Záber z filmu Príbehy z čarovnej záhrady. FOTO: Artichoke

Berlinale uvedie aj slovenské animované Príbehy z čarovnej záhrady

Písmo: A- | A+

Medzi vyše 140 celovečernými filmami, ktoré ponúkne 75. ročník festivalu Berlinale v štandardných sekciách bude aj česko-slovensko-slovinsko-francúzska animovaná bábková snímka Príbehy z čarovnej záhrady. Jej slovenskými koproducentami sú spoločnosť Artichoke a STVR.

Snímka Príbehy z čarovnej záhrady sa v Berlíne predstaví v súťažnej sekcii Generation Kplus určenej filmom pre deti. V nej už Slovensko v minulosti bodovalo. V roku 2017 si Krištáľového medveďa za najlepší film odniesla Iveta Grófová s titulom Piata loď, v roku 2023 zase porota sekcie udelila Grand Prix Mire Fornay a jej filmu Mimi. Tohtoročný festival Berlinale sa koná od 13. do 23. februára.

Premiéra po desiatich rokoch práce

„Je to ďalší úspech pre slovenskú animáciu, ktorej sa v posledných rokoch mimoriadne darí reprezentovať našu kinematografiu na najprestížnejších festivaloch. Pre našu spoločnosť je to už druhý animovaný film so svetovou premiérou na Berlinale v priebehu dvoch rokov,“ povedal o výbere Príbehov z čarovnej záhrady do programu festivalu producent Juraj Krasnohorský zo spoločnosti Artichoke. „Bola to fantastická, priateľská spolupráca, ktorá trvala neuveriteľných desať rokov a vyžadovala si trpezlivosť od všetkých spolupracovníkov, finančných inštitúcií a množstva ďalších partnerov. Svetová premiéra na Berlinale je pre nás všetkých veľkou odmenou a zadosťučinením,“ povedal o snímke, ktorá mala pracovný názov O nepotrebných veciach a ľuďoch.

Rovnako sa volá aj kniha pre deti Arnošta Goldflama, podľa ktorej film vznikol. Traja súrodenci v ňom prichádzajú k čerstvo ovdovenému dedkovi. Skôr než zaspia, sa Zuzanka rozhodne pre nich vyčarovať z babkinho slameného klobúka rozprávky – také, aké im rozprávala babka. A to je začiatok kúzelnej cesty…

Detské filmy a vážne témy

Na filme Príbehy z čarovnej záhrady pracovali štyria režiséri – David Súkup (Česko), Patrik Pašš ml.(Slovensko), Leon Vidmar (Slovinsko) a Jean-Claude Rozec (Francúzsko). „Detské filmy sa z obavy, že to v malom divákovi vyvolá negatívne emócie, často vyhýbajú téme smrti. Dôsledkom potom je, že deti, ktoré tragickú udalosť v rodine prežívajú, majú pocit, že sú samy, bez emočnej podpory, pretože všetci naokolo sa tvária, akoby sa nič nestalo,“ povedal k filmu slovenský režisér Patrik Pašš ml.. „Napriek tvorivým a finančným rizikám sa producenti rozhodli opatrne a citlivo pristúpiť k tejto citlivej téme, a práve preto je tento film pre mňa taký dôležitý,“ dodal.

Podľa českého producenta Martina Vandasa zo spoločnosti Maurfilm je Goldflamova kniha zaujímavá svojím odvážnym prístupom, humorom a skúmaním tém, ako sú pocit nechcenosti a každodenné zázraky, ktoré vidí len ten, kto sa pozerá pozorne.

Film potešil aj autora knižnej predlohy. „Je to môj vôbec prvý animovaný film podľa mojej knižky. O to viac ma teší, že sa mi bábka Dedka tak podobá a hrá ako ja,“ uviedol Goldflam.

Do slovenských kín prídu Rozprávky z čarovnej záhrady na jeseň v distribúcii spoločnosti Bear With Me Distribution. Hudbu k nim zložila slovenská skladateľka Lucia Chuťková a nahral ju orchester Slovenskí symfonici s dirigentom Adriánom Kokošom vo Veľkom koncertnom štúdiu Slovenského rozhlasu.

O Zlatého medveďa sa uchádzajú Richard Linklater aj Rebecca Lenkiewicz

V hlavnej súťaži berlínskeho festivalu sa predstaví 19 filmov. O Zlatého medveďa sa budú uchádzať snímky režisérov a režisérok ako Richard Linklater, Michael Franco, Hong Sang-soo, Radu Jude, Rebecca Lenkiewicz či Lucile Hadžihalilović. O tom, kto si odnesie ceny, rozhodne porota pod vedením amerického režisér Todda Haynesa.

Čestného Zlatého medveďa festival tento rok udelí škótskej herečke Tilde Swinton.

Súčasťou festivalu je tradične aj Európsky filmový trh. Na ňom budú mať projekcie štyri snímky, na ktorých sa koprodukčne podieľalo aj Slovensko. Ide o Amerikánku Viktora Tauša, Nikto ma nemá rád Tomáša Weinreba a Petra Kazdu, Perlu Alexandry Makarovej a už spomínané Príbehy z čarovnej záhrady.

Na trhu bude domácu kinematografiu tradične reprezentovať aj Slovenský filmový ústav. V spolupráci s Českom a Slovinskom pripravuje každoročne stánok Central European Cinema. Stánok poskytuje informácie o slovenskej kinematografii a slúži tiež ako priestor pre pracovné stretnutia filmových profesionálov.

Autor:

Záber z filmu Príbehy z čarovnej záhrady. FOTO: Artichoke

Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

Záber z filmu Stratené v Prešove (r. Slavomír Capek, Tomáš Telepák). Foto My Street Films SK / DAFilms.sk

Natoč si svoj film! Spustili súťaž námetov My Street Films SK

Do My Street Films SK sa môžete prihlásiť s krátkym námetom a videovizitkou prostredníctvom online formulára do 3. marca 2025. Hlavným organizátorom projektu je Národné osvetové centrum. „Zmyslom projektu My Street Films SK je vzdelávanie v oblasti tvorby dokumentárneho filmu. Je určený záujemcom a záujemkyniam bez formálneho filmového vzdelania a pokojne aj bez predošlých skúseností s nakrúcaním – teda pre všetkých tých, ktorých lákajú možnosti filmového média na vyjadrenie vlastného pohľadu na svet a svoj bezprostredný životný priestor,“ uviedli organizátori projektu. Z prihlásených námetov vyberú autorky a autorov 9 najlepších. Ponúknu im možnosť zúčastniť sa série workshopov, kde svoj námet môžu rozvinúť a realizovať ho do podoby krátkeho dokumentárneho filmu. Workshopy lektorsky povedú dokumentaristi Barbora Sliepková, Adama Hanuljak a Dominik Jursa. Účastníkom poskytnú dramaturgické usmernenie aj technické rady. Každý z trojice workshopov sa zameria na inú fázu vzniku filmu – literárnu, režijnú  a strihovú prípravu. Téma námetov môže byť ľubovoľná. Podľa organizátorov je však plusom, ak má autorka či autor k téme bližší vzťah založený na osobnej skúsenosti. „Vždy ma zaujmú introspektívne námety. Myslím, že ľudí láka reflektovať svoj vnútorný svet za pomoci filmových vyjadrovacích prostriedkov. Rovnako oceňujem spoločensky kritické a angažované témy,” povedala dokumentaristka a lektorka Barbora Sliepková. „Dôležitá je aj schopnosť uvažovať o...
Záber z filmu Pachová stopa. Foto: Filmtopia

recenzia Pachová stopa

Nový film Zuzany Piussi Pachová stopa sa zaoberá jednou z dlhodobých praktík českého justičného systému, ktorá je však rozšírená aj na Slovensku: dokazovaním viny na základe pachovej stopy identifikovanej špeciálne vycvičenými psami. Hoci ide o metódu, ktorá sa vo väčšine krajín už nevyužíva, keďže nemá žiadne vedecké opodstatnenie a môže byť ľahko manipulovateľná, ukazuje sa, že v našich končinách ide o vítaný spôsob, ako zvýšiť tzv. objasnenosť – svätý grál policajných zborov a súdnictva v čase kapitalizmu, keď nie je dôležité poznať pravdu, ale vykazovať čo najlepšie čísla a, samozrejme, aj vytvárať si podmienky na individuálne odmeny. Pachová stopa je skrátka trvalá, ale na verejnosti skoro neviditeľná súčasť systému, funkčná paradoxne práve v časoch, keď sa napríklad domáce násilie vedome prehliada, kým nedôjde k tragédiám, a tiež keď sa na základe pár gramov marihuany ničia životy. Keďže Piussi na filme spolupracovala s aktivistami dlhodobo sa angažujúcimi za nápravu škôd priamo napáchaných titulnou metódou, nemusí tápať, ale má úderné príbehy aj presné informácie, ktoré vie dávkovať a z ktorých už od prvých minút filmu mrazí. Zimomriavky podporuje aj hudba jej sestry Lucie Piussi. Podprahovo zdôrazňuje dunivú temnotu, v ktorej celý systém vedome žije a doslova bez mihnutia oka sa jej odmieta vzdať. Napriek jasnej reči vedcov aj skúsených kynológov a odorológov sudkyne a sudcovia odmietajú nanovo otvoriť prípady,...
Záber z filmu Brutalista. Foto: CinemArt

recenzia Brutalista

Píše sa rok 1947 a uznávaný budapeštiansky staviteľ a architekt László Tóth sa spamätáva z tvrdých rán, ktoré mu uštedrila druhá svetová vojna. I keď sa mu podarilo dostať z koncentračného tábora v Buchenwalde, znova nadobudnúť ľudskú dôstojnosť ostalo výzvou na celý život. Režisér Brady Corbet ho žánrovo nazval brutalistom. Jeho film Brutalista má desať nominácií na nadchádzajúceho Oscara. Na hranici chudoby László úspešne emigruje do Ameriky, kde ho v prvotnom nadšení víta bratranec Attila. S manželkou si tam otvoril nábytkársku dielňu a obchod, vkusom a štýlom Lászlóovi síce na míle vzdialený, ale ponuka pracovať pre rodinu sa neodmieta. Lászlóovi sa dokonca darí presvedčiť Attilu o vlastnom výtvarnom pohľade. Proti tmavým rustikálnym kulisám vtedajších amerických domácností navrhne pre obchod vzdušný funkcionalistický dizajn interiérového zariadenia v štýle art deco. Medzitým stále balansuje na hranici chudoby. Presvedčene sa stavia za svoje vízie, pričom údel cudzinca, ktorého má krajina prijať, sa učí brať ako prirodzenú zámorskú realitu. Nekladie si otázku, prečo je na tom horšie ako jeho bratranec. Nepozná procesy, ktorými život v Amerike (de)formuje charakter domácich obyvateľov či usadených prišelcov. Neposudzuje, čo v skutočnosti znamená Amerika ako krajina neobmedzených možností, nepýta sa, prečo by ho mala vítať s otvorenou náručou. Akoby si necenil, že jeho skutočnou oporou v cudzom svete sú černoch...
Zobraziť všetky články