Fest Anča 2026 Záber z filmu Paprika. Foto: Fest Anča
Písmo: A- | A+

Na jedinečnú atmosféru, neopakovateľný umelecký zážitok a zábavu pre dospelých aj deti láka Fest Anča 2026. Aké rôzne masky nosíme, aký je vzťah medzi fikciou a realitou a kto ňou manipuluje? Nad tým sa festival zamyslí prostredníctvom hlavnej témy – FAKE. Reflektuje ju aj tvorba hlavného hosťa Borisa Labbého či ikonické japonské anime Paprika. Medzinárodný festival animácie Fest Anča odpremieta od 30. júna do 5. júla 2026 v Žiline výber toho najlepšieho zo sveta animovaného filmu. A pripravil tiež bohatý sprievodný program.

Chaos, ilúzia či mýtus

Do Žiliny tohto roku zavíta francúzsky multimediálny umelec Boris Labbé. Jeho tvorba sa dotýka tém hybridizácie a expanzívnosti animovaného filmu a uviedli ju festivaly v Benátkach, Annecy alebo Semaine de la critique v Cannes. Vo svojich dielach spochybňuje vzťah medzi výtvarným umením a kinematografiou, ako aj medzi realitou a fikciou. Chaos pritom vníma ako kreatívnu energiu. Na Fest Anči uvedie nielen svoje jedinečné filmy v retrospektíve Algoritmus Erosa a Thanata, ale povedie aj masterclass o svojom kreatívnom procese.

Fest Anča 2026 Záber z filmu Pád (r. Boris Labbé). Foto: Fest Anča
Záber z filmu Pád (r. Boris Labbé). Foto: Fest Anča

Na tému fake si posvieti aj pásmo krátkych animákov Kurátorský výber. Pripravili ich dramaturgička Ema Nemčovičová a programový riaditeľ festivalu Jakub Spevák. Názvy šiestich blokov napovedajú aj ich tematiku: Kde sa voda sypala a piesok sa lial, Napodobňuje život umenie, alebo naopak?, 2+2=5, Persona, Stálosť pamäte alebo Za oponou. Dominujú tu témy ako ilúzia, manipulácia, maskovanie, simulácia, pamäť alebo mýtus. Tie už bližšie rozoberú kurátorské úvody pred premietaniami.

Najväčšia novinka festivalu – virtuálna realita

Program 19. ročníka obohatí sekcia venovaná virtuálnej realite. Výber kurátorsky zastrešil Ondřej Moravec, riaditeľ festivalu ART⁕VR. Na Fest Anči bude mať aj prednášku. Pásmo priamo reaguje na hlavnú tému festivalu a ponúkne publiku úplne nový typ zážitku. V Rosenfeldovom paláci si budete môcť pozrieť filmy ako napríklad Kristine sa necíti dobre o online cenzúre, Fallax o prepájaní virtuálnej reality s fyzickým divadlom a cirkusom, alebo film Veľká kocka, ktorý skúma geometriu reality prostredníctvom minimalistického vizuálneho jazyka.

V priestoroch Sterio Kino Žilina otvorí Fest Anču snímka Decorado od Alberta Vázqueza. Španielsky režisér a štvornásobný držiteľ prestížnej ceny Goya je tiež autorom filmu Vojny jednorožcov. Decorado pricestuje priamo z Annecy. V Kurátorskom výbere Anča uvedie aj jeho rovnomenný krátky film. Ide o príbeh myši, ktorá je presvedčená, že svet okolo je len naaranžovanou kulisou.

Na fake sa pozrú aj ostatné celovečerné snímky. Bouchra je príbeh queer kojotky, filmárky v New Yorku, na ceste k sebapoznaniu. Temná, atmosférická snímka Pes boží, ktorú uvedieme v polnočnom premietaní, skúma krehkú hranicu medzi vierou a hystériou, aj ničivú silu kolektívneho strachu. A Dukla, bábkový film z domácej produkcie, hovorí o tom, čo sa stane, keď ľudskosť prehrá s ideológiou.

Kultová Paprika aj Prometeova záhrada

Dvadsaťročná kultovka Paprika od Satoshiho Kona, ktorá inšpirovala napríklad aj Nolanov Počiatok, dokonale zapadá do festivalového programu. Zaoberá sa témami ako prepadávanie rôznymi úrovňami reality, spochybňovanie poznaného, nekonečná maska, snovosť a ovládanie mysle. Predstavte si, že by existovalo revolučné zariadenie, ktoré by vedcom umožňovalo vstúpiť do vašich snov a zaznamenávať ich. Tento ohromujúci príbeh jednoducho musíte vidieť.

Premietaním, ktoré by si publikum rovnako nemalo nechať ujsť, bude aj surrealistická Prometeova záhrada so živou hudbou od Nathanaela Mevela. Tento krátky film z roku 1988 od legendárneho umelca zo Seattlu, Brucea Bickforda, je inšpirovaný gréckou mytológiou. Prometeus vytvoril z hliny prvých smrteľníkov, zatiaľ čo režisér vytvoril plastelínovú stop-motion plnú temných až snových scén, ktoré vás doslova vtiahnu do deja.

Rudolf Urc a Vladimír Pikalík

V spolupráci so Slovenským filmovým ústavom si počas otváracieho ceremoniálu festival uctí spomienkou Rudolfa Urca. Formatívnu osobnosť slovenského (nielen animovaného) filmu, ktorá nás navždy opustila v januári tohto roku. Anča uvedie aj filmy animátora Vladimíra Pikalíka, výraznej osobnosti 80. rokov. Preslávil sa filmami o Jožinkovi a na festivale pokrstia DVD s jeho filmami, ktoré vydal Slovenský filmový ústav.

Tento rok sa na Fest Anču prihlásilo rekordných 1 823 filmov z 86 krajín vrátane Ghany, Paraguaja, Pakistanu a Kirgizska. Predvýberová komisia v zložení Jakub Spevák, Ema Nemčovičová a Peter Gašparík vybrala 233 filmov a vytvorila pestrú oficiálnu selekciu pre rok 2026. Väčšina z týchto titulov bude uvedená v slovenskej premiére. Výherné filmy vyhlási medzinárodná porota v sobotu 4. júla v Mestskom divadle Žilina.

Vstupenky a cinepassy na festival si môžete zakúpiť tu.

Autor:

Záber z filmu Paprika. Foto: Fest Anča

Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

Beštia Bebjak Záber z filmu Beštia. Foto: DNA Production/Nataša Bošková

Bebjakova Beštia podľa Dominika Dána má prvú ukážku

Po vyhlásení amnestie v roku 1990 sa dostalo na slobodu aj mnoho nebezpečných zločincov. Začínajúcemu bratislavskému detektívovi Richardovi Krauzovi vtedy pridelili prípad sériového vraha žien. Tiahla sa za ním krvavá stopa polovicou Európy a nedokázali ho odhaliť žiadne bežne využívané metódy. Režisér Peter Bebjak pripravuje detektívny triler podľa jednej z najpredávanejších kníh Dominika Dána Beštia. Do kín príde už začiatkom budúceho roka. Tomáš Maštalír (Burger), Martin Klinčúch (Krauz), Michal Kubovčík (Hanzel) a Braňo Bystriansky (Váňa) spolu s Alexandrom Bártom (Mayor) a Jánom Jackuliakom (súdny lekár Lengyel) stvárňujú vo filme Beštia tím, ktorý sa snaží odhaliť páchateľa série vrážd. Prípad na začiatku vyzerá takmer beznádejne. Páchateľ totiž nezanecháva žiadne odtlačky prstov. Nič, na základe čoho, by bolo možné zistiť, o koho ide. Vyšetrovatelia vedia, čo spája jednotlivé miesta činu, ale dostupné kriminalistické metódy nestačia na to, aby vraha usvedčili. Vtedy prichádzajú na scénu vedci a analýza DNA. Metóda, ktorú slovenskí kriminalisti nikdy dovtedy nepoužili. https://youtu.be/ZzOrfU6evL0?si=Q6NlQR6hRMzUBcSl „Atmosféru začiatku deväťdesiatych rokov sa nám podarilo preniesť na obraz presne tak, ako si ju časť spoločnosti pamätá z mladosti a ako je stvárnená v knihách Dominika Dána,“ povedal producent DNA Production Rasťo Šesták. „A rovnako ako v knihách, ani film Beštia nie je príbehom vraha. Je o tom, ako ho veľký tím vyšetrovateľov s pomocou vedcov – a v tom čase...
Vincent Šikula. Foto: Archív Veroniky Šikulovej

Vincent Šikula

Aj vo filmových scenároch Vincenta Šikulu cítiť typický šikulovský ťah na bránu – schopnosť všímať si jednoduchých ľudí na okraji spoločnosti. Keď spisovateľ napíše do knižky dialóg, v uvádzacej vete môže dovysvetľovať, čo práve daná osoba robí alebo ako sa tvári. Vo filme to však nejde. Vo filme všetko v obraze hrá a herec môže zakaždým vykrútiť nos alebo mávnuť rukou inak, než si predstavoval autor filmového scenára. Z vlastnej skúsenosti sa takto zamýšľal nad rozdielmi v prístupoch k literárnej tvorbe Vincent Šikula. Jeden z najobľúbenejších autorov v slovenskej literatúre druhej polovice 20. storočia sa narodil pred deväťdesiatimi rokmi. Na dôležité si aj tak spomenie Do filmovej tvorby vstúpil ako scenárista a autor predlôh koncom šesťdesiatych rokov. Po učiteľovaní v Modre na hudobnej škole a po redakčnom pôsobení v časopise Romboid začal vtedy pracovať ako interný dramaturg Slovenskej filmovej tvorby na Kolibe. Bola to možnosť preniesť sa s knižnými príbehmi na plátno a oddať sa scenáristickej práci, ktorá im vdýchne taký vzletný obraz a zvuk, aký mu samy ponúkajú – plný vôní, pachov, dráždivých momentov i každodenných, neraz tvrdých situácií, v akých sa ocitajú obyčajní, jednoduchí ľudia. Medzi nich Vincent Šikula rád chodieval. Pri tvorbe čerpal z vlastnej minulosti, z prostredia dediny a mestečka, kde vyrastal a žil, zo skúseností v detstve i neskôr v dospelosti, keď už bol otcom...
BAB 2026 Záber z filmu Saba (r. Liron Topaz, USA) ktorý na Bienále animácie Bratislava získal Cenu Viktora Kubala. Foto: Miyu Distribution

myslím si BAB 2026 – Klingsor by sa asi chytal za hlavu

Všimli ste si, prosím, že sa uskutočnilo Bienále animácie Bratislava 2026? Ja len tak-tak, a to vďaka programu Kina Lumière, kde sa cez víkend objavilo pásmo víťazných filmov z tohtoročného BAB-u. Pamätám si BAB od samého začiatku. Z pôvodnej prehliadky animovaných filmov ako sprievodného podujatia Bienále ilustrácií Bratislava ho do festivalovej podoby vypiplala jeho zakladateľka Gabriela Gavalčinová. Po jej predčasnom úmrtí prevzala vedenie festivalu Katarína Minichová, ktorá s ním spolupracovala od začiatku. Žiaľ, pred svojím predčasným odchodom stihla zorganizovať len niekoľko ročníkov. Potom prevzala organizáciu festivalu omladená partia. Bienále animácie Bratislava kedysi dýchalo životom. Premietalo sa pre verejnosť (cieľovou skupinou sú deti a mládež) v dostupných časoch a v „skutočných“ kinách. Všetko fungovalo, až kým tím festivalu neodišiel na protest proti mocenskému dosadeniu nekvalifikovaného vedenia Bibiany, medzinárodného domu umenia pre deti, ktorá BAB organizuje. Rýchlo sa však našli snaživci, ktorí boli ochotní ujať sa aj v takej situácii organizovania festivalu... Kto je BABA? Netuším, či tohto roku bola, alebo nebola tlačová konferencia k festivalu. Ak aj áno, do Klubu filmových novinárov žiadna pozvánka neprišla. A tak som popátral na webe. Webová stránka festivalu vám ponúkne vyčerpávajúce informácie – o predošlom ročníku. Ak to skúsite na webe Bibiany a tam kliknete na BAB, môžete si ďalej zvoliť suchopárny Štatút, dozvedieť sa niečo O BABE (ide...
Zobraziť všetky články