Strihač Jay Rabinowitz. Foto: VFF

Príde strihač filmov Jarmuscha a Aronofského aj strihačka Jacquesa Audiarda

Písmo: A- | A+

Odkrývajú zložitý a tvorivý svet za filmami a ponúkajú ponor do profesií, vďaka ktorým môžeme v kinách prežívať príbehy. Medzinárodné networkingové podujatie Visegrad Film Forum už viac ako desaťročie prináša na študentskú pôdu oceňovaných profesionálov z filmového priemyslu a počas niekoľkých dní ich intenzívne spája so študentmi i verejnosťou. 12. ročník sa bude konať tradične na Filmovej a televíznej fakulte Vysokej školy múzických umení v Bratislave od 19. do 22. marca a prinesie strihačskú špičku, jednu z najúspešnejších európskych producentiek či vhľad do súčasnej maďarskej kinematografie.

Filmy, ktoré strihal, patria medzi kultové kúsky a pozná ich hádam každý študent filmu. Rekviem za sen (r. Darren Aronofsky, 2000) a Strom života (r. Terrence Malick, 2011) sa dostali na prestížny zoznam najlepšie zostrihaných filmov všetkých čias, ktoré zostavuje strihačská asociácia Motion Picture Editors Guild. Ako dvorný strihač Jima Jarmuscha sa podpísal pod snímky Noc na zemi (1991), Mŕtvy muž (1995), Káva a cigarety (1999), Ghost Dog – Cesta samuraja (1999) a ďalšie. Pracoval však aj na mnohých ďalších známych filmoch, ako napríklad 8. míľa (r. Curtis Hanson, 2002) či Fontána (r. Darren Aronofsky, 2006). Americký strihač Jay Rabinowitz tak už desaťročia posúva hranice filmového rozprávania.

Iný, no rovnako zaujímavý pohľad na profesiu strihača prinesie Francúzka Juliette Welfling, ktorá má tiež za sebou dlhú a úspešnú kariéru. Jej posledným a stále čerstvým úspechom je film Emilia Pérez (r. Jacques Audiard), za ktorý získala Európsku filmovú cenu za strih aj nomináciu na Oscara. V jej filmografii nájdu diváci mnoho známych diel ako Náuka o snoch (r. Michel Gondry, 2006), Skafander a motýľ (r. Julian Schnabel, 2007) a preslávila sa aj dlhodobou spoluprácou s režisérom Jacquom Audiardom – Prorok (2009), Z hrdze a kostí (2012) či Dheepan (2015). Takisto prispela k rozprávačskej intenzite Hier o život (r. Gary Ross, 2012).

Strihačka Juliette Welfling. Foto: Visegrad Film Forum
Strihačka Juliette Welfling. Foto: Visegrad Film Forum

Kreatívny prístup v strihu

Naším hlavným zámerom je vždy pozvať silné osobnosti z rôznych profesií a priniesť práve ich pohľad na to, ako tá profesia funguje a ako spolupracuje s ostatnými pri vytváraní celého audiovizuálneho diela. To, že sa nám niekedy podarí ukázať viac ako jeden pohľad na danú profesiu, je v zásade náhoda. Určite sa nechceme limitovať na zástupcov jednej profesie, a tak, keď nám obaja hostia potvrdili, že budú mať príležitosť prísť, tak sme to brali ako príležitosť, keď sa účastníci v rámci jedného týždňa môžu osobne presvedčiť o tom, či a aké sú rozdiely v kreatívnom prístupe k strihu na opačných koncoch Atlantiku,“ približuje pre Film.sk riaditeľ podujatia Visegrad Film Forum Jakub Viktorín.

Návštevníci tak dostanú možnosť zažiť dva špičkové masterclassy o filmovom strihu. „V piatok Juliette Welfling poodhalí tajomstvá strihu viacerých svojich filmov, večer sa ponorí do detailov Skafandra a motýľa, za ktorý získala nomináciu na Oscara, a v rámci prípadovej štúdie ukáže, ako sa strihom dá zachytiť vnútorný svet postavy. V sobotu prevezme štafetu legendárny americký strihač Jay Rabinowitz. Jeho masterclass sľubuje vhľad do toho, ako sa film skladá na strihačskom stole do finálnej podoby. Festival vyvrcholí premietaním kultovej Noci na zemi, po ktorom Rabinowitz v rámci prípadovej štúdie priblíži svoj prístup k strihu tohto ikonického filmu Jima Jarmuscha,“ hovorí Viktorín.

Od vývoja cez výrobu až po premiéru – pohľad na film v rôznych fázach

Okrem týchto hostí, ktorí ukážu, ako práca v strižni formuje finálnu podobu filmu, príde do Bratislavy aj oscarový skladateľ a hudobný strihač Chris Benstead (Gravitácia, r. Alfonso Cuarón, 2013; Kráska a zviera, r. Bill Condon, 2017), ktorý predstaví inú sféru výroby filmu. Režisér Szabolcs Hajdu priblíži, ako spája film s divadlom, a producent Ádám Felszeghy (Pelikan Blue, r. László Csáki, 2023) ukáže, ako sa animácia môže prelínať s dokumentom.

Producentka Ada Solomon (Smolný pich aneb Pitomý porno, r. Radu Jude, 2021) zase ponúkne praktické rady, ako presadiť európsky film na medzinárodnej scéne. Na škole sa síce budúci filmári naučia základy, ale tu môžu vidieť, ako sa z talentu, skúseností a kreativity rodia skutočne výnimočné filmy. Navyše, networking s hosťami a ostatnými účastníkmi môže byť kľúčový pre ich budúcu kariéru,“myslí si Viktorín.

Festival otvorí film Nový rok, ktorý nikdy neprišiel (r. Bogdan Muresanu), ktorý zachytáva kľúčové momenty rumunskej revolúcie v roku 1989. Po projekcii bude diskusia práve s koproducentkou filmu Adou Solomon o rôznych aspektoch vývoja a výroby filmu. Szabolcs Hajdu predstaví svoj film Jednopercentný indián, kde sa po pohrebe medzi skupinou priateľov pod vplyvom smútku a alkoholu odkrývajú roky konfliktov, rivality a bolesti.

Ukážka z európskej študentskej tvorby

Aj tento rok sa na pôde VŠMU predstavia študenti iných, partnerských škôl. Okrem filmov z dielne FTF VŠMU si diváci pozrú tvorbu z Česka (FAMO v Písku), Maďarska (Katolícka univerzita Károlya Eszterházyho), Poľska (Filmová škola Krzysztofa Kieślowského v Katoviciach), Estónska (Baltská filmová, mediálna a umelecká škola) a Rakúska (Filmová akadémia Viedeň).

Filmy na projekcie partnerských škôl vyberajú školy samy, ide o ukážku toho najlepšieho z ich tvorby za posledné obdobie a určite ponúkajú silný autorský pohľad na aktuálne témy okolo nás, či už ide o vojnu, sebaprijatie, toleranciu, alebo aj o tie, ktoré sú v spoločnosti neustále aktuálne, ako láska a rodina. Rôzne prístupy, ktoré filmári k jednotlivým látkam volia, musia diváci zažiť práve v kine aj s unikátnymi diskusiami so študentmi, ktorí filmy vytvorili, a zástupcami pedagógov jednotlivých škôl,“vysvetľuje Viktorín.

Po rokoch, keď sme čelili obmedzeniam a opatreniam počas pandémie, je neuveriteľne osviežujúce vidieť, ako záujem slovenských študentov o Visegrad Film Forum každým rokom rastie. Tento trend nás veľmi teší, pretože vidíme, že čoraz viac oceňujú príležitosť stretnúť sa s filmovými profesionálmi a osobnosťami, ktoré formujú súčasný filmový priemysel. Masterclassy a prípadové štúdie sú pre nich skvelou príležitosťou učiť sa priamo od odborníkov, no nezanedbávajú ani projekcie filmov zo škôl z partnerských krajín. Tie im z druhej strany ponúkajú jedinečný pohľad na to, čo nakrúcajú ich rovesníci v rôznych kútoch Európy, a obohacujú ich o nové perspektívy. Takáto výmena skúseností je neoceniteľnou súčasťou ich vzdelávania a rozvoja ako filmárov,“ dodáva riaditeľ VFF.

Strihač Jay Rabinowitz. Foto: Visegrad Film Forum

Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

recenzia Prameň Simona Boledovičová a Aňa Geislerová vo filme Prameň. Foto: Filmtopia

recenzia Prameň

Nútené sterilizácie, ktoré vykonávalo československé zdravotníctvo počas normalizácie bez dostatočného informovania žien, je traumatizujúcim dedičstvom socializmu. Povedomie o tomto sociálnom inžinierstve s genocídnymi dôsledkami je stále nízke, lebo postihovalo tie, ktoré duálny patriarchát totality dvojnásobne vylučoval: ženy a Rómky. Nový film režiséra Ivana Ostrochovského a scenáristu Mareka Leščáka Prameň veľa konkrétnej osvety k téme neprinesie. Rozvíril však o téme verejnú diskusiu a má šancu emocionálne zasiahnuť majoritné publikum. Film medzi realitou a fikciou Prameň vstupuje do náročného recepčného teritória. Podobne ako predchádzajúci film režisérsko-scenáristického tandemu Služobníci, ktorý sa venoval kolaborácii katolíckej cirkvi s ŠtB, vychádza z historických udalostí. Tie pretavuje do fikčného príbehu v štylizovanej forme so žánrovými prvkami, ktoré majú navodiť emocionálnu atmosféru príbehu. Kým výlučne „mužskí“ Služobníci čerpali inšpiráciu z trileru a hororu, dominantne „ženský“ Prameň referuje k prvkom melodrámy. Na rozdiel od spolupráce cirkevnej a politickej moci je však kauza sterilizácií Rómok nielen pretrvávajúcou traumou minulosti, ale stále živou kauzou. Napriek formálnemu ospravedlneniu vlády SR v roku 2021 sa (na rozdiel od Česka) totiž obete dodnes nedočkali kompenzácie. Nečudo, že Prameň tak vyvoláva reakcie, ktoré film nepomeriavajú estetickými, ale noetickými kritériami. Príbeh pôrodníčky, ktorá na prahu perestrojkového obdobia v oblastnej nemocnici kdesi na juhu Slovenska nepomáha len deťom na svet, ale vykonáva aj sterilizácie a je členkou komisie povoľujúcej interrupcie,...
Fjord Mungiu Cannes Záber z filmu Fjord. Foto: MFF Cannes

Fjord, Fatherland aj Dánsko pod lupou na MFF Cinematik 2026

Takmer stovku filmov, medzi nimi slovenské premiéry aj exkluzívne festivalové predpremiéry ponúkne Medzinárodný filmový festival Cinematik 2026. Jeho 21. ročník sa v Piešťanoch začne o necelé dva mesiace 8. septembra. Záujem o festival potvrdil aj predaj festival passov – prvá zvýhodnená vlna sa vypredala za menej ako dve minúty. 21. ročník Medzinárodného filmového festivalu Cinematik sa uskutoční od 8. do 13. septembra. Počas šiestich dní prinesie výber toho najlepšieho zo súčasnej svetovej kinematografie – od oceňovaných festivalových hitov až po očakávané filmové novinky. Diváci sa môžu tešiť na snímky, ktoré v uplynulých mesiacoch zaujali publikum aj odbornú porotu na najprestížnejších svetových festivaloch v Cannes, Benátkach, Berlíne, Toronte či na nedávnom festivale v Karlových Varoch. Meeting Point Europe a Cesty slávy „Festival vznikol s víziou vytvoriť priestor pre kvalitnú kinematografiu, otvorený dialóg a slobodné myslenie. Po viac ako dvoch desaťročiach môžeme povedať, že sa táto vízia naplnila. Okolo Cinematiku vyrástla silná komunita ľudí, ktorí veria v silu filmu a jeho schopnosť spájať, inšpirovať a otvárať dôležité témy,“ skonštatoval umelecký riaditeľ festivalu Vladimír Štric. To najlepšie zo súčasnej európskej kinematografie prinesie aj tento rok hlavná súťažná sekcia Meeting Point Europe. Návštevníci 21. ročníka Cinematiku v nej uvidia starostlivo vybranú kolekciu najvýraznejších európskych filmov uplynulého...
spravodlivé podmienky pre tvorcov Diskusný panel počas konferencie Behind Creativity. Towards Fair Conditions for European Creators (Za kreativitou. Za spravodlivé podmienky pre európskych tvorcov a tvorkyne). Foto: Tomasz Kaczor, Creative Europe Desk Poland

ohlasy Aj kreativita je práca

Minulý mesiac som sa vo Varšave zúčastnil konferencie, ktorá tematizovala sociálnu situáciu a pracovné podmienky v kultúre. Práca v kultúre má totiž svoje špecifiká. Vo vysokej miere je projektového charakteru, s čím je spojená nestabilita príjmov. Núti k štatútu SZČO, aj keď má charakter závislej činnosti, alebo je slabo finančne ohodnotená nielen vzhľadom na vzdelanie, v mnohých prípadoch je, dokonca, neplatená. Pre ľudí pracujúcich v kultúre to okrem iného znamená finančnú neistotu, sťažený prístup k sociálnemu zabezpečeniu či nutnosť viacerých zamestnaní, neraz mimo odboru – prípadne rovno odchod z odboru. Navyše, možnosť kolektívne vyjednávať je legislatívne obmedzená. Situácia sa však pomaly mení – respektíve, minimálne sa o potrebe štruktúrnych zmien viac diskutuje. Zápas za lepšie pracovné podmienky v kultúre trvá už dlho. Zdá sa však, že nedávna pandémia naplno odhalila, v akých prekérnych podmienkach ľudia pracujúci v kultúre dlhodobo fungujú. Viaceré krajiny to viedlo k snahám o reformy. Napríklad poľská vláda nedávno schválila návrh zákona o sociálnom poistení umelkýň a umelcov a momentálne sa o ňom rokuje v parlamente. V tomto kontexte organizovala 11. júna poľská kancelária Creative Europe Desk v spolupráci s Európskym audiovizuálnym observatóriom spomínanú konferenciu s názvom Behind Creativity. Towards Fair Conditions for European Creators (Za kreativitou. Za...
Zobraziť všetky články