Má zaostrené na dobrý film. Už po 32. raz prinesie filmovým fanúšikom výber snímok, ktoré uspeli na prestížnych festivaloch, získali status kultového diela či vypovedajú o živote v strednej Európe. Medzinárodný filmový festival Febiofest uvedie v Bratislave od 19. do 25. marca viac ako 70 filmov. Ponúkne tiež podujatie pre filmových profesionálov i bohatý sprievodný program. Festival sa nesie v téme Skreslená realita.
„Od diskusie o tom, čo je pravdivé, sme sa posunuli ďalej a aj vďaka AI sa už začíname pýtať, čo je a čo nie je reálne. Od skreslenia faktov sme sa posunuli k skreslenej realite. Skresľovanie a ohýbanie reality povýšila na novú úroveň pred vyše 100 rokmi kinematografia, dnes do hry vstupujú sociálne médiá a najnovšie umelá inteligencia,„ približuje pre Film.sk umelecký riaditeľ festivalu Ondrej Starinský.
„Možno takým ,vlajkovým filmomʻ skreslenej reality v programe festivalu je dokumentárny experiment O hrdinovi. Debutujúci poľský režisér Piotr Winiewicz v ňom skúma hranice umelej inteligencie a umenia. Inšpirovaný výrokom legendárneho režiséra Wernera Herzoga, ktorý povedal, že ,počítač nebude schopný vytvoriť film na mojej úrovni aspoň ďalších 4 500 rokovʻ, Winiewicz trénoval AI na Herzogovej tvorbe a nechal ju vygenerovať scenár. Výsledkom je znepokojivá reflexia o autenticite, umení a budúcnosti filmu. Film mal svetovú premiéru na IDFA 2024, kde sa zaradil medzi najsilnejšie dokumenty skúmajúce vplyv technológií na naše vnímanie reality,“ prezrádza Starinský.
Ako vyzerá stred Európy cez oko kamery
V centre programu MFF Febiofest stojí sekcia V strede Európy. Pod ňu spadajú tri súťaže – celovečerných hraných, dokumentárnych a krátkometrážnych filmov z krajín V4, Rakúska a Ukrajiny. Diváci, ktorí sú zvedaví na súčasnú hranú tvorbu, si tak môžu pozrieť napríklad český film slovenského režiséra Martina Pavla Repku Od marca do mája. Ten sleduje päťčlennú rodinu žijúcu na vidieku. Ich pokojný život naruší nečakaná správa o tehotenstve matky Romany – jej predstaviteľka, herečka Zuzana Fialová, film aj osobne uvedie.
Do súťaže sa dostali aj český film After Party (r. Vojtěch Strakatý) o študentke, ktorá jedného letného dňa zistí, že jej otec po sebe zanechal obrovské dlhy, rakúsky film o tridsiatnikovi, ktorý pracuje pre agentúru poskytujúcu profesionálnych spoločníkov na rôzne príležitosti, Priateľ na prenájom (r. Bernhard Wenger), maďarská dráma Ponaučenie (r. Bálint Szimler) o tom, ako sa v konzervatívnom školstve trestá slobodné myslenie, ako aj posledný diel trilógie maďarského tvorcu Szabolcsa Hajdua Jednopercentný indián.
O tom, aká realita sa žije okolo nás, vypovie súťaž dokumentárnych filmov. Tá vnesie svetlo do tém, ktoré boli doteraz v tieni. „Dva z dokumentov prinášajú obraz odvrátenej strany Ruska prostredníctvom príbehov hrdinov odsunutých na perifériu,“ hovorí Starinský.
Rakúsky dokument Snívajúci psi (r. Levin Peter a Elsa Kremser) sleduje ženu bez domova, žijúcu s túlavými psami na periférii Moskvy. Nový film českého dokumentaristu Filipa Remundu Šťastie a dobro všetkým je zase príbehom jadrového fyzika Vitalija z Novosibirska. Musí sa živiť ako murár, žije na hranici chudoby a prestáva veriť v putinovský režim. Titul Fragmenty ľadu (r. Maria Stoianova) skúma útržky spomienok a histórie prostredníctvom osobných archívnych záznamov, poetickým spôsobom reflektujúc minulosť a súčasnosť Ukrajiny.
Česko-slovenský dokument Tá druhá (r. Marie-Magdalena Kochová) citlivo poníma témy súrodeneckej lásky, osobných obetí a hľadania vlastnej identity v tieni toho druhého. Svet medzi nami (r. Marie Dvořáková) zachytáva život českej fotografky Marie Tomanovej, ktorá odišla z Mikulova do USA ako opatrovateľka a postupne sa presadila na newyorskej umeleckej scéne. Dokumentárnu sekciu uzatvára poľský film V ústrety slnku (r. Agnieszka Kokowska), ktorý upriamuje pozornosť na ľudí rozhodnutých opustiť tradičný životný štýl a hľadať alternatívne spôsoby existencie.
Súťaž krátkometrážnych filmov predstaví až 20 titulov.
Špeciality a spomienky
Do programu Febiofestu sa dostali aj zaujímavé kúsky, na ktoré Film.sk upozorňuje Ondrej Starinský: „Spomenul by som dve špeciálne projekcie z pokleslého výberu, ktoré pripravujeme v spolupráci s pražským Festivalom otrlého diváka. Akčnú hororovú sci-fi komédiu Občan Toxík:Toxický pomstiteľ IV premietneme so živým autentickým simultánnym VHS-kovým dabingom a počas projekcie filmu Virtuálka si diváci budú môcť zahrať bingo.“ Aj tento rok môžu diváci navštíviť tajnú projekciu, o ktorej čase a mieste konania sa dozvedia neskôr, avšak včas.
„Uvedieme aj dve projekcie na počesť nedávno zosnulých osobností svetovej kinematografie. Davida Lyncha si pripomenieme filmom Divokosť v srdci a Gena Hackmana neo-noir trilerom Francúzska spojka,“menuje Starinský. Z dokumentárnych filmov odporúča Hollywoodgate. „Názov odkazuje na údajnú základňu CIA v Afganistane, ktorú opustili americké vojská. Egyptský režisér Ibrahim Nash’at získal bezprecedentný prístup k veliteľom Talibanu, ktorí prevzali opustenú základňu po amerických jednotkách a zo zanechanej vojenskej techniky budujú základy budúcej afganskej armády pod kontrolou Talibanu. Ide o mrazivý pohľad na, vo svojej podstate banálny, proces postupného ovládania krajiny extrémistickou ideológiou, ktorá s nonšalantnou samozrejmosťou obmedzuje práva žien a likviduje oponentov.“
Z festivalu IDFA prinesie Febiofest film Propagandista (r. Luuk Bouwman), ktorý tam získal cenu za najlepší holandský dokument. „Pracuje s rozsiahlym zvukovým a obrazovým archívom a odkrýva kontroverzné začiatky národnej kinematografie počas nacistickej okupácie Holandska, najmä cez osobnosť Jana Teunissena, ktorý sa počas vojny stal šéfom filmového oddelenia holandskej nacistickej strany a SS,“približuje Starinský.
Sekcia Film+ je vyhradená pre nové tituly od tvorcov, ktorí v posledných rokoch význačne ovplyvňujú klubový film. V distribučnej premiére sa v nej predstavia dve novinky z posledného ročníka festivalu v Cannes – britská sociálna dráma Bird (r. Andrea Arnold), ktorá bola uvedená v hlavnej súťaži, a triler Surfer (r. Lorcan Finnegan). „Je to jeden z troch filmov, ktoré stihol minulý rok nakrútiť Nicolas Cage. Premiéru mal v rámci mimosúťažnej sekcie polnočných premietaní a údajne si vyslúžil 6-minútové ovácie,“vyberá z programu umelecký riaditeľ. Predpremiéry sa dočkajú aj detskí diváci, a to v podobe animovaného filmu Líška a zajac zachraňujú les (r. Mascha Halberstad).
Carte blanche dekana FAMU
Filmové klasiky a iné zaujímavé filmy, ktoré boli nedávno zdigitalizované a mali obnovenú premiéru, nájdu návštevníci festivalu v sekcii Cinematic Renessaince. Ide v podstate o carte blanche dekana FAMU Davida Čeňka. „Sú to žánrovo rôznorodé filmy. Tento rok to bude Naša hudba Jeana-Luca Godarda, ktorú zdigitalizovanú uviedli na Berlinale 2022 a Pád indicko-amerického režiséra Tarsema Singha, ktorý mal obnovenú premiéru na minuloročnom festivale v Locarne. Dvojicu dopĺňa Wendersove legendárne Nebo nad Berlínom.“
V čase konania Febiofestu sa koná aj filmové networkingové podujatie Visegrad Film Forum. Ich spoločnou hostkou bude legendárna rumunská producentka Ada Solomon. Obidve podujatia otvorí jeden z jej posledných projektov – film Nový rok, ktorý nikdy neprišiel (r. Bogdan Mureşanu). Ten sa tematicky vracia do revolučného roku 1989 a sleduje šesť príbehov ľudí zmietajúcich sa medzi osobnými problémami a demonštráciami, ktoré povedú až k pádu Ceausescovho komunistického režimu.
Fokus na filmových profesionálov
Už tradične býva súčasťou MFF Febiofest podujatie pre profesionálov Bratislava Industry Days. Desiaty ročník (24. – 25. 3.) prináša zmenu pri prezentácii pripravovaných filmov. Už to nebudú iba slovenské filmy, ale projekty zo strednej Európy, teda okrem Slovenska aj z Česka, Maďarska, Poľska a Ukrajiny. Dokopy sa predstaví 16 projektov, polovica vo fáze produkcie a postprodukcie, druhá polovica vo vývoji a v produkcii.
„Cieľom tohto kroku je podporiť spoluprácu a vznik koprodukcií medzi našimi krajinami. Vznik komplexnejšieho filmového projektu bez medzinárodných spoluprác je dnes v Európe takmer nemožný. Koprodukcie so sebou zároveň prinášajú viacero výhod, napríklad možnosti medzinárodného financovania, zvýšený distribučný potenciál, získavanie skúseností pre štáb či cezhraničný dialóg. Slovensko veľa koprodukuje s Českou republikou, avšak už výrazne menej s ostatnými susednými krajinami. Aj napriek tomu, že nás neraz spája história a existujú kultúrne prepojenia. Susedné krajiny sú našimi prirodzenými partnermi, a preto si myslíme, že z posilnenia vzájomnej spolupráce môže slovenská audiovízia výrazne benefitovať,“ozrejmuje pre Film.sk koordinátor BID Tomáš Hudák.
Zúčastnené projekty sa uchádzajú o päť cien. Pripravené budú aj tri diskusie, jedna sa bude venovať krátkemu filmu, druhá stavu infraštruktúry filmovej tvorby na Slovensku a tretia pracovným podmienkam vo filmovom priemysle.
Celý program festivalu a vstupenky nájdete tu.
