20. Cinematik film Otec Milan Ondrík

Jubilejný Cinematik otvorí film Otec Terezy Nvotovej

Písmo: A- | A+

Jubliejný 20. ročník MFF Cinematik otvorí tretí celovečerný film režisérky Terezy Nvotovej Otec. Snímka podľa skutočných udalostí vznikla v slovensko-česko-poľskej koprodukcii. Diváci v nej uvidia Milana Ondríka, Dominiku Morávkovú či Aňu Geislerovú.

„Otca považujem za jeden z najdôležitejších filmov našej kinematografie za ostatných dvadsať rokov. Ide o jeden z vôbec najpôsobivejších titulov celej histórie Cinematiku. Kvalitným slovenským filmom pravidelne venujeme veľkú časť programu a veríme, že Cinematik v tom bude pokračovať aj naďalej,“ hovorí člen programového tímu festivalu Peter Konečný. Film Otec premietnu za bohatej účasti tvorcov, hercov a herečiek. Festival sa začne už 10. septembra. 

„Keď som film videl prvýkrát na skúšobnej projekcii začiatkom roka, bol som emočne mimoriadne zasiahnutý. Tereza Nvotová zvolila v našom prostredí náročné filmové spracovanie a docielila pocit, že príbeh prežijete s hlavným hrdinom. Všetky jej celovečerné hrané filmy posúvajú dopredu záujem o náš film v zahraničí, a to je skutočná prezentácia kultúry. S emóciami pracujem v rámci programového tímu celý rok, ale je len pár filmov, ktoré dokážu byť takto sugestívne a zároveň pravdivé,” dodáva Konečný.

Sugestívnosť filmu s tragickou zápletkou umocňuje dôraz na dlhé intenzívne zábery, na ktoré si Tereza Nvotová (Svetlonoc, Špina) prizvala skúseného poľského kameramana Adama Suzina (Nepela). Aj s ich pomocou dej diváka vtiahne priamo do kože ústrednej postavy, nútiac ho tak nahliadnuť na zdanlivo jednoznačnú situáciu s otvorenou mysľou.

Následky tragickej chyby

Film Otec vychádza zo skutočnej udalosti. V júli 2015 otec zabudol svoju dvojročnú dcéru v rozpálenom aute a ona zomrela. Inšpiroval sa aj podobnými udalosťami v zahraničí. Otec za tragickú chybu nesie následky v rámci vzťahu s manželkou, kamarátskych a pracovných vzťahov, na súde, ale najmä v rámci vzťahu so sebou samým. V hlavných úlohách sa predstavia Milan Ondrík a Dominika Morávková.

Medzinárodný filmový festival Cinematik sa bude tento rok konať od 10. do 15. septembra v Piešťanoch. Jeho šesťdňový program okrem filmu Otec prinesie aj desiatky ďalších silných filmových zážitkov. Viaceré z nich návštevníci podujatia uvidia ako prví. Iné už do Piešťan prídu ocenené aplauzom a ovenčené cenami z prestížnych medzinárodných festivalov v Cannes, Toronte, Benátkach, Berlíne, či Karlových Varoch.

Diváčky a diváci, ktorí sa do Piešťan na Cinematik chystajú, si na oficiálnej stránke festivalu môžu zakúpiť cenovo zvýhodnené akreditácie.

Autor:

Milan Ondrík vo filme Otec. Foto: DANAE Production

Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

recenzia Milovník nie bojovník Finále Plzeň 2026 František Beleš vo filme Milovník, nie bojovník. Foto: ASFK

Zlatý ledňáček z Finále Plzeň pre film Milovník, nie bojovník

Hlavnú cenu 39. ročníka filmového festivalu Finále Plzeň získal v kategórii celovečerných hraných alebo animovaných filmov debut slovenskej režisérky Martiny Buchelovej Milovník, nie bojovník. Vznikol v slovensko-českej koprodukcii. „Zaujalo nás, s akou pozoruhodnou súdržnosťou tu všetko funguje ako celok. Film je svieži, odvážny a sebavedomý, zároveň však dostatočne uvoľnený na to, aby dokázal držať krok s nepredvídateľnými rytmami mladšej generácie. V jeho centre stoja postavy, ktoré sú chaotické, vtipné, zraniteľné a nádherne osobitné – nikdy nie sú zredukované na typy alebo generačné klišé,“ zdôvodnila porota.  „Film čerpá zo známej českej a slovenskej tradície irónie a absurdného humoru. Bláznivú romancu premenil na niečo úplne nové – intímne, vizuálne nápadité a hlboko vnímavé voči témam osamelosti, neistoty a rozpačitosti ľudského zbližovania. Pripomenul nám čaro kinematografie. A určitým spôsobom nás opäť prinútil uveriť v lásku aj v myšlienku, že nakoniec je vždy lepšie byť milencami než bojovníkmi,“ dodala. V kategórii dokumentárnych filmov zvíťazil takisto debut českej režisérky Pepy Lubojacki Keby sa holuby premenili na zlato. Film nakrútila v koprodukcii so Slovenskom. Dokumentu slovenského filmára Martina Kollara Letopis udelili Zvláštne uznanie poroty. Cenu získal za „trpezlivé pozorovanie, premyslené kompozície a jemný zmysel pre humor, vďaka ktorým film nachádza zmysel v tragickej absurdite každodenného života. Precízna práca s kamerou...
František Velecký vo filme Eduarda Grečnera Nylonový mesiac (1965). Foto: SFÚ/Zuzana Mináčová

nový pohľad Nylonový mesiac

Rubrika Nový pohľad prináša texty poslucháčok a poslucháčov Katedry filmových štúdií FTF VŠMU. Oslovili sme ich, aby sa pozreli na slovenskú filmovú klasiku. Pokračujeme filmom Eduarda Grečnera Nylonový mesiac (1965). Ešte pred jeho najznámejším filmom Drak sa vracia (1967) podľa predlohy Dobroslava Chrobáka sa režisér Eduard Grečner usiloval o zobrazenie takzvaného „introvertného realizmu“. Spočíval vo zvnútornení subjektívneho sveta hlavných postáv a v eliminovaní faktov a všednosti. Formálnu techniku v tomto filme nepochybne dopracoval do dokonalosti. Zároveň posunul do extrému intelektualizáciu, ktorú bolo cítiť v ovzduší 60. rokov. Je to aj niečo, k čomu jeho štýl dovtedy prirodzene spel a pokúšal sa to vykresliť v predošlých dielach. Tu za zmienku stoja jeho prvé dva filmy. Debut Každý týždeň sedem dní (1964), adaptácia knihy Ivana Stadtruckera a Nylonový mesiac (1965), adaptácia knihy Jaroslavy Blažkovej. Oba filmy majú spoločných zopár aspektov. Sú to sondy do intelektuálnych životov mladých moderných ľudí zmietajúcich sa v existenčných ťažkostiach, v kontexte bytia v danej dobe. V prípade jeho prvotiny Každý týždeň sedem dní sa Grečner usiloval o zobrazenie existenčného strachu z možnej atómovej hrozby. Dopomohol si tak experimentálnym a fragmentárnym rozprávaním, ktoré nebolo až tak po chuti vtedajšiemu obecenstvu. To, prirodzene, viedlo k divácky vďačnejšej téme jeho druhého celovečerného filmu Nylonový mesiac. Namiesto atómovej hrozby beatlemánia Grečnerov druhý počin sa zaoberá prieskumom prostredia mladých...
Život alebo film Cinematik 2026 SFÚ Z nakrúcania filmu Ja milujem, ty miluješ (1980). Režisér Dušan Hanák, herec Roman Klosowski a herečka Iva Janžurová (chrbtom). Foto: archív SFÚ/Vladimír Vavrek

Aj nenápadné fragmenty môžu niesť veľkú pravdu

Fragmenty zo života Dušana Hanáka je podtitul nového slovenského dokumentu Život alebo film. O režisérovi, scenáristovi a fotografovi Dušanovi Hanákovi ho nakrútili Marek Šulík a Juraj Johanides. Po premiére na MFF Cinematik je od 1. októbra v slovenských kinách. „Vnímam tento film ako prejav spoločného autorského cítenia. Obaja režiséri vložili do neho veľa tvorivej energie. Život a film sú v mojom príbehu spojité nádoby. Usilujem sa, aby autentické motívy splývali s príbehom a fikciou, sú súčasťou mojej vnútornej témy. V jednej chvíli myslím na detail i na celok, mali by sa dopĺňať,“ povedal režisér Dušan Hanák. „Ďakujem všetkým zúčastneným, veľmi si vážim ich postrehy, ktorými prispeli ku konečnému tvaru dokumentu,“ dodal tvorca snímok ako 322 (1969), Obrazy starého sveta (1972), Ružové sny (1976), Ja milujem, ty miluješ (1980) či Papierové hlavy (1995). Dokument Život alebo film sa nevracia iba k týmto a ďalším režisérovým dielam. Sprevádza nás tiež Hanákovou cestou k filmu a takisto približuje spôsob, akým tvoril. V snímke napríklad tvrdí, že kam sa pozrel, tam videl film. Alebo že niektoré repliky jednoducho pri písacom stole nevymyslíte. Okrem Hanáka tu vystupujú protagonisti jeho diel a jeho spolupracovníci či filmoví teoretici. „Na Dušanovi Hanákovi ma dojíma jeho schopnosť pozerať sa na svet s presnosťou filmára, ale zároveň s láskavosťou...
Zobraziť všetky články