Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

Fotografia z filmu Autíčkári. Foto: BFilm

recenzia Autičkári

Autičkári – kto sú a koho oslovia? Dokumentárny film Dominika Bariho sa týka každého, kto vlastní auto. Téma krádeží vozidiel totiž nie je vzdialená realita, ale riziko, s ktorým sa môže stretnúť prakticky každý z nás. Film poodhaľuje fungovanie takzvaného leopoldovského gangu. Jeho členovia síce operujú po celom Slovensku, no zázemie, veliteľské centrum a sklad nakradnutého majetku mali – a podľa všetkého stále majú – najmä v Leopoldove. Aranžovaná dokumentácia v snímke Autičkári predstavuje komplexne vystavanú estetiku dokurealizmu, v ktorej sa autori programovo pohybujú na jemnej hrane medzi faktickou presnosťou a dramatickou interpretáciou. Starostlivo inscenované rekonštrukcie, odvíjajúce sa od policajných záznamov a osobných svedectiev priamych účastníkov, rafinovane prechádzajú od vernosti faktom až po ich umeleckú variáciu. Tento prístup ukazuje krehkosť hranice medzi reálnym a esteticky dotvoreným. Mimoriadne pôsobivé sú výpovede obetí, ktorých osobné príbehy sú umne konfrontované s detailnými opismi zlodejských praktík. Akoby sa pred nami otvorili hlbiny dvoch protichodných entít. Sedemdesiatštyri minút, v ktorých kontrapunkt vďaka sugestívnym vsuvkám udiera na tú správnu notu. „Mne zomrel otec, keď som mal dvanásť, ... a maminka to nezvládla, no, nezvládla nás nejako držať medzi mantinelmi. Samozrejme, že bola z toho smutná, bola z toho smutná dlhé roky,“ zoznamujeme sa v úvode so zlodejom zo„starej školy“. Jeho životná cesta sa neskôr radikálne...
Strihač Jay Rabinowitz. Foto: VFF

Príde strihač filmov Jarmuscha a Aronofského aj strihačka Jacquesa Audiarda

Odkrývajú zložitý a tvorivý svet za filmami a ponúkajú ponor do profesií, vďaka ktorým môžeme v kinách prežívať príbehy. Medzinárodné networkingové podujatie Visegrad Film Forum už viac ako desaťročie prináša na študentskú pôdu oceňovaných profesionálov z filmového priemyslu a počas niekoľkých dní ich intenzívne spája so študentmi i verejnosťou. 12. ročník sa bude konať tradične na Filmovej a televíznej fakulte Vysokej školy múzických umení v Bratislave od 19. do 22. marca a prinesie strihačskú špičku, jednu z najúspešnejších európskych producentiek či vhľad do súčasnej maďarskej kinematografie. Filmy, ktoré strihal, patria medzi kultové kúsky a pozná ich hádam každý študent filmu. Rekviem za sen (r. Darren Aronofsky, 2000) a Strom života (r. Terrence Malick, 2011) sa dostali na prestížny zoznam najlepšie zostrihaných filmov všetkých čias, ktoré zostavuje strihačská asociácia Motion Picture Editors Guild. Ako dvorný strihač Jima Jarmuscha sa podpísal pod snímky Noc na zemi (1991), Mŕtvy muž (1995), Káva a cigarety (1999), Ghost Dog – Cesta samuraja (1999) a ďalšie. Pracoval však aj na mnohých ďalších známych filmoch, ako napríklad 8. míľa (r. Curtis Hanson, 2002) či Fontána (r. Darren Aronofsky, 2006). Americký strihač Jay Rabinowitz tak už desaťročia posúva hranice filmového rozprávania. Iný, no rovnako zaujímavý pohľad na profesiu strihača prinesie Francúzka Juliette Welfling, ktorá má tiež za sebou dlhú...
Táňa Pauhofová a Vojtěch Vodochodský vo filme Vlny.

Českého leva majú Vlny aj Keď život chutí

Českého leva za najlepší film roku 2024 získala snímka Vlny režiséra Jiřího Mádla, ktorá vznikla v česko-slovenskej koprodukcii. „Nesmierne si vážim to, že v našej krajine máme stále verejnoprávne médiá,“ povedala pri preberaní ceny pre najlepší film jeho producentka Monika Kristl. Samotný Mádl si počas večera odniesol hneď dve sošky – za najlepšiu réžiu a scenár. Na filme, ktorý sa odohráva v prostredí rozhlasu a rozpráva príbeh z konca 60. rokov o novinároch, ktorí vzdorujú cenzúre a snažia sa poslucháčom prinášať pravdu, pracoval roky. Nenechal sa odradiť, keď kompetentní na rôznych miestach na tému jeho filmu reagovali, že nie je aktuálna, nikoho nezaujíma, prípadne, že on je na spracovanie tejto témy príliš mladý a nezažil ju. Vlny mali celkovo najviac – 14 nominácií. Na cenu z nich premenili 6. Z Českého leva za vedľajšiu ženskú hereckú úlohu vo filme Vlny sa tešila slovenská herečka Tatiana Pauhofová. Pri jeho preberaní poďakovala okrem režiséra Jiřího Mádla aj všetkým slovenským novinárom, ktorí ešte bránia demokraciu. Český lev pre Novinských V česko-slovensko-francúzskej koprodukcii vznikla animovaná snímka Keď život chutí, ktorú vyhlásili za najlepší animovaný film. Cenu získala aj slovenská producentka Agata Novinski. Jej manžel, skladateľ Michal Novinski, zvíťazil vďaka rovnakému filmu v kategórii hudba. Pripomenul, že jednou z tém filmu je aj hľadanie lásky k sebe samému – ňou...
Zobraziť všetky články