Záber z filmu Via Slovakia.

Festival Pocity opäť oslavuje artové filmy, pritiahol silné ženské postavy

Písmo: A- | A+

V Prešove už nedávajú priestor iba filmárom z východného Slovenska. Pätnásty ročník festivalu Pocity sa stará o vyberaný prehľad nezávislých filmov.

Festival Pocity prešiel za roky svojej existencie mnohými zmenami a dorástol na plnohodnotnú filmovú prehliadku. Ako mnohé iné podujatia na Slovensku, tiež bojuje s rozpočtom, poddimenzovaným organizačným štábom a hľadá nové možnosti, kde by sa dalo premietať. 

Program pätnásteho ročníka, ktorý sa začína 10. októbra a potrvá šesť dní, ponúkne  vyše tridsať premietaní a diskusie s tvorcami. Odovzdávať sa bude cena Zrnko soli. Festivalové dianie sa sústredí do štyroch premietacích sál. 

Začínali sme ako trojdňová letná prehliadka v podobe ozvien festivalu Artfilm. Postupne sme sa osamostatnili, prešli na októbrový dátum, dni predĺžili na týždeň a dramaturgicky sme sa snažili priniesť lokálne filmy, ktoré by zaujali prešovských divákov,“ spomína na históriu festivalu organizátorka Nina Šilanová. 

Hlási sa ekológia

Keďže programovo chceli zaujať, v minulosti premietali napríklad nemé filmy s hudbou na netradičných miestach a snažili sa poukázať na to, že v treťom najväčšom krajskom meste nemajú kamenné kino, ktoré by umožnilo premietať viac artových filmov. Na festival začali pozývať tvorcov a získavať exkluzívnejšie tituly v predpremiérach, aby divákom ponúkli prehľad súčasnej nezávislej, no stále divácky prístupnej filmovej tvorbe.

Postupným profilovaním dramaturgie sa Pocity dopracovali k prehliadke výrazných snímok zo súčasnej, prevažne európskej kinematografie. Zároveň počas roka v Prešove organizujú pravidelný filmový klub. 

Tohtoročný jesenný festival je opäť oslavou artového filmu. Okrem slovenskej produkcie ponúka viacero filmov, ktorých príbehy stoja na silných ženských postavách a prinášajú aj ekologické témy.

Príde aj oscarový kandidát

Jedným z hlavných hostí bude Peter Kerekes s novým dokumentárnym filmom Wishing on a Star. Režisérka Iveta Grófová prinesie do Prešova Emu a smrtihlava, slovenského kandidáta na nadchádzajúceho Oscara. 

György Kristóf uvedie svoj dystopický tanečný film Zenit. V predpremiére sa bude premietať snímka Via Slovakia o turistovi Slavomírovi Duchovičovi, ktorý za 82 dní prešiel najdlhšiu turistickú trasu na Slovensku. Osobne ju predstaví režisér Víťazoslav Chrappa. 

Prešovčan David Kollar uvedie film Miki, ku ktorému zložil hudbu. Silný dokumentárny zážitok sľubuje snímka Architektúra ČSSR 58 – 89. V programe figuruje aj dráma Jiřího Mádla Vlny

Aktuálne filmy a témy zo sveta zastúpia tituly Substancia, Až na koniec sveta, Krv na perách, Tatami, Dozorkyňa, či Žena v boji, animované snímky Umelohmotné nebo, Mačacia odysea a ďalšie tituly. 

Pocity v kraťasoch

Aj tento rok sa bude súťažiť v kategórii krátkometrážneho filmu Pocity v kraťasoch. Do poroty zasadli filmová producentka Marka Staviarska, Boris Švirloch, ktorý dlhé roky viedol filmový klub Iskra v Kežmarku a bol náhle zo svojej funkcie odvolaný z politických dôvodov, a Martina Martausová, pedagogička z Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach. 

Z tridsiatich titulov prihlásených do súťažnej sekcie premietne festival sedem, ktoré budú súťažiť o ocenenie Zrnko soli.

Podobné ocenenie ako prekvapenie odovzdajú organizátori aj jednému z hostí festivalu. V minulosti ho už získali Marek Kuboš, Marko Škop, Peter Kerekes či Martin Palúch alebo bulharská herečka Irmena Chichikova. Tento rok dostane ocenenie opäť žena, prezradila organizátorka.

Hoci sa profilujeme ako festival artového filmu, čím ďalej, tým viac si získavame priazeň širšieho okruhu divákov,“ bilancuje Nina Šilanová. Prešovčania o festivale vraj už veľa vedia a obľúbili si ho. „Som rada, že ho pozitívne vnímajú aj ľudia z iných častí Slovenska a tvorcovia, ktorí k nám chodia predstaviť svoje filmy. Radi sa k nám vracajú.

Autor:
Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

Agata Novinski. Foto: Miro Nôta

rozhovor Agata Novinski

„Prajem si, aby sme sa nevzdali, neboli ticho a trpezlivo, dôsledne bojovali za slobodnú kultúru na Slovensku,“ reaguje na dianie v slovenskej kultúre Agata Novinski. V brandži sa pohybuje už roky, ako producentka však na filmovej scéne práve debutuje novým slovenským koprodukčným animovaným filmom Keď život chutí.  Do hĺbky animovanej tvorby ju vtiahol príbeh Bena, bystrého chlapca v puberte, ktorému veľmi chutí jesť. Dedičné gény však spôsobujú, že to je na ňom vidno, a čo čert nechcel, ešte sa aj zaľúbil do najočarujúcejšieho dievčaťa v triede.  Bábkový animák českej režisérky Kristiny Dufkovej zasvietil už na viacerých medzinárodných festivaloch a zbiera významné ocenenia vrátane dvoch nominácií na tohtoročné Európske filmové ceny. Vďaka úspechu vo francúzskom Annecy získal dokonca vstupenku do oscarových nominácií. Do slovenských kín príde 30. januára 2025. Ako ste sa dostali k produkcii tohto filmu? V prípravnej fáze režisérka Kristina Dufková a producentka vývoja Veronika Sabová oslovili Michala Novinského na spoluprácu na hudbe k filmu. Michal si prečítal scenár, pozrel výtvarné návrhy a bol projektom očarený natoľko, že prišiel s návrhom, či by sa spoločnosť NOVINSKI nemohla zároveň stať aj koproducentom filmu. Oslovil mňa, či by som mu s tým producentsky nepomohla, a tak som sa po rokoch vrátila k profesii, ktorú som študovala.  Čo vás presvedčilo?  Ako píšeme v stručnej anotácii k filmu, Keď...
Fotografia z filmu Vlny

Vlny sú o krok bližšie k oscarovej nominácii. Kto im konkuruje?

Americká Akadémia filmových umení a vied, ktorej členovia o nomináciách rozhodujú, zverejnila v utorok 17. 12. takzvané shortlisty – užšie výbery filmov v desiatich kategóriách. Z týchto výberov vzídu pätice snímok, ktoré nakoniec 17. 1. získajú oscarovú nomináciu. Držiteľov cien vyhlási akadémia 2. 3. Slovenským zástupcom v boji o Oscara v kategórii medzinárodných filmov bola vojnová dráma režisérky Ivety Grófovej Ema a Smrtihlav. Medzi filmy na shortliste sa neprebojovala. Film Vlny sa inšpiroval skutočným príbehom skupiny novinárov z medzinárodnej redakcie Československého rozhlasu, ktorí sú odhodlaní prinášať nezávislé správy za každú cenu – aj po vpáde vojsk Varšavskej zmluvy do Československa v roku 1968. V českých a slovenských kinách už Vlny do nedele 15. 12. videlo spolu milión divákov – 825 882 v Česku a 174 238 na Slovensku. V Česku sú Vlny podľa návštevnosti aktuálne tretím najúspešnejším českým filmom od roku 1991 a deviatym najúspešnejším filmom vôbec. Na Slovensku sú podľa počtu divákov najúspešnejším českým filmom v ére samostatnosti. Producentkou filmu je Monika Kristl zo spoločnosti Dawson Films. Za Slovensko film produkovala Wanda Adamík Hrycová so spoločnosťou Wandal Production a Vlny vznikli aj v koprodukcii s RTVS. Zo slovenských tvorcov sa na filme podieľali tiež kameraman Martin Žiaran či kostýmová výtvarníčka Katarína Štrbová Bieliková a vo Vlnách účinkujú aj Táňa Pauhofová, Tomáš Maštalír, Jevgenij Ivanovič Libezňuk alebo Michaela Majerníková....
Václav Polák / Zdroj: SFÚ

Václav Polák

Václav Polák roky úspešne dokumentoval slovenskú kinematografiu. Do štúdií na bratislavskej Kolibe prišiel na konci šesťdesiatych rokov dvadsiateho storočia a začal pracovať pod vedením skúsenej fotografky Zuzany Mináčovej. Rovno ho poslali do terénu. V tých dňoch práve prebiehalo natáčanie dnes už kultovej drámy z vysokohorského prostredia Medená veža (1970). Podľa Polákovych slov to bola veľmi ťažká práca, ktorú však vyvážila prítomnosť významných osobností slovenskej kinematografie, ako napríklad režisér Hollý či kameraman Karol Krška. Nakrúcanie filmu prebiehalo v náročných podmienkach a dokonca sa celá jeho výroba predlžovala. „Hovorili mi, aké dôležité je vybrať si správne prostredie. Nachodil som sa, než som si vybral také, o akých mi režisér básnil. A nie je ľahké urobiť snímky napríklad tak, aby sa zdôraznila výška, respektíve hĺbka priestoru,“ spomínal v minulosti pre Film.sk. V kolibských ateliéroch existovalo v tomto čase aj špeciálne oddelenie, ktoré sa zameriavalo na fotodokumentáciu a propagačné materiály k filmom a aj viacerým filmovým podujatiam. Polák sa v sedemdesiatych rokoch dostal aj k fotografovaniu pri nakrúcaní ďalšieho kultového filmu – Ružové sny (1976) Dušana Hanáka, ktorý rozpráva príbeh poštára Jakuba a mladej rómskej dievčiny Jolanky. Je podpísaný aj pod fotografiami k snímke Jána Piroha Sagarmatha (1988). Pri spomienkach na toto nakrúcanie Václav Polák uvádza, že mal prvýkrát v živote možnosť voľne a blízko sa pohybovať v rómskych osadách. Obyvatelia si...
Zobraziť všetky články