Karlove Vary Magda Vášáryová Záber z filmu Vtáčkovia, siroty a blázni režiséra Juraja Jakubiska. Foto: SFÚ

MFF Karlove Vary ocení Magdu Vášáryovú

Písmo: A- | A+

Medzinárodný filmový festival v Karlových Varoch, ktorý tento rok oslavuje 60. výročie svojho založenia, udelí Cenu prezidenta festivalu herečke Magde Vášáryovej. „Karlovarský festival chce ocenením jednej z najvýraznejších slovenských herečiek vyjadriť nielen rešpekt k hereckej práci Magdy Vášáryovej, ale aj pripomenúť jedinečné umelecké prepojenie českých a slovenských filmárov, ktorí tvorili spoločnú filmovú históriu,“ uviedli organizátori.

Ako poctu Magde Vášáryovej uvedie MFF Karlove Vary film Juraja Jakubiska Vtáčikovia, siroty a blázni. Film, na ktorého scenári Jakubisko spolupracoval so spisovateľom Karolom Sidonom, sa nakrúcal v slovensko-francúzskej koprodukcii na jeseň búrlivého roku 1968. Mozaikové fantazijné podobenstvo o absurdite sveta a nenaplnených snoch bolo v hodnotení špeciálnej komisie vtedajšieho slovenského ministerstva kultúry označené za „nesocialistické“ a jeho distribúcia bola zakázaná. Po viac ako dvadsiatich rokoch bol film uvedený na MFF Karlove Vary 1990 a získal cenu FIPRESCI.

Magda Vášáryová podľa vlastných slov netúžila po hereckej kariére. Po ukončení matematicko-fyzikálneho gymnázia vyštudovala Filozofickú fakultu Univerzity Komenského v Bratislave. Medzinárodný ohlas jej filmového debutu Marketa Lazarová (r. František Vláčil, 1967) jej však priniesol ďalšie herecké ponuky. S režisérom Jurajom Jakubiskom nakrútila poviedkový film Zbehovia a pútnici (1968), uvedený na filmovom festivale v Benátkach, a drámu Vtáčikovia, siroty a blázni (1969). Oba filmy komunistický režim „uložil do trezoru“.

Nakrúcala s Karlom Zemanom, Jiřím Menzlom aj Dušanom Hanákom

Magda Vášáryová a Jan Tříska stvárnili hlavné úlohy v mýtickej rozprávke Radúz a Mahuliena (1970), ktorú na motívy divadelnej hry Julia Zeyera sfilmoval režisér Petr Weigl. Neskôr si spoluprácu s Petrom Weiglom zopakovala vo filmovej verzii Dvořákovej opery Rusalka (1977). Hlavnú ženskú úlohu stvárnila aj v osobitnej adaptácii Verneovho románu Na kométe (r. Karel Zeman, 1970) alebo v rozprávke Princ Bajaja (r. Antonín Kachlík, 1971).

Po vysokoškolskom štúdiu začala účinkovať v Divadle Na korze, následne pôsobila na Novej scéne v Bratislave a v Slovenskom národnom divadle. S Jaromilom Jirešom nakrútila komornú drámu z cely smrti …a pozdravujem lastovičky (1972). S Jirešom neskôr nakrútila životopisnú drámu o skladateľovi Leošovi Janáčkovi Lev s bielou hrivou (1986). Pravidelne sa objavovala v televíznych filmoch a inscenáciách. Mimoriadnu popularitu u divákov jej priniesla úloha správkyne z komédie Jiřího Menzela Postřižiny (1984). S Dušanom Hanákom nakrútila psychologickú drámu Tichá radosť (1985). Hanákovou psychologickou drámou Súkromné životy (1990) uzavrela svoju hereckú kariéru.

Po revolúcii sa angažovala v politike a vo verejnom živote. Pôsobila ako veľvyslankyňa Československa v Rakúsku (1990 –1993) a v rokoch 2000 – 2005 pôsobila ako veľvyslankyňa Slovenska v Poľsku.

V poradí už 60. ročník MFF Karlove Vary sa koná od 3 do 11. júla 2026.

Autor:

Záber z filmu Vtáčkovia, siroty a blázni režiséra Juraja Jakubiska. Foto: SFÚ

Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

Režisér Marko Škop. Foto: Archív M. Š.

rozhovor Marko Škop

Cez psychologickú drámu Láska sa režisér Marko Škop zamýšľa nad pôvodom narcizmu v rodinách a pokúša sa vysporiadať s chorobami tela aj duše, ktoré sa v istom momente už nedajú liečiť. Jeho nový film príde do kín 24. septembra, vo festivalovej predpremiére ju premietne MFF Cinematik.     Príbeh lekárky Anny a jej pacienta vstúpil do života režiséra Marka Škopa v čase, keď jeho mama bojovala s nevyliečiteľnou chorobou ALS. Rodina odrazu stála zoči-voči utrpeniu, ktoré akoby nemalo konca. S vážnou situáciou riešil aj hlboké dilemy o tom, či je horšie mať chorú dušu alebo choré telo a ako to môže alebo nemôže súvisieť. Zákonite v ňom vyvolali otázku, ako a kedy nechať človeka z tohto sveta odísť. Preto sa v dráme Láska rozhodol zisťovať, ako prijímame smrť, v čom sme dozreli a v čom sme stále deti, ktoré zostávajú čiastkovými objektmi svojich mám. Mnohé médiá dnes odzrkadľujú, že téma mentálneho zdravia začína ľudí čoraz viac zaujímať. Ako to vnímate vy? Vnímam to rovnako. Jedným z dôvodov môže byť, že máme viac času zaoberať sa sami sebou, svojím vnútrom. Osobne sa teším, že sa objavuje čoraz viac článkov, rozhovorov, podcastov s odborníkmi z oblasti psychoterapie a psychiatrie, ale aj s ľuďmi, ktorí majú alebo mali rozličné zdravotné problémy a prešli istým terapeutickým procesom. Aj váš nový film nesie výraznú terapeutickú stopu....
Cinematik 2026 SFÚ Z nakrúcania filmu Ja milujem, ty miluješ (1980). Režisér Dušan Hanák, herec Roman Klosowski a herečka Iva Janžurová (chrbtom). Foto: archív SFÚ/Vladimír Vavrek

Na Cinematiku uvedie Slovenský filmový ústav Kristove roky a svoje dva nové koprodukčné dokumenty

Na 21. medzinárodnom filmovom festivale Cinematik uvedie Slovenský filmový ústav (SFÚ) dva nové dokumentárne filmy, na ktorých sa podieľal ako koprodukčný partner. Oba predstavia dvoch významných slovenských tvorcov. Režiséra a scenáristu Dušana Hanáka a už zosnulého kameramana Igora Luthera. Pri príležitosti dokumentu o Lutherovi festival premietne aj dva klasické filmy. Debut Juraja Jakubiska Kristove roky (1967) a krátky animovaný film Pingvin (1964) Vladimíra Popoviča a Veroniky Margótsyovej. Pri oboch stál Luther za kamerou. MFF Cinematik 2026 sa koná v termíne od 8. do 13. septembra v Piešťanoch. V súťažnej sekcii dokumentárnych filmov Cinematik.doc sa do výberu šiestich titulov dostali aj dva dokumenty, na ktorých participoval Slovenský filmový ústav ako koprodukčný partner. Život alebo film Dokumentárny film Život alebo film (2026) režisérskej dvojice Juraj Johanides a Marek Šulík je meditatívna reflexia o živote a tvorbe Dušana Hanáka, jednej z najvýznamnejších osobností slovenskej kinematografie. Snímka v mozaike skladá obraz tvorcu, pre ktorého film nikdy nebol iba remeslom, ale spôsobom hľadania pravdy, slobody a ľudskosti. Vracia sa k dielam, ktoré formovali podobu našej kinematografie. K ľuďom a témam na okraji záujmu aj k okamihu, keď sa Hanák rozhodol zachrániť svoj život pred ďalším filmom. Zároveň skúma Hanákovu metódu zbierania fragmentov zo života a pýta sa, čo z jeho sveta zostáva naliehavé aj...
Hlavička Záber z filmu Hlavička. Foto: objectif

Hlavička prináša farebné detektívne detské dobrodružstvo

Ukázať na konkrétnom príbehu, aké zázraky dokáže robiť bezpodmienečné prijatie a ako nás naša jedinečnosť všetkých vzájomne obohacuje, je ambícia tvorkýň nového dobrodružného rodinného filmu Hlavička. Vznikol v chorvátsko-slovensko-slovinsko-lotyšsko-srbskej koprodukcii. Do kín prichádza 10. septembra. Užijú si ho deti od siedmich rokov aj ich rodičia.   Podľa explikácie režisérky a producentky Vandy Raýmanovej pre Audiovizuálny fond, ktorý snímku podporil, Hlavička „prostredníctvom dobrodružstva a humoru odkrýva, ako veľa v živote všetkých detí znamená porozumenie a prijatie ostatných. Hlavnou hrdinkou príbehu je Alica, ktorá reprezentuje všetkých tých, často neviditeľných, súrodencov mentálne ,alebo fyzicky postihnutých detí , ktorí sa s mnohými životnými okolnosťami musia vyrovnávať oveľa náročnejšie,“ napísala Raýmanová. „Chceme deťom prostredníctvom dobrodružného príbehu a zábavného vizuálu priblížiť prežívanie ostatných deti, aby sme v nich podporili porozumenie, súcit, sebadôveru a radosť žiť,“ dodala režisérka, ktorú diváci poznajú vďaka animovanému večerníčkovému seriálu Drobci. Hlavička je pre Raýmanovú celovečerným debutom, nakrútila ho spolu s Marinou Andree Škop. Obe film tiež produkovali. „Obe sa dlhodobo venujeme detskej tvorbe, Marina hranej, ja animovanej, obe sme zároveň producentky, vzájomne sa dopĺňame a spojil nás záujem točiť tento film,“ hovorí pre Filmsk.sk Raýmanová. „Pre mňa ako animátorku bolo mimoriadne dôležité preniesť do výroby filmu  procesy, ktoré sú dôležité pre celkový design filmu a...
Zobraziť všetky články