MFHF Poprad 2026 klasika art film 2026 Záber z filmu Kangchenjunga. Foto: archív SFÚ

MFHF Poprad 2026: S Barabášom do Novej Guinei, s Pirohom na tretí najvyšší vrchol sveta

Písmo: A- | A+

Medzinárodný festival horských filmov Poprad začal písať svoj 34. ročník. V popradskom kine Tatra a vo Veľkej zasadačke MsÚ Poprad, v kine Mier v Spišskej Novej Vsi a v kine Iskra v Kežmarku uvedie spolu vyše 50 filmov.

Snímky, ktorých protagonisti prekonávajú samých seba nakrútili filmári z celého sveta – od USA cez Nový Zéland až po Spojené kráľovstvo. Premietať sa budú aj filmy zo Švédska, Švajčiarska, Španielska, Francúzska, Talianska, ale aj Slovenska, Česka a ďalších krajín. Festival sa koná od 14. do 18. októbra.

Vlani si jedno z festivalových ocenení – Cenu poroty – odniesol slovenský režisér Rasťo Hatiar so snímkou Gálfy: Horský život o horskom vodcovi Róbertovi Gálfym. Tento rok Hatiar zasadne do trojčlennej medzinárodnej poroty. Jej ďalšími členmi sú Mireille Chiocca, ktorá založila a takmer 30 rokov viedla Medzinárodný festival horských a dobrodružných filmov vo francúzskom Autrans a česká architektka a slacklinerka Anna Hanuš Kuchařová.

Medzi slovenskými filmami v programe je aj tento rok novinka Pavla Barabáša. Jeho film Dotkol som sa doby kamennej pozoruje stret sveta dávnych tradícií s modernou civilizáciou na Novej Guinei.

MFHF Poprad 2026 uvedie aj novinku Jara Tešlára Prechod cez Altaj, ktorá mongolský Altaj sleduje zo sedla horských bicyklov. Snímka Na hranici neznámeho sveta: Výstup na Mt. Giluwe režiséra Milana Ohurniaka zase zaznamenáva slovenskú výpravu na najvyšší vulkán Oceánie. Témou ďalšieho slovenského filmu Kama Muta režiséra Michaela Durczoka je dvojtýždňový prechod severom Európy v extrémnej izolácii a arktickom mraze.

Festival uvedie aj dva klasické filmy Jána Piroha. Jeho Vysoké napätie (1982) je krátkym medailónom legendárneho slovenského horolezca Jozefa Psotku. Celovečerná Kangchenjunga (1981) dokumentuje výstup československej horolezeckej výpravy na tretí najvyšší vrchol Himalájí. Výpravu viedol už spomínaný Ivan Gálfy.

Návraty do histórie, zaujímavé osobnosti aj hostia

Na Kančendžongu zavedie divákov aj britský film Päť pokladníc veľkého snehu režisérov Johna Portera a Toma Busha. Pripomína historický prvovýstupu na vrchol tejto hory v roku 1955. Prvú ženu na Evereste, Japonku Junko Tabeiovú, priblíži zase španielska snímka Prvá dáma Everestu (r. Maria Isabel Diaz Novo). Festivalové snímky sa však nevracajú iba do histórie, ale rezonujú v nich aj aktuálne témy. Napríklad Vemod nemeckého režiséra Antona Riegera sa pýta, či zimné športy prispievajú ku klimatickej kríze alebo trpia jej dôsledkami?

Viaceré festivalové tituly tiež predstavujú zaujímavé osobnosti. Hrdinkou francúzskeho filmu Jednoducho lezkyňa (r. Jérôme Tanon) je štvornásobná majsterka sveta v paralezení Solenne Piretová, ktorá sa narodila bez pravej ruky. Portugalský film Anjel strážny (r. Eduardo Pires) zase predstavuje meteorológa Vítora Baiu, ktorého erudované predpovede počasia pomáhajú horolezcom po celom svete.

MFHF Poprad 2026 privíta tiež viacero hostí. Okrem horolezca, alpinistu, skialpinistu a lekára Stanislava Filkora príde aj Nicolas Favrese z Belgicka.  Patrí k svetovej lezeckej špičke. Do Popradu pricestuje tiež renomovaná francúzska profesionálna horolezkyňa, paraglajderka a pilotka ultraľahkých lietadiel Liv Sansoz. Kompletný program festivalu nájdete tu.

Autor:

Záber z filmu Jána Piroha Kangchenjunga (1981). Foto: archív SFÚ

Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

Záber z filmu Chica Checa režiséra Šimona Holého. Foto: Arinafilm

Chica Checa si obula opätky a telo zareagovalo

Do kín prichádza koprodukčná komédia českého režiséra Šimona Holého. Nebude šetriť priznaniami. Český režisér Šimon Holý má už za sebou prvé úspechy. Do filmového sveta vstúpil debutom Zrkadlá v tme v roku 2021 a odvtedy nakrútil tri ďalšie snímky (A potom prišla láska..., Proxima a Hello, Welcome), získal nomináciu na Ceny českej kritiky aj na Českého leva. Tentoraz bolo jeho ambíciou sfilmovať príbeh, ktorý do istej miery súvisí s desivými udalosťami vo svete, no zároveň nás chce vrátiť k malým ľudským príbehom bez toho, aby sme cítili ťažobu. Rozhodol sa pri tom naďalej spolupracovať s tímom z predchádzajúcich projektov, no ako sám vraví, týmto filmom tematicky vstupuje do ďalšej, inej tvorivej fázy. Po trilógii, v ktorej sledoval postavy na prahu zmeny svojho života, presunul svoju pozornosť na zmeny samotné. Do slovenských kín prichádza jeho koprodukčná komédia Chica Checa. Názov filmu predstavuje alter ego hlavnej postavy Lukáša, ktorý žije vo Francúzsku – úspešný, šťastný a vzdialený svojej mame Zdene. Aspoň tak to pôsobí na obrazovke jej starého počítača, cez ktorý je s ním mama občas v kontakte. Nemá to jednoduché – hoci vedie zdanlivo obyčajný život vidieckej poštárky, túži po niečom viac než len zaháňať samotu pred telkou v rozpadávajúcom sa dome. A je tu ešte deväťdesiatročná babka Věra s jej posledným prianím v...
Zóny nikoho Záber z filmu Zóny nikoho. Foto: Filmsomnia

Toxické skládky ako trauma. Čo oči nevidia, srdce nebolí?

Tri výrazné slovenské dokumentaristky – Viera Čákanyová, Barbora Sliepková a Lucia Kašová spoločne nakrútili dokumentárnu mozaiku Zóny nikoho. V žánrovo pestrom pohľade sa venuje trom toxickým skládkam – trom najzávažnejším environmentálnym záťažiam na Slovensku.  Po premiére na MFDF Jeden svet a medzinárodnej premiére na MFDF Ji.hlava, kde film získal cenu za najlepší zvukový dizajn (Jakub Jurásek, Marek Buranovský), prichádzajú Zóny nikoho od 19. novembra do slovenských kín. Na Slovensku sa nachádza približne 1200 environmentálnych záťaži, z ktorých je viac ako 260 vo veľmi vážnom stave. Dokumentárny film Zóny nikoho sleduje tri z nich. Každá z režisérok sa zamerala na jednu. Lucia Kašová nakrúcala v oblasti trojuholníka smrti pri Chemko Strážske. Barbora Sliepková sa zamerala na gudrónové jamy v Predajnej. A Viera Čákanyová sa venuje bratislavskej Dynamitke a súvisiacej Vrakunskej skládke. „Pre bežného človeka je odpad zakopaný v zemi skrátka neviditeľný. To, že kontaminuje podzemné vody, vie málokto,“ hovorí Viera Čákanyová. „Skládky odpadu fungujú presne ako naše psychické traumy – žijú ticho v tele a krajine celé roky a hoci ich na prvý pohľad nevidno, majú devastačné dôsledky na naše zdravie,“ dopĺňa ju Barbora Sliepková. Záber z filmu Zóny nikoho. Foto: Filmsomnia Tri pohľady Snímka ponúka tri autorské pohľady troch režisérok v troch filmových epizódach, ktoré tvoria jednu snímku spojenú...
Záber z filmu Tichá radosť (1986) režiséra Dušana Hanáka. Foto: SFÚ

MoMA uvádza: Normalizácia v Československu. Slovenský film sa vracia do newyorského múzea

V prestížnom svetovom múzeu súčasného umenia MoMA v New Yorku sa od 20. novembra do 6. decembra uskutoční retrospektívna prehliadka nazvaná Tiene jari: Normalizácia v Československu. Počas nej sa premietne štrnásť československých filmov, ktoré vznikli v období rokov 1971 až 1986. Vo výbere sú zaradené aj snímky Dušana Hanáka, Dušana Trančíka, Martina Hollého a Juraja Jakubiska zo zbierok Slovenského filmového ústavu (SFÚ). Prehliadky sa osobne zúčastní Magda Vášáryová, predstaviteľka postáv z viacerých uvádzaných titulov. „Po invázii vojsk Varšavskej zmluvy v roku 1968 sa spolu s politickými slobodami Pražskej jari skončila aj ´veľká´ dekáda československej kinematografie – aspoň tak znie všeobecne prijatý názor,“ vysvetľuje dramaturgické pozadie podujatia Christopher Small, hosťujúci kurátor MoMA, ktrorý zostavil prehliadku normalizačných filmov. Na jej slovenskej časti participoval Rastislav Steranka, riaditeľ Národného kinematografického centra SFÚ. „Filmy v tejto kolekcii však rozprávajú iný príbeh. Diela, ktoré vznikli v rokoch 1971 až 1986, keď bola normalizácia najdusivejšia, naznačujú, že aj v najpochmúrnejšej politickej klíme sa našli umelci, ktorí naďalej tvorili, a to aj za radikálne zmenených podmienok,“ hovorí Small. Podľa neho v tomto období vznikli rôznorodé žánre, ako napríklad životopisné filmy, nadprirodzené komédie, westerny z pohraničia, charakterové štúdie, psychedelické rozprávky či existenciálne drámy, no „toto dlho hanobené obdobie československej kinematografie sa málokedy považuje za samostatnú éru...
Zobraziť všetky články