čistky STVR Zľava generálny tajomník ministerstva kultúry Drahoslav Machala, generálna riaditeľka STVR Martina Flašíková, ministerka kultúry Martina Šimkovičová a zosnulý predseda Rady STVR Jozef Krošlák. Foto: STVR

Filmová profesionálna obec zásadne protestuje proti čistkám v STVR

Písmo: A- | A+

Asociácie, ktoré združujú filmových profesionálov, vydali ostré spoločné vyhlásenie. Vyjadrujú v ňom znepokojenie nad stavom STVR. Zároveň zásadne protestujú nielen proti čistkám v STVR, ale aj proti likvidácii nezávislých aj štátnych kultúrnych inštitúcií. Vyhlásenie podpísali asociácie, ktoré združujú producentov, scenáristov, strihačov a kameramanov. Pripojila sa k nemu aj Slovenská filmová a televízna akadémia. Vyhlásenie publikujeme v celom znení.

Vyhlásenie: Filmová profesionálna obec zásadne protestuje proti čistkám v STVR
 a likvidácii nezávislých i štátnych kultúrnych inštitúcií

My, zástupcovia profesijných asociácií pôsobiacich v oblasti slovenskej audiovízie, s vážnym znepokojením sledujeme postupné opúšťanie princípov, na ktorých – aj podľa zákona prijatého v roku 2024 – stojí poskytovanie verejnej služby v rozhlasovom a televíznom vysielaní a zásadne protestujeme proti personálnym čistkám, do ktorých tento proces vyústil v STVR.

Slovenská televízia a rozhlas plní v spoločnosti nenahraditeľnú funkciu. Jej úlohou je slúžiť verejnosti, vytvárať priestor na pluralitu, kultúrnu rozmanitosť, kritické myslenie a slobodnú výmenu názorov. Zodpovedná správa verejnej inštitúcie má stáť na princípoch stability, predvídateľnosti a úcty k ľuďom, ktorí ju tvoria. Profesionálna a spoločensky zodpovedná práca má byť hodnotou sama osebe – bez ohľadu na osobné či politické názory jednotlivcov. Demokratická spoločnosť si má vážiť odbornosť a výsledky a nedovolí vystavovať inštitúcie zásadným personálnym otrasom po každej zmene politickej reprezentácie.

Slovenský rozhlas a Slovenská televízia napriek kontinuálnemu problému s financovaním a neustálej  snahe politikov zasahovať do riadenia nezávislej inštitúcie dokázali prinášať jedinečné diela a programy – k nim patria aj podstatné a významné dokumentárne diela, ktoré v televízii vznikli za posledných desať rokov. Viaceré z nich sa začali z éteru postupne vytrácať a teraz majú odísť tí, ktorí tie najlepšie verejnoprávne programy vytvárajú. Ako zástupcovia filmových tvorcov musíme zdôrazniť, že verejnoprávna televízia je dôležitým partnerom domácej audiovizuálnej tvorby a zásadnou súčasťou audiovizuálnej infraštruktúry. Jej rozhodnutia majú na kultúru a kreatívny priemysel vážny dopad – napríklad zastavenie animovaných projektov pre deti aktuálnym vedením znamená, že na Slovensku takmer zanikli podmienky pre animovanú tvorbu.

Žiadnou konsolidáciou sa nedá obhájiť prepustenie tých, ktorých výsledky sú nespochybniteľné. Toto rozhodnutie nemožno nazvať inak ako čistkou. Spôsob, akým prebieha aktuálne prepúšťanie v STVR, dokazuje, že nejde len o organizačné zmeny, ale aj o zámerné oslabovanie nezávislosti, odborného zázemia a vnútornej integrity inštitúcie.

V kontexte likvidácie neštátnej kultúry Fondom na podporu umenia a štátnych kultúrnych inštitúcií Ministerstvom kultúry SR a ideologických zásahov do rozhodovania Audiovizuálneho fondu je popieranie princípov, na ktorých má verejnoprávne médium stáť, pre spoločnosť ďalšia katastrofálna správa.  

Ako zástupcovia profesijnej audiovizuálnej obce apelujeme na to, že slobodná kultúra a nezávislé médiá musia stáť na rovnakých hodnotových základoch: na pravdivosti, kritickom myslení, rôznorodosti hlasov, občianskej zodpovednosti a ochrane verejného priestoru pred svojvôľou moci.

Pod vyhlásenie sa podpisujú:

Asociácia nezávislých producentov
Asociácia producentov animovaného filmu
Asociácia slovenského dokumentárneho filmu
Slovenská filmová a televízna akadémia
Asociácia scenáristov v slovenskej audiovízii
Asociácia slovenských filmových strihačov
Asociácia slovenských kameramanov

Autor:

Zľava generálny tajomník ministerstva kultúry Drahoslav Machala, generálna riaditeľka STVR Martina Flašíková, ministerka kultúry Martina Šimkovičová a zosnulý predseda Rady STVR Jozef Krošlák. Foto: STVR

Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

Fjord Mungiu Cannes Záber z filmu Fjord. Foto: MFF Cannes

Zlatú palmu získal Fjord o progresívnej spoločnosti

Zlatú palmu na 79. ročníku Medzinárodného filmového festivalu v Cannes získala dráma Fjord. Nakrútil ju rumunský režisér Cristian Mungiu. „Film rozpráva o násilí, ktoré dnes vidíme v spoločnosti,“ povedal Mungiu o príbehu rumunsko-nórskeho páru a ich detí. „Nie je to film o Nórsku, je o severských krajinách, ktoré istým spôsobom reprezentujú túto veľmi progresívnu spoločnosť, v ktorú veľmi veria a tiež veria, že je dobrá pre každého,“ povedal filmár na tlačovej konferencii po vyhlásení cien. „Žil som v komunistickej krajine a nie je nič otravnejšie než žiť niekde, kde si niekto iný myslí, že vie lepšie ako vy, čo je pre vás dobré.“ Film Fjord rozpráva o strete hodnotových svetov. „Treba povzbudiť postoj, v ktorom sa neponáhľame tak jednoducho súdiť druhých. Je dobré ustúpiť o krôčik späť a pochopiť, že všetci používame mnoho stereotypov, klišé a zjednodušení, aby sme druhých súdili. Delíme ľudí do kategórií, ale viete – ľudia sú ľudia a každý je iný. Vždy, keď si doprajete slobodu a trpezlivosť spoznať druhých, pochopíte, že nie sú od vás až takí odlišní. Keď sa sústredíte iba na odlišnosti, uvidíte v druhom nepriateľa“ povedal Mungiu. Cena za réžiu pre dva filmy a troch režisérov Fjord vznikol v koprodukcii Rumunska, Francúzska a severských krajín. Hlavné úlohy v ňom stvárňujú Sebastian Stan a Renate Reinsve. Mungiu už jednu Zlatú palmu má – získal ju...
Karel Taissig: Smrt krásných srnců.

Na jeho filmových plagátoch sa krajiny nezaobídu bez ľudí a more je ich zrkadlom

Český maliar, grafik a ilustrátor Karel Teissig významne ovplyvnil československú filmovú plagátovú tvorbu. Výstava jeho diel v bratislavskom kine Lumière nadväzuje na celoročný výstavný projekt Zlatá éra československého filmového plagátu 1960 – 1989. Výstava potrvá do 31. augusta. Projekt Zlatá éra československého filmového plagátu 1960 – 1989 predstavil v Kine Lumière tvorbu štyroch najvýznamnejších predstaviteľov plagátovej tvorby Milana Grygara, Zdeňka Zieglera, Karla Vacu a Josefa Vyleťala. V priestoroch kina tak návštevníci a návštevníčky od marca minulého roka do apríla tohto roka videli výber 130 plagátov. Reprezentujú to najlepšie, čo v plagátovej tvorbe u nás vzniklo. Kino Lumière spolupracovalo na výstave s Pavlom Rajčanom, kurátorom výstavného cyklu a zbierky autorských výtvarných filmových plagátov Terryho ponožky. Ide o najväčšiu súkromnú zbierku filmových plagátov v Českej republike. Projekt nadväzuje na výstavu plagátov Karla Teissiga, jedného z najdôležitejších predstaviteľov československého filmového plagátu. Maliar, grafik a ilustrátor Karel Teissig študoval na Akadémii výtvarných umení v Prahe a na Académie Royale des Beaux-Arts v Bruseli. Vo svojej práci sa zameriaval na plagátovú tvorbu, drobnú a užitú grafiku, ilustráciu, knižnú grafiku a kresbu. Vystavovať začal v 50. rokoch minulého storočia. Úspech doma a v zahraničí mu priniesla predovšetkým tvorba filmových plagátov, ktoré realizoval najčastejšie technikou koláže a maľbou. V rokoch 1959 až 1989 pracoval pre Ústrednú požičovňu filmov, pre ktorú v tomto období vytvoril 103 filmových plagátov. Za plagát k...
Režisér Martin Gonda. Foto: Miro Nôta

rozhovor Martin Gonda

Predstavte si, že každý rozhovor na tému filmu, ktorý chcete režírovať, vám v hlave generuje množstvo obrazov. Najradšej by ste ich všetky nakrútili a použili, no bol by to nekonečný film. Aj o tom hovorí Martin Gonda, keď opisuje autentické filmárske prostredie a špecifickú prácu s nehercami počas nakrúcania. O tom, že takúto metódu tvorby má veľmi rád, svedčí aj jeho dráma Potopa, ktorá tohto roku získala šesť ocenení Slnko v sieti. Režisér v nej cez vzťah otca a dcéry zachytáva časy plánovania výstavby Starinskej priehrady predznamenávajúce zánik niekoľkých východoslovenských dedín. V hlavnej úlohe sa predstavila nielen ocenená neherečka Sára Chripáková, ale aj rusínčina ako jazyk, ktorý dotknutú komunitu reprezentuje. Váš film Potopa vytiahol z minulosti boľavé osudy ľudí, ktorých vysídlili počas výstavby priehrady. Nechceli opustiť svoje korene, museli sa vyrovnať so stratou domova, ale aj túžili po novej kvalite života. Čím je vám táto historická téma blízka? Najviac zo všetkého ma fascinuje obraz sveta, ktorý končí, a zároveň vie, že končí. Niektorí ľudia v ňom sú nútení žiť ďalej, hádať sa, milovať, dospievať. Rovnako ako naše postavy vo filme Potopa, Mara a Alexander. Je na nich, čo z umierajúceho sveta si vezmú do toho nového. Čosi také sa deje aj v súčasnosti. Aj dnes máme často pocit, že sa všetko mení a zajtra to bude...
Zobraziť všetky články