Strihač Jay Rabinowitz. Foto: VFF

Príde strihač filmov Jarmuscha a Aronofského aj strihačka Jacquesa Audiarda

Písmo: A- | A+

Odkrývajú zložitý a tvorivý svet za filmami a ponúkajú ponor do profesií, vďaka ktorým môžeme v kinách prežívať príbehy. Medzinárodné networkingové podujatie Visegrad Film Forum už viac ako desaťročie prináša na študentskú pôdu oceňovaných profesionálov z filmového priemyslu a počas niekoľkých dní ich intenzívne spája so študentmi i verejnosťou. 12. ročník sa bude konať tradične na Filmovej a televíznej fakulte Vysokej školy múzických umení v Bratislave od 19. do 22. marca a prinesie strihačskú špičku, jednu z najúspešnejších európskych producentiek či vhľad do súčasnej maďarskej kinematografie.

Filmy, ktoré strihal, patria medzi kultové kúsky a pozná ich hádam každý študent filmu. Rekviem za sen (r. Darren Aronofsky, 2000) a Strom života (r. Terrence Malick, 2011) sa dostali na prestížny zoznam najlepšie zostrihaných filmov všetkých čias, ktoré zostavuje strihačská asociácia Motion Picture Editors Guild. Ako dvorný strihač Jima Jarmuscha sa podpísal pod snímky Noc na zemi (1991), Mŕtvy muž (1995), Káva a cigarety (1999), Ghost Dog – Cesta samuraja (1999) a ďalšie. Pracoval však aj na mnohých ďalších známych filmoch, ako napríklad 8. míľa (r. Curtis Hanson, 2002) či Fontána (r. Darren Aronofsky, 2006). Americký strihač Jay Rabinowitz tak už desaťročia posúva hranice filmového rozprávania.

Iný, no rovnako zaujímavý pohľad na profesiu strihača prinesie Francúzka Juliette Welfling, ktorá má tiež za sebou dlhú a úspešnú kariéru. Jej posledným a stále čerstvým úspechom je film Emilia Pérez (r. Jacques Audiard), za ktorý získala Európsku filmovú cenu za strih aj nomináciu na Oscara. V jej filmografii nájdu diváci mnoho známych diel ako Náuka o snoch (r. Michel Gondry, 2006), Skafander a motýľ (r. Julian Schnabel, 2007) a preslávila sa aj dlhodobou spoluprácou s režisérom Jacquom Audiardom – Prorok (2009), Z hrdze a kostí (2012) či Dheepan (2015). Takisto prispela k rozprávačskej intenzite Hier o život (r. Gary Ross, 2012).

Strihačka Juliette Welfling. Foto: Visegrad Film Forum
Strihačka Juliette Welfling. Foto: Visegrad Film Forum

Kreatívny prístup v strihu

„Naším hlavným zámerom je vždy pozvať silné osobnosti z rôznych profesií a priniesť práve ich pohľad na to, ako tá profesia funguje a ako spolupracuje s ostatnými pri vytváraní celého audiovizuálneho diela. To, že sa nám niekedy podarí ukázať viac ako jeden pohľad na danú profesiu, je v zásade náhoda. Určite sa nechceme limitovať na zástupcov jednej profesie, a tak, keď nám obaja hostia potvrdili, že budú mať príležitosť prísť, tak sme to brali ako príležitosť, keď sa účastníci v rámci jedného týždňa môžu osobne presvedčiť o tom, či a aké sú rozdiely v kreatívnom prístupe k strihu na opačných koncoch Atlantiku,“ približuje pre Film.sk riaditeľ podujatia Visegrad Film Forum Jakub Viktorín.

Návštevníci tak dostanú možnosť zažiť dva špičkové masterclassy o filmovom strihu. „V piatok Juliette Welfling poodhalí tajomstvá strihu viacerých svojich filmov, večer sa ponorí do detailov Skafandra a motýľa, za ktorý získala nomináciu na Oscara, a v rámci prípadovej štúdie ukáže, ako sa strihom dá zachytiť vnútorný svet postavy. V sobotu prevezme štafetu legendárny americký strihač Jay Rabinowitz. Jeho masterclass sľubuje vhľad do toho, ako sa film skladá na strihačskom stole do finálnej podoby. Festival vyvrcholí premietaním kultovej Noci na zemi, po ktorom Rabinowitz v rámci prípadovej štúdie priblíži svoj prístup k strihu tohto ikonického filmu Jima Jarmuscha,“ hovorí Viktorín.

Od vývoja cez výrobu až po premiéru – pohľad na film v rôznych fázach

Okrem týchto hostí, ktorí ukážu, ako práca v strižni formuje finálnu podobu filmu, príde do Bratislavy aj oscarový skladateľ a hudobný strihač Chris Benstead (Gravitácia, r. Alfonso Cuarón, 2013; Kráska a zviera, r. Bill Condon, 2017), ktorý predstaví inú sféru výroby filmu. Režisér Szabolcs Hajdu priblíži, ako spája film s divadlom, a producent Ádám Felszeghy (Pelikan Blue, r. László Csáki, 2023) ukáže, ako sa animácia môže prelínať s dokumentom.

„Producentka Ada Solomon (Smolný pich aneb Pitomý porno, r. Radu Jude, 2021) zase ponúkne praktické rady, ako presadiť európsky film na medzinárodnej scéne. Na škole sa síce budúci filmári naučia základy, ale tu môžu vidieť, ako sa z talentu, skúseností a kreativity rodia skutočne výnimočné filmy. Navyše, networking s hosťami a ostatnými účastníkmi môže byť kľúčový pre ich budúcu kariéru,“myslí si Viktorín.

Festival otvorí film Nový rok, ktorý nikdy neprišiel (r. Bogdan Muresanu), ktorý zachytáva kľúčové momenty rumunskej revolúcie v roku 1989. Po projekcii bude diskusia práve s koproducentkou filmu Adou Solomon o rôznych aspektoch vývoja a výroby filmu. Szabolcs Hajdu predstaví svoj film Jednopercentný indián, kde sa po pohrebe medzi skupinou priateľov pod vplyvom smútku a alkoholu odkrývajú roky konfliktov, rivality a bolesti.

Ukážka z európskej študentskej tvorby

Aj tento rok sa na pôde VŠMU predstavia študenti iných, partnerských škôl. Okrem filmov z dielne FTF VŠMU si diváci pozrú tvorbu z Česka (FAMO v Písku), Maďarska (Katolícka univerzita Károlya Eszterházyho), Poľska (Filmová škola Krzysztofa Kieślowského v Katoviciach), Estónska (Baltská filmová, mediálna a umelecká škola) a Rakúska (Filmová akadémia Viedeň).

„Filmy na projekcie partnerských škôl vyberajú školy samy, ide o ukážku toho najlepšieho z ich tvorby za posledné obdobie a určite ponúkajú silný autorský pohľad na aktuálne témy okolo nás, či už ide o vojnu, sebaprijatie, toleranciu, alebo aj o tie, ktoré sú v spoločnosti neustále aktuálne, ako láska a rodina. Rôzne prístupy, ktoré filmári k jednotlivým látkam volia, musia diváci zažiť práve v kine aj s unikátnymi diskusiami so študentmi, ktorí filmy vytvorili, a zástupcami pedagógov jednotlivých škôl,“vysvetľuje Viktorín.

„Po rokoch, keď sme čelili obmedzeniam a opatreniam počas pandémie, je neuveriteľne osviežujúce vidieť, ako záujem slovenských študentov o Visegrad Film Forum každým rokom rastie. Tento trend nás veľmi teší, pretože vidíme, že čoraz viac oceňujú príležitosť stretnúť sa s filmovými profesionálmi a osobnosťami, ktoré formujú súčasný filmový priemysel. Masterclassy a prípadové štúdie sú pre nich skvelou príležitosťou učiť sa priamo od odborníkov, no nezanedbávajú ani projekcie filmov zo škôl z partnerských krajín. Tie im z druhej strany ponúkajú jedinečný pohľad na to, čo nakrúcajú ich rovesníci v rôznych kútoch Európy, a obohacujú ich o nové perspektívy. Takáto výmena skúseností je neoceniteľnou súčasťou ich vzdelávania a rozvoja ako filmárov,“ dodáva riaditeľ VFF.

Strihač Jay Rabinowitz. Foto: Visegrad Film Forum

Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

Vincent Šikula. Foto: Archív Veroniky Šikulovej

Vincent Šikula

Aj vo filmových scenároch Vincenta Šikulu cítiť typický šikulovský ťah na bránu – schopnosť všímať si jednoduchých ľudí na okraji spoločnosti. Keď spisovateľ napíše do knižky dialóg, v uvádzacej vete môže dovysvetľovať, čo práve daná osoba robí alebo ako sa tvári. Vo filme to však nejde. Vo filme všetko v obraze hrá a herec môže zakaždým vykrútiť nos alebo mávnuť rukou inak, než si predstavoval autor filmového scenára. Z vlastnej skúsenosti sa takto zamýšľal nad rozdielmi v prístupoch k literárnej tvorbe Vincent Šikula. Jeden z najobľúbenejších autorov v slovenskej literatúre druhej polovice 20. storočia sa narodil pred deväťdesiatimi rokmi. Na dôležité si aj tak spomenie Do filmovej tvorby vstúpil ako scenárista a autor predlôh koncom šesťdesiatych rokov. Po učiteľovaní v Modre na hudobnej škole a po redakčnom pôsobení v časopise Romboid začal vtedy pracovať ako interný dramaturg Slovenskej filmovej tvorby na Kolibe. Bola to možnosť preniesť sa s knižnými príbehmi na plátno a oddať sa scenáristickej práci, ktorá im vdýchne taký vzletný obraz a zvuk, aký mu samy ponúkajú – plný vôní, pachov, dráždivých momentov i každodenných, neraz tvrdých situácií, v akých sa ocitajú obyčajní, jednoduchí ľudia. Medzi nich Vincent Šikula rád chodieval. Pri tvorbe čerpal z vlastnej minulosti, z prostredia dediny a mestečka, kde vyrastal a žil, zo skúseností v detstve i neskôr v dospelosti, keď už bol otcom...
BAB 2026 Záber z filmu Saba (r. Liron Topaz, USA) ktorý na Bienále animácie Bratislava získal Cenu Viktora Kubala. Foto: Miyu Distribution

myslím si BAB 2026 – Klingsor by sa asi chytal za hlavu

Všimli ste si, prosím, že sa uskutočnilo Bienále animácie Bratislava 2026? Ja len tak-tak, a to vďaka programu Kina Lumière, kde sa cez víkend objavilo pásmo víťazných filmov z tohtoročného BAB-u. Pamätám si BAB od samého začiatku. Z pôvodnej prehliadky animovaných filmov ako sprievodného podujatia Bienále ilustrácií Bratislava ho do festivalovej podoby vypiplala jeho zakladateľka Gabriela Gavalčinová. Po jej predčasnom úmrtí prevzala vedenie festivalu Katarína Minichová, ktorá s ním spolupracovala od začiatku. Žiaľ, pred svojím predčasným odchodom stihla zorganizovať len niekoľko ročníkov. Potom prevzala organizáciu festivalu omladená partia. Bienále animácie Bratislava kedysi dýchalo životom. Premietalo sa pre verejnosť (cieľovou skupinou sú deti a mládež) v dostupných časoch a v „skutočných“ kinách. Všetko fungovalo, až kým tím festivalu neodišiel na protest proti mocenskému dosadeniu nekvalifikovaného vedenia Bibiany, medzinárodného domu umenia pre deti, ktorá BAB organizuje. Rýchlo sa však našli snaživci, ktorí boli ochotní ujať sa aj v takej situácii organizovania festivalu... Kto je BABA? Netuším, či tohto roku bola, alebo nebola tlačová konferencia k festivalu. Ak aj áno, do Klubu filmových novinárov žiadna pozvánka neprišla. A tak som popátral na webe. Webová stránka festivalu vám ponúkne vyčerpávajúce informácie – o predošlom ročníku. Ak to skúsite na webe Bibiany a tam kliknete na BAB, môžete si ďalej zvoliť suchopárny Štatút, dozvedieť sa niečo O BABE (ide...
György Cserhalmi. Foto: Judit Horváth/Örkény Színház

rozhovor György Cserhalmi

Svetoznámy maďarský herec György Cserhalmi dnes vidí krásu života aj vtedy, keď do človeka drgajú v autobuse. Večer o šiestej zakaždým pocíti kŕč v žalúdku. To režim divadla signalizuje, že sa čoskoro začína predstavenie. Deje sa mu to každý deň bez ohľadu na to, či práve hrá. Vlastne sa už na scénu neplánoval vrátiť. Je onkologický pacient, žije na maďarskom vidieku a najšťastnejší je s vnúčatami. Ani veľké filmy nenakrúca. A predsa je charizmatický György Cserhalmi ako jeden z najobsadzovanejších maďarských hercov všetkých čias stále veľmi aktívny. Navyše pozorne sleduje vývoj v maďarskej kultúre. Drsným, no citlivým prejavom, živelnosťou, nespútanosťou a charakterovou pevnosťou si získal publikum v desiatkach domácich aj svetových, dokonca oscarových drám. Aj československá kinematografia si ho v osemdesiatych rokoch minulého storočia našla. Postupne sa objavil vo filmoch Dušana Trančíka, Martina Šulíka, Drahomíry Vihanovej, Ondřeja Trojana či Petra Bebjaka. Nedávno si od nového premiéra svojej krajiny prevzal vysoké štátne vyznamenanie. Stretli sme sa v jeho obľúbenej budapeštianskej kaviarni, aby sme sa porozprávali, čo všetko sa dnes okolo neho v spoločnosti deje. Od nového maďarského premiéra ste prijali štátne vyznamenanie. Považujete to za dôležité gesto? Pred dvadsiatimi dvoma rokmi som jedno vyznamenanie vrátil. Keď mi ponúkli vyznamenanie teraz, pýtal som sa sám seba, či ho potrebujem, alebo...
Zobraziť všetky články