Záber z filmu Pina o legendárnej tanečnici Pine Bausch v réžii Wima Wendersa. Foto: Be2Can

Be2Can 2026 – od Minotaura cez fiktívnu Afriku až po famóznu Pinu

Písmo: A- | A+

Cestovateľská prehliadka má zmysel, hovorí zakladateľ festivalu Be2Can Ivan Hronec. Jeho trinásty ročník sa koná v takmer päťdesiatke kín naprieč slovenskými regiónmi.

V niektorých momentoch im vyčítajú, že Be2Can ani nie je seriózny festival, len prehliadka s pár filmami, ktorá cestuje po Česku a po Slovensku. Jeho zakladateľ Ivan Hronec však nemá prečo meniť zámer. Cieľom je vidieť to najzaujímavejšie zo svetových festivalov v Benátkach, Cannes a v Berlíne. „Be2Can je skrátka prehliadka, ktorá funguje niekde medzi veľkými festivalmi a štandardnou distribúciou,“ hovorí. Spolu s kreatívnym manažérom Dominikom Hroncom sú presvedčení, že cestovanie s vybranými filmami je dobrá vec aj pre desiatky českých a slovenských kín, ktoré sa do ich projektu pravidelne zapájajú a stále ich pribúda. Prehliadka Be2Can 2026 sa začína v stredu 14. októbra a potrvá týždeň.

Vzťahové paranoje

Tento rok uvádza Be2Can osem filmov v rekordných 49 kinách v 39 slovenských mestách naprieč všetkými regiónmi. Tematicky sú rozdelené do troch blokov – v prvom ide o headlinerov, ktorí rezonujú na najväčších festivaloch, v druhom o výber filmov z paralelných alebo vedľajších sekcií s geografickými, tematickými či formálnymi zvláštnosťami a v treťom o klasické veľké filmové návraty.

Otváracím filmom festivalu je rodinná dráma Minotaur režiséra Andreja Zvjiaginceva pretkaná prvkami trileru. Sleduje úspešného podnikateľa Gleba v Rusku vo februári 2022, ktorého vojnový chaos a vzťahová paranoja postupne sťahujú do morálneho labyrintu. Je to prvý film tohto ruského režiséra, ktorý nevznikol podľa originálneho scenára, ale na základe pôvodného filmu Clauda Chabrola Neverná žena z roku 1969. Dielo ovenčené Veľkou cenou poroty v Cannes je príbehom manželskej krízy na pozadí aktuálnej situácie v ruskej spoločnosti a jej vojnového zásahu. Film bude za Francúzsko bojovať o nadchádzajúceho Oscara.

Záber z filmu Minotaur ruského exilového režiséra Andreja Zvjaginceva. Foto: Be2Can
Záber z filmu Minotaur ruského exilového režiséra Andreja Zvjaginceva. Foto: Be2Can

Medzi filmový výber z Cannes patria aj hypnotická sci-fi odysea Jej súkromné peklo dánskeho režiséra Nicolasa Windinga Refna, Červené skaly režiséra Bruna Dumonta ako detská variácia na Romea a Júliu či francúzsko-talianska dráma Zlatý vek. V nej režisér Bérenger Thouin prepája fikciu s archívnymi zábermi, aby na pozadí histórie 20. storočia vytvoril uprostred rýchlo sa meniaceho sveta portrét ženy, ktorá vzala svoj osud do vlastných rúk.

Aj z Berlinale prináša Be2Can filmovú výpoveď o ženskom osude. Afganská režisérka, scenáristka a herečka Shahrbanoo Sadat sa vo svojej romantickej životopisnej komédii Žiadni dobrí muži zamerala na príbeh odohrávajúci sa tesne pred návratom Talibanu k moci v roku 2021. Okrem nej sa z berlínskeho festivalu dostávajú na slovenské plátna aj ocenené filmy Spasenie tureckého režiséra Emina Alpera a dráma Pina ako strhujúca pocta legendárnej choreografke Pine Bausch. Film Wima Wendersa mal premiéru na Berlinale pred pätnástimi rokmi a zísal aj nomináciu na Oscara pre najlepší dokument.

Festivalové Benátky bude reprezentovať film Spomienka na princeznú Mumbi. Do vzťahov, do príbehu, ale aj do jeho formálneho stvárnenia v podobe fiktívneho afrického kráľovstva budúcnosti z roku 2093 vstupuje umelá inteligencia.

Záber z filmu Jej súkromné peklo dánskeho režiséra Nicolasa Windinga Refna, ktorý uvádza festival Be2Can 2026. Foto: Be2Can
Záber z filmu Jej súkromné peklo dánskeho režiséra Nicolasa Windinga Refna, ktorý uvádza festival Be2Can 2026. Foto: Be2Can
Legendárna Pina

Tohtoročné premietanie festivalových filmov opäť sprevádzajú sprievodné programy. Ich súčasťou sú aj online Q&A stretnutia s vybranými osobnosťami – s režisérmi Nicolasom Windingom Refnom, Eminom Alperom a Brunom Dumontom.

Súčasťou programu bude aj okrúhly stôl Michala Havrana k filmu Minotaur či diskusia o dokumente Pina, kde sa stretnú Silvia Hroncová a umelecký šéf baletu Národního divadla Brno Mário Radačovský.

Sprievodný program uzavrie v stredu 21. októbra slávnostné vyhlásenie víťazných filmov študentskej poroty, ktorú tvoria študenti VŠMU a VŠVU v Bratislave. Hlavným festivalovým kinom je bratislavský Edison Filmhub.

Autor:

Záber z filmu Jej súkromné peklo dánskeho režiséra Nicolasa Windinga Refna, ktorý uvádza festival Be2Can 2026. Foto: Be2Can.

Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

Emil Horváth – Nikdy nezostať stáť Emil Horváth a Milan Ondrík vo filme Emil Horváth – Nikdy nezostať stáť. Foto: Hulapa film

STVR uvedie film Ivety Grófovej o Emilovi Horváthovi

Dokumentárny portrét Emil Horváth – Nikdy nezostať stáť, ktorý mapuje pôsobenie Emila Horvátha odvysiela STVR vo štvrtok 12. novembra o 20.10 na Dvojke. Vznikol v koprodukcii STVR, Hulapa film a Slovenského filmového ústavu a nakrútila ho režisérka Iveta Grófová. „Ponuka nakrútiť film o hereckej ikone Emilovi Horváthovi prišla zo strany STVR v apríli tohto roka a ja som ju prijala z jednoduchého dôvodu. O pánovi Horváthovi skrátka má existovať film – aspoň televízny, pretože, ako vo filme vraví Ján Štrasser: ,ako herca ho pozná každý, ale jeho občianske postoje pozná máloktoʻ. Toto je východisko filmu, od ktorého sa odvíja príbeh človeka, ktorý venoval život divadlu a svojim myslením zásadne ovplyvnil niekoľko hereckých generácií. Nech to aj znie príliš pateticky, takto to je, je to autentické a inšpirujúce,“ povedala Grófová pre Filmsk.sk. Vo filme Nikdy nezostať stáť o svojom vzťahu k Emilovi Horváthovi, ktorý roky pôsobil aj ako pedagóg, rozpráva množstvo hercov práve z mladších generácií. Popri Kamile Heribanovej, Danielovi Žulčákovi, Jane Kovalčikovej, Robovi Rothovi, Danielovi Fischerovi či Milanovi Ondríkovi však o Horváthovi rozprávajú aj Ján Štrasser, Ľubomír Vajdička, Laco Kraus či Jozef Ciller. A, samozrejme, jeho manželka Viera Richterová.   Záber z filmu Emil Horváth – Nikdy nezostať stáť. Foto: Hulapa film „Bohvieaký pocit to nie je, je to...
recenzia Mesto otcov Tomáš Vravník ako syn a Vladimír Javorský ako otec vo filme Mesto otcov. Syne nesie otca na rukách. Foto: ARTILERIA

recenzia Mesto otcov

Nová komediálna dráma Zdeňka Tyca prináša nekompromisnú, punkom nabitú sondu do problematiky alkoholizmu, komplikovaných medziľudských vzťahov, hľadania vlastnej identity aj svojho miesta vo svete. Tridsaťročný Richard pracuje ako zvárač a žije v spoločnej domácnosti so svojím otcom, taktiež Richardom, bývalým učiteľom literatúry. Ich spolužitie sa napriek generačnému rozkolu javí ako harmonické, no vzťah oboch mužov definuje predovšetkým hodnotová priepasť. Kým starší z nich nachádza záľubu v klasickej hudbe Dvořáka a intelektuálnych drámach Bergmana, mladší miluje metal a jeho filmovými hrdinami sú Jean-Claude Van Damme a jemu podobní. Stret dvoch odlišných svetov však nepredstavuje jadro Richardovho konfliktu s realitou. Pod drsnou maskou sa totiž ukrýva človek, ktorý každodenne zápasí s tieňmi minulosti a ťaživou osamelosťou. Snímka výstižne reflektuje existenciálnu zacyklenosť generácie „Petrov Panov“ – dospelých mužov, ktorí sa kŕčovito držia barličiek vlastného chlapčenstva. Richardovo bytie je pevne ohraničené prácou vo fabrike, počúvaním tvrdej hudby, útekom do sveta komiksov a plagátmi polepenými stenami detskej izby. Okrem otca sa prakticky nestretáva s nikým a blízkych priateľov by divák v jeho živote hľadal márne. Jediným únikom sú pre neho občasné chvíle strávené s frajerkou Lenkou, ktorá sama vychováva malého syna. Richard si ale nedokáže predstaviť, že by sa mal na výchove chlapca podieľať. Tvrdí,...
Zobraziť všetky články