Fest Anča vizuál 2026

Klam, blud, ale aj predstavivosť. Fest Anča 2026 pozná tému

Písmo: A- | A+

Medzinárodný festival animácie Fest Anča 2026 si pre svoj 19. ročník vybral tému Fake. Jediný Oscar® Qualifying festival na Slovensku sa ponesie v znamení skúmania vzťahu fikcie a pravdy, ale aj mýtov a faktov. Festival bude v termíne 30. júna – 5. júla, tradične v Žiline. Vstupenky sú už v predpredaji.

Na jednej strane chceme skúmať fake ako klam a blud s jeho veľmi nebezpečným a negatívnym dopadom na našu spoločnosť, ktorá sa zmieta v čoraz väčšom chaose, vojnách či autoritatívnych režimoch. Na druhej strane však fake nemusí byť len klamstvom, ale aj zrkadlom alebo bránou k novým verziám našich ja, ktorými sme si ešte nedovolili byť. Chceme vnímať aj tento rozmer, keď fikcia či predstavivosť o nás prezrádzajú oveľa viac ako samotná realita,“ vysvetľuje programový riaditeľ Fest Anče Jakub Spevák.

Výber témy je pre Fest Anču nielen reflexiou súčasnej animácie, ale aj aktuálneho spoločenského diania. Narastajúci počet prihlásených AI filmov, verejný priestor zahltený konšpiráciami, fake news či dezilúzia a imposter syndróm v nás. Hlavnú tému festivalu ukážu filmy z kurátorovaných sekcií, celovečerné snímky či retrospektívy. A téma Fake bude prítomná aj v sprievodnom programe.

Portál na odvrátenú stranu plochej zeme

O festivalový vizuál sa postaral grafický dizajnér Marek Menke. Jeho plagát pre Fest Anča 2024 ocenili v medzinárodnej súťaži Trienále plagátu Trnava. Menkeho rukopis je výrazne rozpoznateľný aj tento rok. Farebná paleta, inšpirovaná dielom Salvadora Dalího, jedného z najčastejšie falšovaných umelcov na svete, je doplnená jedinečnou typografiou a symbolikou. „Tohtoročný vizuál vás prevedie surreálnym svetom fikcie a ilúzie. Je to portál na odvrátenú stranu plochej Zeme, kde sa ohýba pravda a vznikajú nové mýty a polopravdy. Ak sa odvážite prejsť touto fatamorgánou, čaká vás stretnutie s bájnou Lochneskou či iluminátmi, ochutnáte voskové ovocie a nad hlavou vám budú lietať neidentifikovateľné objekty. Všetko pod dozorom Veľkého brata,“ hovorí Marek Menke.

Fest Anča 2026 už oficiálne spustil predpredaj. Do 7. júna je vstupenka na celý festival za 35 eur. Študenti, študentky a ZŤP zaplatia 20 eur. Deti do 12 rokov majú vstup zdarma počas celého festivalu. Pre detský sprievod ponúka Fest Anča vstupné od 3 do 5 eur. K dispozícii sú aj miesta v stanovom mestečku.

Sprievodný program festivalu ponúkne koncerty, workshopy, diskusie či výstavy. Súčasťou festivalu bude aj Študentské fórum, ktoré privíta 16 zahraničných škôl a Slovak Industry Day venovaný slovenskej animátorskej komunite.

Miestami konania festivalu sú Nová synagóga Žilina, kultúrne centrum Stanica Žilina-Záriečie, Mestské divadlo Žilina, Rosenfeldov palác, kníhkupectvo Artforum, Sterio Kino a Žilinská univerzita.

Autor:

Vizuál pre Fest Anča vytvoril aj tento rok Marek Menke. Foto: Fest Anča

Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

Fjord Mungiu Cannes Záber z filmu Fjord. Foto: MFF Cannes

Zlatú palmu získal Fjord o progresívnej spoločnosti

Zlatú palmu na 79. ročníku Medzinárodného filmového festivalu v Cannes získala dráma Fjord. Nakrútil ju rumunský režisér Cristian Mungiu. „Film rozpráva o násilí, ktoré dnes vidíme v spoločnosti,“ povedal Mungiu o príbehu rumunsko-nórskeho páru a ich detí. „Nie je to film o Nórsku, je o severských krajinách, ktoré istým spôsobom reprezentujú túto veľmi progresívnu spoločnosť, v ktorú veľmi veria a tiež veria, že je dobrá pre každého,“ povedal filmár na tlačovej konferencii po vyhlásení cien. „Žil som v komunistickej krajine a nie je nič otravnejšie než žiť niekde, kde si niekto iný myslí, že vie lepšie ako vy, čo je pre vás dobré.“ Film Fjord rozpráva o strete hodnotových svetov. „Treba povzbudiť postoj, v ktorom sa neponáhľame tak jednoducho súdiť druhých. Je dobré ustúpiť o krôčik späť a pochopiť, že všetci používame mnoho stereotypov, klišé a zjednodušení, aby sme druhých súdili. Delíme ľudí do kategórií, ale viete – ľudia sú ľudia a každý je iný. Vždy, keď si doprajete slobodu a trpezlivosť spoznať druhých, pochopíte, že nie sú od vás až takí odlišní. Keď sa sústredíte iba na odlišnosti, uvidíte v druhom nepriateľa“ povedal Mungiu. Cena za réžiu pre dva filmy a troch režisérov Fjord vznikol v koprodukcii Rumunska, Francúzska a severských krajín. Hlavné úlohy v ňom stvárňujú Sebastian Stan a Renate Reinsve. Mungiu už jednu Zlatú palmu má – získal ju...
Karel Taissig: Smrt krásných srnců.

Na jeho filmových plagátoch sa krajiny nezaobídu bez ľudí a more je ich zrkadlom

Český maliar, grafik a ilustrátor Karel Teissig významne ovplyvnil československú filmovú plagátovú tvorbu. Výstava jeho diel v bratislavskom kine Lumière nadväzuje na celoročný výstavný projekt Zlatá éra československého filmového plagátu 1960 – 1989. Výstava potrvá do 31. augusta. Projekt Zlatá éra československého filmového plagátu 1960 – 1989 predstavil v Kine Lumière tvorbu štyroch najvýznamnejších predstaviteľov plagátovej tvorby Milana Grygara, Zdeňka Zieglera, Karla Vacu a Josefa Vyleťala. V priestoroch kina tak návštevníci a návštevníčky od marca minulého roka do apríla tohto roka videli výber 130 plagátov. Reprezentujú to najlepšie, čo v plagátovej tvorbe u nás vzniklo. Kino Lumière spolupracovalo na výstave s Pavlom Rajčanom, kurátorom výstavného cyklu a zbierky autorských výtvarných filmových plagátov Terryho ponožky. Ide o najväčšiu súkromnú zbierku filmových plagátov v Českej republike. Projekt nadväzuje na výstavu plagátov Karla Teissiga, jedného z najdôležitejších predstaviteľov československého filmového plagátu. Maliar, grafik a ilustrátor Karel Teissig študoval na Akadémii výtvarných umení v Prahe a na Académie Royale des Beaux-Arts v Bruseli. Vo svojej práci sa zameriaval na plagátovú tvorbu, drobnú a užitú grafiku, ilustráciu, knižnú grafiku a kresbu. Vystavovať začal v 50. rokoch minulého storočia. Úspech doma a v zahraničí mu priniesla predovšetkým tvorba filmových plagátov, ktoré realizoval najčastejšie technikou koláže a maľbou. V rokoch 1959 až 1989 pracoval pre Ústrednú požičovňu filmov, pre ktorú v tomto období vytvoril 103 filmových plagátov. Za plagát k...
Režisér Martin Gonda. Foto: Miro Nôta

rozhovor Martin Gonda

Predstavte si, že každý rozhovor na tému filmu, ktorý chcete režírovať, vám v hlave generuje množstvo obrazov. Najradšej by ste ich všetky nakrútili a použili, no bol by to nekonečný film. Aj o tom hovorí Martin Gonda, keď opisuje autentické filmárske prostredie a špecifickú prácu s nehercami počas nakrúcania. O tom, že takúto metódu tvorby má veľmi rád, svedčí aj jeho dráma Potopa, ktorá tohto roku získala šesť ocenení Slnko v sieti. Režisér v nej cez vzťah otca a dcéry zachytáva časy plánovania výstavby Starinskej priehrady predznamenávajúce zánik niekoľkých východoslovenských dedín. V hlavnej úlohe sa predstavila nielen ocenená neherečka Sára Chripáková, ale aj rusínčina ako jazyk, ktorý dotknutú komunitu reprezentuje. Váš film Potopa vytiahol z minulosti boľavé osudy ľudí, ktorých vysídlili počas výstavby priehrady. Nechceli opustiť svoje korene, museli sa vyrovnať so stratou domova, ale aj túžili po novej kvalite života. Čím je vám táto historická téma blízka? Najviac zo všetkého ma fascinuje obraz sveta, ktorý končí, a zároveň vie, že končí. Niektorí ľudia v ňom sú nútení žiť ďalej, hádať sa, milovať, dospievať. Rovnako ako naše postavy vo filme Potopa, Mara a Alexander. Je na nich, čo z umierajúceho sveta si vezmú do toho nového. Čosi také sa deje aj v súčasnosti. Aj dnes máme často pocit, že sa všetko mení a zajtra to bude...
Zobraziť všetky články