Visegrad Film Forum opäť pootvorí zákulisie tvorby svetového filmu

Písmo: A- | A+

Networkingové a vzdelávacie podujatie Visegrad Film Forum aj tento rok priblíži profesionálom a cinefilom proces vzniku súčasnej filmovej a televíznej tvorby. Od 11. do 14. marca 2026 privíta v Bratislave osobnosti stojace za dielami ako Atlas mrakov, Babylon Berlin či Taxidermia.

Aj tento rok čakajú účastníkov štyri dni plné masterclassov, workshopov a podnetných diskusií, doplnené špeciálnymi projekciami, ktoré umožnia nahliadnuť do tvorby výnimočných filmov. Program 13. ročníka prinesie stretnutia s renomovanými tvorcami, medzi prvými potvrdenými hosťami sú filmový architekt Uli Hanisch, ktorý pracoval s režisérmi ako Tom Tykwer či Peter Greenaway,a nemecko-rumunský dokumentarista Alexander Nanau, režisér prvého rumunského filmu nominovaného na Oscara hneď v dvoch kategóriách – najlepší dokument a najlepší cudzojazyčný film.

Podujatie poctí svojou účasťou renomovaný nemecký filmový architekt Uli Hanisch, ktorého práca výrazne ovplyvnila podobu súčasnej európskej aj hollywoodskej kinematografie. Hanisch stojí za vizuálnou koncepciou filmov Parfum: Príbeh vraha (2006), Atlas mrakov (2012) či oceňovaných seriálov Babylon Berlin (2016) a Dámsky gambit (2020). Jeho tvorba je charakteristická schopnosťou pretaviť psychologické a spoločenské vrstvy príbehu do priestoru. Za svoju prácu získal viacero prestížnych ocenení vrátane Nemeckej filmovej ceny a cien Európskej filmovej akadémie.

Spoločenská pamäť

Ďalším z hostí je Alexander Nanau, nemecko-rumunský dokumentarista, režisér a producent. Medzinárodnú pozornosť si získal filmami Svet podľa Iona B. (2009), Toto a jeho sestry (2014) a najmä investigatívnym dokumentom Colectiv (2019), ktorý odhalil systémovú korupciu v rumunskom zdravotníctve. Colectiv získal Európsku filmovú cenu za najlepší dokument a bol nominovaný na Oscary v dvoch kategóriách – za najlepší dokumentárny a najlepší medzinárodný film. Nanauova tvorba sa vyznačuje dôrazom na etiku, dlhodobé pozorovanie a schopnosť premieňať reálne udalosti na silné filmové výpovede o moci, zodpovednosti a zlyhávajúcej spoločenskej pamäti.

Výrazné osobnosti súčasného európskeho filmu zastúpi aj maďarský režisér György Pálfi. Vo svojich dielach sa dlhodobo vracia k telu ako k priestoru ľudských túžob, slabostí a premeny, pričom spája osobitý vizuálny štýl s nekonvenčným rozprávaním. Od medzinárodne oceňovanej Taxidermie (2006), cez cinefilnú montáž Dámy a páni, finálna verzia (2012) až po najnovší film Sliepka (2025), jeho tvorba osciluje medzi provokáciou, humorom a citlivosťou, vďaka čomu si Pálfi vybudoval povesť autora, ktorý sa nebojí hľadať nové filmové formy a rozširovať hranice rozprávania.

Premieňanie zážitkov

Súčasťou programu Visegrad Film Forum je každoročne prezentácia zahraničných filmových škôl s projekciami, ktorých študenti aj tento rok osobne navštívia Bratislavu. Stretnutia, ktoré budú po projekciách jednotlivých filmov nasledovať, ponúknu študentom priestor na diskusiu nielen o filmoch, ale aj o podmienkach, v akých filmy vznikali a o systéme výučby na vybraných školách. Podujatia sa tento rok zúčastnia FTF VŠMU Bratislava (Slovensko), FAMU Praha (Česká republika), Lodžská filmová škola (Poľsko), Štátna univerzita divadla a filmu Šota Rustaveli (Gruzínsko), Univerzita divadla a filmu v Budapešti (Maďarsko), Univerzita televízie a filmu Mníchov (Nemecko).

Aj tento rok sa v rámci Visegrad Film Forum uskutoční workshop filmovej kritiky pre mladých autorov a autorky. Počas štyroch dní sa v Bratislave stretnú študenti a mladí filmoví nadšenci z rôznych krajín, aby spolu sledovali filmy, diskutovali o nich a premieňali festivalové zážitky na text. Peer-to-Peer workshop filmovej kritiky, vedený Majou Krajnc (PhD), ponúka filmovú kritiku ako živú, kolektívnu a tvorivú prax priamo v centre festivalového diania. Na workshop je potrebná registrácia: https://www.visegradfilmforum.com/articles/open-call-peer-to-peer-film-criticism-workshop/

Od roku 2019 Visegrad Film Forum úzko spolupracuje s Medzinárodným filmovým festivalom FEBIOFEST Bratislava. Zakúpené akreditácie tak platia na obe podujatia. Cinepass je možné si zakúpiť na stránke www.visegradfilmforum.com.

Autor:
Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

Bratislava Industry Days 2026 Antonie Formanová v pripravovanom filme Zviera. Foto: HITCHHIKER Cinema

Bratislava Industry Days predstaví na Febiofeste 17 pripravovaných filmov

Bratislava Industry Days je podujatie určené pre filmových profesionálov a profesionálky. Jeho zámerom je vytvoriť a prehĺbiť spoluprácu slovenských filmárov s medzinárodným prostredím. V rámci prezentácie pripravovaných filmov Works in Progress tento rok predstaví 17 projektov z regiónu strednej Európy. Projekty sú v rôznom štádiu vzniku. Bratislava Industry Days sa uskutoční počas MFF Febiofest v dňoch od 15. do 17. marca v Kine Lumière. Bratislava Industry Days prepája filmových profesionálov a profesionálky predovšetkým v regióne strednej Európy. Tento rok sa uskutoční už 11. ročník podujatia. Prezentácia pripravovaných filmov  Works in Progress ako každoročne predstaví originálne pripravované projekty. „Celkovo sa účastníkom a účastníčkam predstaví 17 projektov. Sú medzi nimi hrané, dokumentárne aj animované filmy, dlhometrážne aj krátkometrážne. Z nich je 11 slovenských, z toho je 8 s plnou alebo majoritnou účasťou. Ide o filmové projekty s medzinárodným potenciálom,“ hovorí Tomáš Hudák z Národného kinematografického centra SFÚ, koordinátor Bratislava Industry Days. Medzi vybrané slovenské a koprodukčné projekty sa dostali pripravované hrané filmy 9 mesiacov režisérky Anny Ahaliievy, Attention Whores Alice Bednárikovej či Hodina medzi psom a vlkom Terézie Halamovej. Predstaví sa aj Pásmo Michala Baláža a Zvíře Milady Těšitelovej. Prezentovať sa budú aj dokumenty 66852/Reimagined Radka Ševčíka, Práve som prišla do izby a neviem prečo som to urobila Evy Sajanovej, Hranice našej bolesti Kvet Nguyễn,...
recenzia Dvaja prokurátori Záber z filmu Dvaja prokurátori. Foto: ASFK

recenzia Dvaja prokurátori

Sergej Loznica prichádza s hororovým trilerom Dvaja prokurátori. Hrôzu nepotreboval umelo vyvolávať, len sa plne oprel o historické skutočnosti. Scenárista a režisér Sergej Loznica (1964) sa narodil v Bielorusku. Detstvo a mladosť prežil na Ukrajine, študoval v Moskve a od roku 2001 žije v Nemecku. To je výstižný existenčno-geografický vektor výnimočnej osobnosti. V krajinách svojho predchádzajúceho pôsobenia by toľko historicky drsných filmov Loznica zrejme nevytvoril. Po rozpade Sovietskeho zväzu sa v tomto teritóriu nakrútilo viacero hraných diel o stalinských represiách, tie najviac známe (Unavení slnkom, Vnútorný okruh) so spoluúčasťou západných produkcií. Aj to do istej miery vypovedá o postsovietskej nevôli vracať sa do hrôz vlastných dejín. Z jednej strany sa to dá pochopiť, najťažšie sa vysporadúva s vlastnou vinou, navyše cez explicitný filmový obraz, ale práve jeho priamosť a atraktívnosť môže pomôcť nielen s poznávaním, ale prispieť k spoločenskej terapii.  Ako tvorca rovnorodo zručnej obojakosti, dokumentárneho i hraného formátu, Sergej Loznica si pre svoj posledný opus zvolil námet podľa novely Georgija Demidova. Oproti lágrovým literátom Solženicynovi a Šalamovovi ide o podstatne menej známeho autora, ktorý však rovnako na vlastnej koži zažil to, o čom písal – sovietske súdne bezprávie a otrocké väznenie. Chorobopis sovietskeho či postsovietskeho východu Spoločným menovateľom obojstrannej...
Zobraziť všetky články