Otec Príbehy z čarovnej záhrady Záber z filmu Príbehy z čarovnej záhrady. FOTO: Artichoke

Berlinale uvedie aj slovenské animované Príbehy z čarovnej záhrady

Písmo: A- | A+

Medzi vyše 140 celovečernými filmami, ktoré ponúkne 75. ročník festivalu Berlinale v štandardných sekciách bude aj česko-slovensko-slovinsko-francúzska animovaná bábková snímka Príbehy z čarovnej záhrady. Jej slovenskými koproducentami sú spoločnosť Artichoke a STVR.

Snímka Príbehy z čarovnej záhrady sa v Berlíne predstaví v súťažnej sekcii Generation Kplus určenej filmom pre deti. V nej už Slovensko v minulosti bodovalo. V roku 2017 si Krištáľového medveďa za najlepší film odniesla Iveta Grófová s titulom Piata loď, v roku 2023 zase porota sekcie udelila Grand Prix Mire Fornay a jej filmu Mimi. Tohtoročný festival Berlinale sa koná od 13. do 23. februára.

Premiéra po desiatich rokoch práce

„Je to ďalší úspech pre slovenskú animáciu, ktorej sa v posledných rokoch mimoriadne darí reprezentovať našu kinematografiu na najprestížnejších festivaloch. Pre našu spoločnosť je to už druhý animovaný film so svetovou premiérou na Berlinale v priebehu dvoch rokov,“ povedal o výbere Príbehov z čarovnej záhrady do programu festivalu producent Juraj Krasnohorský zo spoločnosti Artichoke. „Bola to fantastická, priateľská spolupráca, ktorá trvala neuveriteľných desať rokov a vyžadovala si trpezlivosť od všetkých spolupracovníkov, finančných inštitúcií a množstva ďalších partnerov. Svetová premiéra na Berlinale je pre nás všetkých veľkou odmenou a zadosťučinením,“ povedal o snímke, ktorá mala pracovný názov O nepotrebných veciach a ľuďoch.

Rovnako sa volá aj kniha pre deti Arnošta Goldflama, podľa ktorej film vznikol. Traja súrodenci v ňom prichádzajú k čerstvo ovdovenému dedkovi. Skôr než zaspia, sa Zuzanka rozhodne pre nich vyčarovať z babkinho slameného klobúka rozprávky – také, aké im rozprávala babka. A to je začiatok kúzelnej cesty…

Detské filmy a vážne témy

Na filme Príbehy z čarovnej záhrady pracovali štyria režiséri – David Súkup (Česko), Patrik Pašš ml.(Slovensko), Leon Vidmar (Slovinsko) a Jean-Claude Rozec (Francúzsko). „Detské filmy sa z obavy, že to v malom divákovi vyvolá negatívne emócie, často vyhýbajú téme smrti. Dôsledkom potom je, že deti, ktoré tragickú udalosť v rodine prežívajú, majú pocit, že sú samy, bez emočnej podpory, pretože všetci naokolo sa tvária, akoby sa nič nestalo,“ povedal k filmu slovenský režisér Patrik Pašš ml.. „Napriek tvorivým a finančným rizikám sa producenti rozhodli opatrne a citlivo pristúpiť k tejto citlivej téme, a práve preto je tento film pre mňa taký dôležitý,“ dodal.

Podľa českého producenta Martina Vandasa zo spoločnosti Maurfilm je Goldflamova kniha zaujímavá svojím odvážnym prístupom, humorom a skúmaním tém, ako sú pocit nechcenosti a každodenné zázraky, ktoré vidí len ten, kto sa pozerá pozorne.

Film potešil aj autora knižnej predlohy. „Je to môj vôbec prvý animovaný film podľa mojej knižky. O to viac ma teší, že sa mi bábka Dedka tak podobá a hrá ako ja,“ uviedol Goldflam.

Do slovenských kín prídu Rozprávky z čarovnej záhrady na jeseň v distribúcii spoločnosti Bear With Me Distribution. Hudbu k nim zložila slovenská skladateľka Lucia Chuťková a nahral ju orchester Slovenskí symfonici s dirigentom Adriánom Kokošom vo Veľkom koncertnom štúdiu Slovenského rozhlasu.

O Zlatého medveďa sa uchádzajú Richard Linklater aj Rebecca Lenkiewicz

V hlavnej súťaži berlínskeho festivalu sa predstaví 19 filmov. O Zlatého medveďa sa budú uchádzať snímky režisérov a režisérok ako Richard Linklater, Michael Franco, Hong Sang-soo, Radu Jude, Rebecca Lenkiewicz či Lucile Hadžihalilović. O tom, kto si odnesie ceny, rozhodne porota pod vedením amerického režisér Todda Haynesa.

Čestného Zlatého medveďa festival tento rok udelí škótskej herečke Tilde Swinton.

Súčasťou festivalu je tradične aj Európsky filmový trh. Na ňom budú mať projekcie štyri snímky, na ktorých sa koprodukčne podieľalo aj Slovensko. Ide o Amerikánku Viktora Tauša, Nikto ma nemá rád Tomáša Weinreba a Petra Kazdu, Perlu Alexandry Makarovej a už spomínané Príbehy z čarovnej záhrady.

Na trhu bude domácu kinematografiu tradične reprezentovať aj Slovenský filmový ústav. V spolupráci s Českom a Slovinskom pripravuje každoročne stánok Central European Cinema. Stánok poskytuje informácie o slovenskej kinematografii a slúži tiež ako priestor pre pracovné stretnutia filmových profesionálov.

Autor:

Záber z filmu Príbehy z čarovnej záhrady. FOTO: Artichoke

Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

Týždeň vo filme 1975 Týždeň vo filme 1966 konferencia Helsinki 1975 Týždeň vo filme 1966

Týždeň vo filme 1976: Populárna speváčka, tri vynikajúce atlétky aj milión litrov

V najbližšej kolekcii sa s nimi divák stretne. Kým meno speváčky – Jana Kociánová (v č. 26 spieva víťaznú pieseň Bratislavskej lýry Pár slov autorskej dvojice Ľuboš Zeman – Pavol Zelenay) – je známe aj dnes nielen medzi fanúšikmi populárnej hudby, málokto si spomenie na tri športovkyne, ktoré by si to rovnako zaslúžili. Dnešná superhviezda slovenskej atletiky s iniciálami Emila Zátopka plní (právom) médiá. Kto si však spomenie na Evu Šuranovú, ktorá ako prvá Slovenska získala olympijskú medailu (bronz v skoku do diaľky na OH v Mníchove 1972)? Mária Mračnová v skoku do výšky bola na olympijských hrách štvrtá aj šiesta. Jozefína Čerchlanová, svojho času československá jednotka v neuveriteľnom rozsahu behov od 100 po 800 m. Jej fúzatý rekord na hladkých 400 m z roku 1974 (!) prekonala až tohto roku práve Emma Zapletalová! Všetky tri uvidí divák na populárnych atletických pretekoch P-T-S v TvF č. 25. Miloslav Roľko, znakár, jediný majster Európy v histórii československého plavectva sa ukáže v č. 27. Ak ostaneme ešte pri mimoriadnych športových výkonoch, na vysokom stupni rebríčka bude expedícia do Himalájí, ktorá dosiahla vrchol Makalu. Aj v nej boli mená, ktoré si zaslúžia náš obdiv: Gálffy, Fiala, Orolín... (č. 23 a 30). Prvý slovenský rogalista Peter Adamica z Trenčína si svoj závesný klzák sám skonštruoval (č. 23)....
recenzia Milovník nie bojovník Finále Plzeň 2026 František Beleš vo filme Milovník, nie bojovník. Foto: ASFK

Zlatý ledňáček z Finále Plzeň pre film Milovník, nie bojovník

Hlavnú cenu 39. ročníka filmového festivalu Finále Plzeň získal v kategórii celovečerných hraných alebo animovaných filmov debut slovenskej režisérky Martiny Buchelovej Milovník, nie bojovník. Vznikol v slovensko-českej koprodukcii. „Zaujalo nás, s akou pozoruhodnou súdržnosťou tu všetko funguje ako celok. Film je svieži, odvážny a sebavedomý, zároveň však dostatočne uvoľnený na to, aby dokázal držať krok s nepredvídateľnými rytmami mladšej generácie. V jeho centre stoja postavy, ktoré sú chaotické, vtipné, zraniteľné a nádherne osobitné – nikdy nie sú zredukované na typy alebo generačné klišé,“ zdôvodnila porota.  „Film čerpá zo známej českej a slovenskej tradície irónie a absurdného humoru. Bláznivú romancu premenil na niečo úplne nové – intímne, vizuálne nápadité a hlboko vnímavé voči témam osamelosti, neistoty a rozpačitosti ľudského zbližovania. Pripomenul nám čaro kinematografie. A určitým spôsobom nás opäť prinútil uveriť v lásku aj v myšlienku, že nakoniec je vždy lepšie byť milencami než bojovníkmi,“ dodala. V kategórii dokumentárnych filmov zvíťazil takisto debut českej režisérky Pepy Lubojacki Keby sa holuby premenili na zlato. Film nakrútila v koprodukcii so Slovenskom. Dokumentu slovenského filmára Martina Kollara Letopis udelili Zvláštne uznanie poroty. Cenu získal za „trpezlivé pozorovanie, premyslené kompozície a jemný zmysel pre humor, vďaka ktorým film nachádza zmysel v tragickej absurdite každodenného života. Precízna práca s kamerou...
František Velecký vo filme Eduarda Grečnera Nylonový mesiac (1965). Foto: SFÚ/Zuzana Mináčová

nový pohľad Nylonový mesiac

Rubrika Nový pohľad prináša texty poslucháčok a poslucháčov Katedry filmových štúdií FTF VŠMU. Oslovili sme ich, aby sa pozreli na slovenskú filmovú klasiku. Pokračujeme filmom Eduarda Grečnera Nylonový mesiac (1965). Ešte pred jeho najznámejším filmom Drak sa vracia (1967) podľa predlohy Dobroslava Chrobáka sa režisér Eduard Grečner usiloval o zobrazenie takzvaného „introvertného realizmu“. Spočíval vo zvnútornení subjektívneho sveta hlavných postáv a v eliminovaní faktov a všednosti. Formálnu techniku v tomto filme nepochybne dopracoval do dokonalosti. Zároveň posunul do extrému intelektualizáciu, ktorú bolo cítiť v ovzduší 60. rokov. Je to aj niečo, k čomu jeho štýl dovtedy prirodzene spel a pokúšal sa to vykresliť v predošlých dielach. Tu za zmienku stoja jeho prvé dva filmy. Debut Každý týždeň sedem dní (1964), adaptácia knihy Ivana Stadtruckera a Nylonový mesiac (1965), adaptácia knihy Jaroslavy Blažkovej. Oba filmy majú spoločných zopár aspektov. Sú to sondy do intelektuálnych životov mladých moderných ľudí zmietajúcich sa v existenčných ťažkostiach, v kontexte bytia v danej dobe. V prípade jeho prvotiny Každý týždeň sedem dní sa Grečner usiloval o zobrazenie existenčného strachu z možnej atómovej hrozby. Dopomohol si tak experimentálnym a fragmentárnym rozprávaním, ktoré nebolo až tak po chuti vtedajšiemu obecenstvu. To, prirodzene, viedlo k divácky vďačnejšej téme jeho druhého celovečerného filmu Nylonový mesiac. Namiesto atómovej hrozby beatlemánia Grečnerov druhý počin sa zaoberá prieskumom prostredia mladých...
Zobraziť všetky články