Alexandra-Borbély vo filme Ema a smrtihlav.

Vo Varoch súťaží Ema a smrtihlav aj Lapilli, premiéra čaká tiež Janžurku

Písmo: A- | A+

V Hlavnej súťaži karlovarského festivalu sa predstavia tri slovenské filmy – Ema a smrtihlav Ivety Grófovej a dve minority. O cenu v súťaži Proxima sa uchádza dokumentárny debut Pauly Ďurinovej Lapilli a Slovensko má zastúpenie aj v ďalších sekciách festivalu, ktorého 58. ročník sa koná v termíne 28. 6. – 6. 7.

Film Ema a smrtihlav podľa vlastnej literárnej predlohy pôvodne pripravoval režisér a spisovateľ Peter Krištúfek. Po jeho tragickej smrti sa réžie ujala Iveta Grófová, ktorá upravila aj Krištúfkov scenár. „Projekt Ema a smrtihlav ma oslovil svojou jedinečnou atmosférou a témou. Historická dráma z éry Slovenského štátu mi ponúkla priestor pre autorské a výtvarne silné spracovanie chúlostivej témy budovania národnej identity Slovákov počas druhej svetovej vojny. (…) Rozprávame príbeh o vrtkavých hraniciach medzi ľudskosťou a túžbou žiť tam, kde jedno takmer vylučuje druhé,“ povedala režisérka Iveta Grófová.

Snímku produkovala spoločnosť PubRes v koprodukcii s partnermi z Česka, Maďarska, Nemecka a takisto RTVS. Dej filmu sa odohráva v 40. rokoch minulého storočia počas takzvaného Slovenského štátu na slovensko-maďarských hraniciach, kde maďarská vdova Marika, ktorej zarizovali krajčírstvo, ukrýva židovského chlapca a ocitá sa v centre pozornosti dvoch mužov – kapitána Hlinkovej gardy a nacistického dôstojníka. V hlavných úlohách sa predstavia Alexandra Borbély, Nico Klimek, Milan Ondrík a Alexander E. Fennon.

V Hlavnej súťaži festivalu uvedú aj dve minoritné slovenské koprodukcie – debut Adama Martinca MordSvetielka režisérky Beaty Parkanovej.

Mord je príbehom jednej zabíjačky a popri tom podľa festivalového katalógu aj „podivuhodne trefnou štúdiou českej nátury“, pričom vykreslením postáv a humorom evokuje vrcholné diela československej novej vlny. Hudbu k filmu skomponoval Jonatan Pastirčák, slovenským koproducentom je filmsomnia.

Svetielka prinášajú tému rozpadu rodiny optikou šesťročného dievčatka. Vo filme účinkujú Mia Bankó, Elizaveta Maximová, Marek Geišberg či Veronika Žilková, hudbu skomponoval Michal Novinsky, zvuk mal na starosti Viktor Krivosudský spolu s Kryštofom Blablom a slovenským koproducentom je AZYL Production.

Trailer k filmu Lapilli.

Súťažná sekcia Proxima je venovaná filmárom čakajúcim na objavenie, rovnako ako osvedčeným autorom, ktorí v dielach využívajú nové kreatívne postupy a unikátny filmový jazyk. Predstaví sa v nej dokumentárny debut Pauly Ďurinovej Lapilli, v ktorom hľadá spojenie medzi smútkom a skalami. Je environmentálnou esejou a zároveň poctou režisérkiným starým rodičom. „Keď moji starí rodičia nečakane zomreli počas pandémie, čakala ma nová realita. Moje racionálne ja na začiatku skúmalo štádiá a priebeh smútku. Krátko po ich odchode som sa ale stala posadnutá príbehom Aralu, kedysi štvrtého najväčšieho jazera na svete, ktoré takmer zmizlo v priebehu nášho života. Z toho sa mi v mysli vynárali obrazy kameňov a skalných údolí. Rozhodla som sa nasledovať svoju intuíciu a navštíviť niektoré z tých miest. Tvrdá hmota mi dávala pocit zastaveného času. Keď som sa ponorila do horniny, uvedomila som si, že to je čas a priestor, ktorý trávim so svojimi starými rodičmi,“ uviedla režisérka a zároveň kameramanka slovensko-nemeckého filmu. Jeho slovenským producentom je guča films.

V rovnakej sekcii súťaží tiež česká snímka Od marca do mája bratislavského rodáka Martina Pavla Repku. Zuzana Fialová v nej stvárnila starnúcu matku, ktorej tehotenstvo zaskočí jej päťčlennú rodinu.

V sekcii Návraty k prameňom bude mať svetovú premiéru portrét herečky Ivy Janžurovej Janžurka. Slovenskými korpoducentami snímky sú PubRes, RTVS a Slovenský filmový ústav. Nakrútila ho jej dcéra Theodora Remundová. „Povedala, že to nebude žiadna glorifikácia. Zasmiala som sa a odľahlo mi. Bolo by tak trochu trápne nechať sa od dcéry vychvalovať a diváka – dúfam, že film v distribúcii uspeje – nútiť k obdivu a uvedomovaniu si vlastnej nedostatočnosti. Naopak, hádam sa v mojom obraze uvidia sami, v prostom údele vo svojich životoch, vzťahoch a profesiách úsmevne obstáť,“ povedala herečka. Remundová sa dlho nemohla k filmu odhodlať, nakoniec sa však rozhodla, že sa predsa len pokúsi o „filmový, dokumentárny pohľad na ňu a celý jej doterajší život, ktorý si bezpochyby zaslúži niečo viac, než len televízny medailón,“ povedala režisérka.

Trailer k filmu Janžurka

Sekciu Future Frames spoluorganizuje European Film Promotion, ktorého členom je aj Slovenský filmový ústav. Je určená začínajúcim tvorcom a desať mladých európskych režisérov a režisérok nastupujúcej generácie v nej predstavuje svoje študentské filmy. Slovensko v nej tento rok zastupuje Katarína Gramatová s absolventským filmom z FTF VŠMU Dom strom. Ide o príbeh jedného dvanásťročného rómskeho chlapca Adama a jednej zapadnutej dedinky, kde život nie je jednoduchý. „Dom Strom je veľmi špecifický projekt. Od vzniku námetu, cez nakrúcanie, až po strih a tvorbu voiceoveru, bol celý film vyrobený v Utekáči. Keď som počas strihu zistila, že mi chýba záber, vybehla som von a nakrútila čo mi chýbalo. Alebo ma navštívil Adam a zabávali sme sa aj celý deň nad vymýšľaním voiceoveru. Výroba tohto projektu je to najúprimnejšie a najkrajšie na čom som kedy pracovala, úspech u divákov bude iba bonus,“ povedala režisérka pre newsletter What’s Slovak in Karlovy Vary?

Mimo súťaže, v sekci Zvláštne uvedenie, premietne karlovarský festival 4 slovenské minority. Intímny portrét fotografky Libuše Jarcovjákovej v réžii Kláry Tasovskej Ešte nie som kým chcem byť mal premiéru na festivale v Berlíne. Vznikol v česko-slovensko-rakúskej koprodukcii, slovenským koproducentom je nutprodukcia.

Česko-slovenský časozberný dokument Tá druhá je debutom režisérky Marie-Magdaleny Kochovej a sleduje dospievajúcu Johanu, ktorá sa stará o svoju autistickú sestru. „Príbeh Johany je aj mojím príbehom a príbehom miliónov ďalších ľudí po celom svete, ktorí vyrastali v podobnej situácii. Prostredníctvom Johaninho príbehu som sa rozhodla zachytiť krehké obdobie medzi detstvom a dospelosťou a vyrozprávať intímny príbeh dospievania, hľadania slobody a zodpovednosti za iných, ale aj za seba,“ uviedla režisérka. Hudbu k filmu skomponoval Pjoni. Slovenským koproducentom filmu je guča films.

Zvláštne uvedenie ponúkne takisto svetovú premiéru filmu Jiřího Mádla Vlny, ktorý sľubuje napínavé a doposiaľ utajené príbehy novinárov Československého rozhlasu. V jednej z hlavných úloh sa predstaví Táňa Pauhofová, kameramanom filmu bol Martin Žiaran, slovenským koproducentom je Wandal production.

Štvrtým česko-slovenským filmom v sekcii je dokument Architektúra ČSSR 58–89 v réžii Jana Zajíčka. Na scenári sa podieľala Henrieta Moravčíková, hudbou prispel Vladimír Gorár a slovenskými koproducentami sú AZYL Production a RTVS.

Česko-slovensko-francúzsky film Keď život chutí (r. Kristína Dufková) si nedávno z festivalu v Annecy odniesol Cenu poroty v súťažnej sekci Contrechamp. Bábková rodinná snímka odpovedá na otázky, aké je to dospievať s nálepkou „tučko“ a či je diéta odpoveďou na všetko. Slovenským producentom filmu je spoločnosť Novinski, hudbu zložil Michal Novinski, strih mal na starosti Matej Beneš.

V Karlových Varoch premietnu aj česko-francúzsko-slovenský animovaný film Electra (r. Daria Kashcheeva, sekcia Pragueshorts ve Varech) a maďarsko-slovenskú drámu Vysvetlenie na všetko (r. Gábor Reisza, sekcia Horizonty).

Na fóre Works in Progress predstavia vo Varoch pripravovaný projekt Milovník, nie bojovník režisérky Martiny Buchelovej (prod. NINJA FILM).

Čestnými cenami karlovarský festival tradične vyzdvihuje domáce a svetové osobnosti, tento rok to budú Viggo Mortensen, Daniel Brühl, Clive Owen a Ivan Trojan.

Alexandra Borbély vo filme Ema a smrtihlav. FOTO: Anton Faraonov / PubRes

Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

Slnko v sieti 2024 - Jiří Mádl a jeho víťazný film Vlny. Foto: SFTA/Zdenko Hanous

Slnko v sieti apeluje na hodnoty, i keď Mikiho nominovalo

Bolo to jedno veľké „vlnybitie“, skonštatoval moderátor Bruno Ciberej, a mal pravdu. Národné filmové ceny Slnko v sieti za rok 2024 ovládli česko-slovenské Vlny. Film režiséra Jiřího Mádla v silnej obojstrannej koprodukcii si zaslúžene odniesol vzácne sošky v deviatich kategóriách vrátane najlepšieho filmu, réžie a scenára. Jedna z cien sa spojila s osobným vyznaním pre herca Mariána Bielika, legendárneho Fajola z určujúcej kultovky Slnko v sieti, ktorý vlani zomrel. Svoju sošku mu venovala jeho dcéra Katarína Štrbová Bieliková, keď stála na pódiu ako čerstvá držiteľka ocenenia za najlepšie kostýmy. V súvislosti s príbehom strhujúcej drámy Vlny o boji za slobodu v auguste 1968 vyjadrila vo svojich nástojčivých otázkach pálčivé problémy, ktoré v súčasnosti trápia našu krajinu. Práve filmy, ktoré na Slovensku vznikajú a sú nositeľom hodnotového posolstva o slobode, považuje  za inšpiráciu, ktorá nám v ťažkých časoch môže pomôcť. „Vlny sú o statočnosti ľudí, ktorí sa vzopreli voči mnohonásobne silnejšiemu nepriateľovi, a ktorí ostali konzistentní v postojoch, pretože sloboda bola pre nich najcennejšou hodnotou,“ povedala o odvahe ľudí z redakcie Československého rozhlasu počas vpádu vojsk Varšavskej zmluvy. Katarína Štrbová Bieliková, cena za najlepšie kostýmy vo filme Vlny. Foto: SFTA/Zdenko Hanout V hrobovom tichu Paradoxne, 16. apríla 2025 sa ceremoniál odovzdávania cien Slnko v sieti dial v sále Slovenského rozhlasu pod strechou verejnoprávnej STVR, ktorá sa od tohto podujatia alibisticky dištancovala. Napriek...
Herecká suita z filmu Jiřího Mádla Vlny. Foto: Wandal production

Slnko v sieti: 9 cien pre Vlny, 5 pre Emu a smrtihlava

Najlepším celovečerným hraným filmom roka 2024 sa na udeľovaní národných filmových cien Slnko v sieti stala česko-slovenská koprodukčná snímka Vlny (producenti Monika Kristl, Vlasta Kristl a Wanda Adamík Hrycová). Jej režisér Jiří Mádl si odniesol aj Slnko v sieti v kategórii réžia. Vlny celkovo získali 9 cien. Spolu mali 14 nominácií. O dve nominácie menej mala slovensko-česko-maďarská koprodukčná dráma Ivety Grófovej Ema a smrtihlav. Nakoniec získala 5 cien. Dve ceny si odniesol česko-slovensko-francúzsky animovaný film Keď život chutí (réžia Kristina Dufková, producenti Matej Chlupáček, Agata Novinski, Marc Faye), ktorý zvíťazil v kategórii animovaných filmov a získal tiež Slnko v sieti za hudbu (Michal Novinski). Najlepším dokumentom uplynulého roka bola podľa hlasovania členov Slovenskej filmovej a televíznej akadémie snímka Prezidentka (réžia Marek Šulík, producentka Barbara Janišová Feglová). Chýbajúca maskérka Okrem trojice hereckých ocenení pre Alexandru Borbély, Évu Bandor a Milana Ondríka si Ema a smrtihlav odniesla Slnko v sieti za scénografiu (Tomáš Svoboda, Miriam Struhárová) a najlepšie umelecké masky (Andrea Štrbová, Ivo Strangmüller, Tomáš Richter, Viktor Nagy). Po vyhlásení kategórie sa producentka Zuzana Mistríková ospravedlnila umeleckej maskérke Alici Dvorskej, že ju pri nahlásení nominovaných maskérov zaviedla uviesť do formulára, ktorý vypĺňala. Poprosila akadémiu, aby jej cenu udelili dodatočne, keďže sa na ocenenej kategórii podieľala rovnako ako ostatní štyria ocenení. Vlny bodovali aj v kategóriách scenár...
Miloslav Luther. Foto: Miro Nôta

rozhovor Miloslav Luther

„Televízia bola perfídnym nástrojom kultúrnej politiky totalitného štátu. Dnešná, zatiaľ ešte formálne verejnoprávna, ako sa zdá, k tomu zase smeruje,“ hovorí v rozhovore čerstvý držiteľ Slnka v sieti za výnimočný prínos slovenskej audiovizuálnej kultúre. Z troch bratov bol v detstve asi ten najvzdorovitejší, ale duševnej potravy v kinách a knižniciach našiel vždy dosť. Koncom uvoľnených šesťdesiatych rokov sa mu začal plniť sen stať sa režisérom, medzitým ho však naplno dobehla realita normalizácie. A čo je horšie, táto pachuť sa mu dnes vracia. Režisér Miloslav Luther si vysoko cení jednotlivcov, ktorí sa napriek všetkému vytrvalo usilujú pripomínať morálne princípy spoločnosti a udržiavať európske humanistické tradície. Čo hovoríte na to, že odovzdávanie ocenení Slnko v sieti sa tento rok napokon v STVR vôbec nevysiela?  Dá sa povedať, že televízia si strieľa do vlastnej nohy. Nielenže oberie svojho kultivovaného diváka o autentický zážitok, ale – hoci je tradične koproducentom väčšiny slovenských filmov – ani nevyužije natoľko sledovaný vysielací čas na propagáciu domácej tvorby. Nechcem si domýšľať, čo sa tým hlavne sleduje, ale podľa mňa toto rozhodnutie neprospeje nikomu a ničomu. S akými pocitmi prijímate ocenenie? Rekapitulujete minulosť? Je to pre mňa motivujúce. Hoci som pri uvedení svojho posledného filmu Spiaci účet vyhlásil, že je naozaj posledným a končím ním svoju profesijnú dráhu, teraz som v dileme. Keď som doteraz...
Zobraziť všetky články