Záber z filmu Pina o legendárnej tanečnici Pine Bausch v réžii Wima Wendersa. Foto: Be2Can

Be2Can 2026 – od Minotaura cez fiktívnu Afriku až po famóznu Pinu

Písmo: A- | A+

Cestovateľská prehliadka má zmysel, hovorí zakladateľ festivalu Be2Can Ivan Hronec. Jeho trinásty ročník sa koná v takmer päťdesiatke kín naprieč slovenskými regiónmi.

V niektorých momentoch im vyčítajú, že Be2Can ani nie je seriózny festival, len prehliadka s pár filmami, ktorá cestuje po Česku a po Slovensku. Jeho zakladateľ Ivan Hronec však nemá prečo meniť zámer. Cieľom je vidieť to najzaujímavejšie zo svetových festivalov v Benátkach, Cannes a v Berlíne. „Be2Can je skrátka prehliadka, ktorá funguje niekde medzi veľkými festivalmi a štandardnou distribúciou,“ hovorí. Spolu s kreatívnym manažérom Dominikom Hroncom sú presvedčení, že cestovanie s vybranými filmami je dobrá vec aj pre desiatky českých a slovenských kín, ktoré sa do ich projektu pravidelne zapájajú a stále ich pribúda. Prehliadka Be2Can 2026 sa začína v stredu 14. októbra a potrvá týždeň.

Vzťahové paranoje

Tento rok uvádza Be2Can osem filmov v rekordných 49 kinách v 39 slovenských mestách naprieč všetkými regiónmi. Tematicky sú rozdelené do troch blokov – v prvom ide o headlinerov, ktorí rezonujú na najväčších festivaloch, v druhom o výber filmov z paralelných alebo vedľajších sekcií s geografickými, tematickými či formálnymi zvláštnosťami a v treťom o klasické veľké filmové návraty.

Otváracím filmom festivalu je rodinná dráma Minotaur režiséra Andreja Zvjiaginceva pretkaná prvkami trileru. Sleduje úspešného podnikateľa Gleba v Rusku vo februári 2022, ktorého vojnový chaos a vzťahová paranoja postupne sťahujú do morálneho labyrintu. Je to prvý film tohto ruského režiséra, ktorý nevznikol podľa originálneho scenára, ale na základe pôvodného filmu Clauda Chabrola Neverná žena z roku 1969. Dielo ovenčené Veľkou cenou poroty v Cannes je príbehom manželskej krízy na pozadí aktuálnej situácie v ruskej spoločnosti a jej vojnového zásahu. Film bude za Francúzsko bojovať o nadchádzajúceho Oscara.

Záber z filmu Minotaur ruského exilového režiséra Andreja Zvjaginceva. Foto: Be2Can
Záber z filmu Minotaur ruského exilového režiséra Andreja Zvjaginceva. Foto: Be2Can

Medzi filmový výber z Cannes patria aj hypnotická sci-fi odysea Jej súkromné peklo dánskeho režiséra Nicolasa Windinga Refna, Červené skaly režiséra Bruna Dumonta ako detská variácia na Romea a Júliu či francúzsko-talianska dráma Zlatý vek. V nej režisér Bérenger Thouin prepája fikciu s archívnymi zábermi, aby na pozadí histórie 20. storočia vytvoril uprostred rýchlo sa meniaceho sveta portrét ženy, ktorá vzala svoj osud do vlastných rúk.

Aj z Berlinale prináša Be2Can filmovú výpoveď o ženskom osude. Afganská režisérka, scenáristka a herečka Shahrbanoo Sadat sa vo svojej romantickej životopisnej komédii Žiadni dobrí muži zamerala na príbeh odohrávajúci sa tesne pred návratom Talibanu k moci v roku 2021. Okrem nej sa z berlínskeho festivalu dostávajú na slovenské plátna aj ocenené filmy Spasenie tureckého režiséra Emina Alpera a dráma Pina ako strhujúca pocta legendárnej choreografke Pine Bausch. Film Wima Wendersa mal premiéru na Berlinale pred pätnástimi rokmi a zísal aj nomináciu na Oscara pre najlepší dokument.

Festivalové Benátky bude reprezentovať film Spomienka na princeznú Mumbi. Do vzťahov, do príbehu, ale aj do jeho formálneho stvárnenia v podobe fiktívneho afrického kráľovstva budúcnosti z roku 2093 vstupuje umelá inteligencia.

Záber z filmu Jej súkromné peklo dánskeho režiséra Nicolasa Windinga Refna, ktorý uvádza festival Be2Can 2026. Foto: Be2Can
Záber z filmu Jej súkromné peklo dánskeho režiséra Nicolasa Windinga Refna, ktorý uvádza festival Be2Can 2026. Foto: Be2Can
Legendárna Pina

Tohtoročné premietanie festivalových filmov opäť sprevádzajú sprievodné programy. Ich súčasťou sú aj online Q&A stretnutia s vybranými osobnosťami – s režisérmi Nicolasom Windingom Refnom, Eminom Alperom a Brunom Dumontom.

Súčasťou programu bude aj okrúhly stôl Michala Havrana k filmu Minotaur či diskusia o dokumente Pina, kde sa stretnú Silvia Hroncová a umelecký šéf baletu Národního divadla Brno Mário Radačovský.

Sprievodný program uzavrie v stredu 21. októbra slávnostné vyhlásenie víťazných filmov študentskej poroty, ktorú tvoria študenti VŠMU a VŠVU v Bratislave. Hlavným festivalovým kinom je bratislavský Edison Filmhub.

Autor:

Záber z filmu Jej súkromné peklo dánskeho režiséra Nicolasa Windinga Refna, ktorý uvádza festival Be2Can 2026. Foto: Be2Can.

Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

Zomrieť a žiť Záber z filmu Zomrieť a žiť. Foto: Continental film

Bojujú a učia sa žiť. Portrét celej generácie Ukrajincov

Časozberná dokumentárna snímka Zomrieť a žiť vznikala vyše desaťročie. Sleduje trojicu ukrajinských dobrovoľníkov Šachtu, Pottera a Dancera, ktorí v roku 2014 odišli bojovať na východ Ukrajiny. Režisérka Yuliia Hontaruk ich však nakrúcala nielen na fronte, ale aj po tom, ako sa vrátili domov a hľadali znovu uplatnenie v civilnom živote. Dokument, ktorý vznikol v koprodukcii Ukrajiny, Lotyšska a Slovenska je od štvrtka 15. októbra v slovenských kinách. Film Zomrieť a žiť mal svetovú premiéru tento rok v júli na festivale v Karlových Varoch v sekcii Zvláštne uvedenie. Na festival pricestovali aj všetci traja protagonisti filmu spolu s ich rodinami. „Bol to naozaj veľmi dojemný moment. Tvrdili, že je to prvýkrát za päť rokov, kedy vôbec mali kvázi ,dovolenkuʻ,“ povedala počas slovenskej premiéry filmu v septembri na festivale Cinematik slovenská koproducentka dokumentu Katarína Krnáčová zo spoločnosti Silverart. „Pre mňa bolo veľkou cťou spolupracovať na tomto filme a koprodukovať ho. Musím povedať, že mám obrovský obdiv voči Ukrajincom a Ukrajinkám, ktorí bojujú za svoju vlasť,“ dodala Krnáčová. Trojica obyčajných Ukrajincov vzala v roku 2014 do rúk zbrane a išli brániť svoju vlasť. Na fronte ich Yuliia Hontaruk sledovala vyše dva roky. Pokračovala, aj keď sa vracali k rodinám a k životu, v ktorom si po vojnovej skúsenosti ťažko hľadali svoje miesto. A potom prišiel rok 2022 a ruská invázia. Film tak zachytáva 12...
MFHF Poprad 2026 klasika art film 2026 Záber z filmu Kangchenjunga. Foto: archív SFÚ

MFHF Poprad 2026: S Barabášom do Novej Guinei, s Pirohom na tretí najvyšší vrchol sveta

Medzinárodný festival horských filmov Poprad začal písať svoj 34. ročník. V popradskom kine Tatra a vo Veľkej zasadačke MsÚ Poprad, v kine Mier v Spišskej Novej Vsi a v kine Iskra v Kežmarku uvedie spolu vyše 50 filmov. Snímky, ktorých protagonisti prekonávajú samých seba nakrútili filmári z celého sveta – od USA cez Nový Zéland až po Spojené kráľovstvo. Premietať sa budú aj filmy zo Švédska, Švajčiarska, Španielska, Francúzska, Talianska, ale aj Slovenska, Česka a ďalších krajín. Festival sa koná od 14. do 18. októbra. Vlani si jedno z festivalových ocenení – Cenu poroty – odniesol slovenský režisér Rasťo Hatiar so snímkou Gálfy: Horský život o horskom vodcovi Róbertovi Gálfym. Tento rok Hatiar zasadne do trojčlennej medzinárodnej poroty. Jej ďalšími členmi sú Mireille Chiocca, ktorá založila a takmer 30 rokov viedla Medzinárodný festival horských a dobrodružných filmov vo francúzskom Autrans a česká architektka a slacklinerka Anna Hanuš Kuchařová. Medzi slovenskými filmami v programe je aj tento rok novinka Pavla Barabáša. Jeho film Dotkol som sa doby kamennej pozoruje stret sveta dávnych tradícií s modernou civilizáciou na Novej Guinei. MFHF Poprad 2026 uvedie aj novinku Jara Tešlára Prechod cez Altaj, ktorá mongolský Altaj sleduje zo sedla horských bicyklov. Snímka Na hranici neznámeho sveta: Výstup na Mt. Giluwe režiséra Milana Ohurniaka zase zaznamenáva slovenskú výpravu na najvyšší vulkán...
STVR slovenský film Záber z filmu Kuko, Drobček & Raťafák znovu zasahujú. Foto: Admiral Films

téma STVR, nové slovenské filmy a vlastná tvorba

Čo majú spoločné snímky ako Štúr (r. Mariana Čengel Solčanská), Kuko, Drobček & Raťafák znovu zasahujú (r. Andrej Kolenčík, Juraj Šlauka), Prameň (r. Ivan Ostrochovský), Láska (r. Marko Škop), Hlavička (r. Marina Andree Škop, Vanda Raýmanová), Milovník, nie bojovník (r. Martina Buchelová), Generál Golian (r. Juraj Štepka) či Život alebo film (r. Marek Šulík, Juraj Johanides)? Okrem toho, že prišli tento rok do kín a vznikli s podporou Audiovizuálneho fondu ich spája tiež to, že ich koprodukovala STVR. Hoci spolupráce dohodli ešte predošlé vedenia inštitúcie, keďže vznik filmu trvá spravidla niekoľko rokov.   Slovenská televízia je dlhodobo najväčším koproducentom slovenských filmov. Pod značkou STVR funguje už vyše dvoch rokov a vyše roka má nové vedenie. Premenu RTVS na STVR sleduje nový dokumentárny film režisérky Sáry Prokopovej Preladenie. V čase, keď sa nová vládna garnitúra rozhodla ovládnuť telerozhlas zrušením RTVS a založením „novej“ inštitúcie, nakrúcala Prokopová na chodbách televízie. Jej film uvedú festivaly dokumentárnych filmov Jeden svet aj Ji.hlava. Priskoro na bilancovanie S otázkou, či STVR dnes ako najväčší koproducent slovenských filmov podporuje dostatočne domácu filmovú tvorbu a či sa zmenili ich vzťahy s inštitúciou po transformácii RTVS na STVR sme oslovili slovenských producentov a filmárov. Viacerí neodpovedali, ďalší odpovedať nechceli. Okrem producentov sme sa rozprávali aj s vedením televízie. „Zákon o transformácii...
Zobraziť všetky články