Tipy z Kina Lumière slovenský dokumentárny film 2025 Ako počúvať fontány Záber z filmu Ako počúvať fontány. Foto: FTF VŠMU
Písmo: A- | A+

Krátky dokumentárny film režisérky Evy Sajanovej Ako počúvať fontány / How to Listen to Fountains získal hlavnú cenu Premio Nest – The Mediapro Award v súťaži študentských filmov na festivale v San Sebastiáne. Sajanová snímku nakrútila ako svoj bakalársky film na Filmovej a televíznej fakulte Vysokej školy múzických umení. V študentskej sekcii Nest na 73. ročníku MFF San Sebastián súťažilo tento rok 18 snímok z celého sveta. Festival sa konal od 19. do 27. septembra.

„Prostredníctvom experimentálneho prístupu a metafory antropomorfizovaných fontán reflektuje kultúru verejného priestoru a jeho degradáciu. Fontány vo filme ožívajú. Stávajú sa samostatnými bytosťami s vlastnou výpoveďou, dvíhajú svoje hlasy a vyzývajú k uvedomeniu, starostlivosti a zmene,“ uviedla FTF VŠMU o Sajanovej filme Ako počúvať fontány. Vznikol pod pedagogickým vedením Petra Kerekesa a Ingrid Mayerovej.

„Vo fontánach v tomto filme narastá hnev, pretože z času na čas príde zlý developer, ktorý ich ničí. Zbavuje sa ich, pretože chce postaviť garáž, alebo nákupné centrum alebo prázdnu kancelársku budovu presne na tom mieste, kde stojí fontána. Tak sme fontány nahrali s použitím špeciálnych mikrofónov,“ povedala režisérka vo videu pre festival. „Film nie je iba o fontánach. Je vlastne o celkovej politickej situácii v kultúre na Slovensku a v mnohých ďalších krajinách,“ dodáva režisérka. Filmom však chcela priniesť tiež nádej, že ak sa nevzdáme, neprestaneme sa spolu rozprávať, ak nebudeme pri veciach, na ktorých nám záleží mlčať, tak jedného dňa to môže byť opäť dobré.  

Okrem štúdia dokumentárnej tvorby sa Eva Sajanová venuje aj komponovaniu hudby. Pôsobí tiež v hudobnej formácii God and Eve, ktorej skladby použila aj vo filme Ako počúvať fontány.

Autor:

Záber z filmu Ako počúvať fontány. Foto: FTF VŠMU

Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

Emil Horváth – Nikdy nezostať stáť Emil Horváth a Milan Ondrík vo filme Emil Horváth – Nikdy nezostať stáť. Foto: Hulapa film

STVR uvedie film Ivety Grófovej o Emilovi Horváthovi

Dokumentárny portrét Emil Horváth – Nikdy nezostať stáť, ktorý mapuje pôsobenie Emila Horvátha odvysiela STVR vo štvrtok 12. novembra o 20.10 na Dvojke. Vznikol v koprodukcii STVR, Hulapa film a Slovenského filmového ústavu a nakrútila ho režisérka Iveta Grófová. „Ponuka nakrútiť film o hereckej ikone Emilovi Horváthovi prišla zo strany STVR v apríli tohto roka a ja som ju prijala z jednoduchého dôvodu. O pánovi Horváthovi skrátka má existovať film – aspoň televízny, pretože, ako vo filme vraví Ján Štrasser: ,ako herca ho pozná každý, ale jeho občianske postoje pozná máloktoʻ. Toto je východisko filmu, od ktorého sa odvíja príbeh človeka, ktorý venoval život divadlu a svojim myslením zásadne ovplyvnil niekoľko hereckých generácií. Nech to aj znie príliš pateticky, takto to je, je to autentické a inšpirujúce,“ povedala Grófová pre Filmsk.sk. Vo filme Nikdy nezostať stáť o svojom vzťahu k Emilovi Horváthovi, ktorý roky pôsobil aj ako pedagóg, rozpráva množstvo hercov práve z mladších generácií. Popri Kamile Heribanovej, Danielovi Žulčákovi, Jane Kovalčikovej, Robovi Rothovi, Danielovi Fischerovi či Milanovi Ondríkovi však o Horváthovi rozprávajú aj Ján Štrasser, Ľubomír Vajdička, Laco Kraus či Jozef Ciller. A, samozrejme, jeho manželka Viera Richterová.   Záber z filmu Emil Horváth – Nikdy nezostať stáť. Foto: Hulapa film „Bohvieaký pocit to nie je, je to...
recenzia Mesto otcov Tomáš Vravník ako syn a Vladimír Javorský ako otec vo filme Mesto otcov. Syne nesie otca na rukách. Foto: ARTILERIA

recenzia Mesto otcov

Nová komediálna dráma Zdeňka Tyca prináša nekompromisnú, punkom nabitú sondu do problematiky alkoholizmu, komplikovaných medziľudských vzťahov, hľadania vlastnej identity aj svojho miesta vo svete. Tridsaťročný Richard pracuje ako zvárač a žije v spoločnej domácnosti so svojím otcom, taktiež Richardom, bývalým učiteľom literatúry. Ich spolužitie sa napriek generačnému rozkolu javí ako harmonické, no vzťah oboch mužov definuje predovšetkým hodnotová priepasť. Kým starší z nich nachádza záľubu v klasickej hudbe Dvořáka a intelektuálnych drámach Bergmana, mladší miluje metal a jeho filmovými hrdinami sú Jean-Claude Van Damme a jemu podobní. Stret dvoch odlišných svetov však nepredstavuje jadro Richardovho konfliktu s realitou. Pod drsnou maskou sa totiž ukrýva človek, ktorý každodenne zápasí s tieňmi minulosti a ťaživou osamelosťou. Snímka výstižne reflektuje existenciálnu zacyklenosť generácie „Petrov Panov“ – dospelých mužov, ktorí sa kŕčovito držia barličiek vlastného chlapčenstva. Richardovo bytie je pevne ohraničené prácou vo fabrike, počúvaním tvrdej hudby, útekom do sveta komiksov a plagátmi polepenými stenami detskej izby. Okrem otca sa prakticky nestretáva s nikým a blízkych priateľov by divák v jeho živote hľadal márne. Jediným únikom sú pre neho občasné chvíle strávené s frajerkou Lenkou, ktorá sama vychováva malého syna. Richard si ale nedokáže predstaviť, že by sa mal na výchove chlapca podieľať. Tvrdí,...
Zobraziť všetky články