Alexandra-Borbély vo filme Ema a smrtihlav.

Vo Varoch súťaží Ema a smrtihlav aj Lapilli, premiéra čaká tiež Janžurku

V Hlavnej súťaži karlovarského festivalu sa predstavia tri slovenské filmy – Ema a smrtihlav Ivety Grófovej a dve minority. O cenu v súťaži Proxima sa uchádza dokumentárny debut Pavly Ďurinovej Lapilli a Slovensko má zastúpenie aj v ďalších sekciách festivalu, ktorého 58. ročník sa koná v termíne 28. 6. – 6. 7.

Film Ema a smrtihlav podľa vlastnej literárnej predlohy pôvodne pripravoval režisér a spisovateľ Peter Krištúfek. Po jeho tragickej smrti sa réžie ujala Iveta Grófová, ktorá upravila aj Krištúfkov scenár. „Projekt Ema a smrtihlav ma oslovil svojou jedinečnou atmosférou a témou. Historická dráma z éry Slovenského štátu mi ponúkla priestor pre autorské a výtvarne silné spracovanie chúlostivej témy budovania národnej identity Slovákov počas druhej svetovej vojny. (…) Rozprávame príbeh o vrtkavých hraniciach medzi ľudskosťou a túžbou žiť tam, kde jedno takmer vylučuje druhé,“ povedala režisérka Iveta Grófová.

Snímku produkovala spoločnosť PubRes v koprodukcii s partnermi z Česka, Maďarska, Nemecka a takisto RTVS. Dej filmu sa odohráva v 40. rokoch minulého storočia počas takzvaného Slovenského štátu na slovensko-maďarských hraniciach, kde maďarská vdova Marika, ktorej zarizovali krajčírstvo, ukrýva židovského chlapca a ocitá sa v centre pozornosti dvoch mužov – kapitána Hlinkovej gardy a nacistického dôstojníka. V hlavných úlohách sa predstavia Alexandra Borbély, Nico Klimek, Milan Ondrík a Alexander E. Fennon.

V Hlavnej súťaži festivalu uvedú aj dve minoritné slovenské koprodukcie – debut Adama Martinca MordSvetielka režisérky Beaty Parkanovej.

Mord je príbehom jednej zabíjačky a popri tom podľa festivalového katalógu aj „podivuhodne trefnou štúdiou českej nátury“, pričom vykreslením postáv a humorom evokuje vrcholné diela československej novej vlny. Hudbu k filmu skomponoval Jonatan Pastirčák, slovenským koproducentom je filmsomnia.

Svetielka prinášajú tému rozpadu rodiny optikou šesťročného dievčatka. Vo filme účinkujú Mia Bankó, Elizaveta Maximová, Marek Geišberg či Veronika Žilková, hudbu skomponoval Michal Novinsky, zvuk mal na starosti Viktor Krivosudský spolu s Kryštofom Blablom a slovenským koproducentom je AZYL Production.

Trailer k filmu Lapilli.

Súťažná sekcia Proxima je venovaná filmárom čakajúcim na objavenie, rovnako ako osvedčeným autorom, ktorí v dielach využívajú nové kreatívne postupy a unikátny filmový jazyk. Predstaví sa v nej dokumentárny debut Pauly Ďurinovej Lapilli, v ktorom hľadá spojenie medzi smútkom a skalami. Je environmentálnou esejou a zároveň poctou režisérkiným starým rodičom. „Keď moji starí rodičia nečakane zomreli počas pandémie, čakala ma nová realita. Moje racionálne ja na začiatku skúmalo štádiá a priebeh smútku. Krátko po ich odchode som sa ale stala posadnutá príbehom Aralu, kedysi štvrtého najväčšieho jazera na svete, ktoré takmer zmizlo v priebehu nášho života. Z toho sa mi v mysli vynárali obrazy kameňov a skalných údolí. Rozhodla som sa nasledovať svoju intuíciu a navštíviť niektoré z tých miest. Tvrdá hmota mi dávala pocit zastaveného času. Keď som sa ponorila do horniny, uvedomila som si, že to je čas a priestor, ktorý trávim so svojimi starými rodičmi,“ uviedla režisérka a zároveň kameramanka slovensko-nemeckého filmu. Jeho slovenským producentom je guča films.

V rovnakej sekcii súťaží tiež česká snímka Od marca do mája bratislavského rodáka Martina Pavla Repku. Zuzana Fialová v nej stvárnila starnúcu matku, ktorej tehotenstvo zaskočí jej päťčlennú rodinu.

V sekcii Návraty k prameňom bude mať svetovú premiéru portrét herečky Ivy Janžurovej Janžurka. Slovenskými korpoducentami snímky sú PubRes, RTVS a Slovenský filmový ústav. Nakrútila ho jej dcéra Theodora Remundová. „Povedala, že to nebude žiadna glorifikácia. Zasmiala som sa a odľahlo mi. Bolo by tak trochu trápne nechať sa od dcéry vychvalovať a diváka – dúfam, že film v distribúcii uspeje – nútiť k obdivu a uvedomovaniu si vlastnej nedostatočnosti. Naopak, hádam sa v mojom obraze uvidia sami, v prostom údele vo svojich životoch, vzťahoch a profesiách úsmevne obstáť,“ povedala herečka. Remundová sa dlho nemohla k filmu odhodlať, nakoniec sa však rozhodla, že sa predsa len pokúsi o „filmový, dokumentárny pohľad na ňu a celý jej doterajší život, ktorý si bezpochyby zaslúži niečo viac, než len televízny medailón,“ povedala režisérka.

Trailer k filmu Janžurka

Sekciu Future Frames spoluorganizuje European Film Promotion, ktorého členom je aj Slovenský filmový ústav. Je určená začínajúcim tvorcom a desať mladých európskych režisérov a režisérok nastupujúcej generácie v nej predstavuje svoje študentské filmy. Slovensko v nej tento rok zastupuje Katarína Gramatová s absolventským filmom z FTF VŠMU Dom strom. Ide o príbeh jedného dvanásťročného rómskeho chlapca Adama a jednej zapadnutej dedinky, kde život nie je jednoduchý. „Dom Strom je veľmi špecifický projekt. Od vzniku námetu, cez nakrúcanie, až po strih a tvorbu voiceoveru, bol celý film vyrobený v Utekáči. Keď som počas strihu zistila, že mi chýba záber, vybehla som von a nakrútila čo mi chýbalo. Alebo ma navštívil Adam a zabávali sme sa aj celý deň nad vymýšľaním voiceoveru. Výroba tohto projektu je to najúprimnejšie a najkrajšie na čom som kedy pracovala, úspech u divákov bude iba bonus,“ povedala režisérka pre newsletter What’s Slovak in Karlovy Vary?

Mimo súťaže, v sekci Zvláštne uvedenie, premietne karlovarský festival 4 slovenské minority. Intímny portrét fotografky Libuše Jarcovjákovej v réžii Kláry Tasovskej Ešte nie som kým chcem byť mal premiéru na festivale v Berlíne. Vznikol v česko-slovensko-rakúskej koprodukcii, slovenským koproducentom je nutprodukcia.

Česko-slovenský časozberný dokument Tá druhá je debutom režisérky Marie-Magdaleny Kochovej a sleduje dospievajúcu Johanu, ktorá sa stará o svoju autistickú sestru. „Príbeh Johany je aj mojím príbehom a príbehom miliónov ďalších ľudí po celom svete, ktorí vyrastali v podobnej situácii. Prostredníctvom Johaninho príbehu som sa rozhodla zachytiť krehké obdobie medzi detstvom a dospelosťou a vyrozprávať intímny príbeh dospievania, hľadania slobody a zodpovednosti za iných, ale aj za seba,“ uviedla režisérka. Hudbu k filmu skomponoval Pjoni. Slovenským koproducentom filmu je guča films.

Zvláštne uvedenie ponúkne takisto svetovú premiéru filmu Jiřího Mádla Vlny, ktorý sľubuje napínavé a doposiaľ utajené príbehy novinárov Československého rozhlasu. V jednej z hlavných úloh sa predstaví Táňa Pauhofová, kameramanom filmu bol Martin Žiaran, slovenským koproducentom je Wandal production.

Štvrtým česko-slovenským filmom v sekcii je dokument Architektúra ČSSR 58–89 v réžii Jana Zajíčka. Na scenári sa podieľala Henrieta Moravčíková, hudbou prispel Vladimír Gorár a slovenskými koproducentami sú AZYL Production a RTVS.

Česko-slovensko-francúzsky film Keď život chutí (r. Kristína Dufková) si nedávno z festivalu v Annecy odniesol Cenu poroty v súťažnej sekci Contrechamp. Bábková rodinná snímka odpovedá na otázky, aké je to dospievať s nálepkou „tučko“ a či je diéta odpoveďou na všetko. Slovenským producentom filmu je spoločnosť Novinski, hudbu zložil Michal Novinski, strih mal na starosti Matej Beneš.

V Karlových Varoch premietnu aj česko-francúzsko-slovenský animovaný film Electra (r. Daria Kashcheeva, sekcia Pragueshorts ve Varech) a maďarsko-slovenskú drámu Vysvetlenie na všetko (r. Gábor Reisza, sekcia Horizonty).

Na fóre Works in Progress predstavia vo Varoch pripravovaný projekt Milovník, nie bojovník režisérky Martiny Buchelovej (prod. NINJA FILM).

Čestnými cenami karlovarský festival tradične vyzdvihuje domáce a svetové osobnosti, tento rok to budú Viggo Mortensen, Daniel Brühl, Clive Owen a Ivan Trojan.

Alexandra Borbély vo filme Ema a smrtihlav. FOTO: Anton Faraonov / PubRes

Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

Agneša Kalinová

V obdobiach väčšieho i menšieho ideologického útlaku Agneša Kalinová spoločne s Pavlom Brankom, Richardom Blechom, Katarínou Hrabovskou a Emilom Lehutom významne formovala filmovú kritiku a recenzistiku na Slovensku. V ideologicky uvoľnených 60. rokoch minulého storočia presvedčivo a jasne vyzdvihovala nové naratívne postupy a tematické štruktúry novovlnných filmov slovenských i českých režisérov. Zároveň aktívne a pohotovo písala aj o zahraničných filmoch, čím slovenskému publiku prinášala potrebnú konfrontáciu s ostatným filmovým svetom. Sama hovorila: „Pre mňa bolo nesmierne dôležité písať o zahraničnej kultúre, o filmoch. Chcela som, aby Slovensko nezostalo zatuchnutou provinciou.“ Agneša Kalinová sa narodila 15. júla 1924 v Košiciach a jej záujem o film sa prejavil už v detstve. „Vyrastala som v Prešove a film bol vtedy jediným oknom do sveta a filmové diela boli jediné umelecké prejavy, ktoré sa k nám dostali v neskreslenej podobe, pretože v Prešove nebolo profesionálne divadlo. Ku knihám sme mali veľmi voľný prístup. Predávala sa nemecká, francúzska česká, slovenská i maďarská literatúra, ale ten film bol naozaj obrovským oknom do sveta, obdivovala som ho,“ spomínala pre Online lexikón slovenských filmových tvorcov na www.ftf.vsmu.sk Kalinová. So svojím budúcim manželom Jánom L. Kalinom (v r. 1949 – 1952  umelecký šéf výroby slovenskej oblasti Československého št. filmu a v roku 1964 zakladateľ a vedúci odboru filmovej dramaturgie na VŠMU...
Eva Krížiková vo filme Čert nespí

Eva Krížiková

Evu Krížikovú charakterizoval úsmev a pozitívne vyžarovanie i takzvaný vnútorný smiech. Tieto umelecké kvality režiséri často zúročovali v komediálnych klasikách. Hoci Krížiková začínala v jednoduchších dievčenských rolách, neskôr jej režiséri začali ponúkať aj záporné či tragické postavy. Postupne sa v jej kariére posilnil príklon k živelným charizmatickým hrdinkám. Rodáčka z bratislavskej Rače (v tých časoch Račisdorf) sa vo filme začala objavovať už v 50. rokoch minulého storočia. Po prvýkrát ako dievča v kantíne vo filme Lazy sa pohli (1952, r. Paľo Bielik), kde však ešte nebola uvedená v titulkovej listine. Nasledujúci rok, ako osemnásťročná, účinkovala v ďalšej Bielikovej snímke V piatok trinásteho (1953). Objavila sa tiež v komédiách, ako Štvorylka (1955, r. Jozef Medveď) či Čert nespí (1956, r. Peter Solan a František Žáček). V roku 1959 si v kultovom diele Kapitán Dabač (r. Paľo Bielik). zahrala Bôrikovu vnučku po boku skvelého Ladislava Chudíka. Následne prišli ďalšie nezabudnuteľné postavy – Filoména v Červenom víne (1975, r. Andrej Lettrich), Štefka v komédii Pozor, ide Jozefína... (1976, r. Jozef Režucha) či Genovéva v Keď jubilant plače (1984, r. Peter Opálený). Filmové remeslo zavesila na klinec postavou Anče vo filme Suzanne (1996) režiséra Dušana Rapoša. Jej poslednou televíznou rolou sa stala Eva Šťastná v seriáli Obchod so šťastím (2008, r. Gejza Dezorz). Filmové úlohy si Eva Krížiková cenila rovnako ako tie...
Magnus von Horn

30. MFF Art Film

Keď sa v roku 2016 festival sťahoval do Košíc, našiel tu vhodnú infraštruktúru na svoje fungovanie. Dnes sa premieta na ôsmich rôznych miestach a všetky sú v pešej dostupnosti od centra. Počas aktuálneho ročníka Art Filmu organizátori oznámili, že festival bude v Košiciach fungovať aj počas nasledujúcich desiatich rokov, čo producent festivalu Ján Kováčik a primátor Košíc Jaroslav Polaček potvrdili podpismi spoločného memoranda. Spomedzi slovenských premiér ponúkol jubilejný Art Film dokument Pavla Korca Akvabely z Prandorfa (nejde o preklep, ale o historický názov dediny pri Leviciach), ktoré zobrazujú päticu žien, čo našli záľubu v plávaní v ľadovej vode. Vo Via Slovakia Víťazoslava Chrappu sa protagonista putovaním po Slovensku ako turista vyrovnáva s démonmi minulosti a film zároveň zachytáva slovenské krásy a atrakcie. Pokiaľ ja žijem Romana Ďuriša je sondou do života mladého Dalibora, ktorý sa po dvoch rokoch vracia z väzenia a musí riešiť situáciu v dysfunkčnej rodine, rozdelenie jeho mladších súrodencov aj problémový vzťah s otcom – alkoholikom. Snímka je zároveň nahliadnutím do zákulisia cirkusového sveta, ktorý je pre Dalibora takisto domovom, kam sa vracia, aby sa priučil remeslu fakíra. Dynamické spracovanie má oporu aj v práci s hudobnou zložkou. Premiérovo pre festivalové publikum sa na Art Filme premietal aj nový film, ktorý tento rok vznikol v Slovenskom filmovom ústave. Návraty k Obrazom starého sveta režiséra Róberta Šuláka sa sústreďujú na dokument Dušana...
Zobraziť všetky články