Záber z animovaného filmu My year of dicks. FOTO: myyearofdicks.com

Sex a láska: Azyl Shorts hovorí o témach, ktoré sa opäť zakazujú

Písmo: A- | A+

Po štvrtý raz sa v Banskej Bystrici koná naživo Medzinárodný festival krátkeho filmu Azyl Shorts. Jeho ústrednou témou je tabu. 

Morálna hranica daná zvonka. Cenzúra. Zastavenie rastu. Proces vnútorného boja, ktorý túto hranicu prekonáva. To všetko vytvára v spoločnosti tabu. Rovnako ho pomenúvajú aj organizátori štvrtého ročníka festivalu Azyl Shorts. Oslava krátkeho filmu, ktorá prekračuje fyzické aj pomyselné hranice, sa začne v Banskej Bystrici už 18. októbra. 

Chceme diskutovať

Téma festivalu vzišla okrem všeobecnej reflexie spoločenskej atmosféry aj z dlhodobých príprav dvoch dôležitých sprievodných podujatí. Prvým je päťdňový filmársky workshop určený študentom stredných škôl, druhým medzinárodné networkingové stretnutie Azyl Friendship pre vysokoškolských študentov. 

Oba tieto projekty sú pomerne intenzívne. So študentmi trávime mnoho času a pri oboch projektoch vzniknú originálne filmy priamo počas podujatia. Chceme s nimi diskutovať o témach, ktoré vnímame ako spoločensky dôležité,“ hovorí riaditeľ festivalu Viliam Štrelinger. 

Keď sa v tíme minulý rok na téme tabu zhodli, pomery v slovenskom kultúrnom sektore neboli také vypuklé. Vo svetle dnešných dní ju riaditeľ festivalu považuje za ešte zmysluplnejšiu.

Témy, ktoré sú opäť tabu

V sekcii vybraných filmov Best Shorts naberá tabu aj konkrétnejšie rysy. Organizátori do nej vybrali krátke filmy, ktoré sa ocitli v súťažiach najväčších svetových festivalov (Cannes, Berlinale, Oscar, San Sebastian, Locarno či Benátky) a autorsky spracúvajú problémy interrupcie a otázky LGBTI+. 

Týmito dvoma výberovými pohľadmi som chcel ústrednú tému ešte viac podporiť, pretože sex a láska sú v istom zmysle pre Slovensko tabu,“ hovorí kurátor sekcie a programový riaditeľ festivalu Maroš Hečko. 

Pripomína, že otváranie otázok sexuálnej výchovy sa na školách opäť zakazuje a necháva na rodičov, čo považuje za veľmi bizarné riešenie. V dvoch blokoch zahraničných filmov pôjde o pohľad deviatich režisérov, ktorí tému originálne spracovali na ploche krátkeho filmu. 

Shorty aj s velikánmi

Sekciu Best Shorts, teda showcase toho najlepšieho z krátkych filmov z ostatného obdobia vo svete, označuje Hečko za divácky najatraktívnejšiu. „Myslím, že práve v tomto je náš festival výnimočný.“ Okrem toho ako fanúšik workshopov odporúča premietanie a diskusiu s účastníkmi. „Je pre mňa veľkým zážitkom pozorovať uvažovanie mladých ľudí v danom kontexte,“ dodáva.

Na pozadí podujatia bude naďalej prebiehať projekt Azyl Friendship z minulého roka, ktorý rozvíja spoluprácu vysokých umeleckých škôl a vzdeláva študentov z krajín V4 a Ukrajiny.

Festival otvára tento rok aj novú sekciu s názvom Shorty velikánov. Zostavoval ju kurátor a porotca Peter Balko a zaradil do nej krátke filmy renomovaných svetových režisérov ako Dennis Villeneuve, Wes Anderson či priekopník filmu Georges Méliès.

Podujatia sa konajú v priestoroch banskobystrického Múzea SNP, v kaviarni Výklad a na Akadémii umení.

Autor:
Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

Agata Novinski. Foto: Miro Nôta

rozhovor Agata Novinski

„Prajem si, aby sme sa nevzdali, neboli ticho a trpezlivo, dôsledne bojovali za slobodnú kultúru na Slovensku,“ reaguje na dianie v slovenskej kultúre Agata Novinski. V brandži sa pohybuje už roky, ako producentka však na filmovej scéne práve debutuje novým slovenským koprodukčným animovaným filmom Keď život chutí.  Do hĺbky animovanej tvorby ju vtiahol príbeh Bena, bystrého chlapca v puberte, ktorému veľmi chutí jesť. Dedičné gény však spôsobujú, že to je na ňom vidno, a čo čert nechcel, ešte sa aj zaľúbil do najočarujúcejšieho dievčaťa v triede.  Bábkový animák českej režisérky Kristiny Dufkovej zasvietil už na viacerých medzinárodných festivaloch a zbiera významné ocenenia vrátane dvoch nominácií na tohtoročné Európske filmové ceny. Vďaka úspechu vo francúzskom Annecy získal dokonca vstupenku do oscarových nominácií. Do slovenských kín príde 30. januára 2025. Ako ste sa dostali k produkcii tohto filmu? V prípravnej fáze režisérka Kristina Dufková a producentka vývoja Veronika Sabová oslovili Michala Novinského na spoluprácu na hudbe k filmu. Michal si prečítal scenár, pozrel výtvarné návrhy a bol projektom očarený natoľko, že prišiel s návrhom, či by sa spoločnosť NOVINSKI nemohla zároveň stať aj koproducentom filmu. Oslovil mňa, či by som mu s tým producentsky nepomohla, a tak som sa po rokoch vrátila k profesii, ktorú som študovala.  Čo vás presvedčilo?  Ako píšeme v stručnej anotácii k filmu, Keď...
Fotografia z filmu Vlny

Vlny sú o krok bližšie k oscarovej nominácii. Kto im konkuruje?

Americká Akadémia filmových umení a vied, ktorej členovia o nomináciách rozhodujú, zverejnila v utorok 17. 12. takzvané shortlisty – užšie výbery filmov v desiatich kategóriách. Z týchto výberov vzídu pätice snímok, ktoré nakoniec 17. 1. získajú oscarovú nomináciu. Držiteľov cien vyhlási akadémia 2. 3. Slovenským zástupcom v boji o Oscara v kategórii medzinárodných filmov bola vojnová dráma režisérky Ivety Grófovej Ema a Smrtihlav. Medzi filmy na shortliste sa neprebojovala. Film Vlny sa inšpiroval skutočným príbehom skupiny novinárov z medzinárodnej redakcie Československého rozhlasu, ktorí sú odhodlaní prinášať nezávislé správy za každú cenu – aj po vpáde vojsk Varšavskej zmluvy do Československa v roku 1968. V českých a slovenských kinách už Vlny do nedele 15. 12. videlo spolu milión divákov – 825 882 v Česku a 174 238 na Slovensku. V Česku sú Vlny podľa návštevnosti aktuálne tretím najúspešnejším českým filmom od roku 1991 a deviatym najúspešnejším filmom vôbec. Na Slovensku sú podľa počtu divákov najúspešnejším českým filmom v ére samostatnosti. Producentkou filmu je Monika Kristl zo spoločnosti Dawson Films. Za Slovensko film produkovala Wanda Adamík Hrycová so spoločnosťou Wandal Production a Vlny vznikli aj v koprodukcii s RTVS. Zo slovenských tvorcov sa na filme podieľali tiež kameraman Martin Žiaran či kostýmová výtvarníčka Katarína Štrbová Bieliková a vo Vlnách účinkujú aj Táňa Pauhofová, Tomáš Maštalír, Jevgenij Ivanovič Libezňuk alebo Michaela Majerníková....
Václav Polák / Zdroj: SFÚ

Václav Polák

Václav Polák roky úspešne dokumentoval slovenskú kinematografiu. Do štúdií na bratislavskej Kolibe prišiel na konci šesťdesiatych rokov dvadsiateho storočia a začal pracovať pod vedením skúsenej fotografky Zuzany Mináčovej. Rovno ho poslali do terénu. V tých dňoch práve prebiehalo natáčanie dnes už kultovej drámy z vysokohorského prostredia Medená veža (1970). Podľa Polákovych slov to bola veľmi ťažká práca, ktorú však vyvážila prítomnosť významných osobností slovenskej kinematografie, ako napríklad režisér Hollý či kameraman Karol Krška. Nakrúcanie filmu prebiehalo v náročných podmienkach a dokonca sa celá jeho výroba predlžovala. „Hovorili mi, aké dôležité je vybrať si správne prostredie. Nachodil som sa, než som si vybral také, o akých mi režisér básnil. A nie je ľahké urobiť snímky napríklad tak, aby sa zdôraznila výška, respektíve hĺbka priestoru,“ spomínal v minulosti pre Film.sk. V kolibských ateliéroch existovalo v tomto čase aj špeciálne oddelenie, ktoré sa zameriavalo na fotodokumentáciu a propagačné materiály k filmom a aj viacerým filmovým podujatiam. Polák sa v sedemdesiatych rokoch dostal aj k fotografovaniu pri nakrúcaní ďalšieho kultového filmu – Ružové sny (1976) Dušana Hanáka, ktorý rozpráva príbeh poštára Jakuba a mladej rómskej dievčiny Jolanky. Je podpísaný aj pod fotografiami k snímke Jána Piroha Sagarmatha (1988). Pri spomienkach na toto nakrúcanie Václav Polák uvádza, že mal prvýkrát v živote možnosť voľne a blízko sa pohybovať v rómskych osadách. Obyvatelia si...
Zobraziť všetky články