Fest Anča 2026 Záber z filmu Paprika. Foto: Fest Anča
Písmo: A- | A+

Na jedinečnú atmosféru, neopakovateľný umelecký zážitok a zábavu pre dospelých aj deti láka Fest Anča 2026. Aké rôzne masky nosíme, aký je vzťah medzi fikciou a realitou a kto ňou manipuluje? Nad tým sa festival zamyslí prostredníctvom hlavnej témy – FAKE. Reflektuje ju aj tvorba hlavného hosťa Borisa Labbého či ikonické japonské anime Paprika. Medzinárodný festival animácie Fest Anča odpremieta od 30. júna do 5. júla 2026 v Žiline výber toho najlepšieho zo sveta animovaného filmu. A pripravil tiež bohatý sprievodný program.

Chaos, ilúzia či mýtus

Do Žiliny tohto roku zavíta francúzsky multimediálny umelec Boris Labbé. Jeho tvorba sa dotýka tém hybridizácie a expanzívnosti animovaného filmu a uviedli ju festivaly v Benátkach, Annecy alebo Semaine de la critique v Cannes. Vo svojich dielach spochybňuje vzťah medzi výtvarným umením a kinematografiou, ako aj medzi realitou a fikciou. Chaos pritom vníma ako kreatívnu energiu. Na Fest Anči uvedie nielen svoje jedinečné filmy v retrospektíve Algoritmus Erosa a Thanata, ale povedie aj masterclass o svojom kreatívnom procese.

Fest Anča 2026 Záber z filmu Pád (r. Boris Labbé). Foto: Fest Anča
Záber z filmu Pád (r. Boris Labbé). Foto: Fest Anča

Na tému fake si posvieti aj pásmo krátkych animákov Kurátorský výber. Pripravili ich dramaturgička Ema Nemčovičová a programový riaditeľ festivalu Jakub Spevák. Názvy šiestich blokov napovedajú aj ich tematiku: Kde sa voda sypala a piesok sa lial, Napodobňuje život umenie, alebo naopak?, 2+2=5, Persona, Stálosť pamäte alebo Za oponou. Dominujú tu témy ako ilúzia, manipulácia, maskovanie, simulácia, pamäť alebo mýtus. Tie už bližšie rozoberú kurátorské úvody pred premietaniami.

Najväčšia novinka festivalu – virtuálna realita

Program 19. ročníka obohatí sekcia venovaná virtuálnej realite. Výber kurátorsky zastrešil Ondřej Moravec, riaditeľ festivalu ART⁕VR. Na Fest Anči bude mať aj prednášku. Pásmo priamo reaguje na hlavnú tému festivalu a ponúkne publiku úplne nový typ zážitku. V Rosenfeldovom paláci si budete môcť pozrieť filmy ako napríklad Kristine sa necíti dobre o online cenzúre, Fallax o prepájaní virtuálnej reality s fyzickým divadlom a cirkusom, alebo film Veľká kocka, ktorý skúma geometriu reality prostredníctvom minimalistického vizuálneho jazyka.

V priestoroch Sterio Kino Žilina otvorí Fest Anču snímka Decorado od Alberta Vázqueza. Španielsky režisér a štvornásobný držiteľ prestížnej ceny Goya je tiež autorom filmu Vojny jednorožcov. Decorado pricestuje priamo z Annecy. V Kurátorskom výbere Anča uvedie aj jeho rovnomenný krátky film. Ide o príbeh myši, ktorá je presvedčená, že svet okolo je len naaranžovanou kulisou.

Na fake sa pozrú aj ostatné celovečerné snímky. Bouchra je príbeh queer kojotky, filmárky v New Yorku, na ceste k sebapoznaniu. Temná, atmosférická snímka Pes boží, ktorú uvedieme v polnočnom premietaní, skúma krehkú hranicu medzi vierou a hystériou, aj ničivú silu kolektívneho strachu. A Dukla, bábkový film z domácej produkcie, hovorí o tom, čo sa stane, keď ľudskosť prehrá s ideológiou.

Kultová Paprika aj Prometeova záhrada

Dvadsaťročná kultovka Paprika od Satoshiho Kona, ktorá inšpirovala napríklad aj Nolanov Počiatok, dokonale zapadá do festivalového programu. Zaoberá sa témami ako prepadávanie rôznymi úrovňami reality, spochybňovanie poznaného, nekonečná maska, snovosť a ovládanie mysle. Predstavte si, že by existovalo revolučné zariadenie, ktoré by vedcom umožňovalo vstúpiť do vašich snov a zaznamenávať ich. Tento ohromujúci príbeh jednoducho musíte vidieť.

Premietaním, ktoré by si publikum rovnako nemalo nechať ujsť, bude aj surrealistická Prometeova záhrada so živou hudbou od Nathanaela Mevela. Tento krátky film z roku 1988 od legendárneho umelca zo Seattlu, Brucea Bickforda, je inšpirovaný gréckou mytológiou. Prometeus vytvoril z hliny prvých smrteľníkov, zatiaľ čo režisér vytvoril plastelínovú stop-motion plnú temných až snových scén, ktoré vás doslova vtiahnu do deja.

Rudolf Urc a Vladimír Pikalík

V spolupráci so Slovenským filmovým ústavom si počas otváracieho ceremoniálu festival uctí spomienkou Rudolfa Urca. Formatívnu osobnosť slovenského (nielen animovaného) filmu, ktorá nás navždy opustila v januári tohto roku. Anča uvedie aj filmy animátora Vladimíra Pikalíka, výraznej osobnosti 80. rokov. Preslávil sa filmami o Jožinkovi a na festivale pokrstia DVD s jeho filmami, ktoré vydal Slovenský filmový ústav.

Tento rok sa na Fest Anču prihlásilo rekordných 1 823 filmov z 86 krajín vrátane Ghany, Paraguaja, Pakistanu a Kirgizska. Predvýberová komisia v zložení Jakub Spevák, Ema Nemčovičová a Peter Gašparík vybrala 233 filmov a vytvorila pestrú oficiálnu selekciu pre rok 2026. Väčšina z týchto titulov bude uvedená v slovenskej premiére. Výherné filmy vyhlási medzinárodná porota v sobotu 4. júla v Mestskom divadle Žilina.

Vstupenky a cinepassy na festival si môžete zakúpiť tu.

Autor:

Záber z filmu Paprika. Foto: Fest Anča

Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

Papierové hlavy Marian Urban Záber z filmu Papierové hlavy. Foto: archív SFÚ

17. november v Kine Lumière: Papierové hlavy aj spomienka na Mariana Urbana

Pri príležitosti osláv Nežnej revolúcie premietne Kino Lumière celovečerný dokument Dušana Hanáka Papierové hlavy (1995). Rozpráva o vzťahu občana a moci a o rôznych podobách porušovania ľudských práv v Československu v rokoch 1945 až 1989. Súčasťou večera bude aj kinopremiéra filmu z dokumentárneho cyklu GEN, venovaného producentovi, režisérovi, scenáristovi a dramaturgovi Marianovi Urbanovi. Film v réžii Juraja Nvotu bude uvedený pri príležitosti 75. nedožitých Urbanových narodenín. Večer sa uskutoční v utorok 17. novembra o 19.00 hod. a uvedie ho dramaturgička a scenáristka Zuzana Gindl-Tatárová. Film Papierové hlavy prináša osobitý a netradičný pohľad na slovenskú spoločnosť v druhej polovici 20. storočia. V pôsobivej kombinácii archívnych materiálov, autentických výpovedí svedkov a štylizovanej happeningovej roviny prináša mnohorozmerný obraz vzťahu občana a moci. Je výnimočný a príťažlivý svojou poetikou a šírkou záberu, štýlom zobrazenia historickej aj súdobej reality, rozsahom a náročnosťou realizácie. Vyjadruje osudy spoločnosti i jednotlivca cez základné a univerzálne otázky ľudskej existencie. Podľa režiséra Dušana Hanáka sa vo filme prelínajú tri roviny. Prvou sú karnevalové motívy papierových hláv z prvomájových osláv. Druhou sú archívne spravodajské zábery zlomových okamihov a udalostí, ako aj propagandistické filmy ministerstva vnútra z rokov 1945 až 1989, ktoré dovtedy neboli nikdy verejne uvedené. Tretiu rovinu tvoria výpovede a konfrontácie svedkov, ktoré Hanák nazýva „návrat...
Emil Horváth – Nikdy nezostať stáť Emil Horváth a Milan Ondrík vo filme Emil Horváth – Nikdy nezostať stáť. Foto: Hulapa film

STVR uvedie film Ivety Grófovej o Emilovi Horváthovi

Dokumentárny portrét Emil Horváth – Nikdy nezostať stáť, ktorý mapuje pôsobenie Emila Horvátha odvysiela STVR vo štvrtok 12. novembra o 20.10 na Dvojke. Vznikol v koprodukcii STVR, Hulapa film a Slovenského filmového ústavu a nakrútila ho režisérka Iveta Grófová. „Ponuka nakrútiť film o hereckej ikone Emilovi Horváthovi prišla zo strany STVR v apríli tohto roka a ja som ju prijala z jednoduchého dôvodu. O pánovi Horváthovi skrátka má existovať film – aspoň televízny, pretože, ako vo filme vraví Ján Štrasser: ,ako herca ho pozná každý, ale jeho občianske postoje pozná máloktoʻ. Toto je východisko filmu, od ktorého sa odvíja príbeh človeka, ktorý venoval život divadlu a svojim myslením zásadne ovplyvnil niekoľko hereckých generácií. Nech to aj znie príliš pateticky, takto to je, je to autentické a inšpirujúce,“ povedala Grófová pre Filmsk.sk. Vo filme Nikdy nezostať stáť o svojom vzťahu k Emilovi Horváthovi, ktorý roky pôsobil aj ako pedagóg, rozpráva množstvo hercov práve z mladších generácií. Popri Kamile Heribanovej, Danielovi Žulčákovi, Jane Kovalčikovej, Robovi Rothovi, Danielovi Fischerovi či Milanovi Ondríkovi však o Horváthovi rozprávajú aj Ján Štrasser, Ľubomír Vajdička, Laco Kraus či Jozef Ciller. A, samozrejme, jeho manželka Viera Richterová.   Záber z filmu Emil Horváth – Nikdy nezostať stáť. Foto: Hulapa film „Bohvieaký pocit to nie je, je to...
Zobraziť všetky články