Alexandra-Borbély vo filme Ema a smrtihlav.

Vo Varoch súťaží Ema a smrtihlav aj Lapilli, premiéra čaká tiež Janžurku

V Hlavnej súťaži karlovarského festivalu sa predstavia tri slovenské filmy – Ema a smrtihlav Ivety Grófovej a dve minority. O cenu v súťaži Proxima sa uchádza dokumentárny debut Pauly Ďurinovej Lapilli a Slovensko má zastúpenie aj v ďalších sekciách festivalu, ktorého 58. ročník sa koná v termíne 28. 6. – 6. 7.

Film Ema a smrtihlav podľa vlastnej literárnej predlohy pôvodne pripravoval režisér a spisovateľ Peter Krištúfek. Po jeho tragickej smrti sa réžie ujala Iveta Grófová, ktorá upravila aj Krištúfkov scenár. „Projekt Ema a smrtihlav ma oslovil svojou jedinečnou atmosférou a témou. Historická dráma z éry Slovenského štátu mi ponúkla priestor pre autorské a výtvarne silné spracovanie chúlostivej témy budovania národnej identity Slovákov počas druhej svetovej vojny. (…) Rozprávame príbeh o vrtkavých hraniciach medzi ľudskosťou a túžbou žiť tam, kde jedno takmer vylučuje druhé,“ povedala režisérka Iveta Grófová.

Snímku produkovala spoločnosť PubRes v koprodukcii s partnermi z Česka, Maďarska, Nemecka a takisto RTVS. Dej filmu sa odohráva v 40. rokoch minulého storočia počas takzvaného Slovenského štátu na slovensko-maďarských hraniciach, kde maďarská vdova Marika, ktorej zarizovali krajčírstvo, ukrýva židovského chlapca a ocitá sa v centre pozornosti dvoch mužov – kapitána Hlinkovej gardy a nacistického dôstojníka. V hlavných úlohách sa predstavia Alexandra Borbély, Nico Klimek, Milan Ondrík a Alexander E. Fennon.

V Hlavnej súťaži festivalu uvedú aj dve minoritné slovenské koprodukcie – debut Adama Martinca MordSvetielka režisérky Beaty Parkanovej.

Mord je príbehom jednej zabíjačky a popri tom podľa festivalového katalógu aj „podivuhodne trefnou štúdiou českej nátury“, pričom vykreslením postáv a humorom evokuje vrcholné diela československej novej vlny. Hudbu k filmu skomponoval Jonatan Pastirčák, slovenským koproducentom je filmsomnia.

Svetielka prinášajú tému rozpadu rodiny optikou šesťročného dievčatka. Vo filme účinkujú Mia Bankó, Elizaveta Maximová, Marek Geišberg či Veronika Žilková, hudbu skomponoval Michal Novinsky, zvuk mal na starosti Viktor Krivosudský spolu s Kryštofom Blablom a slovenským koproducentom je AZYL Production.

Trailer k filmu Lapilli.

Súťažná sekcia Proxima je venovaná filmárom čakajúcim na objavenie, rovnako ako osvedčeným autorom, ktorí v dielach využívajú nové kreatívne postupy a unikátny filmový jazyk. Predstaví sa v nej dokumentárny debut Pauly Ďurinovej Lapilli, v ktorom hľadá spojenie medzi smútkom a skalami. Je environmentálnou esejou a zároveň poctou režisérkiným starým rodičom. „Keď moji starí rodičia nečakane zomreli počas pandémie, čakala ma nová realita. Moje racionálne ja na začiatku skúmalo štádiá a priebeh smútku. Krátko po ich odchode som sa ale stala posadnutá príbehom Aralu, kedysi štvrtého najväčšieho jazera na svete, ktoré takmer zmizlo v priebehu nášho života. Z toho sa mi v mysli vynárali obrazy kameňov a skalných údolí. Rozhodla som sa nasledovať svoju intuíciu a navštíviť niektoré z tých miest. Tvrdá hmota mi dávala pocit zastaveného času. Keď som sa ponorila do horniny, uvedomila som si, že to je čas a priestor, ktorý trávim so svojimi starými rodičmi,“ uviedla režisérka a zároveň kameramanka slovensko-nemeckého filmu. Jeho slovenským producentom je guča films.

V rovnakej sekcii súťaží tiež česká snímka Od marca do mája bratislavského rodáka Martina Pavla Repku. Zuzana Fialová v nej stvárnila starnúcu matku, ktorej tehotenstvo zaskočí jej päťčlennú rodinu.

V sekcii Návraty k prameňom bude mať svetovú premiéru portrét herečky Ivy Janžurovej Janžurka. Slovenskými korpoducentami snímky sú PubRes, RTVS a Slovenský filmový ústav. Nakrútila ho jej dcéra Theodora Remundová. „Povedala, že to nebude žiadna glorifikácia. Zasmiala som sa a odľahlo mi. Bolo by tak trochu trápne nechať sa od dcéry vychvalovať a diváka – dúfam, že film v distribúcii uspeje – nútiť k obdivu a uvedomovaniu si vlastnej nedostatočnosti. Naopak, hádam sa v mojom obraze uvidia sami, v prostom údele vo svojich životoch, vzťahoch a profesiách úsmevne obstáť,“ povedala herečka. Remundová sa dlho nemohla k filmu odhodlať, nakoniec sa však rozhodla, že sa predsa len pokúsi o „filmový, dokumentárny pohľad na ňu a celý jej doterajší život, ktorý si bezpochyby zaslúži niečo viac, než len televízny medailón,“ povedala režisérka.

Trailer k filmu Janžurka

Sekciu Future Frames spoluorganizuje European Film Promotion, ktorého členom je aj Slovenský filmový ústav. Je určená začínajúcim tvorcom a desať mladých európskych režisérov a režisérok nastupujúcej generácie v nej predstavuje svoje študentské filmy. Slovensko v nej tento rok zastupuje Katarína Gramatová s absolventským filmom z FTF VŠMU Dom strom. Ide o príbeh jedného dvanásťročného rómskeho chlapca Adama a jednej zapadnutej dedinky, kde život nie je jednoduchý. „Dom Strom je veľmi špecifický projekt. Od vzniku námetu, cez nakrúcanie, až po strih a tvorbu voiceoveru, bol celý film vyrobený v Utekáči. Keď som počas strihu zistila, že mi chýba záber, vybehla som von a nakrútila čo mi chýbalo. Alebo ma navštívil Adam a zabávali sme sa aj celý deň nad vymýšľaním voiceoveru. Výroba tohto projektu je to najúprimnejšie a najkrajšie na čom som kedy pracovala, úspech u divákov bude iba bonus,“ povedala režisérka pre newsletter What’s Slovak in Karlovy Vary?

Mimo súťaže, v sekci Zvláštne uvedenie, premietne karlovarský festival 4 slovenské minority. Intímny portrét fotografky Libuše Jarcovjákovej v réžii Kláry Tasovskej Ešte nie som kým chcem byť mal premiéru na festivale v Berlíne. Vznikol v česko-slovensko-rakúskej koprodukcii, slovenským koproducentom je nutprodukcia.

Česko-slovenský časozberný dokument Tá druhá je debutom režisérky Marie-Magdaleny Kochovej a sleduje dospievajúcu Johanu, ktorá sa stará o svoju autistickú sestru. „Príbeh Johany je aj mojím príbehom a príbehom miliónov ďalších ľudí po celom svete, ktorí vyrastali v podobnej situácii. Prostredníctvom Johaninho príbehu som sa rozhodla zachytiť krehké obdobie medzi detstvom a dospelosťou a vyrozprávať intímny príbeh dospievania, hľadania slobody a zodpovednosti za iných, ale aj za seba,“ uviedla režisérka. Hudbu k filmu skomponoval Pjoni. Slovenským koproducentom filmu je guča films.

Zvláštne uvedenie ponúkne takisto svetovú premiéru filmu Jiřího Mádla Vlny, ktorý sľubuje napínavé a doposiaľ utajené príbehy novinárov Československého rozhlasu. V jednej z hlavných úloh sa predstaví Táňa Pauhofová, kameramanom filmu bol Martin Žiaran, slovenským koproducentom je Wandal production.

Štvrtým česko-slovenským filmom v sekcii je dokument Architektúra ČSSR 58–89 v réžii Jana Zajíčka. Na scenári sa podieľala Henrieta Moravčíková, hudbou prispel Vladimír Gorár a slovenskými koproducentami sú AZYL Production a RTVS.

Česko-slovensko-francúzsky film Keď život chutí (r. Kristína Dufková) si nedávno z festivalu v Annecy odniesol Cenu poroty v súťažnej sekci Contrechamp. Bábková rodinná snímka odpovedá na otázky, aké je to dospievať s nálepkou „tučko“ a či je diéta odpoveďou na všetko. Slovenským producentom filmu je spoločnosť Novinski, hudbu zložil Michal Novinski, strih mal na starosti Matej Beneš.

V Karlových Varoch premietnu aj česko-francúzsko-slovenský animovaný film Electra (r. Daria Kashcheeva, sekcia Pragueshorts ve Varech) a maďarsko-slovenskú drámu Vysvetlenie na všetko (r. Gábor Reisza, sekcia Horizonty).

Na fóre Works in Progress predstavia vo Varoch pripravovaný projekt Milovník, nie bojovník režisérky Martiny Buchelovej (prod. NINJA FILM).

Čestnými cenami karlovarský festival tradične vyzdvihuje domáce a svetové osobnosti, tento rok to budú Viggo Mortensen, Daniel Brühl, Clive Owen a Ivan Trojan.

Alexandra Borbély vo filme Ema a smrtihlav. FOTO: Anton Faraonov / PubRes

Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

Záber z filmu Wishing on a Star.

Film Petra Kerekesa Wishing on a Star bude mať premiéru v Benátkach

Snímka Petra Kerekesa Wishing on a Star, ktorá vznikla v taliansko-rakúsko-česko-chorvátsko-taiwansko-slovenskej koprodukcii, bude mať premiéru na festivale v Benátkach (28. 8. – 7. 9.). Film bude súťažiť v sekcii Orizzonti. Protagonistami dokumentárnej komédie o hľadaní ľudského šťastia sú veštica a pätica ľudí, ktorí sa podľa jej pokynov vyberú na rôzne miesta sveta aby zmenili svoj život. Astrologička Lucciana posiela ľudí v deň ich narodenín na také miesta vo svete, kde je ideálna konštelácia planét, aby sa mohli znovuzrodiť a zmeniť svoju povahu. Okrem toho, že Kerekes snímku režíroval, so spoločnosťou Peter Kerekes je tiež jej koproducentom. Kameru mal na starosti Martin Kollar, strih Marek Šulík a zvuk Michal Gábor. Pre Kerekesa to nie je prvá účasť v Benátkach. Už v roku 2021 tam v rovnakej sekcii súťažila jeho Cenzorka, za ktorú Kerekes spolu s Ivanom Ostrochovským získalina festivale cenu za najlepší scenár. O víťazoch v sekcii Orizzonty bude tento rok rozhodovať porota pod vedením americkej režisérky a scenáristky Debry Granik. Jej členmi budú aj iránsky režisér a producent Ali Asgari, sýrsky režisér a scenárista Soudade Kaadan, grécky režisér, scenárista a producent Christos Nikou, švédska herečka a režisérka Tuva Novotny, maďarský filmár Gábor Reisz a talianska scenáristka a režisérka Valia Santella....
Táňa Pauhofová a Vojtěch Vodochodský vo filme Vlny.

Na vlnách odvahy

Film je inšpirovaný skutočnými udalosťami a vďaka dôslednej práci s rozsiahlym rozhlasovým archívom prináša autentické výpovede pamätníkov. „Rozhlas bol vplyvným médiom, počúvali ho všetci, bol vlastne vtedajším Facebookom či Instagramom. Napriek tomu, že mocenský dohľad bol všadeprítomný, práve tu sa našla skupina ľudí, ktorí v  jednom z ikonických momentov našej novodobej histórie preukázali odvahu čeliť obrovskému nátlaku a postavili sa armáde, čo viedlo k pamätnému vysielaniu v čase, keď už Prahou prechádzali tanky,“ približuje príbeh režisér a scenárista Jiří Mádl, ktorý na filme pracoval desať rokov. Aj keď sovietska invázia bola námetom pre filmárov už viackrát, téme rozhlasového odboja sa podľa režiséra nikto bližšie nevenoval. „Rozhlas bol pritom jednou z najdôležitejších inštitúcií, ktorú bolo vtedy treba umlčať,“ dodáva Mádl. Vlny sú aj jeho poctou práci vtedajších redaktorov. „Pani Věra Šťovíčková bola pre mňa základným pilierom, otvorila dvere k ostatným postavám. A odhalila aj niečo, čo nebolo známe. V učebniciach sa to neučí a my s touto takmer zabudnutou informáciou vo filme pracujeme," naznačuje prísľub nečakanej zápletky. Spolu s kameramanom Martinom Žiaranom použitím najnovších filmových technológií vybudovali výpravný film. „Je to dychberúci zážitok. Spolu našli doteraz nezverejnené archívne zábery z roku 1968 a vďaka digitalizácii a vizuálnym efektom ich zapracovali do filmu tak, že...
Zobraziť všetky články