Visegrad Film Forum 2026 Zľava zhora: György Pálfi, Shane Mahan, Andreus Blaževičius, Alexander Nanau, Uli Hanish a Chris Munro ako hostia Visegrad Film Forum 2026 v Bratislave. Foto: Boiler o. z.

Tvorcovia Terminátora aj Jamesa Bonda prídu do Bratislavy

Písmo: A- | A+

Hosťami 13. ročníka Visegrad Film Forum budú filmári, ktorí stoja za ikonickými hollywoodskymi aj aktuálnymi festivalovými hitmi. Diváci budú mať jedinečnú možnosť nazrieť do zákulisia filmov Stevena Spielberga či Ridleyho Scotta, ale aj stretnúť tvorcu, ktorý si z tohtoročného Sundance odniesol cenu za réžiu.

Trinásty ročník podujatia prebehne od 11. do 14. marca v Bratislave a prinesie viacero výrazných medzinárodných mien. Svojou účasťou poctí podujatie dvojnásobný držiteľ Oscara Chris Munro, britský zvukový majster stojaci za zvukom niektorých z najvýznamnejších filmov posledných desaťročí. Jeho meno sa spája s titulmi ako Čierny jastrab zostrelený (2001), Gravitácia (2013), Casino Royale (2006) či s viacerými dielmi filmovej série Mission: Impossible. Počas viac než päťdesiatročnej kariéry spolupracoval s režisérmi ako Steven Spielberg, Ridley Scott či Alfonso Cuarón. Munro patrí k absolútnej svetovej špičke vo svojom odbore a jeho účasť priblíži proces tvorby filmového zvuku, ktorý divákov doslova vtiahne do deja.

Visegrad Film Forum privíta aj uznávaného tvorcu špeciálnych efektov a filmových bytostí Shanea Mahana. Jeho rukopis nesú svetoznáme tituly ako filmové série Terminátor, Predátor, Iron Man či oscarová Podoba vody (2017). Mahan sa dlhodobo venuje praktickým efektom a tvorbe ikonických filmových postáv, ktoré sa stali pevnou súčasťou popkultúrnej pamäti. Jeho prítomnosť ponúkne jedinečný pohľad na prepojenie remesla, technológie a kreativity pri budovaní filmových svetov.

Medzi hosťami bude aj litovský režisér a scenárista Andrius Blaževičius, jeden z najvýraznejších hlasov súčasnej litovskej kinematografie. Po úspechoch filmov The Saint (2016) a Runner (2021) zaujal najnovšou snímkou  Rozvod v časoch vojny (2026), intímnou drámou odohrávajúcou sa vo Vilniuse počas ruskej invázie na Ukrajinu. Film mal premiéru v súťaži World Cinema Dramatic na tohtoročnom festivale Sundance, kde Blaževičius získal cenu za réžiu a potvrdil svoje rastúce medzinárodné uznanie.

Program doplnia aj ďalšie výrazné osobnosti európskeho filmu. Filmový architekt Uli Hanisch, ktorého vizuálny rukopis formoval diela ako Parfum: Príbeh vraha (2006), Atlas mrakov (2012), seriály Babylon Berlin (2016) či Dámsky gambit (2020). Nemecko-rumunský dokumentarista Alexander Nanau, ktorého film Colectiv (2019) sa stal prvým rumunským filmom nominovaným na Oscara v dvoch kategóriách – za najlepší dokumentárny a najlepší medzinárodný film. Režijnú perspektívu doplní aj maďarský autor György Pálfi, známy filmami Taxidermia (2006) a Dámy a páni, finálna verzia (2012), ktorého najnovší film Sliepka (2025) mal svetovú premiéru na 50. ročníku Medzinárodného filmového festivalu v Toronte.

Súčasťou programu Visegrad Film Forum je každoročne prezentácia zahraničných filmových škôl s projekciami, ktorých študenti aj tento rok osobne navštívia Bratislavu. Stretnutia, ktoré budú po projekciách jednotlivých filmov nasledovať, ponúknu študentom priestor na diskusiu nielen o filmoch, ale aj o podmienkach, v akých filmy vznikali a o systéme výučby na vybraných školách. Podujatia sa tento rok zúčastnia FTF VŠMU Bratislava (Slovensko), FAMU Praha (Česká republika), Lodžská filmová škola (Poľsko), TAFU Tbilisi (Gruzínsko), SZFE Budapešť (Maďarsko), HFF Mníchov (Nemecko).

Od roku 2019 Visegrad Film Forum úzko spolupracuje s Medzinárodným filmovým festivalom FEBIOFEST Bratislava. Zakúpené akreditácie tak platia na obe podujatia. Cinepass je možné si zakúpiť na stránke www.visegradfilmforum.com.

Autor:

Zľava zhora: György Pálfi, Shane Mahan, Andreus Blaževičius, Alexander Nanau, Uli Hanish a Chris Munro ako hostia Visegrad Film Forum 2026 v Bratislave. Foto: Boiler o. z.

Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

MFDF Ji.hlava 2026 Záber z filmu Zóny nikoho. Foto: filmsomnia

Zóny nikoho a ďalšie slovenské filmy na MFDF Ji.hlava 2026

Jubilejný 30. ročník Medzinárodného festivalu dokumentárnych filmov Ji.hlava sa začína v piatok 23. októbra 2026 a potrvá do 1. novembra 2026. Až 106 filmov uvedie vo svetovej premiére. Celkovo má v programe viac ako 350 filmov, medzi nimi aj viaceré slovenské a koprodukčne slovenské snímky. Festival má hneď niekoľko súťažných sekcií. Tou hlavnou je Opus Bonum. Organizátori do nej vyberajú „pozoruhodné dokumentárne filmy roku z rôznorodej kolekcie reprezentujúcej tendencie svetového dokumentu“. MFDF Ji.hlava 2026 uvedie v sekcii šestnásť snímok, Slovensko zastupujú dve. Realitu musia vytesňovať Medzinárodnú premiéru má v Jihlave dokumentárna snímka Viery Čákanyovej, Lucie Kašovej a Barbory Sliepkovej Zóny nikoho. V žánrovo pestrom autorskom prístupe ponúka film zložený z troch epizód pohľad na tri najzávažnejšie environmentálne záťaže na Slovensku. Zameral sa na bratislavskú Dynamitku a súvisiacu Vrakunskú skládku, gudrónové jamy v Predajnej a na oblasť tzv. Trojuholníka smrti pri Chemko Strážske. Programové vyhlásenie vlády kedysi sľúbilo, že záťaže, ktoré sú ešte dedičstvom socializmu, budú odstránené do roku 2024. „Problém sme zdedili zo socializmu, no za 37 rokov demokracie sme sa s ním nedokázali vysporiadať,“ povedala režisérka Lucia Kašová, ktorá je zároveň autorkou námetu. „Ľudia žijúci v blízkosti toxických skládok musia realitu vytesňovať, aby v nej vôbec dokázali psychicky prežiť. Tým sa však prehlbuje ich letargia a nedôvera v štátne inštitúcie,“ hovoria autorky filmu spoločne. Zóny nikoho...
Beštia Bebjak Záber z filmu Beštia. Foto: DNA Production/Nataša Bošková

Bebjakova Beštia podľa Dominika Dána má prvú ukážku

Po vyhlásení amnestie v roku 1990 sa dostalo na slobodu aj mnoho nebezpečných zločincov. Začínajúcemu bratislavskému detektívovi Richardovi Krauzovi vtedy pridelili prípad sériového vraha žien. Tiahla sa za ním krvavá stopa polovicou Európy a nedokázali ho odhaliť žiadne bežne využívané metódy. Režisér Peter Bebjak pripravuje detektívny triler podľa jednej z najpredávanejších kníh Dominika Dána Beštia. Do kín príde už začiatkom budúceho roka. Tomáš Maštalír (Burger), Martin Klinčúch (Krauz), Michal Kubovčík (Hanzel) a Braňo Bystriansky (Váňa) spolu s Alexandrom Bártom (Mayor) a Jánom Jackuliakom (súdny lekár Lengyel) stvárňujú vo filme Beštia tím, ktorý sa snaží odhaliť páchateľa série vrážd. Prípad na začiatku vyzerá takmer beznádejne. Páchateľ totiž nezanecháva žiadne odtlačky prstov. Nič, na základe čoho, by bolo možné zistiť, o koho ide. Vyšetrovatelia vedia, čo spája jednotlivé miesta činu, ale dostupné kriminalistické metódy nestačia na to, aby vraha usvedčili. Vtedy prichádzajú na scénu vedci a analýza DNA. Metóda, ktorú slovenskí kriminalisti nikdy dovtedy nepoužili. https://youtu.be/ZzOrfU6evL0?si=Q6NlQR6hRMzUBcSl „Atmosféru začiatku deväťdesiatych rokov sa nám podarilo preniesť na obraz presne tak, ako si ju časť spoločnosti pamätá z mladosti a ako je stvárnená v knihách Dominika Dána,“ povedal producent DNA Production Rasťo Šesták. „A rovnako ako v knihách, ani film Beštia nie je príbehom vraha. Je o tom, ako ho veľký tím vyšetrovateľov s pomocou vedcov – a v tom čase...
Vincent Šikula. Foto: Archív Veroniky Šikulovej

Vincent Šikula

Aj vo filmových scenároch Vincenta Šikulu cítiť typický šikulovský ťah na bránu – schopnosť všímať si jednoduchých ľudí na okraji spoločnosti. Keď spisovateľ napíše do knižky dialóg, v uvádzacej vete môže dovysvetľovať, čo práve daná osoba robí alebo ako sa tvári. Vo filme to však nejde. Vo filme všetko v obraze hrá a herec môže zakaždým vykrútiť nos alebo mávnuť rukou inak, než si predstavoval autor filmového scenára. Z vlastnej skúsenosti sa takto zamýšľal nad rozdielmi v prístupoch k literárnej tvorbe Vincent Šikula. Jeden z najobľúbenejších autorov v slovenskej literatúre druhej polovice 20. storočia sa narodil pred deväťdesiatimi rokmi. Na dôležité si aj tak spomenie Do filmovej tvorby vstúpil ako scenárista a autor predlôh koncom šesťdesiatych rokov. Po učiteľovaní v Modre na hudobnej škole a po redakčnom pôsobení v časopise Romboid začal vtedy pracovať ako interný dramaturg Slovenskej filmovej tvorby na Kolibe. Bola to možnosť preniesť sa s knižnými príbehmi na plátno a oddať sa scenáristickej práci, ktorá im vdýchne taký vzletný obraz a zvuk, aký mu samy ponúkajú – plný vôní, pachov, dráždivých momentov i každodenných, neraz tvrdých situácií, v akých sa ocitajú obyčajní, jednoduchí ľudia. Medzi nich Vincent Šikula rád chodieval. Pri tvorbe čerpal z vlastnej minulosti, z prostredia dediny a mestečka, kde vyrastal a žil, zo skúseností v detstve i neskôr v dospelosti, keď už bol otcom...
Zobraziť všetky články