Visegrad Film Forum 2026 Zľava zhora: György Pálfi, Shane Mahan, Andreus Blaževičius, Alexander Nanau, Uli Hanish a Chris Munro ako hostia Visegrad Film Forum 2026 v Bratislave. Foto: Boiler o. z.

Tvorcovia Terminátora aj Jamesa Bonda prídu do Bratislavy

Písmo: A- | A+

Hosťami 13. ročníka Visegrad Film Forum budú filmári, ktorí stoja za ikonickými hollywoodskymi aj aktuálnymi festivalovými hitmi. Diváci budú mať jedinečnú možnosť nazrieť do zákulisia filmov Stevena Spielberga či Ridleyho Scotta, ale aj stretnúť tvorcu, ktorý si z tohtoročného Sundance odniesol cenu za réžiu.

Trinásty ročník podujatia prebehne od 11. do 14. marca v Bratislave a prinesie viacero výrazných medzinárodných mien. Svojou účasťou poctí podujatie dvojnásobný držiteľ Oscara Chris Munro, britský zvukový majster stojaci za zvukom niektorých z najvýznamnejších filmov posledných desaťročí. Jeho meno sa spája s titulmi ako Čierny jastrab zostrelený (2001), Gravitácia (2013), Casino Royale (2006) či s viacerými dielmi filmovej série Mission: Impossible. Počas viac než päťdesiatročnej kariéry spolupracoval s režisérmi ako Steven Spielberg, Ridley Scott či Alfonso Cuarón. Munro patrí k absolútnej svetovej špičke vo svojom odbore a jeho účasť priblíži proces tvorby filmového zvuku, ktorý divákov doslova vtiahne do deja.

Visegrad Film Forum privíta aj uznávaného tvorcu špeciálnych efektov a filmových bytostí Shanea Mahana. Jeho rukopis nesú svetoznáme tituly ako filmové série Terminátor, Predátor, Iron Man či oscarová Podoba vody (2017). Mahan sa dlhodobo venuje praktickým efektom a tvorbe ikonických filmových postáv, ktoré sa stali pevnou súčasťou popkultúrnej pamäti. Jeho prítomnosť ponúkne jedinečný pohľad na prepojenie remesla, technológie a kreativity pri budovaní filmových svetov.

Medzi hosťami bude aj litovský režisér a scenárista Andrius Blaževičius, jeden z najvýraznejších hlasov súčasnej litovskej kinematografie. Po úspechoch filmov The Saint (2016) a Runner (2021) zaujal najnovšou snímkou  Rozvod v časoch vojny (2026), intímnou drámou odohrávajúcou sa vo Vilniuse počas ruskej invázie na Ukrajinu. Film mal premiéru v súťaži World Cinema Dramatic na tohtoročnom festivale Sundance, kde Blaževičius získal cenu za réžiu a potvrdil svoje rastúce medzinárodné uznanie.

Program doplnia aj ďalšie výrazné osobnosti európskeho filmu. Filmový architekt Uli Hanisch, ktorého vizuálny rukopis formoval diela ako Parfum: Príbeh vraha (2006), Atlas mrakov (2012), seriály Babylon Berlin (2016) či Dámsky gambit (2020). Nemecko-rumunský dokumentarista Alexander Nanau, ktorého film Colectiv (2019) sa stal prvým rumunským filmom nominovaným na Oscara v dvoch kategóriách – za najlepší dokumentárny a najlepší medzinárodný film. Režijnú perspektívu doplní aj maďarský autor György Pálfi, známy filmami Taxidermia (2006) a Dámy a páni, finálna verzia (2012), ktorého najnovší film Sliepka (2025) mal svetovú premiéru na 50. ročníku Medzinárodného filmového festivalu v Toronte.

Súčasťou programu Visegrad Film Forum je každoročne prezentácia zahraničných filmových škôl s projekciami, ktorých študenti aj tento rok osobne navštívia Bratislavu. Stretnutia, ktoré budú po projekciách jednotlivých filmov nasledovať, ponúknu študentom priestor na diskusiu nielen o filmoch, ale aj o podmienkach, v akých filmy vznikali a o systéme výučby na vybraných školách. Podujatia sa tento rok zúčastnia FTF VŠMU Bratislava (Slovensko), FAMU Praha (Česká republika), Lodžská filmová škola (Poľsko), TAFU Tbilisi (Gruzínsko), SZFE Budapešť (Maďarsko), HFF Mníchov (Nemecko).

Od roku 2019 Visegrad Film Forum úzko spolupracuje s Medzinárodným filmovým festivalom FEBIOFEST Bratislava. Zakúpené akreditácie tak platia na obe podujatia. Cinepass je možné si zakúpiť na stránke www.visegradfilmforum.com.

Autor:

Zľava zhora: György Pálfi, Shane Mahan, Andreus Blaževičius, Alexander Nanau, Uli Hanish a Chris Munro ako hostia Visegrad Film Forum 2026 v Bratislave. Foto: Boiler o. z.

Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

Záber z filmu Generál Golian režiséra Juraja Štepku. Foto: Cinemart

Generál Golian sa pýta, ako by sme sa na jeho mieste zachovali

Do slovenských kín prichádza vojnová dráma o mužovi, ktorý vrátil Slovensku tvár. Pred šiestimi rokmi sa režisér Juraj Štepka zahĺbil do štúdia archívov, historických materiálov a kníh s tematikou druhej svetovej vojny. Zaujímal sa o Jána Goliana, dôstojníka československej armády a brigádneho generála, ktorého chcel objaviť pre slovenský film. Silný príbeh tohto hrdinu stojí za to – Ján Golian spolupracoval počas vojny s ilegálnymi odbojovými skupinami a v roku 1944 viedol Slovenské národné povstanie. Režisér spolu so scenáristom Petrom Rajčákom presedeli v diskusiách s historikmi mnohé hodiny, aby sa o ňom dozvedeli čo najviac. Chceli o ňom nakrútiť historicky čo najpresnejší film. Dnes je na svete Generál Golian a po festivalovej premiére na piešťanskom Cinematiku, v Banskej Bystrici a v Bratislave prichádza od 8. októbra do slovenských kín. Hrdinstvo alebo rodina „Jána Goliana v skutočnosti veľmi nepoznáme. Nepostavili sme mu dôstojnú sochu, nenakrútili o ňom hraný film, a pritom ide o jednu z najvýznamnejších osobností našich moderných dejín,“ povedal pre médiá režisér. Práve to bola preňho a pre scenáristu príležitosť napísať jeho príbeh a ukázať ľuďom, že aj malý národ môže mať veľkých synov. Vnímajú ho ako silného človeka, ktorý sa vedel rozhodnúť v okamihu, keď to bolo najťažšie, napriek tomu, že tušil, aké následky bude jeho rozhodnutie znamenať preňho aj pre jeho rodinu. „To...
Polnočná omša Margit Bara, Ladislav Chudík a Hana Meličková vo filme Polnočná omša. Foto: archív SFÚ/Zuzana Mináčová

Polnočná omša  s diskusiou v Kine Lumière

Film Polnočná omša (1962) režiséra Jiřího Krejčíka vydal tento rok Slovenský filmový ústav (SFÚ) na blu-ray nosiči. Pri tejto príležitosti sa v Kine Lumière uskutoční projekcia filmu a diskusia v programovom cykle Kino-Ikon Choice. Počas nej sa zúčastnení hostia budú venovať rôznym aspektom tohto diela. Stretnutie v réžii rovnomenného filmologického časopisu Kino-Ikon sa uskutoční vo štvrtok 8. októbra o 17.00 hod. Vstup na diskusiu je voľný. Filmová adaptácia známej rovnomennej divadelnej hry Petra Karvaša Polnočná omša je dramatickým príbehom malomeštiackej rodiny Kubišových na strednom Slovensku. Jej členovia buď priamo kolaborujú s Nemcami, alebo len túžia prežiť vojnu v bezpečí. Vážnym ohrozením sa pre nich stáva návrat zraneného syna Juraja. Pred časom sa pridal k partizánom a na Štedrý večer roku 1944 sa vracia domov. Je to jeden z menej známych povstaleckých filmov. V širokouhlom zábere ho nakrútil v tom čase v Slovenskej filmovej tvorbe na Kolibe hosťujúci český režisér Jiří Krejčík. Na scenári sa okrem Krejčíka a Karvaša podieľal aj Albert Marenčin, vtedajší vedúci I. tvorivej skupiny Štúdia hraných filmov. Za kamerou stál Rudolf Stahl, autorom hudby bol Zdeněk Liška. Diskusia po filme bude „o histórii jeho vzniku, o peripetiách filmovej adaptácie rovnomennej predlohy Petra Karvaša v kontexte aj jej dovtedajších či neskorších divadelných adaptácií – témou budú otázky dramaturgie, či hereckého...
Fotografia z filmu 33 krokov

Neskrotní démoni tráum

Názov filmu 33 krokov vychádza zo vzdialenosti od bydliska Milana Daniela k miestu, kde ho pred rokmi napadli. Iba preto, že je Róm. Brutálny útok prežil. Okrem nepeknej jazvy cez hlavu mu však zostala aj trauma, ktorá dnes ovplyvňuje aj jeho deti. Príbehom Milana Daniela, ktorý vo filme stvárňuje hlavnú postavu, sa inšpirovala režisérska dvojica Anna a Šimon Domčekovci. Film 33 krokov mal premiéru na MFF v Karlových Varoch v súťažnej sekcii Proxima. Odniesol si Zvláštne uznanie poroty a od 8. októbra je film 33 krokov aj v slovenských kinách. Hoci sa inšpiroval skutočnými udalosťami a muž, ktorý ich prežil stvárňuje hlavného hrdinu, ide o hraný projekt – hoci na hrane dokumentu. Ide o ich spoločný celovečerný debut. „Inšpirovali sme sa reálnymi udalosťami, ale chceli sme urobiť hraný film. Nepracovali sme s napísanými dialógmi. Spôsob natáčania tiež prispel k výsledku – nemali sme dvadsať 12-hodínových dní za sebou. Rodinu sme navštevovali v malom štábe, redukovanom na minimum, na pár hodín denne. Dlhšie nebolo, skrz zdravotný stav hlavného protagonistu, často ani možné natáčať,“ vysvetľujú Anna a Šimon Domčekovci v rozhovore na stránke SFÚ. „Niekedy sa podaril záber, niekedy obraz. Počiatočné obmedzenia však prispeli k tvaru, ktorý by nebol v inom produkčnom systéme možný. Dobrou pomôckou bola aj herecká metóda Johna Cassavetesa,“...
Zobraziť všetky články