Hory a mesto 2026 Záber z filmu Život v Karpatoch – Jeseň. Foto: Karol Kaliský/Arolla Film

Festival Hory a mesto 2026 ukáže horské filmy aj silu motivácie

Písmo: A- | A+

Vyše päť desiatok filmov ponúkne vo svojom programe festival Hory a mesto 2026. Jeho 26. ročník sa koná v priestoroch Cinema City bratislavského nákupného centra Eurovea od 25. do 29. marca.

 „Do filmovej súťaže sa tento rok prihlásilo 170 filmov. Diváci sa môžu tešiť na 10 filmov zo slovenskej produkcie,“ povedal programový riaditeľ festivalu Alan Formánek. Zároveň upozorňuje, že program tento rok premiérovo ponúkne aj dokumentárne filmy z krajín ako Jordánsko či Argentína. Okrem toho uvedie snímky z Kanady, Francúzska, Česka, Indie, Poľska, USA či Nemecka. „Aj tento rok chcem posúvať latku vyššie. Zamerali sme sa pri výbere filmov najmä na príbehy, ktoré nemusia ukazovať len fyzické výkony, ale rovnako ukazujú silu motivácie,“ dodáva programový riaditeľ festivalu.

Filmy Rasťa Hatiara aj Erika Baláža

Vo svetovej premiére uvedie festival Hory a mesto 2026 novinku Rasťa Hatiara Chumik Kangri. Sleduje prvý výstup horolezcov Michała Czecha a Wadima Jabłońského z Poľska spolu so Slovákom Adamom Kaniakom na vrchol Chumik Kangri (6 754 m) v pohorí Karakoram v Pakistane. Z Hatiarovej tvorby premietne festival aj snímku Róbert Gálfy: Horský život. Zaznamenáva príbeh stále aktívnej legendy skialpinizmu, šesťdesiatnika Róberta Gálfyho.

Program ponúka aj snímku Život v Karpatoch – Jeseň Erika Baláža. „Na žiadnom kontinente nie je divoká príroda ohrozená tak, ako v Európe. Jej posledným útočiskom zostali Karpaty,“ uvádzajú v anotácii tvorcovia.

Dokument Zalesnenie minulosti režiséra Matúša Astraba zachytáva originálny projekt, v ktorom autor premieta obrazy slovenských lesov do pustej islandskej krajiny. „Vzniká tak výrazný kontrast medzi Slovenskom, kde lesy miznú rýchlejšie, než ich dokážeme chrániť, a Islandom, ktorý sa snaží oživiť lesy dávno zničené v minulosti.

Strážovská výzva Adama Lisého ukazuje jedinečné športové dobrodružstvo v srdci Strážovských vrchov. Dva filmy má v programe režisér Adam Minka. V Puentes de Chulilla zaznamenal prvý ročník lezeckého festivalu v španielskej oblasti Ghulilla a snímka KalamárKAP 2025 sleduje príbeh tradičných pretekov v srdci Podpoľania. Kolobeh Jara Tešlára je krátky poetický dokument zo sveta horských bicyklov. Bosna Dinarica režiséra Juraja Gelenekyho sleduje viac než 300 kilometrov dlhú cestu troch priateľov po turistickej trase cez 9 pohorí. A Peter Csonka predstaví Grand Canyon očami vodákov, kde sa šestnásťčlenná skupina vodákov vydáva na 446-kilometrovú expedíciu po rieke Colorado River.

Diskusie aj výstavy fotografií

Mnohí z tvorcov prídu na festival diskutovať o svojich filmoch a dobrodružstvách, ktoré zažili. Festival privíta aj ďalších hostí. Navštevníci si okrem toho môžu pozrieť aj výstavu víťazných fotografií fotosúťaže Hory a mesto alebo autorské výstavy Pavla Breiera či Denisy Benskovskej. „Za roky fungovania fotosúťaže vidíme nielen stabilný záujem, ale aj posun v autorskom uvažovaní. Čoraz častejšie prichádzajú fotografie, ktoré nie sú postavené iba na vizuálnom efekte, ale na príbehu, emócii a osobnom pohľade. A práve to je pre nás veľmi cenné,” hovorí Danica Púry, produkčná a organizátorka fotosúťaže Hory a mesto 2026.

Autor:

Záber z filmu Život v Karpatoch – Jeseň. Foto: Karol Kaliský/Arolla Film

Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

Fjord Mungiu Cannes Záber z filmu Fjord. Foto: MFF Cannes

Zlatú palmu získal Fjord o progresívnej spoločnosti

Zlatú palmu na 79. ročníku Medzinárodného filmového festivalu v Cannes získala dráma Fjord. Nakrútil ju rumunský režisér Cristian Mungiu. „Film rozpráva o násilí, ktoré dnes vidíme v spoločnosti,“ povedal Mungiu o príbehu rumunsko-nórskeho páru a ich detí. „Nie je to film o Nórsku, je o severských krajinách, ktoré istým spôsobom reprezentujú túto veľmi progresívnu spoločnosť, v ktorú veľmi veria a tiež veria, že je dobrá pre každého,“ povedal filmár na tlačovej konferencii po vyhlásení cien. „Žil som v komunistickej krajine a nie je nič otravnejšie než žiť niekde, kde si niekto iný myslí, že vie lepšie ako vy, čo je pre vás dobré.“ Film Fjord rozpráva o strete hodnotových svetov. „Treba povzbudiť postoj, v ktorom sa neponáhľame tak jednoducho súdiť druhých. Je dobré ustúpiť o krôčik späť a pochopiť, že všetci používame mnoho stereotypov, klišé a zjednodušení, aby sme druhých súdili. Delíme ľudí do kategórií, ale viete – ľudia sú ľudia a každý je iný. Vždy, keď si doprajete slobodu a trpezlivosť spoznať druhých, pochopíte, že nie sú od vás až takí odlišní. Keď sa sústredíte iba na odlišnosti, uvidíte v druhom nepriateľa“ povedal Mungiu. Cena za réžiu pre dva filmy a troch režisérov Fjord vznikol v koprodukcii Rumunska, Francúzska a severských krajín. Hlavné úlohy v ňom stvárňujú Sebastian Stan a Renate Reinsve. Mungiu už jednu Zlatú palmu má – získal ju...
Karel Taissig: Smrt krásných srnců.

Na jeho filmových plagátoch sa krajiny nezaobídu bez ľudí a more je ich zrkadlom

Český maliar, grafik a ilustrátor Karel Teissig významne ovplyvnil československú filmovú plagátovú tvorbu. Výstava jeho diel v bratislavskom kine Lumière nadväzuje na celoročný výstavný projekt Zlatá éra československého filmového plagátu 1960 – 1989. Výstava potrvá do 31. augusta. Projekt Zlatá éra československého filmového plagátu 1960 – 1989 predstavil v Kine Lumière tvorbu štyroch najvýznamnejších predstaviteľov plagátovej tvorby Milana Grygara, Zdeňka Zieglera, Karla Vacu a Josefa Vyleťala. V priestoroch kina tak návštevníci a návštevníčky od marca minulého roka do apríla tohto roka videli výber 130 plagátov. Reprezentujú to najlepšie, čo v plagátovej tvorbe u nás vzniklo. Kino Lumière spolupracovalo na výstave s Pavlom Rajčanom, kurátorom výstavného cyklu a zbierky autorských výtvarných filmových plagátov Terryho ponožky. Ide o najväčšiu súkromnú zbierku filmových plagátov v Českej republike. Projekt nadväzuje na výstavu plagátov Karla Teissiga, jedného z najdôležitejších predstaviteľov československého filmového plagátu. Maliar, grafik a ilustrátor Karel Teissig študoval na Akadémii výtvarných umení v Prahe a na Académie Royale des Beaux-Arts v Bruseli. Vo svojej práci sa zameriaval na plagátovú tvorbu, drobnú a užitú grafiku, ilustráciu, knižnú grafiku a kresbu. Vystavovať začal v 50. rokoch minulého storočia. Úspech doma a v zahraničí mu priniesla predovšetkým tvorba filmových plagátov, ktoré realizoval najčastejšie technikou koláže a maľbou. V rokoch 1959 až 1989 pracoval pre Ústrednú požičovňu filmov, pre ktorú v tomto období vytvoril 103 filmových plagátov. Za plagát k...
Režisér Martin Gonda. Foto: Miro Nôta

rozhovor Martin Gonda

Predstavte si, že každý rozhovor na tému filmu, ktorý chcete režírovať, vám v hlave generuje množstvo obrazov. Najradšej by ste ich všetky nakrútili a použili, no bol by to nekonečný film. Aj o tom hovorí Martin Gonda, keď opisuje autentické filmárske prostredie a špecifickú prácu s nehercami počas nakrúcania. O tom, že takúto metódu tvorby má veľmi rád, svedčí aj jeho dráma Potopa, ktorá tohto roku získala šesť ocenení Slnko v sieti. Režisér v nej cez vzťah otca a dcéry zachytáva časy plánovania výstavby Starinskej priehrady predznamenávajúce zánik niekoľkých východoslovenských dedín. V hlavnej úlohe sa predstavila nielen ocenená neherečka Sára Chripáková, ale aj rusínčina ako jazyk, ktorý dotknutú komunitu reprezentuje. Váš film Potopa vytiahol z minulosti boľavé osudy ľudí, ktorých vysídlili počas výstavby priehrady. Nechceli opustiť svoje korene, museli sa vyrovnať so stratou domova, ale aj túžili po novej kvalite života. Čím je vám táto historická téma blízka? Najviac zo všetkého ma fascinuje obraz sveta, ktorý končí, a zároveň vie, že končí. Niektorí ľudia v ňom sú nútení žiť ďalej, hádať sa, milovať, dospievať. Rovnako ako naše postavy vo filme Potopa, Mara a Alexander. Je na nich, čo z umierajúceho sveta si vezmú do toho nového. Čosi také sa deje aj v súčasnosti. Aj dnes máme často pocit, že sa všetko mení a zajtra to bude...
Zobraziť všetky články