Šary Vary Dokonalá zhoda Pedro Pascal

Šary Vary – oficiálne ozveny 59. MFF Karlove Vary v Kine Lumière

Písmo: A- | A+

Po minuloročnej premiére prehliadky Šary Vary s podtitulom oficiálne ozveny MFF Karlove Vary aj tento rok Kino Lumière ako jediné na Slovensku uvedie filmy z karlovarského festivalu. Ide o päť titulov zo súčasnej svetovej produkcie. Výber doplní slovenský film Času je málo a voda stúpa (1997) Deža Ursinyho a Iva Brachtla. Prehliadka Šary Vary – oficiálne ozveny 59. MFF Karlove Vary sa v Kine Lumière uskutoční v termíne od 21. do 23. júla.

Oficiálne ozveny MFF Karlove Vary sa každoročne konajú vo vybraných kinách v Prahe a Brne. Kino Lumière je jediné slovenské kino, ktoré výber filmov z prehliadky Šary Vary uvádza, tento rok ich organizuje po druhýkrát. Vybrané filmy sú z nesúťažnej festivalovej sekcie Horizonty, ktorá ponúka najzaujímavejšie tituly aktuálnej sezóny zo súčasnej svetovej produkcie. Mnohé z nich sa už premietali na prestížnych svetových festivaloch. Prehliadka je tak príležitosťou pre tých, ktorí sa nemohli zúčastniť karlovarského festivalu. „Šary Vary vnímame ako výrazné spestrenie našej letnej filmovej programovej ponuky, ako unikátnu príležitosť ponúknuť našim divákom a diváčkam exkluzívne päť výnimočných titulov reprezentujúcich rozmanité podoby súčasnej kinematografie,“ hovorí Zita Hosszúová, manažérka Kina Lumière. „Výber filmov doplní film Času je málo a voda stúpa Deža Ursinyho a Iva Brachtla. Festival v Karlových Varoch ho uviedol v sekcii Návraty k prameňom pri príležitosti tohtoročného 30. výročia úmrtia Ursinyho.“

Sundance, Cannes aj Berlinale

Film Sorry, baby debutujúcej americkej režisérky Evy Victor, ktorá v ňom zároveň stvárnila hlavnú úlohu profesorky angličtiny, prináša humorné spracovanie osobných traumatických udalostí. Nechronologicky vyrozprávaná komediálna dráma sa vyhýba klišé, ktoré sa spájajú so zobrazením traumy, a ponúka citlivý pohľad na proces vnútornej premeny a uzdravovania. Zároveň ukazuje, že skutočné priateľstvo pomáha hojiť aj tie najhoršie rany. Na filmovom festivale Sundance film získal cenu za scenár a na MFF Cannes bol zaradený do prestížnej sekcie Directors’ Fortnight.

Dráma Čo ti je, dievča? je režijným debutom Uršky Djukić. Hrdinkou jej filmu je plaché šestnásťročné dievča, ktoré na letnom sústredení katolíckeho speváckeho zboru objavuje zatiaľ nepoznanú reč vlastného tela. Film si kladie otázku, či jej nové pocity nie sú v rozpore s jej cudnosťou a naivne čistou vierou. Snímka svojou obrazotvornosťou môže pripomínať filmy režisérky Celine Sciamma. Jej senzuálny a nápaditý štýl, kde sa kresťanská symbolika stretáva s čistou telesnosťou, však ponúka svojbytný filmový jazyk. Režisérka Urška Djukić získala za svoj debut cenu FIPRESCI na Berlinale.

Komédia aj erotická dráma

Prehliadka Šary Vary prichádza aj s novým filmom talianskeho režiséra Paola Genoveseho, ktorý sa preslávil známou komédiou Úplní cudzinci z roku 2016. Jeho zatiaľ posledný film Bláznivo približuje prvé rande atraktívnej dvojice, ale s istou životnou skúsenosťou. Ide o romantickú vzťahovú komédiu. Divákov zavedie do mysle dvoch hlavných postáv a odhalí tajomné mechanizmy, ktoré riadia ich konanie. Hrdinovia v snahe prevziať kontrolu nad situáciou a urobiť konečné rozhodnutie sa hádajú, bojujú, radujú a dojímajú. Vo filme účinkuje elita talianskeho herectva.

Uznávaný mexický režisér Michel Franco sa na festival v Karlových Varoch i do prehliadky Šary Vary vrátil po vlaňajšom uvedení filmu Pamäť (2023). Aj v jeho novom filme Nebezpečné sny hrá ústrednú postavu herečka Jessica Chastain, ktorá stvárňuje vplyvnú ženu sanfranciskej smotánky. Jej život naruší stretnutie s mladým a charizmatickým mexickým tanečníkom, keď sa ich nevinný flirt zmení na nebezpečne silnú príťažlivosť. Psychologickú erotickú drámu o polarite dvoch rozdielnych svetov a ich nevyhnuteľnom strete uvádzalo v hlavnej súťaži Berlinale.

Dokonalá zhoda s Dakotou Johnson aj spomienka na Ursinyho

Na festival v Karlových Varoch sa po úspešnom uvedení svojho debutu Minulé životy (2023) pred dvomi rokmi vrátila aj juhokórejská režisérka Celine Song. Tento rok na festivale predstavila film Dokonalá zhoda, v ktorom reflektuje medziľudské vzťahy. Hlavná hrdinka v stvárnení Dakoty Johnson je mladá pragmatická dohadzovačka, ktorá verí v lásku. Hoci je v práci úspešná, v osobnom živote balansuje medzi minulosťou a prítomnosťou. Film odohrávajúci sa v kulisách New Yorku si kladie otázku, či láska môže byť vecou voľby a čo všetko sme ochotní zmeniť za ilúziu istoty.

Súčasťou prehliadky Šary Vary je aj slovenský dokumentárny film Času je málo a voda stúpa (1997) Deža Ursinyho a Iva Brachtla. V Karlových Varoch ho uviedli v sekcii Návraty k prameňom pri príležitosti tohtoročného 30. výročia Ursinyho úmrtia. Film o dôstojnosti, treste smrti, svedomí, eutanázii, slobode, interrupcii, utrpení, samovražde, smrti a láske stojí na rozhovoroch, ktoré viedol Ursiny s viacerými osobnosťami z rôznych oblastí spoločenského pôsobenia. Vznikol v posledných rokoch jeho života, keď zápasil s rakovinou. Po jeho smrti ho dokončil producent, kameraman, strihač a spolurežisér Ivo Brachtl s pomocou priateľov.

Záber z filmu Dokonalá zhoda. Foto: Itafilm

Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

František Kovár vo filme Andreja Lettricha Červené víno (1976). Foto: archív SFÚ/Margita Skoumalová

František Kovár

Patrí medzi najobľúbenejších slovenských hercov a tiež medzi legendy svojej generácie. Jeho hlas je nezameniteľný a jeho divadelná, televízna, filmová a takisto dabingová tvorba je obsiahla. František Kovár oslavuje 14. novembra 80. narodeniny.  Jeho jubileum pripomenie aj STVR. V deň jeho narodenín o 20.10 na Dvojke odvysiela v premiére dokument Pokušenia, hriechy a cnosti Františka Kovára (r. Bohumír Bobocký, Miki Gucman). František Kovár patrí k výrazným osobnostiam slovenského divadla, filmu a televízie. Počas desaťročí na javisku i pred kamerou vytvoril galériu postáv – od dramatických hrdinov cez historické osobnosti až po civilných, ľudsky presvedčivých mužov. K hereckej kariére sa František Kovár dostal, podobne ako viacero jeho kolegýň a kolegov, najskôr cez dramatický krúžok a neskôr štúdium na Vysokej škole múzických umení v Bratislave, ktorú absolvoval v roku 1967. Po absolvovaní herectva nastúpil do Divadla Andreja Bagara v Nitre. V rokoch 1967 až 1971 tam získaval prvé profesionálne skúsenosti a učil sa remeslu v každodennom kontakte s rôznorodým repertoárom. Nová scéna, Korzo aj SND Následne sa presunul do Bratislavy, kde sa stal členom súboru Novej scény. Pôsobil v ňom od roku 1971 a postupne si vybudoval postavenie spoľahlivého a všestranného herca. Stvárňoval postavy v klasických i súčasných hrách a spolupracoval s viacerými významnými režisérmi. Účinkoval aj v Divadle Astorka Korzo...
Papierové hlavy Marian Urban Záber z filmu Papierové hlavy. Foto: archív SFÚ

17. november v Kine Lumière: Papierové hlavy aj spomienka na Mariana Urbana

Pri príležitosti osláv Nežnej revolúcie premietne Kino Lumière celovečerný dokument Dušana Hanáka Papierové hlavy (1995). Rozpráva o vzťahu občana a moci a o rôznych podobách porušovania ľudských práv v Československu v rokoch 1945 až 1989. Súčasťou večera bude aj kinopremiéra filmu z dokumentárneho cyklu GEN, venovaného producentovi, režisérovi, scenáristovi a dramaturgovi Marianovi Urbanovi. Film v réžii Juraja Nvotu bude uvedený pri príležitosti 75. nedožitých Urbanových narodenín. Večer sa uskutoční v utorok 17. novembra o 19.00 hod. a uvedie ho dramaturgička a scenáristka Zuzana Gindl-Tatárová. Film Papierové hlavy prináša osobitý a netradičný pohľad na slovenskú spoločnosť v druhej polovici 20. storočia. V pôsobivej kombinácii archívnych materiálov, autentických výpovedí svedkov a štylizovanej happeningovej roviny prináša mnohorozmerný obraz vzťahu občana a moci. Je výnimočný a príťažlivý svojou poetikou a šírkou záberu, štýlom zobrazenia historickej aj súdobej reality, rozsahom a náročnosťou realizácie. Vyjadruje osudy spoločnosti i jednotlivca cez základné a univerzálne otázky ľudskej existencie. Podľa režiséra Dušana Hanáka sa vo filme prelínajú tri roviny. Prvou sú karnevalové motívy papierových hláv z prvomájových osláv. Druhou sú archívne spravodajské zábery zlomových okamihov a udalostí, ako aj propagandistické filmy ministerstva vnútra z rokov 1945 až 1989, ktoré dovtedy neboli nikdy verejne uvedené. Tretiu rovinu tvoria výpovede a konfrontácie svedkov, ktoré Hanák nazýva „návrat...
Emil Horváth – Nikdy nezostať stáť Emil Horváth a Milan Ondrík vo filme Emil Horváth – Nikdy nezostať stáť. Foto: Hulapa film

STVR uvedie film Ivety Grófovej o Emilovi Horváthovi

Dokumentárny portrét Emil Horváth – Nikdy nezostať stáť, ktorý mapuje pôsobenie Emila Horvátha odvysiela STVR vo štvrtok 12. novembra o 20.10 na Dvojke. Vznikol v koprodukcii STVR, Hulapa film a Slovenského filmového ústavu a nakrútila ho režisérka Iveta Grófová. „Ponuka nakrútiť film o hereckej ikone Emilovi Horváthovi prišla zo strany STVR v apríli tohto roka a ja som ju prijala z jednoduchého dôvodu. O pánovi Horváthovi skrátka má existovať film – aspoň televízny, pretože, ako vo filme vraví Ján Štrasser: ,ako herca ho pozná každý, ale jeho občianske postoje pozná máloktoʻ. Toto je východisko filmu, od ktorého sa odvíja príbeh človeka, ktorý venoval život divadlu a svojim myslením zásadne ovplyvnil niekoľko hereckých generácií. Nech to aj znie príliš pateticky, takto to je, je to autentické a inšpirujúce,“ povedala Grófová pre Filmsk.sk. Vo filme Nikdy nezostať stáť o svojom vzťahu k Emilovi Horváthovi, ktorý roky pôsobil aj ako pedagóg, rozpráva množstvo hercov práve z mladších generácií. Popri Kamile Heribanovej, Danielovi Žulčákovi, Jane Kovalčikovej, Robovi Rothovi, Danielovi Fischerovi či Milanovi Ondríkovi však o Horváthovi rozprávajú aj Ján Štrasser, Ľubomír Vajdička, Laco Kraus či Jozef Ciller. A, samozrejme, jeho manželka Viera Richterová.   Záber z filmu Emil Horváth – Nikdy nezostať stáť. Foto: Hulapa film „Bohvieaký pocit to nie je, je to...
Zobraziť všetky články