Kino Lumière október 2026 Jeden svet Traces Záber z filmu Traces. Foto: MFDF Jeden svet

Témou MFDF Jeden svet 2026 je Puto

Písmo: A- | A+

Puto je ústrednou témou 27. ročníka Medzinárodného festivalu dokumentárnych filmov Jeden svet, ktorý sa bude konať v dňoch 20. – 25. októbra 2026 v bratislavskom Kine Lumière. Následne bude festival pokračovať od 26. októbra do 1. novembra online na celom území Slovenska.

„Nesmierne sa teším na to, ako budeme tento rok spolu s ukrajinskými filmárkami a filmármi skúmať hlbšie, aké stopy zanechali na našej stredoeurópskej kultúre a identite desaťročia až stáročia ruského vplyvu. Nemenej zásadné sa mi však v tejto dobe neistoty, frustrácie a chaosu zdá posilňovať, obnovovať a stmeľovať putá, ktoré máme vo vnútri našich komunít, či už hovoríme o tej kultúrnej, alebo aj širšie o občianskej spoločnosti. V poslednej dobe sa ukazuje, že sú možno krehkejšie než sme si mysleli, a preto si vyžadujú opateru. A tú im chceme poskytnúť aj my, na festivale Jeden svet,“ hovorí riaditeľka festivalu Eva Križková.

Nový vizuál 27. ročníka festivalu Jeden svet pracuje s motívom stužky, ktorá prepája, ale môže aj zväzovať. Jeho ústredným obrazom je fotografia z filmu Traces ukrajinskej režisérky Alisy Kovalenko, ktorý bude súčasťou tohtoročného programu. Grafická identita z dielne renomovaného štúdia Andrej&Andrej tak reflektuje ambivalenciu hlavnej témy festivalu – putá ako bariéru, ale aj ako záchytný bod.

Príbehy znásilnených žien

Režisérka Alisy Kovalenko bojovala na fronte už počas Majdanu, a vrátila sa tam znovu v roku 2022. Na Donbase zažila vojnové sexuálne násilie a rozhodla sa prelomiť ticho okolo tejto tabuizovanej témy. Vo svojom novom dokumentárnom filme Traces, ktorý na festivale Jeden svet osobne predstaví, prináša príbehy žien, ktoré znásilnili ruskí vojaci.

V snímke Traces sledujeme cestu Iryny Dovhan, ktorú väznili Rusi. Po oslobodení sa stala aktivistkou a začala zbierať svedectvá ďalších žien, ktoré zažili vojnové násilie zo strany ruských agresorov. Iryna spája ženy s rozličnými životnými príbehmi do komunity, v ktorej si vzájomne dodávajú odvahu a starajú sa o seba. Film Traces tak nie je len súpisom vojnových zločinov, ale aj svedectvom o solidarite a sile žien, ktoré stoja pri sebe.

Tému ženského odporu voči útlaku prináša aj turecko-palestínsky dokument For Life režiséra Ahmeta Sevena. Snímka sleduje príbeh Hind, ktorá z väzenia tajne prepašuje spermie svojho manžela, aby s ním mohla mať dieťa. A nie je jediná. Túžba žien väznených mužov po rodine sa stáva aj formou rezistencie – snahou zachovať vlastnú kultúru, identitu a pokračovanie ďalších generácií.

Oba filmy spája motív pút. Zvonka sú to putá, ktoré zväzujú – kolonizácia a mocenská nadvláda. Zvnútra sú to však putá, ktoré ich spájajú – solidarita, vzájomná podpora a odolnosť, ktorá vychádza priamo z ich komunít.

27. ročník Medzinárodného festivalu dokumentárnych filmov Jeden svet už spustil predaj Early Bird Cinepassov za zvýhodnené ceny. Hlavným organizátorom festivalu je nezisková organizácia Človek v ohrození.

Autor:

Záber z filmu Traces. Foto: MFDF Jeden svet

Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

BAB 2026 Záber z filmu Saba (r. Liron Topaz, USA) ktorý na Bienále animácie Bratislava získal Cenu Viktora Kubala. Foto: Miyu Distribution

myslím si BAB 2026 – Klingsor by sa asi chytal za hlavu

Všimli ste si, prosím, že sa uskutočnilo Bienále animácie Bratislava 2026? Ja len tak-tak, a to vďaka programu Kina Lumière, kde sa cez víkend objavilo pásmo víťazných filmov z tohtoročného BAB-u. Pamätám si BAB od samého začiatku. Z pôvodnej prehliadky animovaných filmov ako sprievodného podujatia Bienále ilustrácií Bratislava ho do festivalovej podoby vypiplala jeho zakladateľka Gabriela Gavalčinová. Po jej predčasnom úmrtí prevzala vedenie festivalu Katarína Minichová, ktorá s ním spolupracovala od začiatku. Žiaľ, pred svojím predčasným odchodom stihla zorganizovať len niekoľko ročníkov. Potom prevzala organizáciu festivalu omladená partia pod vedením Tomáša Danaya. Bienále animácie Bratislava kedysi dýchalo životom. Premietalo sa pre verejnosť (cieľovou skupinou sú deti a mládež) v dostupných časoch a v „skutočných“ kinách. Všetko fungovalo, až kým táto partia neodišla na protest proti mocenskému dosadeniu nekvalifikovaného vedenia Bibiany, medzinárodného domu umenia pre deti, ktorá BAB organizuje. Rýchlo sa však našli snaživci, ktorí boli ochotní ujať sa aj v takej situácii organizovania festivalu... Kto je BABA? Netuším, či tohto roku bola, alebo nebola tlačová konferencia k festivalu. Ak aj áno, do Klubu filmových novinárov žiadna pozvánka neprišla. A tak som popátral na webe. Webová stránka festivalu vám ponúkne vyčerpávajúce informácie – o predošlom ročníku. Ak to skúsite na webe Bibiany a tam kliknete na BAB, môžete si ďalej zvoliť suchopárny Štatút, dozvedieť...
György Cserhalmi. Foto: Judit Horváth/Örkény Színház

rozhovor György Cserhalmi

Svetoznámy maďarský herec György Cserhalmi dnes vidí krásu života aj vtedy, keď do človeka drgajú v autobuse. Večer o šiestej zakaždým pocíti kŕč v žalúdku. To režim divadla signalizuje, že sa čoskoro začína predstavenie. Deje sa mu to každý deň bez ohľadu na to, či práve hrá. Vlastne sa už na scénu neplánoval vrátiť. Je onkologický pacient, žije na maďarskom vidieku a najšťastnejší je s vnúčatami. Ani veľké filmy nenakrúca. A predsa je charizmatický György Cserhalmi ako jeden z najobsadzovanejších maďarských hercov všetkých čias stále veľmi aktívny. Navyše pozorne sleduje vývoj v maďarskej kultúre. Drsným, no citlivým prejavom, živelnosťou, nespútanosťou a charakterovou pevnosťou si získal publikum v desiatkach domácich aj svetových, dokonca oscarových drám. Aj československá kinematografia si ho v osemdesiatych rokoch minulého storočia našla. Postupne sa objavil vo filmoch Dušana Trančíka, Martina Šulíka, Drahomíry Vihanovej, Ondřeja Trojana či Petra Bebjaka. Nedávno si od nového premiéra svojej krajiny prevzal vysoké štátne vyznamenanie. Stretli sme sa v jeho obľúbenej budapeštianskej kaviarni, aby sme sa porozprávali, čo všetko sa dnes okolo neho v spoločnosti deje. Od nového maďarského premiéra ste prijali štátne vyznamenanie. Považujete to za dôležité gesto? Pred dvadsiatimi dvoma rokmi som jedno vyznamenanie vrátil. Keď mi ponúkli vyznamenanie teraz, pýtal som sa sám seba, či ho potrebujem, alebo...
Zobraziť všetky články