Karlove Vary Magda Vášáryová Záber z filmu Vtáčkovia, siroty a blázni režiséra Juraja Jakubiska. Foto: SFÚ

MFF Karlove Vary ocení Magdu Vášáryovú

Písmo: A- | A+

Medzinárodný filmový festival v Karlových Varoch, ktorý tento rok oslavuje 60. výročie svojho založenia, udelí Cenu prezidenta festivalu herečke Magde Vášáryovej. „Karlovarský festival chce ocenením jednej z najvýraznejších slovenských herečiek vyjadriť nielen rešpekt k hereckej práci Magdy Vášáryovej, ale aj pripomenúť jedinečné umelecké prepojenie českých a slovenských filmárov, ktorí tvorili spoločnú filmovú históriu,“ uviedli organizátori.

Ako poctu Magde Vášáryovej uvedie MFF Karlove Vary film Juraja Jakubiska Vtáčikovia, siroty a blázni. Film, na ktorého scenári Jakubisko spolupracoval so spisovateľom Karolom Sidonom, sa nakrúcal v slovensko-francúzskej koprodukcii na jeseň búrlivého roku 1968. Mozaikové fantazijné podobenstvo o absurdite sveta a nenaplnených snoch bolo v hodnotení špeciálnej komisie vtedajšieho slovenského ministerstva kultúry označené za „nesocialistické“ a jeho distribúcia bola zakázaná. Po viac ako dvadsiatich rokoch bol film uvedený na MFF Karlove Vary 1990 a získal cenu FIPRESCI.

Magda Vášáryová podľa vlastných slov netúžila po hereckej kariére. Po ukončení matematicko-fyzikálneho gymnázia vyštudovala Filozofickú fakultu Univerzity Komenského v Bratislave. Medzinárodný ohlas jej filmového debutu Marketa Lazarová (r. František Vláčil, 1967) jej však priniesol ďalšie herecké ponuky. S režisérom Jurajom Jakubiskom nakrútila poviedkový film Zbehovia a pútnici (1968), uvedený na filmovom festivale v Benátkach, a drámu Vtáčikovia, siroty a blázni (1969). Oba filmy komunistický režim „uložil do trezoru“.

Nakrúcala s Karlom Zemanom, Jiřím Menzlom aj Dušanom Hanákom

Magda Vášáryová a Jan Tříska stvárnili hlavné úlohy v mýtickej rozprávke Radúz a Mahuliena (1970), ktorú na motívy divadelnej hry Julia Zeyera sfilmoval režisér Petr Weigl. Neskôr si spoluprácu s Petrom Weiglom zopakovala vo filmovej verzii Dvořákovej opery Rusalka (1977). Hlavnú ženskú úlohu stvárnila aj v osobitnej adaptácii Verneovho románu Na kométe (r. Karel Zeman, 1970) alebo v rozprávke Princ Bajaja (r. Antonín Kachlík, 1971).

Po vysokoškolskom štúdiu začala účinkovať v Divadle Na korze, následne pôsobila na Novej scéne v Bratislave a v Slovenskom národnom divadle. S Jaromilom Jirešom nakrútila komornú drámu z cely smrti …a pozdravujem lastovičky (1972). S Jirešom neskôr nakrútila životopisnú drámu o skladateľovi Leošovi Janáčkovi Lev s bielou hrivou (1986). Pravidelne sa objavovala v televíznych filmoch a inscenáciách. Mimoriadnu popularitu u divákov jej priniesla úloha správkyne z komédie Jiřího Menzela Postřižiny (1984). S Dušanom Hanákom nakrútila psychologickú drámu Tichá radosť (1985). Hanákovou psychologickou drámou Súkromné životy (1990) uzavrela svoju hereckú kariéru.

Po revolúcii sa angažovala v politike a vo verejnom živote. Pôsobila ako veľvyslankyňa Československa v Rakúsku (1990 –1993) a v rokoch 2000 – 2005 pôsobila ako veľvyslankyňa Slovenska v Poľsku.

V poradí už 60. ročník MFF Karlove Vary sa koná od 3 do 11. júla 2026.

Autor:

Záber z filmu Vtáčkovia, siroty a blázni režiséra Juraja Jakubiska. Foto: SFÚ

Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

MFF Benátky 2026 ceny Záber z filmu Neznáma žena. Foto: MFF Benátky

Zlatého leva získala v Benátkach Neznáma žena, ocenili aj dokument NAZA

Film Neznáma žena (Woman Unknown) dánsko-egyptskej režisérky May el-Toukhy získal na 83. ročníku MFF v Benátkach v sobotu 12. septembra Zlatého leva pre najlepšiu snímku festivalu. Film sa odohráva v Dánsku po nacistickej okupácii a druhej svetovej vojne. Jeho hrdinka sa má vydávať za bohatého vdovca, má však tajomstvo. Počas vojny mala románik s nemeckým vojakom. „Neznáma žena skúma tému ženského tela ako bojového poľa, a to optikou takzvaných horizontálnych kolaborantiek – mnohých žien v Celej Európe, ktoré počas druhej svetovej vojny udržiavali intímne vzťahy s vojakmi okupačnej armády a po vojne za to znášali tvrdé následky,“ uviedla režisérka. Protagonistku jej filmu stvárnila dánska herečka Mathilde Arcel. Za svoj výkon získala Volpiho čašu pre najlepšiu herečku. Cenu pre najlepšieho herca si odniesol John Malkovich za úlohu agenta v britsko-americko-čilskom komediálnom trileri Martina McDonagha Wild Horse Nine. Strieborného leva – Veľkú cenu poroty udelili snímke Possible Love kórejského filmára Chang-dong Leeho o dvoch manželských dvojiciach. Strieborného leva za réžiu získal pôvodom ruský filmár Ilja Chržanovskij za snímku Dau. Venuje sa v nej fyzikom, ktorí vyvinuli sovietsku atómovú bombu. Snímka vznikala dve desaťročia. Podľa neho nie všetci verili, že film, na ktorom spolupracovalo okolo 2000 ľudí, dokončí. Cenu venoval Charkovu a Ukrajincom, ktorí bojujú v strašnej vojne. A takisto svojej mame, ktorá sa na Ukrajine narodila. Rekordný...
Cinematik 2026 ceny SFÚ Igor Luther. Foto: Punkchart films

Víťazmi Cinematiku 2026 sú Fatherland, Igor a potom a Musíme prežiť

Najlepším slovenským dokumentom na MFF Cinematik 2026 sa stal portrét zosnulého kameramana Igora Luthera Igor a potom v réžii Ivana Ostrochovského. Ceny festival vyhlásil v sobotu 12. septembra. Pokračuje však až do nedele, keď uvedie tiež ocenené snímky. Neskôr ešte vyhlási víťaza ceny publika. „Igor Luther bol fascinujúci a komplikovaný človek, ktorý žil v komplikovanejšej dobe ako žijeme my a napriek tomu sa tej komplikovanosti nebál a v podstate sa z nej tešil a bral to ako výzvu meniť veci k lepšiemu a pre mňa to je veľmi inšpirujúce,“ povedal režisér a producent snímky Ostrochovský pri preberaní ceny Cinematik.doc. O cene rozhodovala trojčlenná medzinárodná porota – distribútorka Michaela Čajková, kameraman Norbert Hudec a filmový kurátor Christopher Small. Snímka Igor a potom vznikla v slovensko-českej koprodukcii. Jej koproducentom je Slovenský filmový ústav. Svetoznámy slovenský kameraman Igor Luther stál za kamerou v snímkach ako Vtáčkovia, siroty a blázni Juraja Jakubiska, Plechový bubienok Volkera Schlöndorffa či Danton Andrzeja Wajdu. Snímka Igor a potom vznikala pôvodne pod názvom Autoportrét a mal ju o sebe nakrútiť sám Luther. Nakoniec túto úlohu na seba prevzal Ostrochovský. „Igor bol už posledné dva roky svojho života vážne chorý a pochopili sme, že ten film musíme natočiť my. Bolo pre nás nepredstaviteľné, aby dokument o v podstate najúspešnejšom slovenskom filmárovi nevznikol,“ povedal Ostrochovský pre Filmsk.sk po uvedení...
Zobraziť všetky články