Hercova misia Anna Šišková

IFF Art Film: Hercova misia pre Annu Šiškovú

Písmo: A- | A+

Ocenenie za mimoriadny prínos hereckému umeniu a audiovizuálnej tvorbe Hercova misia si počas 32. ročníka IFF Art Film prevezme herečka Anna Šišková. Festival sa uskutoční od 19. do 25. júna 2026 v Košiciach. Šišková patrí medzi najvýraznejšie herecké osobnosti svojej generácie, je nositeľkou Českého leva a dvojnásobnou držiteľkou slovenskej divadelnej ceny DOSKY.

„Anna Šišková patrí k hereckým osobnostiam, ktoré do slovenskej a českej kinematografie vniesli výnimočnú kombináciu krehkosti a vnútornej pravdy. Jej filmová aj divadelná tvorba je charakteristická tichou, nepatetickou prácou s postavou – herectvom, ktoré sa neupísalo efektu, ale autentickému prežívaniu a drobným detailom ľudskosti. Či už v ikonickej úlohe Márie v snímke Musíme si pomáhať, za ktorú získala Českého leva a ktorá bola nominovaná na Oscara, alebo v desiatkach postáv v Divadle Astorka Korzo ’90 a vo filmoch Juraja Nvotu či Martina Šulíka, Anna Šišková dokazuje, že veľké herectvo nepotrebuje veľké gestá. Udelením ceny Hercova misia festival IFF Art Film oceňuje nielen jej konkrétne úlohy, ale predovšetkým postoj, s akým k hereckej profesii pristupuje – ako k poslaniu, ktoré spája generácie divákov na oboch stranách hranice,“ uviedol umelecký riaditeľ festivalu Martin Palúch.

Nakrúcala so Šulíkom aj s Hřebejkom

Anna Šišková sa počas štúdia na Pedagogickej fakulte UPJŠ v Prešove (1979 – 1982) stala členkou činohry Divadla Jonáša Záborského. Herectvu sa následne začala venovať profesionálne. Najskôr pôsobila v trnavskom Divadle pre deti a mládež (dnešné Divadlo Jána Palárika). Od 90. rokov je stálou členkou ansámblu bratislavského Divadla Astorka Korzo ’90.

Výrazný medzinárodný ohlas jej priniesla rola Márie v česko-slovenskom filme Musíme si pomáhat (2000) režiséra Jana Hřebejka. Za tento herecký výkon získala v roku 2001 Českého leva v kategórii najlepší ženský herecký výkon v hlavnej úlohe. Film získal tiež oscarovú nomináciu v kategórii najlepší cudzojazyčný film. O rok neskôr (2002) Šiškovú opäť nominovali na Českého leva, tentoraz za vedľajšiu rolu vo filme Kruté radosti (r. Juraj Nvota). K jej ďalším filmovým prácam patria snímky Krajinka (2000, r. Martin Šulík), Slnečný štát (2005, r. Martin Šulík) a množstvo ďalších slovenských a českých projektov.

Popri filme je Anna Šišková dlhodobo jednou z nosných herečiek Divadla Astorka Korzo ’90. Za výnimočné herecké výkony v tomto divadle získala dve ceny DOSKY – slovenské divadelné ocenenie sezóny. Udelili jej ich v roku 2001 za postavu Mladej ženy v hre Neila LaButa Bash a potom v roku 2003 za postavu Celie v hre T. S. Eliota Večierok. Dlhoročná systematická práca na javisku ju zaraďuje medzi najuznávanejšie divadelné herečky svojej generácie.

Významné ocenenie Hercova misia si doposiaľ prevzali slovenské herečky Antónia Lišková (2024), Zdena Studenková (2023), Zuzana Mauréry (2018), Magda Vášáryová (2017), Barbora Bobulova (2013), Zuzana Kronerová (2011), Božidara Turzonovová (2002) a Emília Vášáryová (2001).

32. ročník IFF Art Film sa uskutoční od 19. do 25. júna 2026 v Košiciach. Predstaví súťažné sekcie celovečerných a krátkych filmov, samostatnú súťaž filmov z krajín strednej a východnej Európy, ako aj sprievodné sekcie.

Autor:

Herečka Anna Šišková. Foto: IFF Art Film

Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

recenzia Backrooms: Za stenou Renate Reinsve vo filme Backrooms: Za stenou. Foto: Forum Film

recenzia Backrooms: Za stenou

Nezávislá americká produkčná a distribučná spoločnosť A24 uviedla v posledných rokoch niekoľko úspešných autorských filmov – spomedzi nich napríklad sci-fi komédiu Všetko, všade, naraz (2022), ktorá vyhrala sedem Oscarov. A24 sa vo svojej tvorbe zameriava na netradičné snímky, často bizarné horory redefinujúce limity tohto žánru. Psychologický horor Backrooms: Za stenou (2026) sa stal od jeho májovej premiéry ich najzárobkovejším filmom. Režíroval ho len dvadsaťročný Kane Parsons. Úspech filmu Backrooms: Za stenou vychádza z popularity jeho predchodcu, internetového seriálu založeného na fiktívnych found footage záznamoch. Kane Parsons ho vytvoril v roku 2022 ako reakciu na virálnu fotografiu vyprázdneného kancelárskeho interiéru, vďaka ktorej sa „the backrooms” stali hororovou povesťou o desivých fiktívnych priestoroch. Parsons pracuje s vizuálom pôvodnej fotografie aj v seriáli, a neskôr aj vo svojom celovečernom filme. Oba zasadzuje do nekonečného bludiska, náhodne rozdeleného priečkami so žltou tapetou, pokrytého celoplošným kobercom a nepríjemným bzučiacim osvetlením. Desivé priestory Film pracuje s prvkami found footage, no nestavia na nich celý príbeh. Sledujeme dve línie hlavných postáv, terapeutku Mary Kline (Renate Reinsve) a jej klienta Clarka (Chiwetel Ejiofor), majiteľa krachujúceho obchodu s nábytkom. Clarke sa pre nezhody s manželkou a problémy s alkoholom dočasne presťahuje do svojho obchodu. No časom zisťuje, že sa...
Art Film 2026 súťaž Záber z filmu Miništranti. Foto: IFF Art Film

Art Film 2026: Súťažia debuty z Berlína aj Cannes

Česko-slovenská mysteriózna dráma Wirbel režiséra Tomáša Hubáčka slávnostne otvorí 32. ročník IFF Art Film v Košiciach. Spolu s ďalšími siedmimi filmami sa Wirbel uchádza o Modrého anjela v Medzinárodnej súťaži hraných filmov. V poradí už 32. ročník festivalu sa koná v dňoch 19. – 25. júna 2026. Záber z filmu Wirbel. Foto: sentimentalfilm Medzi ôsmimi snímkami v hlavnej súťaži je napríklad film palestínsko-sýrskeho režiséra Abdallaha Al-Khatiba Kroniky z obliehania. Na Berlinale 2026 ho ocenili ako najlepší debut. Rozpráva príbeh piatich prepletených osudov civilistov v obkľúčenom meste. Vojnová tragédia sa tu mieša s prvkami čierneho humoru. Strieborného medveďa – Cenu poroty – si z tohtoročného Berlinale odniesla surová rodinná dráma Kráľovná na mori. Nakrútil ju ameirký nezávislý režisér Lance Hammer a do hlavnej úlohy obsadil Juliette Binoche. Rozpráva o dilemách v súvislosti so starostlivosťou o matku trpiacu pokročilou demenciou. O Modrého anjela sa uchádza aj režijný debut herečky Kristen Stewart Chronológia vody. Svetovú premiéru mal vlani v Cannes. Ide o surovú intímnu  spoveď mladej ženy, ktorá uniká z toxického prostredia. Film vznikol podľa autobiografického románu spisovateľky Lidie Yuknavitch. Účinkujú v ňom Imogen Poots, Thora Birch či Jim Belushi. Záber z filmu Kráľovná na mori. Foto: Seafaring LLC Súťaž filmov zo strednej a východnej Európy Takisto osem filmov sa uchádza o ceny v Medzinárodnej súťaži filmov zo strednej a východnej Európy. Premieta...
rozhovor Katarína Krnáčová Filmová producentka a prezidentka Slovenskej filmovej a televíznej akadémie Katarína Krnáčová. Foto: Miro Nôta

Katarína Krnáčová sa dostala do vedenia Federácie európskych filmových akadémií

Slovenská producentka a režisérka považuje za najdôležitejšie posilňovať viditeľnosť európskych filmov a ich tvorcov najmä v čase, keď sa audiovizuálne prostredie mení rýchlejšie než kedykoľvek predtým. 25-členná Federácia európskych filmových akadémií (FACE) pred pár dňami zasadla počas svojho 3. valného zhromaždenia v talianskom meste Taormina na Sicílii. Rokovala o ďalšom smerovaní svojich aktivít na podporu európskej kinematografie, o členstve v správnej rade FACE či nových členoch Federácie. Federácia európskych filmových akadémií združuje európske filmové akadémie ako spoločný apolitický hlas, ktorý sa venuje rozvoju a zviditeľňovaniu európskej kinematografie. Jeho aktuálnymi členmi sú národné filmové akadémie Belgicka flámskeho i valónskeho, Bieloruska, Česka, Dánska, Francúzska, Grécka, Holandska, Islandu, Írska, Izraela, Luxemburska, Nemecka, Nórska, Poľska, Portugalska, Rakúska, Slovenska, Španielska katalánskeho i galícijského, Švajčiarska, Talianska a Ukrajiny, a zakladajúca Európska filmová akadémia. Spoločný cieľ je spájanie Umenie, kultúra a celostvetovo čoraz častejšie aj film spájajú svoje sily, aby upozorňovali na rastúcu polarizáciu spoločnosti, ktoré pramenia najmä z politicko-spoločenského diania. Inak to nie je ani v prípade FACE, ktorá vznikla v roku 2024 a jej 3. valné zhromaždenie dňa 11. júna 2026 otvoril prezident Cinecittà Antonio Saccone, ktorý zdôraznil význam kinematografie ako nástroja na prepájanie ľudí a spoločností. Poukázal na to, že európska kinematografia dokáže vytvárať mosty...
Zobraziť všetky články