Visegrad Film Forum opäť pootvorí zákulisie tvorby svetového filmu

Písmo: A- | A+

Networkingové a vzdelávacie podujatie Visegrad Film Forum aj tento rok priblíži profesionálom a cinefilom proces vzniku súčasnej filmovej a televíznej tvorby. Od 11. do 14. marca 2026 privíta v Bratislave osobnosti stojace za dielami ako Atlas mrakov, Babylon Berlin či Taxidermia.

Aj tento rok čakajú účastníkov štyri dni plné masterclassov, workshopov a podnetných diskusií, doplnené špeciálnymi projekciami, ktoré umožnia nahliadnuť do tvorby výnimočných filmov. Program 13. ročníka prinesie stretnutia s renomovanými tvorcami, medzi prvými potvrdenými hosťami sú filmový architekt Uli Hanisch, ktorý pracoval s režisérmi ako Tom Tykwer či Peter Greenaway,a nemecko-rumunský dokumentarista Alexander Nanau, režisér prvého rumunského filmu nominovaného na Oscara hneď v dvoch kategóriách – najlepší dokument a najlepší cudzojazyčný film.

Podujatie poctí svojou účasťou renomovaný nemecký filmový architekt Uli Hanisch, ktorého práca výrazne ovplyvnila podobu súčasnej európskej aj hollywoodskej kinematografie. Hanisch stojí za vizuálnou koncepciou filmov Parfum: Príbeh vraha (2006), Atlas mrakov (2012) či oceňovaných seriálov Babylon Berlin (2016) a Dámsky gambit (2020). Jeho tvorba je charakteristická schopnosťou pretaviť psychologické a spoločenské vrstvy príbehu do priestoru. Za svoju prácu získal viacero prestížnych ocenení vrátane Nemeckej filmovej ceny a cien Európskej filmovej akadémie.

Spoločenská pamäť

Ďalším z hostí je Alexander Nanau, nemecko-rumunský dokumentarista, režisér a producent. Medzinárodnú pozornosť si získal filmami Svet podľa Iona B. (2009), Toto a jeho sestry (2014) a najmä investigatívnym dokumentom Colectiv (2019), ktorý odhalil systémovú korupciu v rumunskom zdravotníctve. Colectiv získal Európsku filmovú cenu za najlepší dokument a bol nominovaný na Oscary v dvoch kategóriách – za najlepší dokumentárny a najlepší medzinárodný film. Nanauova tvorba sa vyznačuje dôrazom na etiku, dlhodobé pozorovanie a schopnosť premieňať reálne udalosti na silné filmové výpovede o moci, zodpovednosti a zlyhávajúcej spoločenskej pamäti.

Výrazné osobnosti súčasného európskeho filmu zastúpi aj maďarský režisér György Pálfi. Vo svojich dielach sa dlhodobo vracia k telu ako k priestoru ľudských túžob, slabostí a premeny, pričom spája osobitý vizuálny štýl s nekonvenčným rozprávaním. Od medzinárodne oceňovanej Taxidermie (2006), cez cinefilnú montáž Dámy a páni, finálna verzia (2012) až po najnovší film Sliepka (2025), jeho tvorba osciluje medzi provokáciou, humorom a citlivosťou, vďaka čomu si Pálfi vybudoval povesť autora, ktorý sa nebojí hľadať nové filmové formy a rozširovať hranice rozprávania.

Premieňanie zážitkov

Súčasťou programu Visegrad Film Forum je každoročne prezentácia zahraničných filmových škôl s projekciami, ktorých študenti aj tento rok osobne navštívia Bratislavu. Stretnutia, ktoré budú po projekciách jednotlivých filmov nasledovať, ponúknu študentom priestor na diskusiu nielen o filmoch, ale aj o podmienkach, v akých filmy vznikali a o systéme výučby na vybraných školách. Podujatia sa tento rok zúčastnia FTF VŠMU Bratislava (Slovensko), FAMU Praha (Česká republika), Lodžská filmová škola (Poľsko), Štátna univerzita divadla a filmu Šota Rustaveli (Gruzínsko), Univerzita divadla a filmu v Budapešti (Maďarsko), Univerzita televízie a filmu Mníchov (Nemecko).

Aj tento rok sa v rámci Visegrad Film Forum uskutoční workshop filmovej kritiky pre mladých autorov a autorky. Počas štyroch dní sa v Bratislave stretnú študenti a mladí filmoví nadšenci z rôznych krajín, aby spolu sledovali filmy, diskutovali o nich a premieňali festivalové zážitky na text. Peer-to-Peer workshop filmovej kritiky, vedený Majou Krajnc (PhD), ponúka filmovú kritiku ako živú, kolektívnu a tvorivú prax priamo v centre festivalového diania. Na workshop je potrebná registrácia: https://www.visegradfilmforum.com/articles/open-call-peer-to-peer-film-criticism-workshop/

Od roku 2019 Visegrad Film Forum úzko spolupracuje s Medzinárodným filmovým festivalom FEBIOFEST Bratislava. Zakúpené akreditácie tak platia na obe podujatia. Cinepass je možné si zakúpiť na stránke www.visegradfilmforum.com.

Autor:
Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

Týždeň vo filme 1975 Týždeň vo filme 1966 konferencia Helsinki 1975 Týždeň vo filme 1966

Týždeň vo filme 1976: Populárna speváčka, tri vynikajúce atlétky aj milión litrov

V najbližšej kolekcii sa s nimi divák stretne. Kým meno speváčky – Jana Kociánová (v č. 26 spieva víťaznú pieseň Bratislavskej lýry Pár slov autorskej dvojice Ľuboš Zeman – Pavol Zelenay) – je známe aj dnes nielen medzi fanúšikmi populárnej hudby, málokto si spomenie na tri športovkyne, ktoré by si to rovnako zaslúžili. Dnešná superhviezda slovenskej atletiky s iniciálami Emila Zátopka plní (právom) médiá. Kto si však spomenie na Evu Šuranovú, ktorá ako prvá Slovenska získala olympijskú medailu (bronz v skoku do diaľky na OH v Mníchove 1972)? Mária Mračnová v skoku do výšky bola na olympijských hrách štvrtá aj šiesta. Jozefína Čerchlanová, svojho času československá jednotka v neuveriteľnom rozsahu behov od 100 po 800 m. Jej fúzatý rekord na hladkých 400 m z roku 1974 (!) prekonala až tohto roku práve Emma Zapletalová! Všetky tri uvidí divák na populárnych atletických pretekoch P-T-S v TvF č. 25. Miloslav Roľko, znakár, jediný majster Európy v histórii československého plavectva sa ukáže v č. 27. Ak ostaneme ešte pri mimoriadnych športových výkonoch, na vysokom stupni rebríčka bude expedícia do Himalájí, ktorá dosiahla vrchol Makalu. Aj v nej boli mená, ktoré si zaslúžia náš obdiv: Gálffy, Fiala, Orolín... (č. 23 a 30). Prvý slovenský rogalista Peter Adamica z Trenčína si svoj závesný klzák sám skonštruoval (č. 23)....
recenzia Milovník nie bojovník Finále Plzeň 2026 František Beleš vo filme Milovník, nie bojovník. Foto: ASFK

Zlatý ledňáček z Finále Plzeň pre film Milovník, nie bojovník

Hlavnú cenu 39. ročníka filmového festivalu Finále Plzeň získal v kategórii celovečerných hraných alebo animovaných filmov debut slovenskej režisérky Martiny Buchelovej Milovník, nie bojovník. Vznikol v slovensko-českej koprodukcii. „Zaujalo nás, s akou pozoruhodnou súdržnosťou tu všetko funguje ako celok. Film je svieži, odvážny a sebavedomý, zároveň však dostatočne uvoľnený na to, aby dokázal držať krok s nepredvídateľnými rytmami mladšej generácie. V jeho centre stoja postavy, ktoré sú chaotické, vtipné, zraniteľné a nádherne osobitné – nikdy nie sú zredukované na typy alebo generačné klišé,“ zdôvodnila porota.  „Film čerpá zo známej českej a slovenskej tradície irónie a absurdného humoru. Bláznivú romancu premenil na niečo úplne nové – intímne, vizuálne nápadité a hlboko vnímavé voči témam osamelosti, neistoty a rozpačitosti ľudského zbližovania. Pripomenul nám čaro kinematografie. A určitým spôsobom nás opäť prinútil uveriť v lásku aj v myšlienku, že nakoniec je vždy lepšie byť milencami než bojovníkmi,“ dodala. V kategórii dokumentárnych filmov zvíťazil takisto debut českej režisérky Pepy Lubojacki Keby sa holuby premenili na zlato. Film nakrútila v koprodukcii so Slovenskom. Dokumentu slovenského filmára Martina Kollara Letopis udelili Zvláštne uznanie poroty. Cenu získal za „trpezlivé pozorovanie, premyslené kompozície a jemný zmysel pre humor, vďaka ktorým film nachádza zmysel v tragickej absurdite každodenného života. Precízna práca s kamerou...
František Velecký vo filme Eduarda Grečnera Nylonový mesiac (1965). Foto: SFÚ/Zuzana Mináčová

nový pohľad Nylonový mesiac

Rubrika Nový pohľad prináša texty poslucháčok a poslucháčov Katedry filmových štúdií FTF VŠMU. Oslovili sme ich, aby sa pozreli na slovenskú filmovú klasiku. Pokračujeme filmom Eduarda Grečnera Nylonový mesiac (1965). Ešte pred jeho najznámejším filmom Drak sa vracia (1967) podľa predlohy Dobroslava Chrobáka sa režisér Eduard Grečner usiloval o zobrazenie takzvaného „introvertného realizmu“. Spočíval vo zvnútornení subjektívneho sveta hlavných postáv a v eliminovaní faktov a všednosti. Formálnu techniku v tomto filme nepochybne dopracoval do dokonalosti. Zároveň posunul do extrému intelektualizáciu, ktorú bolo cítiť v ovzduší 60. rokov. Je to aj niečo, k čomu jeho štýl dovtedy prirodzene spel a pokúšal sa to vykresliť v predošlých dielach. Tu za zmienku stoja jeho prvé dva filmy. Debut Každý týždeň sedem dní (1964), adaptácia knihy Ivana Stadtruckera a Nylonový mesiac (1965), adaptácia knihy Jaroslavy Blažkovej. Oba filmy majú spoločných zopár aspektov. Sú to sondy do intelektuálnych životov mladých moderných ľudí zmietajúcich sa v existenčných ťažkostiach, v kontexte bytia v danej dobe. V prípade jeho prvotiny Každý týždeň sedem dní sa Grečner usiloval o zobrazenie existenčného strachu z možnej atómovej hrozby. Dopomohol si tak experimentálnym a fragmentárnym rozprávaním, ktoré nebolo až tak po chuti vtedajšiemu obecenstvu. To, prirodzene, viedlo k divácky vďačnejšej téme jeho druhého celovečerného filmu Nylonový mesiac. Namiesto atómovej hrozby beatlemánia Grečnerov druhý počin sa zaoberá prieskumom prostredia mladých...
Zobraziť všetky články