Otec Príbehy z čarovnej záhrady Záber z filmu Príbehy z čarovnej záhrady. FOTO: Artichoke

Berlinale uvedie aj slovenské animované Príbehy z čarovnej záhrady

Písmo: A- | A+
[tts_reader]

Medzi vyše 140 celovečernými filmami, ktoré ponúkne 75. ročník festivalu Berlinale v štandardných sekciách bude aj česko-slovensko-slovinsko-francúzska animovaná bábková snímka Príbehy z čarovnej záhrady. Jej slovenskými koproducentami sú spoločnosť Artichoke a STVR.

Snímka Príbehy z čarovnej záhrady sa v Berlíne predstaví v súťažnej sekcii Generation Kplus určenej filmom pre deti. V nej už Slovensko v minulosti bodovalo. V roku 2017 si Krištáľového medveďa za najlepší film odniesla Iveta Grófová s titulom Piata loď, v roku 2023 zase porota sekcie udelila Grand Prix Mire Fornay a jej filmu Mimi. Tohtoročný festival Berlinale sa koná od 13. do 23. februára.

Premiéra po desiatich rokoch práce

„Je to ďalší úspech pre slovenskú animáciu, ktorej sa v posledných rokoch mimoriadne darí reprezentovať našu kinematografiu na najprestížnejších festivaloch. Pre našu spoločnosť je to už druhý animovaný film so svetovou premiérou na Berlinale v priebehu dvoch rokov,“ povedal o výbere Príbehov z čarovnej záhrady do programu festivalu producent Juraj Krasnohorský zo spoločnosti Artichoke. „Bola to fantastická, priateľská spolupráca, ktorá trvala neuveriteľných desať rokov a vyžadovala si trpezlivosť od všetkých spolupracovníkov, finančných inštitúcií a množstva ďalších partnerov. Svetová premiéra na Berlinale je pre nás všetkých veľkou odmenou a zadosťučinením,“ povedal o snímke, ktorá mala pracovný názov O nepotrebných veciach a ľuďoch.

Rovnako sa volá aj kniha pre deti Arnošta Goldflama, podľa ktorej film vznikol. Traja súrodenci v ňom prichádzajú k čerstvo ovdovenému dedkovi. Skôr než zaspia, sa Zuzanka rozhodne pre nich vyčarovať z babkinho slameného klobúka rozprávky – také, aké im rozprávala babka. A to je začiatok kúzelnej cesty…

Detské filmy a vážne témy

Na filme Príbehy z čarovnej záhrady pracovali štyria režiséri – David Súkup (Česko), Patrik Pašš ml.(Slovensko), Leon Vidmar (Slovinsko) a Jean-Claude Rozec (Francúzsko). „Detské filmy sa z obavy, že to v malom divákovi vyvolá negatívne emócie, často vyhýbajú téme smrti. Dôsledkom potom je, že deti, ktoré tragickú udalosť v rodine prežívajú, majú pocit, že sú samy, bez emočnej podpory, pretože všetci naokolo sa tvária, akoby sa nič nestalo,“ povedal k filmu slovenský režisér Patrik Pašš ml.. „Napriek tvorivým a finančným rizikám sa producenti rozhodli opatrne a citlivo pristúpiť k tejto citlivej téme, a práve preto je tento film pre mňa taký dôležitý,“ dodal.

Podľa českého producenta Martina Vandasa zo spoločnosti Maurfilm je Goldflamova kniha zaujímavá svojím odvážnym prístupom, humorom a skúmaním tém, ako sú pocit nechcenosti a každodenné zázraky, ktoré vidí len ten, kto sa pozerá pozorne.

Film potešil aj autora knižnej predlohy. „Je to môj vôbec prvý animovaný film podľa mojej knižky. O to viac ma teší, že sa mi bábka Dedka tak podobá a hrá ako ja,“ uviedol Goldflam.

Do slovenských kín prídu Rozprávky z čarovnej záhrady na jeseň v distribúcii spoločnosti Bear With Me Distribution. Hudbu k nim zložila slovenská skladateľka Lucia Chuťková a nahral ju orchester Slovenskí symfonici s dirigentom Adriánom Kokošom vo Veľkom koncertnom štúdiu Slovenského rozhlasu.

O Zlatého medveďa sa uchádzajú Richard Linklater aj Rebecca Lenkiewicz

V hlavnej súťaži berlínskeho festivalu sa predstaví 19 filmov. O Zlatého medveďa sa budú uchádzať snímky režisérov a režisérok ako Richard Linklater, Michael Franco, Hong Sang-soo, Radu Jude, Rebecca Lenkiewicz či Lucile Hadžihalilović. O tom, kto si odnesie ceny, rozhodne porota pod vedením amerického režisér Todda Haynesa.

Čestného Zlatého medveďa festival tento rok udelí škótskej herečke Tilde Swinton.

Súčasťou festivalu je tradične aj Európsky filmový trh. Na ňom budú mať projekcie štyri snímky, na ktorých sa koprodukčne podieľalo aj Slovensko. Ide o Amerikánku Viktora Tauša, Nikto ma nemá rád Tomáša Weinreba a Petra Kazdu, Perlu Alexandry Makarovej a už spomínané Príbehy z čarovnej záhrady.

Na trhu bude domácu kinematografiu tradične reprezentovať aj Slovenský filmový ústav. V spolupráci s Českom a Slovinskom pripravuje každoročne stánok Central European Cinema. Stánok poskytuje informácie o slovenskej kinematografii a slúži tiež ako priestor pre pracovné stretnutia filmových profesionálov.

Autor:

Záber z filmu Príbehy z čarovnej záhrady. FOTO: Artichoke

Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

Záber z filmu Virtuálna priateľka. Foto: ASFK

Intimita v digitálnom svete

Po úspešnom celovečernom dokumente V sieti (2020), ktorý nakrútila spoločne s režisérom Vítom Klusákom a zaoberala sa v ňom zneužívaním detí na internete, a Zákone lásky (2021), v ktorom zaostrila na boj o manželstvo pre všetkých, prichádza česká režisérka Barbora Chalupová s ďalšou snímkou s háklivou témou. Vo Virtuálnej priateľke sa zamerala na portál OnlyFans a jeho tvorkyne. Chalupovú vo filme Virtuálna priateľka zaujímalo, ako žijú ženy, ktoré na OnlyFans ponúkajú provokatívny erotický obsah a zarábajú tak milióny korún. Čo na ich prácu hovorí okolie? Ponúkajú svojim fanúšikom iba uspokojenie, alebo im nahrádzajú skutočnú lásku? Virtuálna priateľka sleduje tri takéto ženy. „Film neostáva na povrchu a nestavia na senzáciích, ale približuje všeobecnejšiu tému samoty v digitálnom svete. Internetová stránka OnlyFans sa tak stáva len jednou z mnohých sociálnych sietí a protagonistky a protagonisti filmu sa zďaleka až tak veľmi nelíšia od bežných užívateľov ďalších sociálnych sietí, ako by sa na prvý pohľad mohlo zdať,“ povedal o filme Virtuálna priateľka Marek Hovorka, riaditeľ Medzinárodného festivalu dokumentárnych filmov Ji.hlava. Snímka ho koncom októbra otvárala, od 13. novembra je aj v slovenských kinách. Aj sama Chalupová tvrdí, že jej nešlo o senzáciu prostredníctvom erotiky. „Virtuálna priateľka je snahou porozumieť tomu, ako sa menia intimita, vzťahy a naše predstavy o blízkosti v digitálnom svete,“ povedala režisérka jihlavskému festivalu. Snímka vznikla v česko-slovensko-bulharskej koprodukcii. Slovenskými producentkami filmu sú...
Emil Horváth ml. v dráme Štefana Uhra Dolina. Foto: Archív SfÚ/Václav Polák

Emil Horváth

„... som v jednom kole, no keby sa to kolo zastavilo, asi by som nebol rád, zrejme by sa dostavil abstinenčný syndróm,“ prezradil Emil Horváth v knihe rozhovorov s Jánom Štrasserom Už dávno nie som mladší (2025). A hoci 12. novembra rozšíril divadelný, televízny i filmový herec a režisér rady osemdesiatnikov, práce má stále dosť. „Keby ste hľadali literatúru či filmy z tohto obdobia, spočítate ich možno na prstoch jednej ruky: Obchod na korze, Karvašova Polnočná omša, Tatarkova Farská republika… Skrátka je to obdobie, ku ktorému sa národ nechce vracať. Lebo je to čosi, čo nerobí dobré meno,“ vysvetlil, čím ho oslovila ponuka participovať na seriáli Dunaj, k vašim službám (r. Peter Magát, Peter Kelíšek, Peter Hoferica, 2023 – 2025). „Poznám ľudí, ktorí sa po vojne vystrihovali z rodinných fotografií, lebo na nich boli v gardistických uniformách. Mnohí naši významní politickí, spoločenskí či kultúrni činitelia nosili vždy ten správny politický dres – za prvej republiky, za Slovenského štátu, za komunizmu a aj po Nežnej revolúcii.“ V aktuálnom televíznom hite hrá bývalého majiteľa luxusného obchodného domu a zásadového otca rodu Rudolfa Kučeru, ktorý si svojimi postojmi vyslúžil nálepku „biely žid“. V súčasnosti ho vidno napríklad aj v seriáli Nemocnica (r. Ján Novák, Víťa Procházka, Richard Bobek, 2021 – 2025), v predchádzajúcom desaťročí hral napríklad...
recenzia Príbehy z čarovnej záhrady Záber z animovanej rozprávky Príbehy z čarovnej záhrady. Foto: bearwithmefilm.com

recenzia Príbehy z čarovnej záhrady

Veľká skupina filmov určených detskému publiku akoby sa často vyhýbala, ba až bála, vyvolať u svojej cieľovej skupiny čo i len náznak negatívnej emócie. Tento prístup je do istej miery pochopiteľný. Zrejme by si získal podporu mnohých rodičov, no netreba zabúdať, že zatiaľ, čo fikciu môžeme „sterilizovať“ od určitých druhov emócií, v realite to, žiaľ (?), nejde. Deti často prežívajú pocity prostredníctvom hyperbolizovaných reakcií a až postupne sa učia tieto emócie verbalizovať a regulovať. K nadobudnutiu komplexného zvládania vlastných emócií prispieva výchova, pomocná ruka, ktorá v ranom veku pomáha dieťaťu pochopiť, prečo sa cíti tak, ako sa cíti. V tomto ohľade môže byť veľmi vďačným prostriedkom aj samotný film. Detský divák má výraznú tendenciu imitovať to, čo videl na obrazovke. Podľa teórie observačného učenia psychológa Alberta Banduru sa deti učia pozorovaním a následným opakovaním správania. Film ako vizuálne médium vytvára silné modely správania. V prípade animovaných filmov sa postavičky stávajú vzormi, s ktorými sa deti ľahko identifikujú. Prečo by teda malo byť problémom konfrontovať detského diváka aj s negatívnym súborom emócií, ak to môže mať vo výsledku pozitívny dopad na jeho mentálny vývin? Fiktívna rovina napokon umožňuje prežiť náročné situácie v bezpečnom prostredí, napríklad aj pomôcť dieťaťu, ktoré zažíva stratu...
Zobraziť všetky články