Fest Anča vizuál 2026

Klam, blud, ale aj predstavivosť. Fest Anča 2026 pozná tému

Písmo: A- | A+

Medzinárodný festival animácie Fest Anča 2026 si pre svoj 19. ročník vybral tému Fake. Jediný Oscar® Qualifying festival na Slovensku sa ponesie v znamení skúmania vzťahu fikcie a pravdy, ale aj mýtov a faktov. Festival bude v termíne 30. júna – 5. júla, tradične v Žiline. Vstupenky sú už v predpredaji.

Na jednej strane chceme skúmať fake ako klam a blud s jeho veľmi nebezpečným a negatívnym dopadom na našu spoločnosť, ktorá sa zmieta v čoraz väčšom chaose, vojnách či autoritatívnych režimoch. Na druhej strane však fake nemusí byť len klamstvom, ale aj zrkadlom alebo bránou k novým verziám našich ja, ktorými sme si ešte nedovolili byť. Chceme vnímať aj tento rozmer, keď fikcia či predstavivosť o nás prezrádzajú oveľa viac ako samotná realita,“ vysvetľuje programový riaditeľ Fest Anče Jakub Spevák.

Výber témy je pre Fest Anču nielen reflexiou súčasnej animácie, ale aj aktuálneho spoločenského diania. Narastajúci počet prihlásených AI filmov, verejný priestor zahltený konšpiráciami, fake news či dezilúzia a imposter syndróm v nás. Hlavnú tému festivalu ukážu filmy z kurátorovaných sekcií, celovečerné snímky či retrospektívy. A téma Fake bude prítomná aj v sprievodnom programe.

Portál na odvrátenú stranu plochej zeme

O festivalový vizuál sa postaral grafický dizajnér Marek Menke. Jeho plagát pre Fest Anča 2024 ocenili v medzinárodnej súťaži Trienále plagátu Trnava. Menkeho rukopis je výrazne rozpoznateľný aj tento rok. Farebná paleta, inšpirovaná dielom Salvadora Dalího, jedného z najčastejšie falšovaných umelcov na svete, je doplnená jedinečnou typografiou a symbolikou. „Tohtoročný vizuál vás prevedie surreálnym svetom fikcie a ilúzie. Je to portál na odvrátenú stranu plochej Zeme, kde sa ohýba pravda a vznikajú nové mýty a polopravdy. Ak sa odvážite prejsť touto fatamorgánou, čaká vás stretnutie s bájnou Lochneskou či iluminátmi, ochutnáte voskové ovocie a nad hlavou vám budú lietať neidentifikovateľné objekty. Všetko pod dozorom Veľkého brata,“ hovorí Marek Menke.

Fest Anča 2026 už oficiálne spustil predpredaj. Do 7. júna je vstupenka na celý festival za 35 eur. Študenti, študentky a ZŤP zaplatia 20 eur. Deti do 12 rokov majú vstup zdarma počas celého festivalu. Pre detský sprievod ponúka Fest Anča vstupné od 3 do 5 eur. K dispozícii sú aj miesta v stanovom mestečku.

Sprievodný program festivalu ponúkne koncerty, workshopy, diskusie či výstavy. Súčasťou festivalu bude aj Študentské fórum, ktoré privíta 16 zahraničných škôl a Slovak Industry Day venovaný slovenskej animátorskej komunite.

Miestami konania festivalu sú Nová synagóga Žilina, kultúrne centrum Stanica Žilina-Záriečie, Mestské divadlo Žilina, Rosenfeldov palác, kníhkupectvo Artforum, Sterio Kino a Žilinská univerzita.

Autor:

Vizuál pre Fest Anča vytvoril aj tento rok Marek Menke. Foto: Fest Anča

Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

Týždeň vo filme 1975 Týždeň vo filme 1966 konferencia Helsinki 1975 Týždeň vo filme 1966

Týždeň vo filme 1976: Pozerajte sa… a budú vás bolieť ruky

Charakteristike roku 1976 ako obdobia „upevňovania normalizačného režimu s dominanciou hegemónie komunistickej strany na čele s Gustávom Husákom“ vybrané týždenníky plne zodpovedajú. Je – v tom období – samozrejmé, že atmosféru pred blížiacim sa zjazdom vládnucej strany bolo treba podporiť monotematickými žurnálmi (č. 7 o dejinách hnutia z archívov, č. 9 a 11 o záväzkoch) či reportážami z krajských konferencií KSS (č. 12). Ale absolútna prevaha šotov z priemyselných závodov, ktorú prezentovala šestica (aj) renomovaných režisérov, je predsa nečakaná: nová cementáreň na Záhorí, nová pórobetónka v Zemianskych Kostolanoch (Tvf č. 3), nábytkáreň Mier v Topoľčanoch (č. 4), mostáreň Brezno a CHZJD v Bratislave (č. 5), vagónka Poprad a nový závod vo Svite (č. 6), Trikota Vrbové, Odevné závody Trenčín (č. 10), Elektrosvit Nové Zámky (č. 11). Žiadne novinky zo zahraničia, len kde-tu „pozdrav“ z krajiny Sovietov. Aj ten výsostne politického charakteru, súvisel s XXV. zjazdom komunistov (č. 8). Výnimkou sú v tom istom čísle karikatúry známeho a populárneho herca a operného speváka Františka Zvaríka: Maľované na scenári a reportáž z festivalu politickej piesne v Martine, na ktorom boli (prekvapivo?) úspešní Karol Duchoň a Marcela Lajferová. Ceny za rozhlasovú dramatickú tvorbu udelil Literárny fond režisérovi Jozefovi Dánayovi a hercom Ctiborovi Filčíkovi a Štefanovi Kvietikovi. Na Filmovej jari na dedine potom uviedli film Zora Záhona Tetované časom. A aby ani hudobníci v hanbe nezostali, zostavu...
Zvony pre bosých Ivan Rajniak a Vlado Müller vo filme Zvony pre bosých. Foto: archív SFÚ/Milan Kordoš, Anton Podstraský

nový pohľad Zvony pre bosých

Dráma Stanislava Barabáša búra ideologické mýty o vojne a nefalšuje jej krutosť. Rubrika Nový pohľad prináša texty poslucháčiek a poslucháčov Katedry filmových štúdií FTF VŠMU. Oslovili sme ich, aby sa pozreli na slovenskú filmovú klasiku podľa svojho výberu. Pokračujeme filmom Zvony pre bosých (1965) režiséra Stanislava Barabáša. Šesťdesiate roky priniesli „odmäk“ vo vývoji československej kinematografie, čo sa prejavilo v slobodnejšom a odvážnejšom umeleckom vyjadrení slovenských tvorcov. Tento zlatý vek slovenského filmu ukázal, ako veľmi sa tematika druhej svetovej vojny a partizánov vyvinula oproti schematickým stvárneniam heroického idealizmu socialistického realizmu. Režisér Stanislav Barabáš to predznamenal poviedkovým filmom Pieseň o sivom holubovi (1961), ktorý rozbil filmovú formu na mozaikovité rozprávanie a ukázal vojnu cez detskú optiku. Ešte ho síce zaťažili aspekty „oficiálneho“ a ideologického výkladu SNP, no práve vďaka detskej interpretácií sa tieto prvky zjemnili. Výraznejší odklon ukázal filmom Zvony pre bosých (1965) – podľa predlohy a scenára Ivana Bukovčana. Radikálne búra ideologické vznešené mýty o vojne a predstavuje nefalšovaný a surový pohľad na jej krutosť. Sleduje osudy dvoch partizánov Staška (Ivan Rajniak) a Ondreja (Vlado Müller) na sklonku druhej svetovej vojny, ako v zasnežených horách zajmú mladého nemeckého vojaka Hansa (Axel Dietrich). Záber z filmu Stanislava Barabáša Zvony pre bosých. Foto: FPÚ Vtáčiky zvonia na smrť Úloha zvonov v histórii tradične spĺňala funkcie večných oznamovateľov významných udalostí...
Záber z filmu Najhorší človek na svete. Foto: ASFK

Zásadné filmy Scarlett Čanakyovej

Ako študentku ju zrazilo k zemi Topenie po číslach. A v Truffautovej tvorbe ju baví „ženský gén“. Dokonalosť našla u Charlieho Kaufmana. Ak mám vymenovať moje zásadné ergo naj filmy, okamžite sa zaseknem ako náš priateľ pri silvestrovskej Activity. Na otázku Aká je tvoja najobľúbenejšia kniha – v tom strese z výberu, požadujúceho dokonalosť – odpovedal: „Macko Pu“. Takže som sa rozhodla voľne asociovať, pretože viem, že keď tento text dopíšem, už o hodinu mi napadne množstvo iných titulov, ktoré v ňom mali byť. Nechá sa viesť, desiť aj dojímať V prvom ročníku na scenáristike ma zrazilo k zemi Greenawayove Topenie po číslach. Pamätám si ten pocit, ako som sedela vydesená a zaskočená a zároveň som zo seba vystúpila v oslobodzujúcom poznaní, že v tvorbe je možné všetko. V intenzite pocitu sa mu vyrovnal hádam len Sloní muž. V dráme Davida Lyncha sa hlavný hrdina, ktorého celý život týrali a šikanovali pre vzhľad, rozhodne odísť z tohto sveta v momente, keď zažije pocit šťastia a už ho nechce stratiť. Milujem Felliniho Amarcord pre jeho vtipný i krásno-smutný pohľad na detstvo. Viscontiho Súmrak bohov, jedinečnú ságu o ambíciách a zrode zla, ktorá by potrebovala väčší priestor než týchto pár vymedzených riadkov. Truffautovu Ženu od susedov som videla hádam desaťkrát, a to aj napriek poznámke môjho obľúbeného profesora, že ide o také to „ženské...
Zobraziť všetky články