Cinematik 2026 Dánsko Záber z filmu Nilsa Malmrosa Smútok a radosť. Foto: MFF Cinematik

MFF Cinematik 2026 zaostrí na Dánsko, privíta Nilsa Malmrosa

Písmo: A- | A+

Medzinárodný filmový festival Cinematik každoročne venuje vo svojom programe osobitnú pozornosť súčasnej kinematografii jednej z európskych krajín. Na svojom 21. ročníku, ktorý sa v Piešťanoch uskutoční od 8. do 13. septembra, predstaví tvorbu dánskych filmárov a filmárok. Mimoriadny priestor dostane aj jeden z najuznávanejších dánskych režisérov a hlavný zahraničný hosť festivalu Nils Malmros. Jeho retrospektíva a masterclass budú patriť medzi vrcholy sekcie Rešpekt.

Za úspechmi dánskeho filmu nestojí len množstvo talentovaných režisérov a režisérok, ale aj dlhodobá a systematická podpora zo strany štátu. V sekcii Dánsko pod lupou uvedie Cinematik desať aktuálnych filmov rôznych žánrov a to v slovenských festivalových premiérach.

Ľahký lup, boj o dedičstvo a konflikt kultúr

Medzi nimi nechýba akčný kriminálny triler Ľahký lup (r. Frederik Louis Hviid), ktorý divákov prenesie do roku 2008, keď Európu zasiahla finančná kríza. Skupina skúsených zločincov sa rozhodne uskutočniť najväčšiu lúpež v dejinách Dánska. Film sleduje detailné a riskantné prípravy na spektakulárnu akciu, ktorá má byť skratkou k bohatstvu a sláve.

Originálny dokument Otec, synovia a Duch Svätý (r. Christian Sønderby Jepsen) rozpráva príbeh bratov Henrika a Christiana, ktorí sa stretávajú v boji o dedičstvo po svojom bohatom starom otcovi. Kým Henrik sa snaží prelomiť generačné traumy a vytvoriť stabilný život pre svoju rodinu, Christiana poháňa hnev a nenávisť, ktoré ho vedú do radov pravicového bratstva. Konflikt medzi bratmi sa postupne mení na zápas o budúcnosť ďalšej generácie.

Cinematik 2026 Dánsko Záber z filmu Cudzinec. Foto: MFF Cinematik
Záber z filmu Cudzinec. Foto: MFF Cinematik

Cinematik uvedie aj sugestívny historický titul Cudzinec (r. Mads Hedegaard), odohrávajúci sa v období okolo roku 4000 pred n. l. Po vyvraždení svojej rodiny je mladá Aathi spolu s bratom prinútená žiť medzi lovcami a zberačmi, ktorí ich pripravili o domov. Aby prežila, musí prijať ich pravidlá a tradície. Čoraz krutejšie požiadavky však mladú ženu postavia pred zásadnú voľbu – pomstiť sa alebo sa prispôsobiť. Film ponúka pohľad na prvý veľký kultúrny konflikt v dejinách Európy.

PTSD, zmiznutie ženy a boj s drakmi

Výber doplní aj psychologická dráma Herkulov pád (r. Christian Bonke). Jej hrdinom je vojnový veterán Youssef, ktorý trpí posttraumatickou stresovou poruchou (PTSD) a zápasí s psychickými problémami i narušenými rodinnými vzťahmi. Po príchode do rehabilitačného centra na odľahlom ostrove Strynø sa vydáva na bolestivú cestu sebapoznania. Postupne si uvedomuje, že obnoviť stratené rodinné väzby je možno ešte náročnejšie než prežiť vojnu.

Bohatú festivalovú púť má za sebou poetická snímka Kodaň neexistuje (r. Martin Skovbjerg). Mladá žena zmizne bez stopy a o tri mesiace neskôr jej partner súhlasí s nezvyčajnou dohodou – nechá sa zavrieť v byte a podrobiť výsluchu jej otca. Postupne vychádza najavo, že dvojica už dávno pred zmiznutím zvolila radikálny spôsob života, v ktorom sa úplne izolovala od okolitého sveta.

V slovenskej premiére uvedie Cinematik aj nekonvenčný dokument S drakmi proti démonom (r. Camilla Magid). Internátna škola Østerskov využíva pri výučbe hranie rolí a fantazijné hry. Práve tu nachádzajú svoje miesto mladí ľudia, ktorí boli celý život outsidermi. Počas dvoch rokov sa v kostýmoch a s mečmi učia bojovať nielen s drakmi, ale predovšetkým s vlastnou úzkosťou, neistotou a strachom z dospievania.

Čo znamená byť dobrým človekom?

Psychologická filmová štúdia Raj (r. Maria Sødahl) sleduje rodinu, ktorej idylická dovolenka sa zmení na sériu morálnych dilem. Po autonehode sa manželia rozhodnú pomôcť zranenému mužovi. Čím viac sa angažujú, tým viac sú nútení klásť si otázku, čo vlastne znamená byť dobrým človekom. A kam až sme ochotní zájsť, aby sme pomohli druhému?

Žánrovú pestrosť programu doplní politický vojnový triler Cesta domov (r. Charlotte Sieling). Christian sa v zúfalstve nechá prepašovať do vojnou zmietanej Sýrie, aby našiel svojho syna Adama. Nebezpečná cesta ho prinúti čeliť nielen brutalite vojny, ale aj vlastným morálnym hraniciam. Ak chce syna zachrániť, bude musieť obetovať všetko, čomu dovtedy veril.

Cinematik 2026 Dánsko Režisér Nils Malmros príde na festival Cinematik osobne. Foto: MFF Cinematik/Erik Aavatsmark
Režisér Nils Malmros príde na festival Cinematik osobne. Foto: MFF Cinematik/Erik Aavatsmark

Retrospektíva Nilsa Malmrosa

Súčasťou dánskej sekcie bude retrospektíva tvorby režiséra Nilsa Malmrosa, ktorú pre Cinematik pripravil kurátor Christopher Small. Malmros osobne navštívi festival a diváci budú mať jedinečnú príležitosť stretnúť tvorcu, ktorého filmy výrazne ovplyvnili aj režisérov Tobiasa Lindholma či Larsa von Triera.

Čas patrí k najväčším témam svetovej kinematografie a práve jeho plynutiu zasvätil Nils Malmros, narodený v roku 1944 v Aarhuse, takmer celú svoju tvorbu. Po majstrovských filmoch o detstve, vrcholiacich snímkou Strom poznania (1981), sa čoraz viac obracal k autobiografickým príbehom. Vo filme Aarhus v noci (1989) otvorene priznal inšpiráciu Françoisom Truffautom a jeho filmami zo zákulisia nakrúcania. K tejto téme sa neskôr vrátil aj vo filme Smútok a radosť (2013), ktorý rekonštruuje okolnosti vzniku jeho staršieho filmu Kráska a zviera (1983).

Retrospektíva ponúkne reprezentatívny prierez Malmrosovou tvorbou a ukáže, ako citlivo dokáže zachytávať plynutie času, rodinné vzťahy, dospievanie i osobné traumy. Jeho neskoršie filmy, ako Poznať pravdu (2002) či Smútok a radosť (2013), sa venujú životu jeho otca, vlastnému dospievaniu, prvej láske aj bolestivým momentom manželstva.

Malmrosove filmy nie sú veľkými morálnymi drámami, ale precíznymi pozorovaniami drobných gest, každodenných rozhodnutí a etických dilem, ktoré tvoria podstatu ľudského života.

Medzinárodný filmový festival Cinematik sa uskutoční od 8. do 13. septembra 2026. Festival passy na 21. ročník Medzinárodného filmového festivalu Cinematik sú už v predaji na jeho oficiálnej stránke.

Autor:

Záber z filmu Nilsa Malmrosa Smútok a radosť. Foto: MFF Cinematik

Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

BAB 2026 Záber z filmu Saba (r. Liron Topaz, USA) ktorý na Bienále animácie Bratislava získal Cenu Viktora Kubala. Foto: Miyu Distribution

myslím si BAB 2026 – Klingsor by sa asi chytal za hlavu

Všimli ste si, prosím, že sa uskutočnilo Bienále animácie Bratislava 2026? Ja len tak-tak, a to vďaka programu Kina Lumière, kde sa cez víkend objavilo pásmo víťazných filmov z tohtoročného BAB-u. Pamätám si BAB od samého začiatku. Z pôvodnej prehliadky animovaných filmov ako sprievodného podujatia Bienále ilustrácií Bratislava ho do festivalovej podoby vypiplala jeho zakladateľka Gabriela Gavalčinová. Po jej predčasnom úmrtí prevzala vedenie festivalu Katarína Minichová, ktorá s ním spolupracovala od začiatku. Žiaľ, pred svojím predčasným odchodom stihla zorganizovať len niekoľko ročníkov. Potom prevzala organizáciu festivalu omladená partia. Bienále animácie Bratislava kedysi dýchalo životom. Premietalo sa pre verejnosť (cieľovou skupinou sú deti a mládež) v dostupných časoch a v „skutočných“ kinách. Všetko fungovalo, až kým tím festivalu neodišiel na protest proti mocenskému dosadeniu nekvalifikovaného vedenia Bibiany, medzinárodného domu umenia pre deti, ktorá BAB organizuje. Rýchlo sa však našli snaživci, ktorí boli ochotní ujať sa aj v takej situácii organizovania festivalu... Kto je BABA? Netuším, či tohto roku bola, alebo nebola tlačová konferencia k festivalu. Ak aj áno, do Klubu filmových novinárov žiadna pozvánka neprišla. A tak som popátral na webe. Webová stránka festivalu vám ponúkne vyčerpávajúce informácie – o predošlom ročníku. Ak to skúsite na webe Bibiany a tam kliknete na BAB, môžete si ďalej zvoliť suchopárny Štatút, dozvedieť sa niečo O BABE (ide...
György Cserhalmi. Foto: Judit Horváth/Örkény Színház

rozhovor György Cserhalmi

Svetoznámy maďarský herec György Cserhalmi dnes vidí krásu života aj vtedy, keď do človeka drgajú v autobuse. Večer o šiestej zakaždým pocíti kŕč v žalúdku. To režim divadla signalizuje, že sa čoskoro začína predstavenie. Deje sa mu to každý deň bez ohľadu na to, či práve hrá. Vlastne sa už na scénu neplánoval vrátiť. Je onkologický pacient, žije na maďarskom vidieku a najšťastnejší je s vnúčatami. Ani veľké filmy nenakrúca. A predsa je charizmatický György Cserhalmi ako jeden z najobsadzovanejších maďarských hercov všetkých čias stále veľmi aktívny. Navyše pozorne sleduje vývoj v maďarskej kultúre. Drsným, no citlivým prejavom, živelnosťou, nespútanosťou a charakterovou pevnosťou si získal publikum v desiatkach domácich aj svetových, dokonca oscarových drám. Aj československá kinematografia si ho v osemdesiatych rokoch minulého storočia našla. Postupne sa objavil vo filmoch Dušana Trančíka, Martina Šulíka, Drahomíry Vihanovej, Ondřeja Trojana či Petra Bebjaka. Nedávno si od nového premiéra svojej krajiny prevzal vysoké štátne vyznamenanie. Stretli sme sa v jeho obľúbenej budapeštianskej kaviarni, aby sme sa porozprávali, čo všetko sa dnes okolo neho v spoločnosti deje. Od nového maďarského premiéra ste prijali štátne vyznamenanie. Považujete to za dôležité gesto? Pred dvadsiatimi dvoma rokmi som jedno vyznamenanie vrátil. Keď mi ponúkli vyznamenanie teraz, pýtal som sa sám seba, či ho potrebujem, alebo...
Zobraziť všetky články