Hercova misia Anna Šišková

IFF Art Film: Hercova misia pre Annu Šiškovú

Písmo: A- | A+

Ocenenie za mimoriadny prínos hereckému umeniu a audiovizuálnej tvorbe Hercova misia si počas 32. ročníka IFF Art Film prevezme herečka Anna Šišková. Festival sa uskutoční od 19. do 25. júna 2026 v Košiciach. Šišková patrí medzi najvýraznejšie herecké osobnosti svojej generácie, je nositeľkou Českého leva a dvojnásobnou držiteľkou slovenskej divadelnej ceny DOSKY.

„Anna Šišková patrí k hereckým osobnostiam, ktoré do slovenskej a českej kinematografie vniesli výnimočnú kombináciu krehkosti a vnútornej pravdy. Jej filmová aj divadelná tvorba je charakteristická tichou, nepatetickou prácou s postavou – herectvom, ktoré sa neupísalo efektu, ale autentickému prežívaniu a drobným detailom ľudskosti. Či už v ikonickej úlohe Márie v snímke Musíme si pomáhať, za ktorú získala Českého leva a ktorá bola nominovaná na Oscara, alebo v desiatkach postáv v Divadle Astorka Korzo ’90 a vo filmoch Juraja Nvotu či Martina Šulíka, Anna Šišková dokazuje, že veľké herectvo nepotrebuje veľké gestá. Udelením ceny Hercova misia festival IFF Art Film oceňuje nielen jej konkrétne úlohy, ale predovšetkým postoj, s akým k hereckej profesii pristupuje – ako k poslaniu, ktoré spája generácie divákov na oboch stranách hranice,“ uviedol umelecký riaditeľ festivalu Martin Palúch.

Nakrúcala so Šulíkom aj s Hřebejkom

Anna Šišková sa počas štúdia na Pedagogickej fakulte UPJŠ v Prešove (1979 – 1982) stala členkou činohry Divadla Jonáša Záborského. Herectvu sa následne začala venovať profesionálne. Najskôr pôsobila v trnavskom Divadle pre deti a mládež (dnešné Divadlo Jána Palárika). Od 90. rokov je stálou členkou ansámblu bratislavského Divadla Astorka Korzo ’90.

Výrazný medzinárodný ohlas jej priniesla rola Márie v česko-slovenskom filme Musíme si pomáhat (2000) režiséra Jana Hřebejka. Za tento herecký výkon získala v roku 2001 Českého leva v kategórii najlepší ženský herecký výkon v hlavnej úlohe. Film získal tiež oscarovú nomináciu v kategórii najlepší cudzojazyčný film. O rok neskôr (2002) Šiškovú opäť nominovali na Českého leva, tentoraz za vedľajšiu rolu vo filme Kruté radosti (r. Juraj Nvota). K jej ďalším filmovým prácam patria snímky Krajinka (2000, r. Martin Šulík), Slnečný štát (2005, r. Martin Šulík) a množstvo ďalších slovenských a českých projektov.

Popri filme je Anna Šišková dlhodobo jednou z nosných herečiek Divadla Astorka Korzo ’90. Za výnimočné herecké výkony v tomto divadle získala dve ceny DOSKY – slovenské divadelné ocenenie sezóny. Udelili jej ich v roku 2001 za postavu Mladej ženy v hre Neila LaButa Bash a potom v roku 2003 za postavu Celie v hre T. S. Eliota Večierok. Dlhoročná systematická práca na javisku ju zaraďuje medzi najuznávanejšie divadelné herečky svojej generácie.

Významné ocenenie Hercova misia si doposiaľ prevzali slovenské herečky Antónia Lišková (2024), Zdena Studenková (2023), Zuzana Mauréry (2018), Magda Vášáryová (2017), Barbora Bobulova (2013), Zuzana Kronerová (2011), Božidara Turzonovová (2002) a Emília Vášáryová (2001).

32. ročník IFF Art Film sa uskutoční od 19. do 25. júna 2026 v Košiciach. Predstaví súťažné sekcie celovečerných a krátkych filmov, samostatnú súťaž filmov z krajín strednej a východnej Európy, ako aj sprievodné sekcie.

Autor:

Herečka Anna Šišková. Foto: IFF Art Film

Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

Záber z filmu Generál Golian režiséra Juraja Štepku. Foto: Cinemart

Generál Golian sa pýta, ako by sme sa na jeho mieste zachovali

Do slovenských kín prichádza vojnová dráma o mužovi, ktorý vrátil Slovensku tvár. Pred šiestimi rokmi sa režisér Juraj Štepka zahĺbil do štúdia archívov, historických materiálov a kníh s tematikou druhej svetovej vojny. Zaujímal sa o Jána Goliana, dôstojníka československej armády a brigádneho generála, ktorého chcel objaviť pre slovenský film. Silný príbeh tohto hrdinu stojí za to – Ján Golian spolupracoval počas vojny s ilegálnymi odbojovými skupinami a v roku 1944 viedol Slovenské národné povstanie. Režisér spolu so scenáristom Petrom Rajčákom presedeli v diskusiách s historikmi mnohé hodiny, aby sa o ňom dozvedeli čo najviac. Chceli o ňom nakrútiť historicky čo najpresnejší film, a to sa im podarilo. Po festivalovej premiére na piešťanskom Cinematiku a premiére v Banskej Bystrici a v Bratislave prichádza Generál Golian od 8. októbra do slovenských kín. Hrdinstvo alebo rodina „Jána Goliana v skutočnosti veľmi nepoznáme. Nepostavili sme mu dôstojnú sochu, nenakrútili o ňom hraný film, a pritom ide o jednu z najvýznamnejších osobností našich moderných dejín,“ povedal pre médiá režisér. Práve to bola preňho a pre scenáristu príležitosť napísať jeho príbeh a ukázať ľuďom, že aj malý národ môže mať veľkých synov. Vnímajú ho ako silného človeka, ktorý sa vedel rozhodnúť v okamihu, keď to bolo najťažšie, napriek tomu, že tušil, aké následky bude jeho rozhodnutie znamenať preňho aj pre jeho rodinu. „To...
Polnočná omša Margit Bara, Ladislav Chudík a Hana Meličková vo filme Polnočná omša. Foto: archív SFÚ/Zuzana Mináčová

Polnočná omša  s diskusiou v Kine Lumière

Film Polnočná omša (1962) režiséra Jiřího Krejčíka vydal tento rok Slovenský filmový ústav (SFÚ) na blu-ray nosiči. Pri tejto príležitosti sa v Kine Lumière uskutoční projekcia filmu a diskusia v programovom cykle Kino-Ikon Choice. Počas nej sa zúčastnení hostia budú venovať rôznym aspektom tohto diela. Stretnutie v réžii rovnomenného filmologického časopisu Kino-Ikon sa uskutoční vo štvrtok 8. októbra o 17.00 hod. Vstup na diskusiu je voľný. Filmová adaptácia známej rovnomennej divadelnej hry Petra Karvaša Polnočná omša je dramatickým príbehom malomeštiackej rodiny Kubišových na strednom Slovensku. Jej členovia buď priamo kolaborujú s Nemcami, alebo len túžia prežiť vojnu v bezpečí. Vážnym ohrozením sa pre nich stáva návrat zraneného syna Juraja. Pred časom sa pridal k partizánom a na Štedrý večer roku 1944 sa vracia domov. Je to jeden z menej známych povstaleckých filmov. V širokouhlom zábere ho nakrútil v tom čase v Slovenskej filmovej tvorbe na Kolibe hosťujúci český režisér Jiří Krejčík. Na scenári sa okrem Krejčíka a Karvaša podieľal aj Albert Marenčin, vtedajší vedúci I. tvorivej skupiny Štúdia hraných filmov. Za kamerou stál Rudolf Stahl, autorom hudby bol Zdeněk Liška. Diskusia po filme bude „o histórii jeho vzniku, o peripetiách filmovej adaptácie rovnomennej predlohy Petra Karvaša v kontexte aj jej dovtedajších či neskorších divadelných adaptácií – témou budú otázky dramaturgie, či hereckého...
Fotografia z filmu 33 krokov

Neskrotní démoni tráum

Názov filmu 33 krokov vychádza zo vzdialenosti od bydliska Milana Daniela k miestu, kde ho pred rokmi napadli. Iba preto, že je Róm. Brutálny útok prežil. Okrem nepeknej jazvy cez hlavu mu však zostala aj trauma, ktorá dnes ovplyvňuje aj jeho deti. Príbehom Milana Daniela, ktorý vo filme stvárňuje hlavnú postavu, sa inšpirovala režisérska dvojica Anna a Šimon Domčekovci. Film 33 krokov mal premiéru na MFF v Karlových Varoch v súťažnej sekcii Proxima. Odniesol si Zvláštne uznanie poroty a od 8. októbra je film 33 krokov aj v slovenských kinách. Hoci sa inšpiroval skutočnými udalosťami a muž, ktorý ich prežil stvárňuje hlavného hrdinu, ide o hraný projekt – hoci na hrane dokumentu. Ide o ich spoločný celovečerný debut. „Inšpirovali sme sa reálnymi udalosťami, ale chceli sme urobiť hraný film. Nepracovali sme s napísanými dialógmi. Spôsob natáčania tiež prispel k výsledku – nemali sme dvadsať 12-hodínových dní za sebou. Rodinu sme navštevovali v malom štábe, redukovanom na minimum, na pár hodín denne. Dlhšie nebolo, skrz zdravotný stav hlavného protagonistu, často ani možné natáčať,“ vysvetľujú Anna a Šimon Domčekovci v rozhovore na stránke SFÚ. „Niekedy sa podaril záber, niekedy obraz. Počiatočné obmedzenia však prispeli k tvaru, ktorý by nebol v inom produkčnom systéme možný. Dobrou pomôckou bola aj herecká metóda Johna Cassavetesa,“...
Zobraziť všetky články