Vlani sa dostalo do kín viac diváckych hitov ako titulov úspešných na festivaloch v zahraničí. Desať najlepších uvedie Týždeň slovenského filmu.
Aké sú najlepšie slovenské filmy minulého roka? Jedenásty ročník prehliadky Týždeň slovenského filmu prináša výber diel, ktoré získali aspoň jednu nomináciu na cenu Slnko v sieti za rok 2024. Uskutoční sa od 22. do 27. apríla a program tvorí desať dlhometrážnych hraných, dokumentárnych a animovaných filmov.
Organizátori si zároveň uctia režiséra a scenáristu Miloslava Luthera, ktorý si tento rok prevezme cenu Slnko v sieti za Výnimočný prínos slovenskej audiovizuálnej kultúre.
Do súťaže o prestížnu sošku sa v 14. ročníku národnej filmovej ceny Slnko v sieti prihlásilo rekordných 49 hraných, dokumentárnych a animovaných filmov televíznej produkcie. Vybraná desiatka diel, nominovaných v 19 kategóriách, sa bude premietať v kine Lumiére s anglickými titulkami, novinkou je uvedenie s audiokomentárom a deskriptívnymi titulkami pre ľudí so zrakovým či sluchovým znevýhodnením.
Týždeň slovenského filmu
Hrané filmy
- Ema a smrtihlav Ivety Grófovej
- MIKI Jakuba Kronera
- Smršť Petra Bebjaka
- Spiaci účet Miloslava Luthera
- Vlny Jiřího Mádla
- Vojna policajtov Rudolfa Biermanna
Dokumentárne filmy
- Architektúra ČSSR ’58 – ’89 Jana Zajíčka
- Prezidentka Mareka Šulíka
- Wishing on a Star Petra Kerekesa
Animované filmy
- Keď život chutí Kristiny Dufkovej
Lepšie raz vidieť
„Nominácie dostali tí najlepší, i keď mne sa z hraných filmov páčili aj Kálmánov deň a Samota a z dokumentov napríklad Šedá zóna a Tretí koniec palice,“ hovorí programový riaditeľ prehliadky Miroslav Ulman.
Keď sa pozrie, ako hodnotili slovenské celovečerné filmy roku 2024 filmoví vedci a kritici v časopise Filmsk.sk, aj na desiatom mieste má film priemerné hodnotenie vyše 72 %, čo považuje za vysokú kvalitu.
Rok 2024 bol podľa štatistík v slovenskej kinematografii najúspešnejším v ére samostatnosti. Na slovenské filmy prišlo 1 505 768 divákov a hrubé tržby po prvý raz prekonali 10 miliónov eur.
„Vlani sa dostalo do kín viac diváckych hitov ako titulov úspešných na festivaloch v zahraničí, ale myslím, že je to dobre, pretože v čase, ktorý žijeme, divák hľadá v kine skôr zábavu a relax. Ale na druhej strane klobúk dole pred Prezidentkou,“ hovorí Ulman.
Film Mareka Šulíka sa s 33 366 divákmi stal tretím divácky najúspešnejším dokumentárnym filmom v ére samostatnosti, pred ním sú len filmy 38 a RYTMUS: Sídliskový sen.
Za najlepší titul považuje Ulman film Vlny. „V tej dobe som žil, síce ešte len ako dieťa, ale som rád, že vznikol. A že naň chodili aj mladí diváci. Pretože ako hovorí slovenské príslovie – lepšie raz vidieť ako stokrát počuť.“
Cena pre Luthera
Pri príležitosti udelenia ceny Slnko v sieti za Výnimočný prínos slovenskej audiovizuálnej kultúre režisérovi Miloslavovi Lutherovi uvedie prehliadka jeho film Posledný cocktail (1993), adaptáciu divadelnej hry Sławomira Mrożka, ktorá je výpoveďou o svete, v ktorom žijeme.
Autor v nej nekladie len sugestívne otázky, ale hľadá aj odpovede, ktoré bez moralizovania nachádza. Túto Mrożkovu hru o moci, strachu a vydieraní v sfére súčasnej politiky si Miloslav Luther zvolil do programu sám. Okrem toho vybral na premietnutie aj svoje drámy Útek do Budína a Chodník cez Dunaj.
„Posledný cocktail ponúkam nielen symbolicky, ale preto, že je prekvapujúco aktuálny. Mrożkovu absurdnú drámu Veľvyslanec sme v turbulentnej dobe rozpadu Československa vyjadrili v dnes znovu vychytenom dystopickom žánri. Chcem prítomných zaujať a pobaviť filmom, ktorý z mojej tvorby málokto pozná. A zároveň pripomenúť majstrovský duet Milana Lasicu a Stana Dančiaka s prispením Anny Javorkovej, Petra Šimuna a ďalších. Prekvapujú iskrivým vtipom, intelektuálnym sarkazmom, provokatívnym duchom a mnohovýznamovosťou. Otvárajú otázky o moci – autoritárskej, brutálnej, zvrchovane agresívnej,“ hovorí Miloslav Luther.
Apropo a hlas dokumentaristiek
Aj tentokrát sa počas týždňa v kine Lumiére uskutočnia otvorené diskusie o minuloročnej filmovej produkcii pod názvom Apropo – slovenský film 2024. Moderovať ich bude Jelena Paštéková. Zákulisie animovanej tvorby priblíži Žofia Bosáková, Jakub Spevák bude hovoriť o Festivalovom výbere ANČA, hrané filmy rozoberie Viera Langerová a krátke filmy Zuzana Goleinová. Hosťom diskusie bude aj producent a režisér Rudolf Biermann. V sekcii dokumentov bude témou otázka, či v dokumentárnom filme počuť ženský hlas, a položí si ju Mária Ferenčuhová.
„Napriek tomu, že v minuloročnej dokumentárnej tvorbe nájdeme viaceré pozoruhodné snímky žien – najmä debutujúcich režisérok (Rusnoková, Ďurinová Križková, Buchelová/Pastirčáková), žiadny z ich filmov nezískal ani len nomináciu na výročnú cenu Slnko v sieti,“ hovorí pre Filmsk.sk Mária Ferenčuhová.
Situáciu porovnáva s rokmi 2020-2021, keď medzi prihlásenými filmami boli snímky ako Čiary Barbory Sliepkovej, FREM a Biela na bielej Viery Čákanyovej, Ako som sa stala partizánkou Very Lackovej či Neviditeľná Maie Martiniak, no aj vtedy sa nominácia ušla len debutu Lucie Kašovej Sailor s výrazným mužským protagonistom. Kašová tak dotvorila ´chlapskú triádu´ nominovaných, spolu s Jarom Vojtekom a jeho portrétom Andreja Bána (Raj na zemi) a motoristickou romancou Mira Rema Láska pod kapotou.
„Vieme, že máme na Slovensku silné dokumentaristky. Odborná kritika o nich píše. Občas sa nimi dokonca pýšime. Ale prečo ich tak málo doma oceňujeme? Počujeme ich vôbec? Akým hlasom sa nám privrávajú? A najmä: o čom hovoria?“ – pýta sa Mária Ferenčuhová. Vo svojom príspevku chce poukázať na to, že slovenské dokumentaristky sú veľmi presné diagnostičky najslabších miest našej spoločnosti.
„Upozorňujú na to, čo nás bolí a čo často nedokážeme vyriešiť ani šmahom ruky, ani hlasným výkrikom. No tým viac by sme ich mali aktívne počúvať.“
