Hercova misia Anna Šišková

IFF Art Film: Hercova misia pre Annu Šiškovú

Písmo: A- | A+

Ocenenie za mimoriadny prínos hereckému umeniu a audiovizuálnej tvorbe Hercova misia si počas 32. ročníka IFF Art Film prevezme herečka Anna Šišková. Festival sa uskutoční od 19. do 25. júna 2026 v Košiciach. Šišková patrí medzi najvýraznejšie herecké osobnosti svojej generácie, je nositeľkou Českého leva a dvojnásobnou držiteľkou slovenskej divadelnej ceny DOSKY.

„Anna Šišková patrí k hereckým osobnostiam, ktoré do slovenskej a českej kinematografie vniesli výnimočnú kombináciu krehkosti a vnútornej pravdy. Jej filmová aj divadelná tvorba je charakteristická tichou, nepatetickou prácou s postavou – herectvom, ktoré sa neupísalo efektu, ale autentickému prežívaniu a drobným detailom ľudskosti. Či už v ikonickej úlohe Márie v snímke Musíme si pomáhať, za ktorú získala Českého leva a ktorá bola nominovaná na Oscara, alebo v desiatkach postáv v Divadle Astorka Korzo ’90 a vo filmoch Juraja Nvotu či Martina Šulíka, Anna Šišková dokazuje, že veľké herectvo nepotrebuje veľké gestá. Udelením ceny Hercova misia festival IFF Art Film oceňuje nielen jej konkrétne úlohy, ale predovšetkým postoj, s akým k hereckej profesii pristupuje – ako k poslaniu, ktoré spája generácie divákov na oboch stranách hranice,“ uviedol umelecký riaditeľ festivalu Martin Palúch.

Nakrúcala so Šulíkom aj s Hřebejkom

Anna Šišková sa počas štúdia na Pedagogickej fakulte UPJŠ v Prešove (1979 – 1982) stala členkou činohry Divadla Jonáša Záborského. Herectvu sa následne začala venovať profesionálne. Najskôr pôsobila v trnavskom Divadle pre deti a mládež (dnešné Divadlo Jána Palárika). Od 90. rokov je stálou členkou ansámblu bratislavského Divadla Astorka Korzo ’90.

Výrazný medzinárodný ohlas jej priniesla rola Márie v česko-slovenskom filme Musíme si pomáhat (2000) režiséra Jana Hřebejka. Za tento herecký výkon získala v roku 2001 Českého leva v kategórii najlepší ženský herecký výkon v hlavnej úlohe. Film získal tiež oscarovú nomináciu v kategórii najlepší cudzojazyčný film. O rok neskôr (2002) Šiškovú opäť nominovali na Českého leva, tentoraz za vedľajšiu rolu vo filme Kruté radosti (r. Juraj Nvota). K jej ďalším filmovým prácam patria snímky Krajinka (2000, r. Martin Šulík), Slnečný štát (2005, r. Martin Šulík) a množstvo ďalších slovenských a českých projektov.

Popri filme je Anna Šišková dlhodobo jednou z nosných herečiek Divadla Astorka Korzo ’90. Za výnimočné herecké výkony v tomto divadle získala dve ceny DOSKY – slovenské divadelné ocenenie sezóny. Udelili jej ich v roku 2001 za postavu Mladej ženy v hre Neila LaButa Bash a potom v roku 2003 za postavu Celie v hre T. S. Eliota Večierok. Dlhoročná systematická práca na javisku ju zaraďuje medzi najuznávanejšie divadelné herečky svojej generácie.

Významné ocenenie Hercova misia si doposiaľ prevzali slovenské herečky Antónia Lišková (2024), Zdena Studenková (2023), Zuzana Mauréry (2018), Magda Vášáryová (2017), Barbora Bobulova (2013), Zuzana Kronerová (2011), Božidara Turzonovová (2002) a Emília Vášáryová (2001).

32. ročník IFF Art Film sa uskutoční od 19. do 25. júna 2026 v Košiciach. Predstaví súťažné sekcie celovečerných a krátkych filmov, samostatnú súťaž filmov z krajín strednej a východnej Európy, ako aj sprievodné sekcie.

Autor:

Herečka Anna Šišková. Foto: IFF Art Film

Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

Týždeň vo filme 1975 Týždeň vo filme 1966 konferencia Helsinki 1975 Týždeň vo filme 1966

Týždeň vo filme 1976: Pozerajte sa… a budú vás bolieť ruky

Charakteristike roku 1976 ako obdobia „upevňovania normalizačného režimu s dominanciou hegemónie komunistickej strany na čele s Gustávom Husákom“ vybrané týždenníky plne zodpovedajú. Je – v tom období – samozrejmé, že atmosféru pred blížiacim sa zjazdom vládnucej strany bolo treba podporiť monotematickými žurnálmi (č. 7 o dejinách hnutia z archívov, č. 9 a 11 o záväzkoch) či reportážami z krajských konferencií KSS (č. 12). Ale absolútna prevaha šotov z priemyselných závodov, ktorú prezentovala šestica (aj) renomovaných režisérov, je predsa nečakaná: nová cementáreň na Záhorí, nová pórobetónka v Zemianskych Kostolanoch (Tvf č. 3), nábytkáreň Mier v Topoľčanoch (č. 4), mostáreň Brezno a CHZJD v Bratislave (č. 5), vagónka Poprad a nový závod vo Svite (č. 6), Trikota Vrbové, Odevné závody Trenčín (č. 10), Elektrosvit Nové Zámky (č. 11). Žiadne novinky zo zahraničia, len kde-tu „pozdrav“ z krajiny Sovietov. Aj ten výsostne politického charakteru, súvisel s XXV. zjazdom komunistov (č. 8). Výnimkou sú v tom istom čísle karikatúry známeho a populárneho herca a operného speváka Františka Zvaríka: Maľované na scenári a reportáž z festivalu politickej piesne v Martine, na ktorom boli (prekvapivo?) úspešní Karol Duchoň a Marcela Lajferová. Ceny za rozhlasovú dramatickú tvorbu udelil Literárny fond režisérovi Jozefovi Dánayovi a hercom Ctiborovi Filčíkovi a Štefanovi Kvietikovi. Na Filmovej jari na dedine potom uviedli film Zora Záhona Tetované časom. A aby ani hudobníci v hanbe nezostali, zostavu...
Zvony pre bosých Ivan Rajniak a Vlado Müller vo filme Zvony pre bosých. Foto: archív SFÚ/Milan Kordoš, Anton Podstraský

nový pohľad Zvony pre bosých

Dráma Stanislava Barabáša búra ideologické mýty o vojne a nefalšuje jej krutosť. Rubrika Nový pohľad prináša texty poslucháčiek a poslucháčov Katedry filmových štúdií FTF VŠMU. Oslovili sme ich, aby sa pozreli na slovenskú filmovú klasiku podľa svojho výberu. Pokračujeme filmom Zvony pre bosých (1965) režiséra Stanislava Barabáša. Šesťdesiate roky priniesli „odmäk“ vo vývoji československej kinematografie, čo sa prejavilo v slobodnejšom a odvážnejšom umeleckom vyjadrení slovenských tvorcov. Tento zlatý vek slovenského filmu ukázal, ako veľmi sa tematika druhej svetovej vojny a partizánov vyvinula oproti schematickým stvárneniam heroického idealizmu socialistického realizmu. Režisér Stanislav Barabáš to predznamenal poviedkovým filmom Pieseň o sivom holubovi (1961), ktorý rozbil filmovú formu na mozaikovité rozprávanie a ukázal vojnu cez detskú optiku. Ešte ho síce zaťažili aspekty „oficiálneho“ a ideologického výkladu SNP, no práve vďaka detskej interpretácií sa tieto prvky zjemnili. Výraznejší odklon ukázal filmom Zvony pre bosých (1965) – podľa predlohy a scenára Ivana Bukovčana. Radikálne búra ideologické vznešené mýty o vojne a predstavuje nefalšovaný a surový pohľad na jej krutosť. Sleduje osudy dvoch partizánov Staška (Ivan Rajniak) a Ondreja (Vlado Müller) na sklonku druhej svetovej vojny, ako v zasnežených horách zajmú mladého nemeckého vojaka Hansa (Axel Dietrich). Záber z filmu Stanislava Barabáša Zvony pre bosých. Foto: FPÚ Vtáčiky zvonia na smrť Úloha zvonov v histórii tradične spĺňala funkcie večných oznamovateľov významných udalostí...
Záber z filmu Najhorší človek na svete. Foto: ASFK

Zásadné filmy Scarlett Čanakyovej

Ako študentku ju zrazilo k zemi Topenie po číslach. A v Truffautovej tvorbe ju baví „ženský gén“. Dokonalosť našla u Charlieho Kaufmana. Ak mám vymenovať moje zásadné ergo naj filmy, okamžite sa zaseknem ako náš priateľ pri silvestrovskej Activity. Na otázku Aká je tvoja najobľúbenejšia kniha – v tom strese z výberu, požadujúceho dokonalosť – odpovedal: „Macko Pu“. Takže som sa rozhodla voľne asociovať, pretože viem, že keď tento text dopíšem, už o hodinu mi napadne množstvo iných titulov, ktoré v ňom mali byť. Nechá sa viesť, desiť aj dojímať V prvom ročníku na scenáristike ma zrazilo k zemi Greenawayove Topenie po číslach. Pamätám si ten pocit, ako som sedela vydesená a zaskočená a zároveň som zo seba vystúpila v oslobodzujúcom poznaní, že v tvorbe je možné všetko. V intenzite pocitu sa mu vyrovnal hádam len Sloní muž. V dráme Davida Lyncha sa hlavný hrdina, ktorého celý život týrali a šikanovali pre vzhľad, rozhodne odísť z tohto sveta v momente, keď zažije pocit šťastia a už ho nechce stratiť. Milujem Felliniho Amarcord pre jeho vtipný i krásno-smutný pohľad na detstvo. Viscontiho Súmrak bohov, jedinečnú ságu o ambíciách a zrode zla, ktorá by potrebovala väčší priestor než týchto pár vymedzených riadkov. Truffautovu Ženu od susedov som videla hádam desaťkrát, a to aj napriek poznámke môjho obľúbeného profesora, že ide o také to „ženské...
Zobraziť všetky články