Strihač Jay Rabinowitz. Foto: VFF

Príde strihač filmov Jarmuscha a Aronofského aj strihačka Jacquesa Audiarda

Písmo: A- | A+

Odkrývajú zložitý a tvorivý svet za filmami a ponúkajú ponor do profesií, vďaka ktorým môžeme v kinách prežívať príbehy. Medzinárodné networkingové podujatie Visegrad Film Forum už viac ako desaťročie prináša na študentskú pôdu oceňovaných profesionálov z filmového priemyslu a počas niekoľkých dní ich intenzívne spája so študentmi i verejnosťou. 12. ročník sa bude konať tradične na Filmovej a televíznej fakulte Vysokej školy múzických umení v Bratislave od 19. do 22. marca a prinesie strihačskú špičku, jednu z najúspešnejších európskych producentiek či vhľad do súčasnej maďarskej kinematografie.

Filmy, ktoré strihal, patria medzi kultové kúsky a pozná ich hádam každý študent filmu. Rekviem za sen (r. Darren Aronofsky, 2000) a Strom života (r. Terrence Malick, 2011) sa dostali na prestížny zoznam najlepšie zostrihaných filmov všetkých čias, ktoré zostavuje strihačská asociácia Motion Picture Editors Guild. Ako dvorný strihač Jima Jarmuscha sa podpísal pod snímky Noc na zemi (1991), Mŕtvy muž (1995), Káva a cigarety (1999), Ghost Dog – Cesta samuraja (1999) a ďalšie. Pracoval však aj na mnohých ďalších známych filmoch, ako napríklad 8. míľa (r. Curtis Hanson, 2002) či Fontána (r. Darren Aronofsky, 2006). Americký strihač Jay Rabinowitz tak už desaťročia posúva hranice filmového rozprávania.

Iný, no rovnako zaujímavý pohľad na profesiu strihača prinesie Francúzka Juliette Welfling, ktorá má tiež za sebou dlhú a úspešnú kariéru. Jej posledným a stále čerstvým úspechom je film Emilia Pérez (r. Jacques Audiard), za ktorý získala Európsku filmovú cenu za strih aj nomináciu na Oscara. V jej filmografii nájdu diváci mnoho známych diel ako Náuka o snoch (r. Michel Gondry, 2006), Skafander a motýľ (r. Julian Schnabel, 2007) a preslávila sa aj dlhodobou spoluprácou s režisérom Jacquom Audiardom – Prorok (2009), Z hrdze a kostí (2012) či Dheepan (2015). Takisto prispela k rozprávačskej intenzite Hier o život (r. Gary Ross, 2012).

Strihačka Juliette Welfling. Foto: Visegrad Film Forum
Strihačka Juliette Welfling. Foto: Visegrad Film Forum

Kreatívny prístup v strihu

Naším hlavným zámerom je vždy pozvať silné osobnosti z rôznych profesií a priniesť práve ich pohľad na to, ako tá profesia funguje a ako spolupracuje s ostatnými pri vytváraní celého audiovizuálneho diela. To, že sa nám niekedy podarí ukázať viac ako jeden pohľad na danú profesiu, je v zásade náhoda. Určite sa nechceme limitovať na zástupcov jednej profesie, a tak, keď nám obaja hostia potvrdili, že budú mať príležitosť prísť, tak sme to brali ako príležitosť, keď sa účastníci v rámci jedného týždňa môžu osobne presvedčiť o tom, či a aké sú rozdiely v kreatívnom prístupe k strihu na opačných koncoch Atlantiku,“ približuje pre Film.sk riaditeľ podujatia Visegrad Film Forum Jakub Viktorín.

Návštevníci tak dostanú možnosť zažiť dva špičkové masterclassy o filmovom strihu. „V piatok Juliette Welfling poodhalí tajomstvá strihu viacerých svojich filmov, večer sa ponorí do detailov Skafandra a motýľa, za ktorý získala nomináciu na Oscara, a v rámci prípadovej štúdie ukáže, ako sa strihom dá zachytiť vnútorný svet postavy. V sobotu prevezme štafetu legendárny americký strihač Jay Rabinowitz. Jeho masterclass sľubuje vhľad do toho, ako sa film skladá na strihačskom stole do finálnej podoby. Festival vyvrcholí premietaním kultovej Noci na zemi, po ktorom Rabinowitz v rámci prípadovej štúdie priblíži svoj prístup k strihu tohto ikonického filmu Jima Jarmuscha,“ hovorí Viktorín.

Od vývoja cez výrobu až po premiéru – pohľad na film v rôznych fázach

Okrem týchto hostí, ktorí ukážu, ako práca v strižni formuje finálnu podobu filmu, príde do Bratislavy aj oscarový skladateľ a hudobný strihač Chris Benstead (Gravitácia, r. Alfonso Cuarón, 2013; Kráska a zviera, r. Bill Condon, 2017), ktorý predstaví inú sféru výroby filmu. Režisér Szabolcs Hajdu priblíži, ako spája film s divadlom, a producent Ádám Felszeghy (Pelikan Blue, r. László Csáki, 2023) ukáže, ako sa animácia môže prelínať s dokumentom.

Producentka Ada Solomon (Smolný pich aneb Pitomý porno, r. Radu Jude, 2021) zase ponúkne praktické rady, ako presadiť európsky film na medzinárodnej scéne. Na škole sa síce budúci filmári naučia základy, ale tu môžu vidieť, ako sa z talentu, skúseností a kreativity rodia skutočne výnimočné filmy. Navyše, networking s hosťami a ostatnými účastníkmi môže byť kľúčový pre ich budúcu kariéru,“myslí si Viktorín.

Festival otvorí film Nový rok, ktorý nikdy neprišiel (r. Bogdan Muresanu), ktorý zachytáva kľúčové momenty rumunskej revolúcie v roku 1989. Po projekcii bude diskusia práve s koproducentkou filmu Adou Solomon o rôznych aspektoch vývoja a výroby filmu. Szabolcs Hajdu predstaví svoj film Jednopercentný indián, kde sa po pohrebe medzi skupinou priateľov pod vplyvom smútku a alkoholu odkrývajú roky konfliktov, rivality a bolesti.

Ukážka z európskej študentskej tvorby

Aj tento rok sa na pôde VŠMU predstavia študenti iných, partnerských škôl. Okrem filmov z dielne FTF VŠMU si diváci pozrú tvorbu z Česka (FAMO v Písku), Maďarska (Katolícka univerzita Károlya Eszterházyho), Poľska (Filmová škola Krzysztofa Kieślowského v Katoviciach), Estónska (Baltská filmová, mediálna a umelecká škola) a Rakúska (Filmová akadémia Viedeň).

Filmy na projekcie partnerských škôl vyberajú školy samy, ide o ukážku toho najlepšieho z ich tvorby za posledné obdobie a určite ponúkajú silný autorský pohľad na aktuálne témy okolo nás, či už ide o vojnu, sebaprijatie, toleranciu, alebo aj o tie, ktoré sú v spoločnosti neustále aktuálne, ako láska a rodina. Rôzne prístupy, ktoré filmári k jednotlivým látkam volia, musia diváci zažiť práve v kine aj s unikátnymi diskusiami so študentmi, ktorí filmy vytvorili, a zástupcami pedagógov jednotlivých škôl,“vysvetľuje Viktorín.

Po rokoch, keď sme čelili obmedzeniam a opatreniam počas pandémie, je neuveriteľne osviežujúce vidieť, ako záujem slovenských študentov o Visegrad Film Forum každým rokom rastie. Tento trend nás veľmi teší, pretože vidíme, že čoraz viac oceňujú príležitosť stretnúť sa s filmovými profesionálmi a osobnosťami, ktoré formujú súčasný filmový priemysel. Masterclassy a prípadové štúdie sú pre nich skvelou príležitosťou učiť sa priamo od odborníkov, no nezanedbávajú ani projekcie filmov zo škôl z partnerských krajín. Tie im z druhej strany ponúkajú jedinečný pohľad na to, čo nakrúcajú ich rovesníci v rôznych kútoch Európy, a obohacujú ich o nové perspektívy. Takáto výmena skúseností je neoceniteľnou súčasťou ich vzdelávania a rozvoja ako filmárov,“ dodáva riaditeľ VFF.

Strihač Jay Rabinowitz. Foto: Visegrad Film Forum

Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

klasika art film 2026 Darina Rolincová vo filme F.T. na cestách. Foto: archív SFÚ

Slovenská filmová klasika na Art Filme 2026

Medzinárodný filmový festival Art Film Košice (19. – 25. júna 2026) uvedie v sekcii Rodinné filmové striebro desať filmov zo zbierok Slovenského filmového ústavu. Takmer všetky sú digitálne zreštaurované. Chronologický prierez naprieč štyrmi desaťročiami – od bezprostredne povojnových dokumentov a obžalôb z rokov 1945 a 1946 cez novovlnnú éru až po neskorý socializmus – ponúkne mix hraných filmov, dokumentárnych snímok aj propagandistických aktualít, mnohé z nich od kľúčových osobností slovenskej kinematografie. Sekcia Rodinné filmové striebro je tradičnou súčasťou programu MFF Art Film pod garanciou Slovenského filmového ústavu. Tohtoročný výber zostavili filmoví historici a teoretici – Martin Palúch (umelecký riaditeľ festivalu), Martin Kaňuch (zostavovateľ Medzinárodnej súťaže krátkych filmov) a Marián Hausner (riaditeľ Filmového archívu SFÚ). Povojnové dokumenty a obžaloby (1945 – 1948) Hneď štyri snímky výberu zachytávajú filmovú odpoveď na druhú svetovú vojnu, Slovenské národné povstanie a obdobie tesne po vojne, keď sa pripravovali povojnové súdne procesy s predstaviteľmi vojnového slovenského štátu. Snímka jedného zo zakladateľov slovenskej kinematografie Za slobodu (r. Paľo Bielik, 1945) sa skladá najmä z autentického materiálu nakrúteného počas Slovenského národného povstania. Bielik sa povstania zúčastnil ako propagandistický pracovník a film sa stal kľúčovým archívnym zdrojom pre neskoršie dokumenty o SNP. Premietať sa budú aj dva montážne dokumenty...
Anton Trón Herec Anton Trón na civilnej fotografii. Foto: archív SFÚ

Anton Trón

Herec Anton Trón začínal ako ochotník, filmová a televízna kamera si ho „našla“ už ako skúseného a etablovaného divadelného herca. Počas svojej filmovej kariéry spolupracoval s výraznými režisérskymi osobnosťami, účinkoval v kľúčových i divácky obľúbených filmoch slovenskej kinematografie. V júni si pripomíname 100. výročie jeho narodenia. Anton Trón začínal v amatérskom divadle vo Svite ako ochotník. Získal tu bohaté herecké skúsenosti. K profesionálnemu divadlu sa dostal v roku 1957, keď nastúpil do Krajového divadla v Spišskej Novej Vsi. Divadlo sa pre neho z koníčka stalo profesiou. V tamojšom divadle v rokoch 1960 – 1963 pôsobil aj ako umelecký šéf. Keď v roku 1963 túto scénu zrušili, Trón sa dostal do činohry Divadla Jonáša Záborského v Prešove. Aj tu bol neskôr, v rokoch 1980 – 1983, umeleckým šéfom. Na divadelnom javisku sa Trón „našiel“, herectvo bolo pre neho poslaním. Vychádzalo z jeho vrodeného talentu a citlivej intuície. V osemdesiatych rokoch ho kritika nazývala „stodolovským“ hercom, pretože hral ústredné postavy až v troch hrách Ivana Stodolu. Išlo o tragikomické typy, ktoré mu najviac vyhovovali a najlepšie sa v nich cítil. Jeho repertoár však obsahoval širokú škálu náročných postáv vážneho i komediálneho žánru. „Veľká je pravda v tom, že niet veľkých a malých rolí, všetky sú krásne, ak sú živo napísané, ak majú čo povedať divákovi,“ povedal v tejto súvislosti pre Prešovské noviny v roku 1984. Ružové sny aj Nevera...
Peter Kováčik Spisovateľ, scenárista a dramatik Peter Kováčik. Foto: archív SFÚ

Peter Kováčik

Slovenský spisovateľ, dramatik a scenárista Peter Kováčik oslávil v týchto dňoch 90. narodeniny. Narodil sa 6. júna 1936 v Čiernom Balogu. Literárne debutoval v šesťdesiatych rokoch poviedkovou zbierkou Portréty. Vo svojej tvorbe sa sústreďoval najmä na osudy obyčajných ľudí, často stojacich na okraji spoločnosti. Charakteristické sú pre neho sociálne a humánne motívy. Zaujímali ho tiež morálne konflikty človeka, ale vracal sa ja k téme vojen a tiež spoločenských problémov. Rodný kraj sa stal častou inšpiráciou pre jeho obsiahlu tvorbu. Po štúdiách sa venoval novinárskej a redakčnej práci, neskôr pôsobil v kultúrnych inštitúciách a médiách. Jeho prózy sa vyznačujú zmyslom pre realistické zobrazenie života, psychologickú kresbu postáv a citlivé vnímanie spoločenských premien. V jeho dielach sa stretávame s témami rodiny, lásky, priateľstva, spoločenskej spravodlivosti, ale aj osamelosti či hľadania životných istôt. Výrazne sa venoval aj dramatickej tvorbe. Rozhlasové hry a scenáre mu umožnili osloviť široké publikum. Jeho meno sa spája aj s televíznou a filmovou tvorbou, kde dokázal preniesť literárnu skúsenosť do jazyka obrazu a dialógu. Vďaka tejto všestrannosti patrí medzi autorov, ktorí významne prispeli k prepájaniu literatúry s ďalšími druhmi umenia. Nevera po slovensky aj Soľ nad zlato Charakteristickou črtou jeho tvorby je humanistický pohľad na človeka. Ani v zložitých životných situáciách nestráca vieru...
Zobraziť všetky články