Hercova misia Anna Šišková

IFF Art Film: Hercova misia pre Annu Šiškovú

Písmo: A- | A+

Ocenenie za mimoriadny prínos hereckému umeniu a audiovizuálnej tvorbe Hercova misia si počas 32. ročníka IFF Art Film prevezme herečka Anna Šišková. Festival sa uskutoční od 19. do 25. júna 2026 v Košiciach. Šišková patrí medzi najvýraznejšie herecké osobnosti svojej generácie, je nositeľkou Českého leva a dvojnásobnou držiteľkou slovenskej divadelnej ceny DOSKY.

„Anna Šišková patrí k hereckým osobnostiam, ktoré do slovenskej a českej kinematografie vniesli výnimočnú kombináciu krehkosti a vnútornej pravdy. Jej filmová aj divadelná tvorba je charakteristická tichou, nepatetickou prácou s postavou – herectvom, ktoré sa neupísalo efektu, ale autentickému prežívaniu a drobným detailom ľudskosti. Či už v ikonickej úlohe Márie v snímke Musíme si pomáhať, za ktorú získala Českého leva a ktorá bola nominovaná na Oscara, alebo v desiatkach postáv v Divadle Astorka Korzo ’90 a vo filmoch Juraja Nvotu či Martina Šulíka, Anna Šišková dokazuje, že veľké herectvo nepotrebuje veľké gestá. Udelením ceny Hercova misia festival IFF Art Film oceňuje nielen jej konkrétne úlohy, ale predovšetkým postoj, s akým k hereckej profesii pristupuje – ako k poslaniu, ktoré spája generácie divákov na oboch stranách hranice,“ uviedol umelecký riaditeľ festivalu Martin Palúch.

Nakrúcala so Šulíkom aj s Hřebejkom

Anna Šišková sa počas štúdia na Pedagogickej fakulte UPJŠ v Prešove (1979 – 1982) stala členkou činohry Divadla Jonáša Záborského. Herectvu sa následne začala venovať profesionálne. Najskôr pôsobila v trnavskom Divadle pre deti a mládež (dnešné Divadlo Jána Palárika). Od 90. rokov je stálou členkou ansámblu bratislavského Divadla Astorka Korzo ’90.

Výrazný medzinárodný ohlas jej priniesla rola Márie v česko-slovenskom filme Musíme si pomáhat (2000) režiséra Jana Hřebejka. Za tento herecký výkon získala v roku 2001 Českého leva v kategórii najlepší ženský herecký výkon v hlavnej úlohe. Film získal tiež oscarovú nomináciu v kategórii najlepší cudzojazyčný film. O rok neskôr (2002) Šiškovú opäť nominovali na Českého leva, tentoraz za vedľajšiu rolu vo filme Kruté radosti (r. Juraj Nvota). K jej ďalším filmovým prácam patria snímky Krajinka (2000, r. Martin Šulík), Slnečný štát (2005, r. Martin Šulík) a množstvo ďalších slovenských a českých projektov.

Popri filme je Anna Šišková dlhodobo jednou z nosných herečiek Divadla Astorka Korzo ’90. Za výnimočné herecké výkony v tomto divadle získala dve ceny DOSKY – slovenské divadelné ocenenie sezóny. Udelili jej ich v roku 2001 za postavu Mladej ženy v hre Neila LaButa Bash a potom v roku 2003 za postavu Celie v hre T. S. Eliota Večierok. Dlhoročná systematická práca na javisku ju zaraďuje medzi najuznávanejšie divadelné herečky svojej generácie.

Významné ocenenie Hercova misia si doposiaľ prevzali slovenské herečky Antónia Lišková (2024), Zdena Studenková (2023), Zuzana Mauréry (2018), Magda Vášáryová (2017), Barbora Bobulova (2013), Zuzana Kronerová (2011), Božidara Turzonovová (2002) a Emília Vášáryová (2001).

32. ročník IFF Art Film sa uskutoční od 19. do 25. júna 2026 v Košiciach. Predstaví súťažné sekcie celovečerných a krátkych filmov, samostatnú súťaž filmov z krajín strednej a východnej Európy, ako aj sprievodné sekcie.

Autor:

Herečka Anna Šišková. Foto: IFF Art Film

Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

Fjord Mungiu Cannes Záber z filmu Fjord. Foto: MFF Cannes

Zlatú palmu získal Fjord o progresívnej spoločnosti

Zlatú palmu na 79. ročníku Medzinárodného filmového festivalu v Cannes získala dráma Fjord. Nakrútil ju rumunský režisér Cristian Mungiu. „Film rozpráva o násilí, ktoré dnes vidíme v spoločnosti,“ povedal Mungiu o príbehu rumunsko-nórskeho páru a ich detí. „Nie je to film o Nórsku, je o severských krajinách, ktoré istým spôsobom reprezentujú túto veľmi progresívnu spoločnosť, v ktorú veľmi veria a tiež veria, že je dobrá pre každého,“ povedal filmár na tlačovej konferencii po vyhlásení cien. „Žil som v komunistickej krajine a nie je nič otravnejšie než žiť niekde, kde si niekto iný myslí, že vie lepšie ako vy, čo je pre vás dobré.“ Film Fjord rozpráva o strete hodnotových svetov. „Treba povzbudiť postoj, v ktorom sa neponáhľame tak jednoducho súdiť druhých. Je dobré ustúpiť o krôčik späť a pochopiť, že všetci používame mnoho stereotypov, klišé a zjednodušení, aby sme druhých súdili. Delíme ľudí do kategórií, ale viete – ľudia sú ľudia a každý je iný. Vždy, keď si doprajete slobodu a trpezlivosť spoznať druhých, pochopíte, že nie sú od vás až takí odlišní. Keď sa sústredíte iba na odlišnosti, uvidíte v druhom nepriateľa“ povedal Mungiu. Cena za réžiu pre dva filmy a troch režisérov Fjord vznikol v koprodukcii Rumunska, Francúzska a severských krajín. Hlavné úlohy v ňom stvárňujú Sebastian Stan a Renate Reinsve. Mungiu už jednu Zlatú palmu má – získal ju...
Karel Taissig: Smrt krásných srnců.

Na jeho filmových plagátoch sa krajiny nezaobídu bez ľudí a more je ich zrkadlom

Český maliar, grafik a ilustrátor Karel Teissig významne ovplyvnil československú filmovú plagátovú tvorbu. Výstava jeho diel v bratislavskom kine Lumière nadväzuje na celoročný výstavný projekt Zlatá éra československého filmového plagátu 1960 – 1989. Výstava potrvá do 31. augusta. Projekt Zlatá éra československého filmového plagátu 1960 – 1989 predstavil v Kine Lumière tvorbu štyroch najvýznamnejších predstaviteľov plagátovej tvorby Milana Grygara, Zdeňka Zieglera, Karla Vacu a Josefa Vyleťala. V priestoroch kina tak návštevníci a návštevníčky od marca minulého roka do apríla tohto roka videli výber 130 plagátov. Reprezentujú to najlepšie, čo v plagátovej tvorbe u nás vzniklo. Kino Lumière spolupracovalo na výstave s Pavlom Rajčanom, kurátorom výstavného cyklu a zbierky autorských výtvarných filmových plagátov Terryho ponožky. Ide o najväčšiu súkromnú zbierku filmových plagátov v Českej republike. Projekt nadväzuje na výstavu plagátov Karla Teissiga, jedného z najdôležitejších predstaviteľov československého filmového plagátu. Maliar, grafik a ilustrátor Karel Teissig študoval na Akadémii výtvarných umení v Prahe a na Académie Royale des Beaux-Arts v Bruseli. Vo svojej práci sa zameriaval na plagátovú tvorbu, drobnú a užitú grafiku, ilustráciu, knižnú grafiku a kresbu. Vystavovať začal v 50. rokoch minulého storočia. Úspech doma a v zahraničí mu priniesla predovšetkým tvorba filmových plagátov, ktoré realizoval najčastejšie technikou koláže a maľbou. V rokoch 1959 až 1989 pracoval pre Ústrednú požičovňu filmov, pre ktorú v tomto období vytvoril 103 filmových plagátov. Za plagát k...
Režisér Martin Gonda. Foto: Miro Nôta

rozhovor Martin Gonda

Predstavte si, že každý rozhovor na tému filmu, ktorý chcete režírovať, vám v hlave generuje množstvo obrazov. Najradšej by ste ich všetky nakrútili a použili, no bol by to nekonečný film. Aj o tom hovorí Martin Gonda, keď opisuje autentické filmárske prostredie a špecifickú prácu s nehercami počas nakrúcania. O tom, že takúto metódu tvorby má veľmi rád, svedčí aj jeho dráma Potopa, ktorá tohto roku získala šesť ocenení Slnko v sieti. Režisér v nej cez vzťah otca a dcéry zachytáva časy plánovania výstavby Starinskej priehrady predznamenávajúce zánik niekoľkých východoslovenských dedín. V hlavnej úlohe sa predstavila nielen ocenená neherečka Sára Chripáková, ale aj rusínčina ako jazyk, ktorý dotknutú komunitu reprezentuje. Váš film Potopa vytiahol z minulosti boľavé osudy ľudí, ktorých vysídlili počas výstavby priehrady. Nechceli opustiť svoje korene, museli sa vyrovnať so stratou domova, ale aj túžili po novej kvalite života. Čím je vám táto historická téma blízka? Najviac zo všetkého ma fascinuje obraz sveta, ktorý končí, a zároveň vie, že končí. Niektorí ľudia v ňom sú nútení žiť ďalej, hádať sa, milovať, dospievať. Rovnako ako naše postavy vo filme Potopa, Mara a Alexander. Je na nich, čo z umierajúceho sveta si vezmú do toho nového. Čosi také sa deje aj v súčasnosti. Aj dnes máme často pocit, že sa všetko mení a zajtra to bude...
Zobraziť všetky články