Hory a mesto 2026 Záber z filmu Život v Karpatoch – Jeseň. Foto: Karol Kaliský/Arolla Film

Festival Hory a mesto 2026 ukáže horské filmy aj silu motivácie

Písmo: A- | A+

Vyše päť desiatok filmov ponúkne vo svojom programe festival Hory a mesto 2026. Jeho 26. ročník sa koná v priestoroch Cinema City bratislavského nákupného centra Eurovea od 25. do 29. marca.

 „Do filmovej súťaže sa tento rok prihlásilo 170 filmov. Diváci sa môžu tešiť na 10 filmov zo slovenskej produkcie,“ povedal programový riaditeľ festivalu Alan Formánek. Zároveň upozorňuje, že program tento rok premiérovo ponúkne aj dokumentárne filmy z krajín ako Jordánsko či Argentína. Okrem toho uvedie snímky z Kanady, Francúzska, Česka, Indie, Poľska, USA či Nemecka. „Aj tento rok chcem posúvať latku vyššie. Zamerali sme sa pri výbere filmov najmä na príbehy, ktoré nemusia ukazovať len fyzické výkony, ale rovnako ukazujú silu motivácie,“ dodáva programový riaditeľ festivalu.

Filmy Rasťa Hatiara aj Erika Baláža

Vo svetovej premiére uvedie festival Hory a mesto 2026 novinku Rasťa Hatiara Chumik Kangri. Sleduje prvý výstup horolezcov Michała Czecha a Wadima Jabłońského z Poľska spolu so Slovákom Adamom Kaniakom na vrchol Chumik Kangri (6 754 m) v pohorí Karakoram v Pakistane. Z Hatiarovej tvorby premietne festival aj snímku Róbert Gálfy: Horský život. Zaznamenáva príbeh stále aktívnej legendy skialpinizmu, šesťdesiatnika Róberta Gálfyho.

Program ponúka aj snímku Život v Karpatoch – Jeseň Erika Baláža. „Na žiadnom kontinente nie je divoká príroda ohrozená tak, ako v Európe. Jej posledným útočiskom zostali Karpaty,“ uvádzajú v anotácii tvorcovia.

Dokument Zalesnenie minulosti režiséra Matúša Astraba zachytáva originálny projekt, v ktorom autor premieta obrazy slovenských lesov do pustej islandskej krajiny. „Vzniká tak výrazný kontrast medzi Slovenskom, kde lesy miznú rýchlejšie, než ich dokážeme chrániť, a Islandom, ktorý sa snaží oživiť lesy dávno zničené v minulosti.“

Strážovská výzva Adama Lisého ukazuje jedinečné športové dobrodružstvo v srdci Strážovských vrchov. Dva filmy má v programe režisér Adam Minka. V Puentes de Chulilla zaznamenal prvý ročník lezeckého festivalu v španielskej oblasti Ghulilla a snímka KalamárKAP 2025 sleduje príbeh tradičných pretekov v srdci Podpoľania. Kolobeh Jara Tešlára je krátky poetický dokument zo sveta horských bicyklov. Bosna Dinarica režiséra Juraja Gelenekyho sleduje viac než 300 kilometrov dlhú cestu troch priateľov po turistickej trase cez 9 pohorí. A Peter Csonka predstaví Grand Canyon očami vodákov, kde sa šestnásťčlenná skupina vodákov vydáva na 446-kilometrovú expedíciu po rieke Colorado River.

Diskusie aj výstavy fotografií

Mnohí z tvorcov prídu na festival diskutovať o svojich filmoch a dobrodružstvách, ktoré zažili. Festival privíta aj ďalších hostí. Navštevníci si okrem toho môžu pozrieť aj výstavu víťazných fotografií fotosúťaže Hory a mesto alebo autorské výstavy Pavla Breiera či Denisy Benskovskej. „Za roky fungovania fotosúťaže vidíme nielen stabilný záujem, ale aj posun v autorskom uvažovaní. Čoraz častejšie prichádzajú fotografie, ktoré nie sú postavené iba na vizuálnom efekte, ale na príbehu, emócii a osobnom pohľade. A práve to je pre nás veľmi cenné,” hovorí Danica Púry, produkčná a organizátorka fotosúťaže Hory a mesto 2026.

Autor:

Záber z filmu Život v Karpatoch – Jeseň. Foto: Karol Kaliský/Arolla Film

Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

Beštia Bebjak Záber z filmu Beštia. Foto: DNA Production/Nataša Bošková

Bebjakova Beštia podľa Dominika Dána má prvú ukážku

Po vyhlásení amnestie v roku 1990 sa dostalo na slobodu aj mnoho nebezpečných zločincov. Začínajúcemu bratislavskému detektívovi Richardovi Krauzovi vtedy pridelili prípad sériového vraha žien. Tiahla sa za ním krvavá stopa polovicou Európy a nedokázali ho odhaliť žiadne bežne využívané metódy. Režisér Peter Bebjak pripravuje detektívny triler podľa jednej z najpredávanejších kníh Dominika Dána Beštia. Do kín príde už začiatkom budúceho roka. Tomáš Maštalír (Burger), Martin Klinčúch (Krauz), Michal Kubovčík (Hanzel) a Braňo Bystriansky (Váňa) spolu s Alexandrom Bártom (Mayor) a Jánom Jackuliakom (súdny lekár Lengyel) stvárňujú vo filme Beštia tím, ktorý sa snaží odhaliť páchateľa série vrážd. Prípad na začiatku vyzerá takmer beznádejne. Páchateľ totiž nezanecháva žiadne odtlačky prstov. Nič, na základe čoho, by bolo možné zistiť, o koho ide. Vyšetrovatelia vedia, čo spája jednotlivé miesta činu, ale dostupné kriminalistické metódy nestačia na to, aby vraha usvedčili. Vtedy prichádzajú na scénu vedci a analýza DNA. Metóda, ktorú slovenskí kriminalisti nikdy dovtedy nepoužili. https://youtu.be/ZzOrfU6evL0?si=Q6NlQR6hRMzUBcSl „Atmosféru začiatku deväťdesiatych rokov sa nám podarilo preniesť na obraz presne tak, ako si ju časť spoločnosti pamätá z mladosti a ako je stvárnená v knihách Dominika Dána,“ povedal producent DNA Production Rasťo Šesták. „A rovnako ako v knihách, ani film Beštia nie je príbehom vraha. Je o tom, ako ho veľký tím vyšetrovateľov s pomocou vedcov – a v tom čase...
Vincent Šikula. Foto: Archív Veroniky Šikulovej

Vincent Šikula

Aj vo filmových scenároch Vincenta Šikulu cítiť typický šikulovský ťah na bránu – schopnosť všímať si jednoduchých ľudí na okraji spoločnosti. Keď spisovateľ napíše do knižky dialóg, v uvádzacej vete môže dovysvetľovať, čo práve daná osoba robí alebo ako sa tvári. Vo filme to však nejde. Vo filme všetko v obraze hrá a herec môže zakaždým vykrútiť nos alebo mávnuť rukou inak, než si predstavoval autor filmového scenára. Z vlastnej skúsenosti sa takto zamýšľal nad rozdielmi v prístupoch k literárnej tvorbe Vincent Šikula. Jeden z najobľúbenejších autorov v slovenskej literatúre druhej polovice 20. storočia sa narodil pred deväťdesiatimi rokmi. Na dôležité si aj tak spomenie Do filmovej tvorby vstúpil ako scenárista a autor predlôh koncom šesťdesiatych rokov. Po učiteľovaní v Modre na hudobnej škole a po redakčnom pôsobení v časopise Romboid začal vtedy pracovať ako interný dramaturg Slovenskej filmovej tvorby na Kolibe. Bola to možnosť preniesť sa s knižnými príbehmi na plátno a oddať sa scenáristickej práci, ktorá im vdýchne taký vzletný obraz a zvuk, aký mu samy ponúkajú – plný vôní, pachov, dráždivých momentov i každodenných, neraz tvrdých situácií, v akých sa ocitajú obyčajní, jednoduchí ľudia. Medzi nich Vincent Šikula rád chodieval. Pri tvorbe čerpal z vlastnej minulosti, z prostredia dediny a mestečka, kde vyrastal a žil, zo skúseností v detstve i neskôr v dospelosti, keď už bol otcom...
BAB 2026 Záber z filmu Saba (r. Liron Topaz, USA) ktorý na Bienále animácie Bratislava získal Cenu Viktora Kubala. Foto: Miyu Distribution

myslím si BAB 2026 – Klingsor by sa asi chytal za hlavu

Všimli ste si, prosím, že sa uskutočnilo Bienále animácie Bratislava 2026? Ja len tak-tak, a to vďaka programu Kina Lumière, kde sa cez víkend objavilo pásmo víťazných filmov z tohtoročného BAB-u. Pamätám si BAB od samého začiatku. Z pôvodnej prehliadky animovaných filmov ako sprievodného podujatia Bienále ilustrácií Bratislava ho do festivalovej podoby vypiplala jeho zakladateľka Gabriela Gavalčinová. Po jej predčasnom úmrtí prevzala vedenie festivalu Katarína Minichová, ktorá s ním spolupracovala od začiatku. Žiaľ, pred svojím predčasným odchodom stihla zorganizovať len niekoľko ročníkov. Potom prevzala organizáciu festivalu omladená partia. Bienále animácie Bratislava kedysi dýchalo životom. Premietalo sa pre verejnosť (cieľovou skupinou sú deti a mládež) v dostupných časoch a v „skutočných“ kinách. Všetko fungovalo, až kým tím festivalu neodišiel na protest proti mocenskému dosadeniu nekvalifikovaného vedenia Bibiany, medzinárodného domu umenia pre deti, ktorá BAB organizuje. Rýchlo sa však našli snaživci, ktorí boli ochotní ujať sa aj v takej situácii organizovania festivalu... Kto je BABA? Netuším, či tohto roku bola, alebo nebola tlačová konferencia k festivalu. Ak aj áno, do Klubu filmových novinárov žiadna pozvánka neprišla. A tak som popátral na webe. Webová stránka festivalu vám ponúkne vyčerpávajúce informácie – o predošlom ročníku. Ak to skúsite na webe Bibiany a tam kliknete na BAB, môžete si ďalej zvoliť suchopárny Štatút, dozvedieť sa niečo O BABE (ide...
Zobraziť všetky články