Aktuality archív - Filmsk.sk

Milan Ondrík vo filme Ema a smrtihlav

Hercova misia pre Milana Ondríka

Písmo: A^- | A⁺

Medzinárodný filmový festival Art Film, ktorého 31. ročník sa koná od 20. do 27. júna v Košiciach, prezradil ďalšie meno herca, ktorého ocení Hercovou misiou. Rovnako ako česká herečka Daniela Kolářová si cenu za mimoriadny prínos v oblasti filmového herectva prevezme aj významný slovenský herec Milan Ondrík.

„V poslednom období je v našej televíznej i filmovej tvorbe Milan Ondrík neprehliadnuteľný. Pravidelne sa objavuje v titulných i vedľajších úlohách, pričom za jedinečné stvárnenie svojich postáv zbiera jedno ocenenie za druhým. Je evidentné, že nejde o náhodu alebo herecké šťastie, ale o výrazný a vyhľadávaný talent. Bravúrne zvláda fyzicky náročné polohy i subtílnu psychologicko-charakterovú drobnokresbu. Z týchto dôvodov sa MFF Art Film rozhodol v tomto roku oceniť herectvo Milana Ondríka za jeho mimoriadny prínos v oblasti hereckého umenia,” povedal umelecký riaditeľ festivalu Martin Palúch.

Filmoví fanúšikovia sa s Milanom Ondríkom budú môcť osobne stretnúť v Košiciach pri Dolnej bráne na Hlavnej ulici, kde si cenu prevezme. Súčasťou jeho programu na Art Filme bude aj osobné uvedenie filmu Nech je svetlo (r. Marko Škop, 2019). Za úlohu získal národnú filmovú cenu Slnko v sieti za najlepší mužský herecký výkon v hlavnej úlohe, ako aj Cenu za mužský herecký výkon na MFF Karlove Vary.

Prvé Slnko v sieti získal vďaka spolupráci s rovnakým režisérom za úlohu traumatizovaného syna alkoholičky a herečky v dráme Eva Nová (2015). Výrazne sa predstavil aj v snímkach Tieňohra (r. Peter Bebjak, 2022), Čierne na bielom koni (r. Rasťo Boroš, 2022), Bod obnovy (r. Robert Hloz, 2023) a Úsvit (r. Matěj Chlupáček, 2023).

Tento rok bol Milan Ondrík nominovaný na národné filmové ceny Slnko v sieti hneď v dvoch kategóriách – za najlepší mužský herecký výkon v hlavnej úlohe vo filme MIKI (2024) a za najlepší mužský herecký výkon vo vedľajšej úlohe vo filme Ema a smrtihlav (2024), pričom v druhom prípade cenu aj získal. Film Ema a smrtihlav bude mať televíznu premiéru na STVR 8. mája pri príležitosti Dňa víťazstva nad fašizmom a 80. výročia konca druhej svetovej vojny.

Okrem filmov Milan Ondrík účinkoval aj vo viacerých seriáloch a v divadle ho možno vidieť na doskách Divadla Andreja Bagara v Nitre a Slovenského národného divadla.

Aktuálne informácie o programe festivalu Art Film a cinepassy sú dostupné na stránke www.iffartfilm.com.

Najnovšie články

Záber z filmu Organ režiséra Štefana Uhra. FOTO - SFÚ

V brazílskom São Paule sa premietnu slovenské filmy z obdobia československej novej vlny

V brazílskom meste São Paulo sa v termíne od 21. mája do 1. júna uskutoční prehliadka Zakázaný československý svet, ktorá ponúkne päť slovenských filmov z obdobia československej novej vlny. Prehliadka je zostavená z titulov, ktoré dodnes s úspechom reprezentujú našu krajinu na podujatiach s klasickým filmom v zahraničí. Jej zámerom je prezentácia slovenskej kultúry a umenia v Brazílii. Prehliadka Zakázaný československý svet sa koná v São Paule vo Filmotéke Brasileira a brazílskym divákom prináša slovenské a české diela z obdobia rozmachu našej kinematografie. Dramaturgovia prehliadky uvádzajú, že „československá kinematografia je samostatnou kapitolou v explózii nových filmov 60. rokov 20. storočia. Na začiatku desaťročia sa medzi Prahou a Bratislavou sformovala nová generácia režisérov s kolekciou inovatívnych filmov, ktoré rýchlo upútali pozornosť celého sveta. Vo fenoméne, ktorý sa označuje ako ´zázrak československého filmu´, sa na medzinárodnej filmovej mape objavili režiséri ako Štefan Uher, Miloš Forman, Jaromil Jireš, Juraj Jakubisko, Věra Chytilová, Evald Schorm, Jan Neměc a mnohí ďalší.“ Vtáčkovia, siroty a blázni režiséra Juraja Jakubiska. Foto: SFÚ Päť filmov Slovenskú kinematografiu v kolekcii dvadsiatich dvoch titulov bude reprezentovať päť filmov. Dráma z obdobia vojnovej Slovenskej republiky Organ (1964) Štefana Uhra a tiež satirická tragikomédia pranierujúca malomeštiacke prežitky, pokrytectvo a intrigánstvo Prípad Barnabáš Kos (1964) Petra Solana. Uvedený bude aj psychologický príbeh o chorobe jednotlivca a spoločnosti 322...

Tibor Biath pri nakrúcaní filmu Prípad Barnabáš Kos (1964). Foto: archív SFÚ / Margita Skoumalová

Tibor Biath

Kameraman Tibor Biath sa podpísal pod takmer 50 celovečerných hraných a televíznych filmov a 70 krátkometrážnych snímok. Narodil sa pred sto rokmi 12. mája 1925 v Prešove, zomrel 5. mája 2012 vo veku nedožitých 87 rokov. „Všetci sme ho mali radi, on tuším ani nemal nepriateľov,“ povedal v rozlúčkovej reči režisér Eduard Grečner. „Dobrácky pohľad Tibora Biatha odzbrojil každého. V tvorivých štáboch vedel svojou charizmou vytvoriť pokojnú a družnú priateľskú atmosféru.“ Podľa Grečnera, s ktorým nakrútil film Nylonový mesiac (1965), mal Biath vzácnu vlastnosť – ako kameraman sa netlačil do popredia a „nepredvádzal sa“, vedel, že najviac spraví, ak bude slúžiť myšlienke diela. Tibor Biath od detstva rád fotografoval a kúpeľňu v rodičovskom byte „zanešvároval“ vývojkou a ustaľovačom. Rok po skončení druhej svetovej vojny ho zaujalo avízo v novinách, že sa v Prahe otvára filmová škola. Po Moskve, Berlíne, Ríme a Paríži je FAMU piatou najstaršou filmovou školou na svete. Biath sa prihlásil. Hoci už doma skúšal nakrúcať na kamarátovu16 mm kameru, pražskí kolegovia, ktorí sa hlásili na školu, mali pred ním náskok – viacerí mali skúsenosť s prácou na Barrandove. Biath však svojimi fotografiami zaujal vtedajšieho dekana FAMU Karola Plicku a prijali ho. Stihol absolvovať iba 5 semestrov, keď ho v roku 1949 zo školy vylúčili z politických dôvodov. „Nebol som však jediný – zo školy vtedy letela...

publikácia Václav Macek: Na ceste k samostatnosti

Monografia filmového historika, profesora Václava Maceka, ponúka dejiny Katedry filmových štúdií Filmovej a televíznej fakulty VŠMU v kontexte histórie fakulty a školy v rokoch 1949 – 2024. Macek, ktorý katedru roky aj viedol, využíva archívne zdroje, orálnu históriu a nevynecháva ani kontext výučby filmu na Slovensku a v Česku. Študijný odbor Filmová veda na Slovensku prvýkrát otvorili na Divadelnej fakulte VŠMU v školskom roku 1978/1979 v kombinácii s divadelnou vedou. „V priebehu osemdesiatych rokov sa spočiatku úspešný pokus o konštituovanie filmovej vedy ako študijného odboru na istý čas prerušil. Toto spomalenie sľubného vývoja bolo spôsobené administratívnym rozhodnutím o presunutí odboru z Vysokej školy múzických umení na Univerzitu Komenského. Medzitým však počet filmových odborov na Divadelnej fakulte narastal a zmenila sa aj politická situácia, čo umožnilo 14. 6. 1990 ustanovenie samostatnej Filmovej a televíznej fakulty. V tom istom roku na tejto fakulte vzniká aj samostatná Katedra filmovej vedy. Fungovala až do roku 2003, keď sa začal proces jej transformácie na subkatedru v rámci ateliéru aplikovanej dramaturgie,“ uvádza stránka katedry. Dnes je opäť samostatná. Pod názvom Katedra audiovizuálnych štúdií fungovala niekoľko rokov, od školského roka 2022/2023 sa premenovala na Katedru filmových štúdií. Viac o nej sa dočítate v Macekovej knihe, ktorá je...

Zobraziť všetky články