Visegrad Film Forum opäť pootvorí zákulisie tvorby svetového filmu

Písmo: A- | A+

Networkingové a vzdelávacie podujatie Visegrad Film Forum aj tento rok priblíži profesionálom a cinefilom proces vzniku súčasnej filmovej a televíznej tvorby. Od 11. do 14. marca 2026 privíta v Bratislave osobnosti stojace za dielami ako Atlas mrakov, Babylon Berlin či Taxidermia.

Aj tento rok čakajú účastníkov štyri dni plné masterclassov, workshopov a podnetných diskusií, doplnené špeciálnymi projekciami, ktoré umožnia nahliadnuť do tvorby výnimočných filmov. Program 13. ročníka prinesie stretnutia s renomovanými tvorcami, medzi prvými potvrdenými hosťami sú filmový architekt Uli Hanisch, ktorý pracoval s režisérmi ako Tom Tykwer či Peter Greenaway,a nemecko-rumunský dokumentarista Alexander Nanau, režisér prvého rumunského filmu nominovaného na Oscara hneď v dvoch kategóriách – najlepší dokument a najlepší cudzojazyčný film.

Podujatie poctí svojou účasťou renomovaný nemecký filmový architekt Uli Hanisch, ktorého práca výrazne ovplyvnila podobu súčasnej európskej aj hollywoodskej kinematografie. Hanisch stojí za vizuálnou koncepciou filmov Parfum: Príbeh vraha (2006), Atlas mrakov (2012) či oceňovaných seriálov Babylon Berlin (2016) a Dámsky gambit (2020). Jeho tvorba je charakteristická schopnosťou pretaviť psychologické a spoločenské vrstvy príbehu do priestoru. Za svoju prácu získal viacero prestížnych ocenení vrátane Nemeckej filmovej ceny a cien Európskej filmovej akadémie.

Spoločenská pamäť

Ďalším z hostí je Alexander Nanau, nemecko-rumunský dokumentarista, režisér a producent. Medzinárodnú pozornosť si získal filmami Svet podľa Iona B. (2009), Toto a jeho sestry (2014) a najmä investigatívnym dokumentom Colectiv (2019), ktorý odhalil systémovú korupciu v rumunskom zdravotníctve. Colectiv získal Európsku filmovú cenu za najlepší dokument a bol nominovaný na Oscary v dvoch kategóriách – za najlepší dokumentárny a najlepší medzinárodný film. Nanauova tvorba sa vyznačuje dôrazom na etiku, dlhodobé pozorovanie a schopnosť premieňať reálne udalosti na silné filmové výpovede o moci, zodpovednosti a zlyhávajúcej spoločenskej pamäti.

Výrazné osobnosti súčasného európskeho filmu zastúpi aj maďarský režisér György Pálfi. Vo svojich dielach sa dlhodobo vracia k telu ako k priestoru ľudských túžob, slabostí a premeny, pričom spája osobitý vizuálny štýl s nekonvenčným rozprávaním. Od medzinárodne oceňovanej Taxidermie (2006), cez cinefilnú montáž Dámy a páni, finálna verzia (2012) až po najnovší film Sliepka (2025), jeho tvorba osciluje medzi provokáciou, humorom a citlivosťou, vďaka čomu si Pálfi vybudoval povesť autora, ktorý sa nebojí hľadať nové filmové formy a rozširovať hranice rozprávania.

Premieňanie zážitkov

Súčasťou programu Visegrad Film Forum je každoročne prezentácia zahraničných filmových škôl s projekciami, ktorých študenti aj tento rok osobne navštívia Bratislavu. Stretnutia, ktoré budú po projekciách jednotlivých filmov nasledovať, ponúknu študentom priestor na diskusiu nielen o filmoch, ale aj o podmienkach, v akých filmy vznikali a o systéme výučby na vybraných školách. Podujatia sa tento rok zúčastnia FTF VŠMU Bratislava (Slovensko), FAMU Praha (Česká republika), Lodžská filmová škola (Poľsko), Štátna univerzita divadla a filmu Šota Rustaveli (Gruzínsko), Univerzita divadla a filmu v Budapešti (Maďarsko), Univerzita televízie a filmu Mníchov (Nemecko).

Aj tento rok sa v rámci Visegrad Film Forum uskutoční workshop filmovej kritiky pre mladých autorov a autorky. Počas štyroch dní sa v Bratislave stretnú študenti a mladí filmoví nadšenci z rôznych krajín, aby spolu sledovali filmy, diskutovali o nich a premieňali festivalové zážitky na text. Peer-to-Peer workshop filmovej kritiky, vedený Majou Krajnc (PhD), ponúka filmovú kritiku ako živú, kolektívnu a tvorivú prax priamo v centre festivalového diania. Na workshop je potrebná registrácia: https://www.visegradfilmforum.com/articles/open-call-peer-to-peer-film-criticism-workshop/

Od roku 2019 Visegrad Film Forum úzko spolupracuje s Medzinárodným filmovým festivalom FEBIOFEST Bratislava. Zakúpené akreditácie tak platia na obe podujatia. Cinepass je možné si zakúpiť na stránke www.visegradfilmforum.com.

Autor:
Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

Emil Horváth – Nikdy nezostať stáť Emil Horváth a Milan Ondrík vo filme Emil Horváth – Nikdy nezostať stáť. Foto: Hulapa film

STVR uvedie film Ivety Grófovej o Emilovi Horváthovi

Dokumentárny portrét Emil Horváth – Nikdy nezostať stáť, ktorý mapuje pôsobenie Emila Horvátha odvysiela STVR vo štvrtok 12. novembra o 20.10 na Dvojke. Vznikol v koprodukcii STVR, Hulapa film a Slovenského filmového ústavu a nakrútila ho režisérka Iveta Grófová. „Ponuka nakrútiť film o hereckej ikone Emilovi Horváthovi prišla zo strany STVR v apríli tohto roka a ja som ju prijala z jednoduchého dôvodu. O pánovi Horváthovi skrátka má existovať film – aspoň televízny, pretože, ako vo filme vraví Ján Štrasser: ,ako herca ho pozná každý, ale jeho občianske postoje pozná máloktoʻ. Toto je východisko filmu, od ktorého sa odvíja príbeh človeka, ktorý venoval život divadlu a svojim myslením zásadne ovplyvnil niekoľko hereckých generácií. Nech to aj znie príliš pateticky, takto to je, je to autentické a inšpirujúce,“ povedala Grófová pre Filmsk.sk. Vo filme Nikdy nezostať stáť o svojom vzťahu k Emilovi Horváthovi, ktorý roky pôsobil aj ako pedagóg, rozpráva množstvo hercov práve z mladších generácií. Popri Kamile Heribanovej, Danielovi Žulčákovi, Jane Kovalčikovej, Robovi Rothovi, Danielovi Fischerovi či Milanovi Ondríkovi však o Horváthovi rozprávajú aj Ján Štrasser, Ľubomír Vajdička, Laco Kraus či Jozef Ciller. A, samozrejme, jeho manželka Viera Richterová.   Záber z filmu Emil Horváth – Nikdy nezostať stáť. Foto: Hulapa film „Bohvieaký pocit to nie je, je to...
recenzia Mesto otcov Tomáš Vravník ako syn a Vladimír Javorský ako otec vo filme Mesto otcov. Syne nesie otca na rukách. Foto: ARTILERIA

recenzia Mesto otcov

Nová komediálna dráma Zdeňka Tyca prináša nekompromisnú, punkom nabitú sondu do problematiky alkoholizmu, komplikovaných medziľudských vzťahov, hľadania vlastnej identity aj svojho miesta vo svete. Tridsaťročný Richard pracuje ako zvárač a žije v spoločnej domácnosti so svojím otcom, taktiež Richardom, bývalým učiteľom literatúry. Ich spolužitie sa napriek generačnému rozkolu javí ako harmonické, no vzťah oboch mužov definuje predovšetkým hodnotová priepasť. Kým starší z nich nachádza záľubu v klasickej hudbe Dvořáka a intelektuálnych drámach Bergmana, mladší miluje metal a jeho filmovými hrdinami sú Jean-Claude Van Damme a jemu podobní. Stret dvoch odlišných svetov však nepredstavuje jadro Richardovho konfliktu s realitou. Pod drsnou maskou sa totiž ukrýva človek, ktorý každodenne zápasí s tieňmi minulosti a ťaživou osamelosťou. Snímka výstižne reflektuje existenciálnu zacyklenosť generácie „Petrov Panov“ – dospelých mužov, ktorí sa kŕčovito držia barličiek vlastného chlapčenstva. Richardovo bytie je pevne ohraničené prácou vo fabrike, počúvaním tvrdej hudby, útekom do sveta komiksov a plagátmi polepenými stenami detskej izby. Okrem otca sa prakticky nestretáva s nikým a blízkych priateľov by divák v jeho živote hľadal márne. Jediným únikom sú pre neho občasné chvíle strávené s frajerkou Lenkou, ktorá sama vychováva malého syna. Richard si ale nedokáže predstaviť, že by sa mal na výchove chlapca podieľať. Tvrdí,...
Zobraziť všetky články