Kino Lumière aj v októbri ponúka široký a rôznorodý program, denne uvádza šesť až šestnásť projekcií. Každý si môže vybrať, čo ho zaujíma, ale je ťažké stihnúť všetko. Preto je tu rubrika Tipy Kina Lumière, ktorá upriami vašu pozornosť na zaujímavosti v mesačnom programe. Budeme radi, ak sa stane pre vás priateľským sprievodcom.
Reštaurovaná historická freska od Bertolucciho
Tento rok uplynulo presne päťdesiat rokov od vzniku viac ako päťhodinovej historickej fresky 20. storočie (1976) talianskeho majstra réžie Bernarda Bertolucciho. Pri príležitosti výročia filmu, ktorý sa považuje za vrchol režisérovej tvorby, ho Kino Lumière uvedie v reštaurovanej kópii 4K z dielne Fondazione Cineteca di Bologna. 20. storočie zobrazuje polstoročie talianskej histórie – politických otrasov, ekonomických zmien a ľudských osudov prvej polovice 20. storočia – prostredníctvom paralelných životov dvoch detských priateľov. Narodili sa v ten istý deň v roku 1900 na vidieku stredotalianskeho regiónu Emília Romagna, odkiaľ pochádzal sám Bertolucci. Obaja reprezentujú dva póly spoločenského postavenia. Alfredo (Robert De Niro) je dedičom bohatej rodiny veľkostatkárov a Olmo (Gérard Depardieu) zasa synom roľníkov.
Film je výnimočný nielen vďaka hereckému obsadeniu na medzinárodnej úrovni (legendy klasického Hollywoodu Burt Lancaster, Sterling Hayden, Donald Sutherland), ale aj podmanivej hudbe Ennia Morriconeho. A tiež pôsobivej kamere Vittoria Storara, za ktorého účasti sa realizovala obnova filmu. Film sa bude premietať v cykle Reštaurovaná klasika s jednou prestávkou. Počas nej Slovenský filmový ústav pozýva na občerstvenie.
Havel ako herec aj politik
Václav Havel patril medzi kľúčové osobnosti boja proti totalitnému režimu v Československu. Bol jednou z hlavných postáv Charty 77. Jeho výrok „Pravda a láska musia zvíťaziť nad lžou a nenávisťou“ sa stal symbolom Nežnej revolúcie v roku 1989. Po zvrhnutí komunistickej moci v našej krajine sa stal prvým ponovembrovým prezidentom. No Havel bol aj dramatik, disident a tak trochu aj herec. Dňa 5. októbra by oslávil 90. narodeniny, Kino Lumière si ho pripomenie jedným dokumentom a jedným hraným filmom.
V poviedkovej snímke z prostredia základnej vojenskej služby Každý mladý muž (1965) vtedy začínajúceho režiséra Pavla Juráčka si Havel zahral v prvej poviedke Achilovy paty epizódnu úlohu pacienta v nemocnici. Unikátny časozberný dokument Občan Havel (2008) zasa nahliada do zákulisia politických a súkromných drám Havlovho prezidentského obdobia. Sledoval ho počas takmer trinástich rokov. Vystupujú v ňom obe jeho manželky Olga a Dagmar, objavia sa jeho priatelia a spolupracovníci, svetoví i českí politici aj členovia skupiny Rolling Stones. Film v roku 1992 začal nakrúcať dokumentarista Pavel Koutecký. Po jeho tragickej smrti ho dokončil Miroslav Janek.
Od podujatia k podujatiu
Kino Lumière je jedným z najfrekventovanejších miest, kde sa konajú filmové festivaly, prehliadky a eventy. Najviditeľnejšie je to na jeseň. V októbri uvádza prehliadku festivalových filmov BE2CAN, ktorá tento rok prináša osem pozoruhodných filmov z trojice najprestížnejších festivalov – z Cannes, Benátok a Berlinale. Medzi ne určite patrí nový film ruského filmára Andreja Zvjaginceva Minotaur (2026). Na canneskom festivale získal Veľkú cenu poroty. Film je voľným moderným remakeom snímky Neverná žena (1969) Clauda Chabrola. Prenáša príbeh manželskej nevery do súčasného Ruska po roku 2022, kde vojna na Ukrajine a tlak spojený s podnikaním tvoria neoddeliteľné pozadie každodenného života. Za pozornosť stojí aj dokument Wima Wendersa Pina (2011), strhujúca pocta legendárnej nemeckej choreografke Pine Bausch.
Kino bude tiež miestom konania Medzinárodného festivalu dokumentárnych filmov Jeden svet. Jeho aktuálny ročník nesie tému Puto – slovo s dvojakým významom. Putá ako nástroj moci a útlaku, ale aj putá ako blízkosť, solidarita a sila komunity. Súčasťou je napríklad film Stopy (2026) ukrajinskej režisérky Alisy Kovalenko. Sleduje cestu aktivistky, ktorá zbiera svedectvá žien zneužitých ruskými vojakmi a spája ich do komunity vzájomnej podpory. Práve fotografia z tohto filmu je ústredným motívom festivalového vizuálu. Tému ženského odporu voči útlaku prináša aj turecko-palestínsky dokument Pre život (2026) režiséra Ahmeta Sevena. Hovorí o žene, ktorá z väzenia tajne prepašuje spermie svojho manžela, aby sa nemusela vzdať svojho sna mať dieťa.
Oslava audiovizuálneho dedičstva
Pamätáte sa ešte na trezorový film Juraja Jakubiska Vtáčkovia, siroty a blázni z roku 1969? Je tu príležitosť pripomenúť si ho a po prvýkrát vidieť na filmovom plátne jeho digitálne reštaurovanú kópiu. Film odohrávajúci sa v surovej dobe je príbehom troch kamarátov – Yoricka, Andreja a Marty, pre ktorých je jedinou cestou úniku k šťastiu bláznovstvo. Je plný fantázie, poézie a nehy, ale aj bolesti, krutosti, cynizmu a nenaplnených snov. Myšlienka nakrútiť film o absurdite sveta a o beznádeji života napadla Jakubiskovi v období po auguste 1968. Scenár vznikol za dva týždne a realizácia filmu sa začala už v októbri 1968 ešte v dusnej atmosfére invázie sovietskych vojsk do Československa. Snímka sa však nedostala do kinodistribúcie a putovala na dvadsať rokov do trezoru. V roku 1990 bola uvedená v hlavnej súťaži MFF v Karlových Varoch, kde získala Cenu FIPRESCI. Pri príležitosti Svetového dňa audiovizuálneho dedičstva uvádzame digitálne reštaurovanú kópiu, ktorá má v októbri svetovú premiéru na prestížnom festivale klasického filmu Lumière Festival v Lyone.
E.T. – mimozemšťan nielen pre deti
Naše predstavy o mimozemskej civilizácii sa kedysi značne líšili od tých dnešných. Ako vyzerali mimozemšťania podľa slávneho režiséra Stevena Spielberga pred viac ako štyridsiatimi rokmi vieme vďaka jeho úspešnému dobrodružnému sci-fi filmu E.T. – mimozemšťan (1982). Ten v čase svojho vzniku očaril divákov všetkých vekových kategórií. Film rozpráva príbeh desaťročného Elliota, ktorý objaví v lese strateného mimozemšťana a so svojimi súrodencami sa mu snažia pomôcť vrátiť sa na jeho vzdialenú planétu. Spoločné dobrodružstvo ich privedie k poznaniu sily priateľstva i odlúčenia a vzájomného puta. Film je dojímavým príbehom o detskej fantázii a empatii a na konte má viacero ocenení vrátane štyroch Oscarov (najlepšia pôvodná hudba, zvuk, vizuálne a zvukové efekty). Premietame ho v originálnom znení s českými titulkami aj so slovenským dabingom.
Storočnica Martina Ťapáka
Vo Filmotéke – študijnej sále Slovenského filmového ústavu sú na programe tituly, ktoré pripomínajú výročia viacerých domácich aj zahraničných osobností. Pri príležitosti nedožitých sto rokov režiséra Martina Ťapáka sa budú premietať filmy Nevesta hôľ (1971), Deň, ktorý neumrie (1974), Pacho, hybský zbojník (1976) a Stratená dolina (1976). V cykle Reštaurovaná klasika uvedie Filmotéka prvú slovenskú detektívku Muž, ktorý sa nevrátil (1959) režiséra Petra Solana, venujúcu sa prípadu záhadnej vraždy, spojenej s nejasným príbehom úteku do zahraničia a krádeže tajných materiálov. Atmosféru detektívky dotvárajú príznakové scenérie mesta a takmer noirové ladenie interiérov, domových schodísk či policajných kancelárií. Rovnaký cyklus uvedie aj sfilmovanú ságu murárskeho rodu Pichandovcov Tisícročná včela (1983), odohrávajúcu sa prevažne na malej slovenskej dedine, ktorá zachytáva časový úsek tridsiatich rokov (1887 – 1917).
