Hory a mesto 2026 Záber z filmu Život v Karpatoch – Jeseň. Foto: Karol Kaliský/Arolla Film

Festival Hory a mesto 2026 ukáže horské filmy aj silu motivácie

Písmo: A- | A+

Vyše päť desiatok filmov ponúkne vo svojom programe festival Hory a mesto 2026. Jeho 26. ročník sa koná v priestoroch Cinema City bratislavského nákupného centra Eurovea od 25. do 29. marca.

 „Do filmovej súťaže sa tento rok prihlásilo 170 filmov. Diváci sa môžu tešiť na 10 filmov zo slovenskej produkcie,“ povedal programový riaditeľ festivalu Alan Formánek. Zároveň upozorňuje, že program tento rok premiérovo ponúkne aj dokumentárne filmy z krajín ako Jordánsko či Argentína. Okrem toho uvedie snímky z Kanady, Francúzska, Česka, Indie, Poľska, USA či Nemecka. „Aj tento rok chcem posúvať latku vyššie. Zamerali sme sa pri výbere filmov najmä na príbehy, ktoré nemusia ukazovať len fyzické výkony, ale rovnako ukazujú silu motivácie,“ dodáva programový riaditeľ festivalu.

Filmy Rasťa Hatiara aj Erika Baláža

Vo svetovej premiére uvedie festival Hory a mesto 2026 novinku Rasťa Hatiara Chumik Kangri. Sleduje prvý výstup horolezcov Michała Czecha a Wadima Jabłońského z Poľska spolu so Slovákom Adamom Kaniakom na vrchol Chumik Kangri (6 754 m) v pohorí Karakoram v Pakistane. Z Hatiarovej tvorby premietne festival aj snímku Róbert Gálfy: Horský život. Zaznamenáva príbeh stále aktívnej legendy skialpinizmu, šesťdesiatnika Róberta Gálfyho.

Program ponúka aj snímku Život v Karpatoch – Jeseň Erika Baláža. „Na žiadnom kontinente nie je divoká príroda ohrozená tak, ako v Európe. Jej posledným útočiskom zostali Karpaty,“ uvádzajú v anotácii tvorcovia.

Dokument Zalesnenie minulosti režiséra Matúša Astraba zachytáva originálny projekt, v ktorom autor premieta obrazy slovenských lesov do pustej islandskej krajiny. „Vzniká tak výrazný kontrast medzi Slovenskom, kde lesy miznú rýchlejšie, než ich dokážeme chrániť, a Islandom, ktorý sa snaží oživiť lesy dávno zničené v minulosti.

Strážovská výzva Adama Lisého ukazuje jedinečné športové dobrodružstvo v srdci Strážovských vrchov. Dva filmy má v programe režisér Adam Minka. V Puentes de Chulilla zaznamenal prvý ročník lezeckého festivalu v španielskej oblasti Ghulilla a snímka KalamárKAP 2025 sleduje príbeh tradičných pretekov v srdci Podpoľania. Kolobeh Jara Tešlára je krátky poetický dokument zo sveta horských bicyklov. Bosna Dinarica režiséra Juraja Gelenekyho sleduje viac než 300 kilometrov dlhú cestu troch priateľov po turistickej trase cez 9 pohorí. A Peter Csonka predstaví Grand Canyon očami vodákov, kde sa šestnásťčlenná skupina vodákov vydáva na 446-kilometrovú expedíciu po rieke Colorado River.

Diskusie aj výstavy fotografií

Mnohí z tvorcov prídu na festival diskutovať o svojich filmoch a dobrodružstvách, ktoré zažili. Festival privíta aj ďalších hostí. Navštevníci si okrem toho môžu pozrieť aj výstavu víťazných fotografií fotosúťaže Hory a mesto alebo autorské výstavy Pavla Breiera či Denisy Benskovskej. „Za roky fungovania fotosúťaže vidíme nielen stabilný záujem, ale aj posun v autorskom uvažovaní. Čoraz častejšie prichádzajú fotografie, ktoré nie sú postavené iba na vizuálnom efekte, ale na príbehu, emócii a osobnom pohľade. A práve to je pre nás veľmi cenné,” hovorí Danica Púry, produkčná a organizátorka fotosúťaže Hory a mesto 2026.

Autor:

Záber z filmu Život v Karpatoch – Jeseň. Foto: Karol Kaliský/Arolla Film

Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

rozhovor Zuzana Gindl-Tatárová Foto: SFTA

rozhovor Zuzana Gindl-Tatárová

Zuzana Gindl-Tatárová v polovici 80. rokov vstúpila do sveta filmu tvorivou spoluprácou so Štefanom Uhrom ako spoluscenáristka jeho filmu o Božene Slančíkovej Timrave Šiesta veta (1986). Dramaturgicky spolupracovala na filmoch ako Správca skanzenu, Sedím na konári a je mi dobre,  Let asfaltového holuba alebo Neha, neskôr Kandidát, Čiara či Slúžka. Desiatkam ďalších filmov pomohla na svet ako národná zástupkyňa v európskom fonde na podporu kinematografie Eurimages. Pedagogicky pôsobila na FTF VŠMU a jej tzv. „veľkým seminárom“ prešla drvivá väčšina aktívnych filmárov a filmárok strednej a mladšej generácie. Bola aj prodekankou FTF VŠMU pre zahraničie a dvakrát bola vymenovaná za členku Rady AVF (2011 a 2021.) V rokoch 2002 – 2007 viedla Slovenskú filmovú a televíznu akadémiu, kde založila národné filmové ceny Slnko v sieti. Tento rok si sama prevzala Slnko v sieti za výnimočný prínos slovenskej audiovizuálnej kultúre. Viackrát si povedala, že k cinefilstvu si sa dostala už ako päťročná, keď teba a tvojho brata stará mama vodievala do bratislavského kina Čas. Aké boli tvoje najranejšie filmové zážitky a čo z nich v tebe zostalo dodnes? Mojimi hrdinami boli vtedy Zikmund a Hanzelka a ich úžasná Tatra, alebo Frigo na mašine... Boli to odvážni a nezávislí hrdinovia. No babička nás nevodila len do kina Čas. Pravidelne sme chodili aj na detské predstavenia do „blchárne“, ako sme volali kino Mladosť. Bolo...
Milota Záber z filmu Milota. Foto: FURIA FILM

Milota otvára našej úprimnosti chalupu s modrou strechou

Vidieť umeleckého fotografa v procese tvorby znamená možnosť dotýkať sa miery slobody jeho vnútorného sveta, v ktorom sa odráža realita tak, ako ju vidí cez objektív aparátu. Ak je to Milota Havránková, sledujeme celoživotný príbeh výnimočnej a charizmatickej ženy s neomylným citom pre pevný, úprimný a podmanivý výtvarný experiment. Do kín prichádza celovečerný dokument Milota. Premiéru bude mať 30. apríla. Na správnej ceste „Na Slovensku je stále veľa žien, ktoré si zaslúžia filmové spracovanie,“ hovorí pre Filmsk.sk producentka dokumentu Milota Lívia Filusová. K myšlienke zmapovať životnú cestu jednej z najvýraznejších osobností slovenskej fotografie dospela v čase pandémie. Rozhodovala sa vtedy o uchopení novej témy, v ktorej mala byť ústrednou postavou súčasná žena – umelkyňa. Fakt, že v spoločnosti začali vládnuť dovtedy utlmené vášne degradujúce kultúrne hodnoty, ju v tom mohol len utvrdiť. Tvorba Miloty Havránkovej ju okamžite oslovila svojou originalitou, štylizáciou a najmä emóciou, ktorú z jej fotografií cítila. „Keď som si preštudovala dostupné materiály, ktoré som o Milote našla, vedela som, že som na správnej ceste. S Milotou a s jej rodinou sme odkomunikovali zámer filmu, dohodli sme si podmienky v rámci obsahu a ja som sa na temer štyri roky stala súčasťou ich života,“ hovorí. Fotografka Milota Havránková Foto: FURIA FILM Spontánne a s výsledkom Silným vizuálnym aj emocionálnym motívom filmu sa stala Milotina chalupa s...
Turisti Záber z filmu Turisti. Foto: ASFK

Turisti mimo komfortnej zóny

Po premiére na Medzinárodnom festivale krátkych filmov v Clermont-Ferrand sa krátky animovaný film slovenskej režisérky Márie Kralovič Turisti dostal aj do slovenských kín. V distribúcii sa premieta ako predfilm americkej čiernej komédie Ak by som mala nohy, tak ťa nakopem (r. Mary Bronstein). Protagonistami filmu Turisti sú manželia Hana a Kornel. Ich výprava do prírody sa zmení na boj o prežitie. „Film Turisti je krátky animovaný film o hľadaní vzájomného porozumenia v pokročilom manželskom zväzku. Hana a Kornel majú neľahkú úlohu. Vyšplhať sa na kopec svojho problému a za jeho vrcholom nájsť nové perspektívne horizonty. Stávajú sa teda turistami, kde musia vyhrať boj nad vlastnými vášňami, únavou a lenivosťou pri ťažkom výstupe na vrchol,“ píše v explikácii pre Audiovizuálny fond producentka Agata Novinski. „Film je zároveň o dôležitosti poznať samého seba a mať sa rád, aby sme boli v dostatočnej miere pripravení na akékoľvek partnerské spolužitie,“ dodáva. Režisérka Mária Kraľovič má za sebou už niekoľko krátkych animovaných filmov. Jej snímka Fifi Fatale (2018) získala nomináciu na Slnko v sieti. Ako animátorka sa Kralovič podieľala aj na ďalších snímkach. Venuje sa tiež ilustrovaniu. „Lákajú ma situácie, kde je človek nútený mimo svojej komfortnej zóny zakúsiť nebezpečie, či boj o svoj život. Krutosť prírody, ktorá vie byť...
Zobraziť všetky články