Cinematik 2026 Dánsko Záber z filmu Nilsa Malmrosa Smútok a radosť. Foto: MFF Cinematik

MFF Cinematik 2026 zaostrí na Dánsko, privíta Nilsa Malmrosa

Písmo: A- | A+

Medzinárodný filmový festival Cinematik každoročne venuje vo svojom programe osobitnú pozornosť súčasnej kinematografii jednej z európskych krajín. Na svojom 21. ročníku, ktorý sa v Piešťanoch uskutoční od 8. do 13. septembra, predstaví tvorbu dánskych filmárov a filmárok. Mimoriadny priestor dostane aj jeden z najuznávanejších dánskych režisérov a hlavný zahraničný hosť festivalu Nils Malmros. Jeho retrospektíva a masterclass budú patriť medzi vrcholy sekcie Rešpekt.

Za úspechmi dánskeho filmu nestojí len množstvo talentovaných režisérov a režisérok, ale aj dlhodobá a systematická podpora zo strany štátu. V sekcii Dánsko pod lupou uvedie Cinematik desať aktuálnych filmov rôznych žánrov a to v slovenských festivalových premiérach.

Ľahký lup, boj o dedičstvo a konflikt kultúr

Medzi nimi nechýba akčný kriminálny triler Ľahký lup (r. Frederik Louis Hviid), ktorý divákov prenesie do roku 2008, keď Európu zasiahla finančná kríza. Skupina skúsených zločincov sa rozhodne uskutočniť najväčšiu lúpež v dejinách Dánska. Film sleduje detailné a riskantné prípravy na spektakulárnu akciu, ktorá má byť skratkou k bohatstvu a sláve.

Originálny dokument Otec, synovia a Duch Svätý (r. Christian Sønderby Jepsen) rozpráva príbeh bratov Henrika a Christiana, ktorí sa stretávajú v boji o dedičstvo po svojom bohatom starom otcovi. Kým Henrik sa snaží prelomiť generačné traumy a vytvoriť stabilný život pre svoju rodinu, Christiana poháňa hnev a nenávisť, ktoré ho vedú do radov pravicového bratstva. Konflikt medzi bratmi sa postupne mení na zápas o budúcnosť ďalšej generácie.

Cinematik 2026 Dánsko Záber z filmu Cudzinec. Foto: MFF Cinematik
Záber z filmu Cudzinec. Foto: MFF Cinematik

Cinematik uvedie aj sugestívny historický titul Cudzinec (r. Mads Hedegaard), odohrávajúci sa v období okolo roku 4000 pred n. l. Po vyvraždení svojej rodiny je mladá Aathi spolu s bratom prinútená žiť medzi lovcami a zberačmi, ktorí ich pripravili o domov. Aby prežila, musí prijať ich pravidlá a tradície. Čoraz krutejšie požiadavky však mladú ženu postavia pred zásadnú voľbu – pomstiť sa alebo sa prispôsobiť. Film ponúka pohľad na prvý veľký kultúrny konflikt v dejinách Európy.

PTSD, zmiznutie ženy a boj s drakmi

Výber doplní aj psychologická dráma Herkulov pád (r. Christian Bonke). Jej hrdinom je vojnový veterán Youssef, ktorý trpí posttraumatickou stresovou poruchou (PTSD) a zápasí s psychickými problémami i narušenými rodinnými vzťahmi. Po príchode do rehabilitačného centra na odľahlom ostrove Strynø sa vydáva na bolestivú cestu sebapoznania. Postupne si uvedomuje, že obnoviť stratené rodinné väzby je možno ešte náročnejšie než prežiť vojnu.

Bohatú festivalovú púť má za sebou poetická snímka Kodaň neexistuje (r. Martin Skovbjerg). Mladá žena zmizne bez stopy a o tri mesiace neskôr jej partner súhlasí s nezvyčajnou dohodou – nechá sa zavrieť v byte a podrobiť výsluchu jej otca. Postupne vychádza najavo, že dvojica už dávno pred zmiznutím zvolila radikálny spôsob života, v ktorom sa úplne izolovala od okolitého sveta.

V slovenskej premiére uvedie Cinematik aj nekonvenčný dokument S drakmi proti démonom (r. Camilla Magid). Internátna škola Østerskov využíva pri výučbe hranie rolí a fantazijné hry. Práve tu nachádzajú svoje miesto mladí ľudia, ktorí boli celý život outsidermi. Počas dvoch rokov sa v kostýmoch a s mečmi učia bojovať nielen s drakmi, ale predovšetkým s vlastnou úzkosťou, neistotou a strachom z dospievania.

Čo znamená byť dobrým človekom?

Psychologická filmová štúdia Raj (r. Maria Sødahl) sleduje rodinu, ktorej idylická dovolenka sa zmení na sériu morálnych dilem. Po autonehode sa manželia rozhodnú pomôcť zranenému mužovi. Čím viac sa angažujú, tým viac sú nútení klásť si otázku, čo vlastne znamená byť dobrým človekom. A kam až sme ochotní zájsť, aby sme pomohli druhému?

Žánrovú pestrosť programu doplní politický vojnový triler Cesta domov (r. Charlotte Sieling). Christian sa v zúfalstve nechá prepašovať do vojnou zmietanej Sýrie, aby našiel svojho syna Adama. Nebezpečná cesta ho prinúti čeliť nielen brutalite vojny, ale aj vlastným morálnym hraniciam. Ak chce syna zachrániť, bude musieť obetovať všetko, čomu dovtedy veril.

Cinematik 2026 Dánsko Režisér Nils Malmros príde na festival Cinematik osobne. Foto: MFF Cinematik/Erik Aavatsmark
Režisér Nils Malmros príde na festival Cinematik osobne. Foto: MFF Cinematik/Erik Aavatsmark

Retrospektíva Nilsa Malmrosa

Súčasťou dánskej sekcie bude retrospektíva tvorby režiséra Nilsa Malmrosa, ktorú pre Cinematik pripravil kurátor Christopher Small. Malmros osobne navštívi festival a diváci budú mať jedinečnú príležitosť stretnúť tvorcu, ktorého filmy výrazne ovplyvnili aj režisérov Tobiasa Lindholma či Larsa von Triera.

Čas patrí k najväčším témam svetovej kinematografie a práve jeho plynutiu zasvätil Nils Malmros, narodený v roku 1944 v Aarhuse, takmer celú svoju tvorbu. Po majstrovských filmoch o detstve, vrcholiacich snímkou Strom poznania (1981), sa čoraz viac obracal k autobiografickým príbehom. Vo filme Aarhus v noci (1989) otvorene priznal inšpiráciu Françoisom Truffautom a jeho filmami zo zákulisia nakrúcania. K tejto téme sa neskôr vrátil aj vo filme Smútok a radosť (2013), ktorý rekonštruuje okolnosti vzniku jeho staršieho filmu Kráska a zviera (1983).

Retrospektíva ponúkne reprezentatívny prierez Malmrosovou tvorbou a ukáže, ako citlivo dokáže zachytávať plynutie času, rodinné vzťahy, dospievanie i osobné traumy. Jeho neskoršie filmy, ako Poznať pravdu (2002) či Smútok a radosť (2013), sa venujú životu jeho otca, vlastnému dospievaniu, prvej láske aj bolestivým momentom manželstva.

Malmrosove filmy nie sú veľkými morálnymi drámami, ale precíznymi pozorovaniami drobných gest, každodenných rozhodnutí a etických dilem, ktoré tvoria podstatu ľudského života.

Medzinárodný filmový festival Cinematik sa uskutoční od 8. do 13. septembra 2026. Festival passy na 21. ročník Medzinárodného filmového festivalu Cinematik sú už v predaji na jeho oficiálnej stránke.

Autor:

Záber z filmu Nilsa Malmrosa Smútok a radosť. Foto: MFF Cinematik

Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

Emil Horváth – Nikdy nezostať stáť Emil Horváth a Milan Ondrík vo filme Emil Horváth – Nikdy nezostať stáť. Foto: Hulapa film

STVR uvedie film Ivety Grófovej o Emilovi Horváthovi

Dokumentárny portrét Emil Horváth – Nikdy nezostať stáť, ktorý mapuje pôsobenie Emila Horvátha odvysiela STVR vo štvrtok 12. novembra o 20.10 na Dvojke. Vznikol v koprodukcii STVR, Hulapa film a Slovenského filmového ústavu a nakrútila ho režisérka Iveta Grófová. „Ponuka nakrútiť film o hereckej ikone Emilovi Horváthovi prišla zo strany STVR v apríli tohto roka a ja som ju prijala z jednoduchého dôvodu. O pánovi Horváthovi skrátka má existovať film – aspoň televízny, pretože, ako vo filme vraví Ján Štrasser: ,ako herca ho pozná každý, ale jeho občianske postoje pozná máloktoʻ. Toto je východisko filmu, od ktorého sa odvíja príbeh človeka, ktorý venoval život divadlu a svojim myslením zásadne ovplyvnil niekoľko hereckých generácií. Nech to aj znie príliš pateticky, takto to je, je to autentické a inšpirujúce,“ povedala Grófová pre Filmsk.sk. Vo filme Nikdy nezostať stáť o svojom vzťahu k Emilovi Horváthovi, ktorý roky pôsobil aj ako pedagóg, rozpráva množstvo hercov práve z mladších generácií. Popri Kamile Heribanovej, Danielovi Žulčákovi, Jane Kovalčikovej, Robovi Rothovi, Danielovi Fischerovi či Milanovi Ondríkovi však o Horváthovi rozprávajú aj Ján Štrasser, Ľubomír Vajdička, Laco Kraus či Jozef Ciller. A, samozrejme, jeho manželka Viera Richterová.   Záber z filmu Emil Horváth – Nikdy nezostať stáť. Foto: Hulapa film „Bohvieaký pocit to nie je, je to...
recenzia Mesto otcov Tomáš Vravník ako syn a Vladimír Javorský ako otec vo filme Mesto otcov. Syne nesie otca na rukách. Foto: ARTILERIA

recenzia Mesto otcov

Nová komediálna dráma Zdeňka Tyca prináša nekompromisnú, punkom nabitú sondu do problematiky alkoholizmu, komplikovaných medziľudských vzťahov, hľadania vlastnej identity aj svojho miesta vo svete. Tridsaťročný Richard pracuje ako zvárač a žije v spoločnej domácnosti so svojím otcom, taktiež Richardom, bývalým učiteľom literatúry. Ich spolužitie sa napriek generačnému rozkolu javí ako harmonické, no vzťah oboch mužov definuje predovšetkým hodnotová priepasť. Kým starší z nich nachádza záľubu v klasickej hudbe Dvořáka a intelektuálnych drámach Bergmana, mladší miluje metal a jeho filmovými hrdinami sú Jean-Claude Van Damme a jemu podobní. Stret dvoch odlišných svetov však nepredstavuje jadro Richardovho konfliktu s realitou. Pod drsnou maskou sa totiž ukrýva človek, ktorý každodenne zápasí s tieňmi minulosti a ťaživou osamelosťou. Snímka výstižne reflektuje existenciálnu zacyklenosť generácie „Petrov Panov“ – dospelých mužov, ktorí sa kŕčovito držia barličiek vlastného chlapčenstva. Richardovo bytie je pevne ohraničené prácou vo fabrike, počúvaním tvrdej hudby, útekom do sveta komiksov a plagátmi polepenými stenami detskej izby. Okrem otca sa prakticky nestretáva s nikým a blízkych priateľov by divák v jeho živote hľadal márne. Jediným únikom sú pre neho občasné chvíle strávené s frajerkou Lenkou, ktorá sama vychováva malého syna. Richard si ale nedokáže predstaviť, že by sa mal na výchove chlapca podieľať. Tvrdí,...
Zobraziť všetky články