Alexandra Borbély vo filme Ema a smrtihlav

Slovenským kandidátom na Oscara je Ema a smrtihlav

Písmo: A- | A+

Drámu režisérky Ivety Grófovej Ema a smrtihlav, ktorá je adaptáciou rovnomennej knihy Petra Krištúfka, vybrali členovia Slovenskej filmovej a televíznej akadémie ako slovenského kandidáta na Oscara v kategórii Zahraničný film. Rozhodnutie oznámila na festivale Cinematik v Piešťanoch prezidentka SFTA Katarína Krnáčová.

Veľmi pekne ďakujeme organizátorom tohto skvelého festivalu, že sme mohli počas záverečného ceremoniálu slávnostne vyhlásiť názov víťazného filmu, ktorý bude reprezentovať Slovensko v boji o Oscara, Pevne dúfam, že naša spolupráca s festivalom bude v budúcich ročníkoch ešte intenzívnejšia,“ povedala prezidentka SFTA Katarína Krnáčová.

Členovia SFTA vyberali slovenského kandidáta na Oscara z 10 prihlásených filmov. Hlasovania sa tento rok zúčastnilo 111 členiek a členov akadémie. „Tento rok sme zaznamenali rekordný počet hlasov, z čoho sa veľmi teším a ďakujem každému*ej, kto poslal svoj hlas. Medzi filmami, ktoré skončili na prvých troch miestach, bol rozdiel len niekoľko hlasov, dokonca o víťazovi rozhodol iba jeden,“ prezradila Krnáčová.

Snímka sa odohráva v dramatickom období vojnového slovenského štátu. „Čím viac som si o tomto období študovala, tým viac som si uvedomovala, že sme vznik vojnového slovenského štátu akosi preskočili. V hranom filme sme dostatočne nespracovali unikátny multikultúrny rozmer vtedajšej Bratislavy, ktorý sa krátko po skončení druhej svetovej vojny úplne vytratil. Ani nemáme hraný film o Hlinkovej garde a jej predstaviteľoch, ani o klérofašistoch a už vôbec nie o slovensko-maďarskom konflikte. Mala som potrebu vo filme Ema a smrtihlav všetky tieto témy aspoň jemne naznačiť, aby dodali tejto vzťahovej dráme ďalší rozmer,“ povedala pre Film.sk Grófová. Film prebrala po tragickej smrti Petra Krištúfka, ktorý ho mal pôvodne režírovať.

Snímka, do ktorej Grófová obsadila Alexandru Borbély, Nica Klimeka či Milana Ondríka, mala svetovú premiéru v Karlových Varoch. V slovenskej premiére otvárala tohtoročný festival Cinematik. Do kín na Slovensku príde 26. 9.

Kameramanom filmu je Martin Štrba, architektom Tomáš Svoboda, kostýmovou výtvarníčkou Katarína Štrbová Bieliková, strih mal na starosti Martin Malo. Hudbu zložil Matej Hlaváč, ktorý mal spolu s Tobiášom Potočným na starosti aj zvuk. Producentami sú Zuzana Mistríková, Ľubica Orechovská (PubRes), Ondřej Trojan (T.H.A.), Sára László a Marcell Gerö (Campfilm) a koproducentami Sára László, Marcell Geröő a Miloslav Glac (Campfilm).

Slávnostne vyhlásenie oscarových víťazov sa uskutoční 2. 3. 2025. Oscarový shortlist výberu 15 zahraničných filmov zverejní americká Akadémia filmového umenia a vied 17. 12. Nomináciu piatich filmov, ktoré sa vo finále budú o prestížnu sošku uchádzať vyhlásia 17. 1. 2025.

Trailer filmu Ema a smrtihlav
Autor:

Alexandra Borbély vo filme Ema a smrtihlav. FOTO: PubRes

Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

Agata Novinski. Foto: Miro Nôta

rozhovor Agata Novinski

„Prajem si, aby sme sa nevzdali, neboli ticho a trpezlivo, dôsledne bojovali za slobodnú kultúru na Slovensku,“ reaguje na dianie v slovenskej kultúre Agata Novinski. V brandži sa pohybuje už roky, ako producentka však na filmovej scéne práve debutuje novým slovenským koprodukčným animovaným filmom Keď život chutí.  Do hĺbky animovanej tvorby ju vtiahol príbeh Bena, bystrého chlapca v puberte, ktorému veľmi chutí jesť. Dedičné gény však spôsobujú, že to je na ňom vidno, a čo čert nechcel, ešte sa aj zaľúbil do najočarujúcejšieho dievčaťa v triede.  Bábkový animák českej režisérky Kristiny Dufkovej zasvietil už na viacerých medzinárodných festivaloch a zbiera významné ocenenia vrátane dvoch nominácií na tohtoročné Európske filmové ceny. Vďaka úspechu vo francúzskom Annecy získal dokonca vstupenku do oscarových nominácií. Do slovenských kín príde 30. januára 2025. Ako ste sa dostali k produkcii tohto filmu? V prípravnej fáze režisérka Kristina Dufková a producentka vývoja Veronika Sabová oslovili Michala Novinského na spoluprácu na hudbe k filmu. Michal si prečítal scenár, pozrel výtvarné návrhy a bol projektom očarený natoľko, že prišiel s návrhom, či by sa spoločnosť NOVINSKI nemohla zároveň stať aj koproducentom filmu. Oslovil mňa, či by som mu s tým producentsky nepomohla, a tak som sa po rokoch vrátila k profesii, ktorú som študovala.  Čo vás presvedčilo?  Ako píšeme v stručnej anotácii k filmu, Keď...
Fotografia z filmu Vlny

Vlny sú o krok bližšie k oscarovej nominácii. Kto im konkuruje?

Americká Akadémia filmových umení a vied, ktorej členovia o nomináciách rozhodujú, zverejnila v utorok 17. 12. takzvané shortlisty – užšie výbery filmov v desiatich kategóriách. Z týchto výberov vzídu pätice snímok, ktoré nakoniec 17. 1. získajú oscarovú nomináciu. Držiteľov cien vyhlási akadémia 2. 3. Slovenským zástupcom v boji o Oscara v kategórii medzinárodných filmov bola vojnová dráma režisérky Ivety Grófovej Ema a Smrtihlav. Medzi filmy na shortliste sa neprebojovala. Film Vlny sa inšpiroval skutočným príbehom skupiny novinárov z medzinárodnej redakcie Československého rozhlasu, ktorí sú odhodlaní prinášať nezávislé správy za každú cenu – aj po vpáde vojsk Varšavskej zmluvy do Československa v roku 1968. V českých a slovenských kinách už Vlny do nedele 15. 12. videlo spolu milión divákov – 825 882 v Česku a 174 238 na Slovensku. V Česku sú Vlny podľa návštevnosti aktuálne tretím najúspešnejším českým filmom od roku 1991 a deviatym najúspešnejším filmom vôbec. Na Slovensku sú podľa počtu divákov najúspešnejším českým filmom v ére samostatnosti. Producentkou filmu je Monika Kristl zo spoločnosti Dawson Films. Za Slovensko film produkovala Wanda Adamík Hrycová so spoločnosťou Wandal Production a Vlny vznikli aj v koprodukcii s RTVS. Zo slovenských tvorcov sa na filme podieľali tiež kameraman Martin Žiaran či kostýmová výtvarníčka Katarína Štrbová Bieliková a vo Vlnách účinkujú aj Táňa Pauhofová, Tomáš Maštalír, Jevgenij Ivanovič Libezňuk alebo Michaela Majerníková....
Václav Polák / Zdroj: SFÚ

Václav Polák

Václav Polák roky úspešne dokumentoval slovenskú kinematografiu. Do štúdií na bratislavskej Kolibe prišiel na konci šesťdesiatych rokov dvadsiateho storočia a začal pracovať pod vedením skúsenej fotografky Zuzany Mináčovej. Rovno ho poslali do terénu. V tých dňoch práve prebiehalo natáčanie dnes už kultovej drámy z vysokohorského prostredia Medená veža (1970). Podľa Polákovych slov to bola veľmi ťažká práca, ktorú však vyvážila prítomnosť významných osobností slovenskej kinematografie, ako napríklad režisér Hollý či kameraman Karol Krška. Nakrúcanie filmu prebiehalo v náročných podmienkach a dokonca sa celá jeho výroba predlžovala. „Hovorili mi, aké dôležité je vybrať si správne prostredie. Nachodil som sa, než som si vybral také, o akých mi režisér básnil. A nie je ľahké urobiť snímky napríklad tak, aby sa zdôraznila výška, respektíve hĺbka priestoru,“ spomínal v minulosti pre Film.sk. V kolibských ateliéroch existovalo v tomto čase aj špeciálne oddelenie, ktoré sa zameriavalo na fotodokumentáciu a propagačné materiály k filmom a aj viacerým filmovým podujatiam. Polák sa v sedemdesiatych rokoch dostal aj k fotografovaniu pri nakrúcaní ďalšieho kultového filmu – Ružové sny (1976) Dušana Hanáka, ktorý rozpráva príbeh poštára Jakuba a mladej rómskej dievčiny Jolanky. Je podpísaný aj pod fotografiami k snímke Jána Piroha Sagarmatha (1988). Pri spomienkach na toto nakrúcanie Václav Polák uvádza, že mal prvýkrát v živote možnosť voľne a blízko sa pohybovať v rómskych osadách. Obyvatelia si...
Zobraziť všetky články