Cinematik 2026 Dánsko Záber z filmu Nilsa Malmrosa Smútok a radosť. Foto: MFF Cinematik

MFF Cinematik 2026 zaostrí na Dánsko, privíta Nilsa Malmrosa

Písmo: A- | A+

Medzinárodný filmový festival Cinematik každoročne venuje vo svojom programe osobitnú pozornosť súčasnej kinematografii jednej z európskych krajín. Na svojom 21. ročníku, ktorý sa v Piešťanoch uskutoční od 8. do 13. septembra, predstaví tvorbu dánskych filmárov a filmárok. Mimoriadny priestor dostane aj jeden z najuznávanejších dánskych režisérov a hlavný zahraničný hosť festivalu Nils Malmros. Jeho retrospektíva a masterclass budú patriť medzi vrcholy sekcie Rešpekt.

Za úspechmi dánskeho filmu nestojí len množstvo talentovaných režisérov a režisérok, ale aj dlhodobá a systematická podpora zo strany štátu. V sekcii Dánsko pod lupou uvedie Cinematik desať aktuálnych filmov rôznych žánrov a to v slovenských festivalových premiérach.

Ľahký lup, boj o dedičstvo a konflikt kultúr

Medzi nimi nechýba akčný kriminálny triler Ľahký lup (r. Frederik Louis Hviid), ktorý divákov prenesie do roku 2008, keď Európu zasiahla finančná kríza. Skupina skúsených zločincov sa rozhodne uskutočniť najväčšiu lúpež v dejinách Dánska. Film sleduje detailné a riskantné prípravy na spektakulárnu akciu, ktorá má byť skratkou k bohatstvu a sláve.

Originálny dokument Otec, synovia a Duch Svätý (r. Christian Sønderby Jepsen) rozpráva príbeh bratov Henrika a Christiana, ktorí sa stretávajú v boji o dedičstvo po svojom bohatom starom otcovi. Kým Henrik sa snaží prelomiť generačné traumy a vytvoriť stabilný život pre svoju rodinu, Christiana poháňa hnev a nenávisť, ktoré ho vedú do radov pravicového bratstva. Konflikt medzi bratmi sa postupne mení na zápas o budúcnosť ďalšej generácie.

Cinematik 2026 Dánsko Záber z filmu Cudzinec. Foto: MFF Cinematik
Záber z filmu Cudzinec. Foto: MFF Cinematik

Cinematik uvedie aj sugestívny historický titul Cudzinec (r. Mads Hedegaard), odohrávajúci sa v období okolo roku 4000 pred n. l. Po vyvraždení svojej rodiny je mladá Aathi spolu s bratom prinútená žiť medzi lovcami a zberačmi, ktorí ich pripravili o domov. Aby prežila, musí prijať ich pravidlá a tradície. Čoraz krutejšie požiadavky však mladú ženu postavia pred zásadnú voľbu – pomstiť sa alebo sa prispôsobiť. Film ponúka pohľad na prvý veľký kultúrny konflikt v dejinách Európy.

PTSD, zmiznutie ženy a boj s drakmi

Výber doplní aj psychologická dráma Herkulov pád (r. Christian Bonke). Jej hrdinom je vojnový veterán Youssef, ktorý trpí posttraumatickou stresovou poruchou (PTSD) a zápasí s psychickými problémami i narušenými rodinnými vzťahmi. Po príchode do rehabilitačného centra na odľahlom ostrove Strynø sa vydáva na bolestivú cestu sebapoznania. Postupne si uvedomuje, že obnoviť stratené rodinné väzby je možno ešte náročnejšie než prežiť vojnu.

Bohatú festivalovú púť má za sebou poetická snímka Kodaň neexistuje (r. Martin Skovbjerg). Mladá žena zmizne bez stopy a o tri mesiace neskôr jej partner súhlasí s nezvyčajnou dohodou – nechá sa zavrieť v byte a podrobiť výsluchu jej otca. Postupne vychádza najavo, že dvojica už dávno pred zmiznutím zvolila radikálny spôsob života, v ktorom sa úplne izolovala od okolitého sveta.

V slovenskej premiére uvedie Cinematik aj nekonvenčný dokument S drakmi proti démonom (r. Camilla Magid). Internátna škola Østerskov využíva pri výučbe hranie rolí a fantazijné hry. Práve tu nachádzajú svoje miesto mladí ľudia, ktorí boli celý život outsidermi. Počas dvoch rokov sa v kostýmoch a s mečmi učia bojovať nielen s drakmi, ale predovšetkým s vlastnou úzkosťou, neistotou a strachom z dospievania.

Čo znamená byť dobrým človekom?

Psychologická filmová štúdia Raj (r. Maria Sødahl) sleduje rodinu, ktorej idylická dovolenka sa zmení na sériu morálnych dilem. Po autonehode sa manželia rozhodnú pomôcť zranenému mužovi. Čím viac sa angažujú, tým viac sú nútení klásť si otázku, čo vlastne znamená byť dobrým človekom. A kam až sme ochotní zájsť, aby sme pomohli druhému?

Žánrovú pestrosť programu doplní politický vojnový triler Cesta domov (r. Charlotte Sieling). Christian sa v zúfalstve nechá prepašovať do vojnou zmietanej Sýrie, aby našiel svojho syna Adama. Nebezpečná cesta ho prinúti čeliť nielen brutalite vojny, ale aj vlastným morálnym hraniciam. Ak chce syna zachrániť, bude musieť obetovať všetko, čomu dovtedy veril.

Cinematik 2026 Dánsko Režisér Nils Malmros príde na festival Cinematik osobne. Foto: MFF Cinematik/Erik Aavatsmark
Režisér Nils Malmros príde na festival Cinematik osobne. Foto: MFF Cinematik/Erik Aavatsmark

Retrospektíva Nilsa Malmrosa

Súčasťou dánskej sekcie bude retrospektíva tvorby režiséra Nilsa Malmrosa, ktorú pre Cinematik pripravil kurátor Christopher Small. Malmros osobne navštívi festival a diváci budú mať jedinečnú príležitosť stretnúť tvorcu, ktorého filmy výrazne ovplyvnili aj režisérov Tobiasa Lindholma či Larsa von Triera.

Čas patrí k najväčším témam svetovej kinematografie a práve jeho plynutiu zasvätil Nils Malmros, narodený v roku 1944 v Aarhuse, takmer celú svoju tvorbu. Po majstrovských filmoch o detstve, vrcholiacich snímkou Strom poznania (1981), sa čoraz viac obracal k autobiografickým príbehom. Vo filme Aarhus v noci (1989) otvorene priznal inšpiráciu Françoisom Truffautom a jeho filmami zo zákulisia nakrúcania. K tejto téme sa neskôr vrátil aj vo filme Smútok a radosť (2013), ktorý rekonštruuje okolnosti vzniku jeho staršieho filmu Kráska a zviera (1983).

Retrospektíva ponúkne reprezentatívny prierez Malmrosovou tvorbou a ukáže, ako citlivo dokáže zachytávať plynutie času, rodinné vzťahy, dospievanie i osobné traumy. Jeho neskoršie filmy, ako Poznať pravdu (2002) či Smútok a radosť (2013), sa venujú životu jeho otca, vlastnému dospievaniu, prvej láske aj bolestivým momentom manželstva.

Malmrosove filmy nie sú veľkými morálnymi drámami, ale precíznymi pozorovaniami drobných gest, každodenných rozhodnutí a etických dilem, ktoré tvoria podstatu ľudského života.

Medzinárodný filmový festival Cinematik sa uskutoční od 8. do 13. septembra 2026. Festival passy na 21. ročník Medzinárodného filmového festivalu Cinematik sú už v predaji na jeho oficiálnej stránke.

Autor:

Záber z filmu Nilsa Malmrosa Smútok a radosť. Foto: MFF Cinematik

Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

Bojovník film Milan Ondrík vo filme Bojovník. Foto: Bontonfilm

Bojovník – súboj v klietke aj boj o druhú šancu

Hlavným hrdinom nového česko-slovenského filmu Bojovník je bývalý šampión prezývaný Hoff, ktorý sa pokúša o návrat do sveta bojových športov. V snímke režisérov Vojtěcha Friča a Tomáša Dianišku ho stvárňuje Milan Ondrík. Bojovník mal začiatkom júla svetovú premiéru na MFF Karlove Vary, od 13. júla príde aj do slovenských kín. Hoff podľa tvorcov nebojuje iba o návrat do sveta, kde bol šampiónom, ale najmä o návrat k rodine a šancu napraviť svoje chyby. „Nakrútiť film zo sveta MMA nie je len o súbojoch v klietke. Je to o príbehoch, ktoré sa za tým skrývajú – o pádoch, víťazstvách, o bojovnosti aj slabosti. Veríme, že Bojovník môže mať pre diváka podobnú silu ako film Päste v tme, ktorý bol inšpirovaný skutočným príbehom českého boxera svetového formátu Vilda Jakša,“ povedal režisér Tomáš Dianiška. Bývalý boxer Hoff, majster Európy a olympijský medailista, dostane šancu na návrat do ringu. Nie však boxerského, ale do MMA klietky, kde sa má stretnúť s obávaným súperom – Bélom Kardosom v podaní Jána Jackuliaka. Čaká ho však tiež súboj s vlastnou minulosťou a naprávanie rodinných vzťahov. Bojuje o druhú šancu. „Tvorcovia netrpezlivo očakávanej snímky sa opierajú o dokonalú znalosť žánru a jeho vrcholov (Rocky, Päste v tme či Wrestler) a svet dramatických osudov vrcholiacich v osemuholníkovej klietke približujú s rešpektom, ale aj jemne humorným odstupom,“ napísal...
Dron-Oko Záber z videoklipu Massive Attack: Voodoo In My Blood. Foto: Rattling Stick/reprofoto www.youtube.com/watch?v=ElvLZMsYXlo

filmové čítanie Dron-Oko

Pod hlavičkou Filmové čítanie vám prinášame ukážku z pripravovanej knihy Dron-Oko filozofky Romany Javorčekovej. V knižnej edícii časopisu Kino-Ikon Cinestézia ju onedlho vydá Slovenský filmový ústav. V knihe sa autorka venuje interdisciplinárnemu výskumu dronov ako prototypu súčasných technológií, ktoré menia obraz sveta. Rozhodujúcu úlohu v tom podľa nej zohráva filmové využitie dronov ako nástrojov so snímacími funkciami, ktoré sa využívajú pre svoj mocenský potenciál, ale aj kontemplatívne účely. Medzi externými prístrojmi a internými zásahmi Transplantácia videnia 27. mája 2023 sa uskutočnila prvá úspešná transplantácia celého oka, ktorú vykonal tím 140 lekárov v akademickom zdravotnom centre NYU Langone Health v New Yorku. Pacientovi, ktorý utrpel vážny úraz, keď ho zasiahol elektrický prúd, okrem oka transplantovali aj časť tváre a vložili mu kmeňové bunky darcu do miesta zrakového nervu. Obnovenie tohto nervového spojenia bolo pritom jednou z hlavných podmienok znovunadobudnutia videnia. Po čase rekonvalescencie k tomu nedošlo, no ako konštatujú medicínske správy, očná guľa zostala prekrvená, s primeraným tlakom a možnosťou produkovať slzy, čo sa podarilo prvýkrát.[1] Táto udalosť sa teda stala významným míľnikom nielen v medicíne, ale zarezonovala v celej spoločnosti na jednej strane ako prísľub, že s využitím génovej terapie možno v budúcnosti umožniť vidieť tým ľuďom, ktorí o zrak rôznym spôsobom prišli, na druhej strane sa posilnila viera v schopnosti...
Zobraziť všetky články