Režiséri filmu Svetloplachosť Ivan Ostrochovský a Pavol Pekarčík.

Igric pre Svetloplachosť, Poznámky z Eremocénu, Juraja Lihosita aj Petra Michaloviča

Písmo: A- | A+

K osobnostiam, ktorým udelili Igrica za celoživotné dielo, pribudol tento rok režisér Juraj Lihosit.

Život s filmom mi dal všetko, pre mňa je to neustála spomienka na to, čo som robil. A čo mi vzal? Nič, však som ani nič nechcel okrem toho byť režisérom,“ povedal Lihosit pre Film.sk v apríli, keď oslavoval 80. narodeniny. Tvorca, ktorý je podpísaný pod snímkami Ako sa Vinco zaťal (1977), Sojky v hlave  (1983), Vlakári (1988), televíznym seriálom Bambuľkine dobrodružstvá (1982) či niekoľkými dokumentami o Alexandrovi Dubčekovi, začínal v Československej televízii Bratislava ako produkčný. „Päť rokov som to robil, ale chcel som byť režisér. Už ako chlapec som o tom sníval, lebo jeho meno bolo na konci filmu uvádzané s najväčšími písmenami.

Igrica za celovečernú hranú tvorbu pre kiná získali z prihlásených titulov premiérovaných v uplynulom roku Ivan Ostrochovský a Pavol Pekarčík za réžiu filmu Svetloplachosť. Ten je podľa poroty „odleskom dejín, vzorcom vojny a aj formálne je krehkou hranicou medzi hraným filmom a dokumentom“. Igrica za televíznu dramatickú tvorbu si z udeľovania, ktoré sa konalo 22. 9. v bratislavskom Dome kultúry zrkadlový háj a STVR ho neskôr odvysiela v zázname, odniesol Peter Bebjak za televíznu minisériu Matematika zločinu.

O udelení cien rozhodovala tak ako každý rok porota. Jej predsedom bol tentoraz režisér Jaro Rihák. V porote s ním boli filmový vedec Martin Palúch, dramaturgička Katarína Farkašová, herec Peter Šimun, režisérka Ingrid Kráľová, režisér Štefan Felix a strihačka Eva Gubčová.

Igrica za filmovú a televíznu dokumentárnu tvorbu získala režisérka Viera Čákanyová „za emotívnu osobnú filmovú esejPoznámky z Eremocénu. V kategórii animovaná tvorba sa z ceny tešil režisér „čarokrásneho animovaného filmu o dobre a zle, o svetle a tme,Tonko, Slávka a kúzelné svetlo Filip Pošivač. Igrica za ženský herecký výkon udelila porota Éve Bandor za úlohu v absolventskom filme Moniky Mahútovej Nablízku a v mužskej kategórii porota ocenila Alexandra Bártu za Vojnu policajtov (r. Rudolf Biermann).

Popri Igricoch odovzdali počas večera aj viacero tvorivých prémií. V kategórii audiovizuálnej teórie a kritiky si ju odniesol estetik a filmový teoretik Peter Michalovič ako editor publikácie Rodinné filmové striebro, ktorú v minulom roku vydal Slovenský filmový ústav a podľa poroty „zachytáva, čo je hodné pamäti.

Za každou knihou treba vidieť obrovský kus práce, inak tomu nebolo ani v prípade knihy Rodinné filmové striebro,“ povedal Peter Michalovič. „Udelenie ceny dokazuje, že knihu si porota všimla, ocenila jej hodnotu a takto vlastne ocenila aj úsilie tých, ktorí sa na realizácii knihy podieľali, v tomto prípade to boli priatelia Peter Dubecký, Martin Kaňuch a Ivan Csudai. Udelením ceny bez toho, aby to bolo explicitne vyjadrené, ocenila porota aj odvahu vydavateľa, čiže Slovenský filmový ústav. Odôvodnenie výstižne vyjadruje leitmotív, že kniha zachytáva, čo je hodné pamäti. Je to nielen výstižné, ale aj presné, pretože sme chceli, aby šesťdesiat autorov svojimi textami upozornilo na tých šesťdesiat slovenských filmov, ktoré by rozhodne v archíve nemali zapadnúť prachom. Bolo pre nás prekvapujúce zisťovať, ktoré filmy aj po rokoch dokážu esteticky účinkovať, a čítať o tom, prečo si ich treba pripomínať. Od začiatku to bol náš zámer a som rád, že rezonuje s názorom poroty.“

Igricov udeľujú Slovenský filmový zväz, Únia slovenských televíznych tvorcov a Literárny fond. Aktuálny ročník bol už tridsiatypiaty.

CENY IGRIC 2024

IGRIC za hranú tvorbu pre kiná

IVAN OSTROCHOVSKÝ a PAVOL PEKARČÍK

za réžiu filmu SVETLOPLACHOSŤ, ktorý je odleskom dejín, vzorcom vojny a aj formálne je krehkou hranicou medzi hraným filmom a dokumentom

IGRIC za televíznu dramatickú tvorbu

PETER BEBJAK

za réžiu televíznej minisérie MATEMATIKA ZLOČINU, ktorá spracováva príbeh aktuálny v každej dobe

IGRIC za filmovú a televíznu dokumentárnu tvorbu

VIERA ČÁKANYOVÁ

za emotívnu osobnú filmovú esej POZNÁMKY Z EREMOCÉNU

IGRIC za animovanú tvorbu

FILIP POŠIVAČ

za réžiu filmu TONKO, SLÁVKA A KÚZELNÉ SVETLO, čarokrásny animovaný film o dobre a zle, o svetle a tme

IGRIC za ženský herecký výkon vo filmovom alebo televíznom diele

ÉVA BANDOR

pocta strhujúcemu a presvedčivému herectvu v absolventskom filme NABLÍZKU

IGRIC za mužský herecký výkon vo filmovom alebo televíznom diele

Alexander BÁRTA

postave kapitána Miku dodal charizmatický dramatický rozmer a tým prispel k silnej výpovedi filmu VOJNA POLICAJTOV

TVORIVÉ PRÉMIE

Tvorivá prémia za hranú tvorbu pre kiná

MÁTYÁS PRIKLER

za réžiu filmu MOC, silný príbeh o tom, že moc je nepostihnuteľná,

vždy v súboji porazí pravdu a spravodlivosť

Tvorivá prémia za televíznu dramatickú tvorbu

ZUZANA LÍŠKOVÁ a MARIANA ČENGEL SOLČANSKÁ

za vydarený scenár pútavého príbehu klasickej rozprávky TRI ZLATÉ DUKÁTY

Tvorivá prémia za filmovú a televíznu dokumentárnu tvorbu

JARO VOJTEK

za réžiu filmu TRETÍ KONIEC PALICE, empatické odkrytie intímneho sveta protagonistov

Tvorivá prémia za animovanú tvorbu

TIMOTEJ LUKOVIČ

za réžiu a animáciu vizuálne čistého, krehkého príbehu o večnom hľadaní a o neúprosnosti času vo filme PUSTATINA

Tvorivá prémia za herecký výkon vo filmovom alebo v televíznom diele

ZUZANA KANÓCZ

za stvárnenie vedľajšej postavy priateľky Lucie vo filme TANCUJ, MATYLDO

Tvorivá prémia za herecký výkon vo filmovom alebo v televíznom diele

ANEŽKA PETROVÁ

za stvárnenie viacvrstevnej postavy vtipnej lekárky so zmyslom pre dobrodružstvo vo filme

VOJNA POLICAJTOV

Tvorivá prémia za herecký výkon vo filmovom alebo v televíznom diele

MARIÁN MIEZGA

chvála herectva s minimálnym gestom vo filme TAK ZLE AKO SA LEN DÁ alebo

HISTORKY Z PARKU

Tvorivá prémia za herecký výkon vo filmovom alebo v televíznom diele

RICHARD AUTNER

chvála herectva nadhľadu a humoru vo filme TAK ZLE AKO SA LEN DÁ alebo HISTORKY Z PARKU

Tvorivá prémia za ostatnú filmovú a televíznu tvorbu

ĽUBOMÍR JÁN SLIVKA

za objavné a pútavé spracovanie životopisných faktov v dokumentárnom filme ANDY  WARHOL – AMERICKÝ SEN

Tvorivá prémia za audiovizuálnu teóriu a kritiku

PETER MICHALOVIČ

editor knihy RODINNÉ FILMOVÉ STRIEBRO, ktorá zachytáva čo je hodné pamäti

CENA JÁNA FAJNORA

ZA HRANÚ FILMOVÚ A TELEVÍZNU TVORBU

MONIKA MAHÚTOVÁ

za réžiu filmu NABLÍZKU, výnimočné zobrazenie komorného príbehu o vzťahu matky a dcéry

ZA DOKUMENTÁRNU FILMOVÚ A TELEVÍZNU TVORBU

KATARÍNA GRAMATOVÁ

za scenár a réžiu originálne spracovaného portrétu adolescenta z hladovej doliny vo filme DOM STROM

ZA ANIMOVANÚ TVORBA

IMRICH KÚTIK

za réžiu a animáciu filmu SILO. Znepokojivá téma a brilantný dizajn robia z neho nevšedný zážitok

Zvláštne uznanie producentovi

Juraj  Krasnohorský, producent

za koprodukčný film Umelohmotné  nebo,  animovaný sci-fi príbeh o láske vo svete, v ktorom príroda vymizla a zostal len človek

Autor:

Režiséri filmu Svetloplachosť Ivan Ostrochovský a Pavol Pekarčík. FOTO: Punkchart films

Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

Slnko v sieti 2024 - Jiří Mádl a jeho víťazný film Vlny. Foto: SFTA/Zdenko Hanous

Slnko v sieti apeluje na hodnoty, i keď Mikiho nominovalo

Bolo to jedno veľké „vlnybitie“, skonštatoval moderátor Bruno Ciberej, a mal pravdu. Národné filmové ceny Slnko v sieti za rok 2024 ovládli česko-slovenské Vlny. Film režiséra Jiřího Mádla v silnej obojstrannej koprodukcii si zaslúžene odniesol vzácne sošky v deviatich kategóriách vrátane najlepšieho filmu, réžie a scenára. Jedna z cien sa spojila s osobným vyznaním pre herca Mariána Bielika, legendárneho Fajola z určujúcej kultovky Slnko v sieti, ktorý vlani zomrel. Svoju sošku mu venovala jeho dcéra Katarína Štrbová Bieliková, keď stála na pódiu ako čerstvá držiteľka ocenenia za najlepšie kostýmy. V súvislosti s príbehom strhujúcej drámy Vlny o boji za slobodu v auguste 1968 vyjadrila vo svojich nástojčivých otázkach pálčivé problémy, ktoré v súčasnosti trápia našu krajinu. Práve filmy, ktoré na Slovensku vznikajú a sú nositeľom hodnotového posolstva o slobode, považuje  za inšpiráciu, ktorá nám v ťažkých časoch môže pomôcť. „Vlny sú o statočnosti ľudí, ktorí sa vzopreli voči mnohonásobne silnejšiemu nepriateľovi, a ktorí ostali konzistentní v postojoch, pretože sloboda bola pre nich najcennejšou hodnotou,“ povedala o odvahe ľudí z redakcie Československého rozhlasu počas vpádu vojsk Varšavskej zmluvy. Katarína Štrbová Bieliková, cena za najlepšie kostýmy vo filme Vlny. Foto: SFTA/Zdenko Hanout V hrobovom tichu Paradoxne, 16. apríla 2025 sa ceremoniál odovzdávania cien Slnko v sieti dial v sále Slovenského rozhlasu pod strechou verejnoprávnej STVR, ktorá sa od tohto podujatia alibisticky dištancovala. Napriek...
Herecká suita z filmu Jiřího Mádla Vlny. Foto: Wandal production

Slnko v sieti: 9 cien pre Vlny, 5 pre Emu a smrtihlava

Najlepším celovečerným hraným filmom roka 2024 sa na udeľovaní národných filmových cien Slnko v sieti stala česko-slovenská koprodukčná snímka Vlny (producenti Monika Kristl, Vlasta Kristl a Wanda Adamík Hrycová). Jej režisér Jiří Mádl si odniesol aj Slnko v sieti v kategórii réžia. Vlny celkovo získali 9 cien. Spolu mali 14 nominácií. O dve nominácie menej mala slovensko-česko-maďarská koprodukčná dráma Ivety Grófovej Ema a smrtihlav. Nakoniec získala 5 cien. Dve ceny si odniesol česko-slovensko-francúzsky animovaný film Keď život chutí (réžia Kristina Dufková, producenti Matej Chlupáček, Agata Novinski, Marc Faye), ktorý zvíťazil v kategórii animovaných filmov a získal tiež Slnko v sieti za hudbu (Michal Novinski). Najlepším dokumentom uplynulého roka bola podľa hlasovania členov Slovenskej filmovej a televíznej akadémie snímka Prezidentka (réžia Marek Šulík, producentka Barbara Janišová Feglová). Chýbajúca maskérka Okrem trojice hereckých ocenení pre Alexandru Borbély, Évu Bandor a Milana Ondríka si Ema a smrtihlav odniesla Slnko v sieti za scénografiu (Tomáš Svoboda, Miriam Struhárová) a najlepšie umelecké masky (Andrea Štrbová, Ivo Strangmüller, Tomáš Richter, Viktor Nagy). Po vyhlásení kategórie sa producentka Zuzana Mistríková ospravedlnila umeleckej maskérke Alici Dvorskej, že ju pri nahlásení nominovaných maskérov zaviedla uviesť do formulára, ktorý vypĺňala. Poprosila akadémiu, aby jej cenu udelili dodatočne, keďže sa na ocenenej kategórii podieľala rovnako ako ostatní štyria ocenení. Vlny bodovali aj v kategóriách scenár...
Miloslav Luther. Foto: Miro Nôta

rozhovor Miloslav Luther

„Televízia bola perfídnym nástrojom kultúrnej politiky totalitného štátu. Dnešná, zatiaľ ešte formálne verejnoprávna, ako sa zdá, k tomu zase smeruje,“ hovorí v rozhovore čerstvý držiteľ Slnka v sieti za výnimočný prínos slovenskej audiovizuálnej kultúre. Z troch bratov bol v detstve asi ten najvzdorovitejší, ale duševnej potravy v kinách a knižniciach našiel vždy dosť. Koncom uvoľnených šesťdesiatych rokov sa mu začal plniť sen stať sa režisérom, medzitým ho však naplno dobehla realita normalizácie. A čo je horšie, táto pachuť sa mu dnes vracia. Režisér Miloslav Luther si vysoko cení jednotlivcov, ktorí sa napriek všetkému vytrvalo usilujú pripomínať morálne princípy spoločnosti a udržiavať európske humanistické tradície. Čo hovoríte na to, že odovzdávanie ocenení Slnko v sieti sa tento rok napokon v STVR vôbec nevysiela?  Dá sa povedať, že televízia si strieľa do vlastnej nohy. Nielenže oberie svojho kultivovaného diváka o autentický zážitok, ale – hoci je tradične koproducentom väčšiny slovenských filmov – ani nevyužije natoľko sledovaný vysielací čas na propagáciu domácej tvorby. Nechcem si domýšľať, čo sa tým hlavne sleduje, ale podľa mňa toto rozhodnutie neprospeje nikomu a ničomu. S akými pocitmi prijímate ocenenie? Rekapitulujete minulosť? Je to pre mňa motivujúce. Hoci som pri uvedení svojho posledného filmu Spiaci účet vyhlásil, že je naozaj posledným a končím ním svoju profesijnú dráhu, teraz som v dileme. Keď som doteraz...
Zobraziť všetky články