Alexandra-Borbély vo filme Ema a smrtihlav.

Vo Varoch súťaží Ema a smrtihlav aj Lapilli, premiéra čaká tiež Janžurku

Písmo: A- | A+

V Hlavnej súťaži karlovarského festivalu sa predstavia tri slovenské filmy – Ema a smrtihlav Ivety Grófovej a dve minority. O cenu v súťaži Proxima sa uchádza dokumentárny debut Pauly Ďurinovej Lapilli a Slovensko má zastúpenie aj v ďalších sekciách festivalu, ktorého 58. ročník sa koná v termíne 28. 6. – 6. 7.

Film Ema a smrtihlav podľa vlastnej literárnej predlohy pôvodne pripravoval režisér a spisovateľ Peter Krištúfek. Po jeho tragickej smrti sa réžie ujala Iveta Grófová, ktorá upravila aj Krištúfkov scenár. „Projekt Ema a smrtihlav ma oslovil svojou jedinečnou atmosférou a témou. Historická dráma z éry Slovenského štátu mi ponúkla priestor pre autorské a výtvarne silné spracovanie chúlostivej témy budovania národnej identity Slovákov počas druhej svetovej vojny. (…) Rozprávame príbeh o vrtkavých hraniciach medzi ľudskosťou a túžbou žiť tam, kde jedno takmer vylučuje druhé,“ povedala režisérka Iveta Grófová.

Snímku produkovala spoločnosť PubRes v koprodukcii s partnermi z Česka, Maďarska, Nemecka a takisto RTVS. Dej filmu sa odohráva v 40. rokoch minulého storočia počas takzvaného Slovenského štátu na slovensko-maďarských hraniciach, kde maďarská vdova Marika, ktorej zarizovali krajčírstvo, ukrýva židovského chlapca a ocitá sa v centre pozornosti dvoch mužov – kapitána Hlinkovej gardy a nacistického dôstojníka. V hlavných úlohách sa predstavia Alexandra Borbély, Nico Klimek, Milan Ondrík a Alexander E. Fennon.

V Hlavnej súťaži festivalu uvedú aj dve minoritné slovenské koprodukcie – debut Adama Martinca MordSvetielka režisérky Beaty Parkanovej.

Mord je príbehom jednej zabíjačky a popri tom podľa festivalového katalógu aj „podivuhodne trefnou štúdiou českej nátury“, pričom vykreslením postáv a humorom evokuje vrcholné diela československej novej vlny. Hudbu k filmu skomponoval Jonatan Pastirčák, slovenským koproducentom je filmsomnia.

Svetielka prinášajú tému rozpadu rodiny optikou šesťročného dievčatka. Vo filme účinkujú Mia Bankó, Elizaveta Maximová, Marek Geišberg či Veronika Žilková, hudbu skomponoval Michal Novinsky, zvuk mal na starosti Viktor Krivosudský spolu s Kryštofom Blablom a slovenským koproducentom je AZYL Production.

Trailer k filmu Lapilli.

Súťažná sekcia Proxima je venovaná filmárom čakajúcim na objavenie, rovnako ako osvedčeným autorom, ktorí v dielach využívajú nové kreatívne postupy a unikátny filmový jazyk. Predstaví sa v nej dokumentárny debut Pauly Ďurinovej Lapilli, v ktorom hľadá spojenie medzi smútkom a skalami. Je environmentálnou esejou a zároveň poctou režisérkiným starým rodičom. „Keď moji starí rodičia nečakane zomreli počas pandémie, čakala ma nová realita. Moje racionálne ja na začiatku skúmalo štádiá a priebeh smútku. Krátko po ich odchode som sa ale stala posadnutá príbehom Aralu, kedysi štvrtého najväčšieho jazera na svete, ktoré takmer zmizlo v priebehu nášho života. Z toho sa mi v mysli vynárali obrazy kameňov a skalných údolí. Rozhodla som sa nasledovať svoju intuíciu a navštíviť niektoré z tých miest. Tvrdá hmota mi dávala pocit zastaveného času. Keď som sa ponorila do horniny, uvedomila som si, že to je čas a priestor, ktorý trávim so svojimi starými rodičmi,“ uviedla režisérka a zároveň kameramanka slovensko-nemeckého filmu. Jeho slovenským producentom je guča films.

V rovnakej sekcii súťaží tiež česká snímka Od marca do mája bratislavského rodáka Martina Pavla Repku. Zuzana Fialová v nej stvárnila starnúcu matku, ktorej tehotenstvo zaskočí jej päťčlennú rodinu.

V sekcii Návraty k prameňom bude mať svetovú premiéru portrét herečky Ivy Janžurovej Janžurka. Slovenskými korpoducentami snímky sú PubRes, RTVS a Slovenský filmový ústav. Nakrútila ho jej dcéra Theodora Remundová. „Povedala, že to nebude žiadna glorifikácia. Zasmiala som sa a odľahlo mi. Bolo by tak trochu trápne nechať sa od dcéry vychvalovať a diváka – dúfam, že film v distribúcii uspeje – nútiť k obdivu a uvedomovaniu si vlastnej nedostatočnosti. Naopak, hádam sa v mojom obraze uvidia sami, v prostom údele vo svojich životoch, vzťahoch a profesiách úsmevne obstáť,“ povedala herečka. Remundová sa dlho nemohla k filmu odhodlať, nakoniec sa však rozhodla, že sa predsa len pokúsi o „filmový, dokumentárny pohľad na ňu a celý jej doterajší život, ktorý si bezpochyby zaslúži niečo viac, než len televízny medailón,“ povedala režisérka.

Trailer k filmu Janžurka

Sekciu Future Frames spoluorganizuje European Film Promotion, ktorého členom je aj Slovenský filmový ústav. Je určená začínajúcim tvorcom a desať mladých európskych režisérov a režisérok nastupujúcej generácie v nej predstavuje svoje študentské filmy. Slovensko v nej tento rok zastupuje Katarína Gramatová s absolventským filmom z FTF VŠMU Dom strom. Ide o príbeh jedného dvanásťročného rómskeho chlapca Adama a jednej zapadnutej dedinky, kde život nie je jednoduchý. „Dom Strom je veľmi špecifický projekt. Od vzniku námetu, cez nakrúcanie, až po strih a tvorbu voiceoveru, bol celý film vyrobený v Utekáči. Keď som počas strihu zistila, že mi chýba záber, vybehla som von a nakrútila čo mi chýbalo. Alebo ma navštívil Adam a zabávali sme sa aj celý deň nad vymýšľaním voiceoveru. Výroba tohto projektu je to najúprimnejšie a najkrajšie na čom som kedy pracovala, úspech u divákov bude iba bonus,“ povedala režisérka pre newsletter What’s Slovak in Karlovy Vary?

Mimo súťaže, v sekci Zvláštne uvedenie, premietne karlovarský festival 4 slovenské minority. Intímny portrét fotografky Libuše Jarcovjákovej v réžii Kláry Tasovskej Ešte nie som kým chcem byť mal premiéru na festivale v Berlíne. Vznikol v česko-slovensko-rakúskej koprodukcii, slovenským koproducentom je nutprodukcia.

Česko-slovenský časozberný dokument Tá druhá je debutom režisérky Marie-Magdaleny Kochovej a sleduje dospievajúcu Johanu, ktorá sa stará o svoju autistickú sestru. „Príbeh Johany je aj mojím príbehom a príbehom miliónov ďalších ľudí po celom svete, ktorí vyrastali v podobnej situácii. Prostredníctvom Johaninho príbehu som sa rozhodla zachytiť krehké obdobie medzi detstvom a dospelosťou a vyrozprávať intímny príbeh dospievania, hľadania slobody a zodpovednosti za iných, ale aj za seba,“ uviedla režisérka. Hudbu k filmu skomponoval Pjoni. Slovenským koproducentom filmu je guča films.

Zvláštne uvedenie ponúkne takisto svetovú premiéru filmu Jiřího Mádla Vlny, ktorý sľubuje napínavé a doposiaľ utajené príbehy novinárov Československého rozhlasu. V jednej z hlavných úloh sa predstaví Táňa Pauhofová, kameramanom filmu bol Martin Žiaran, slovenským koproducentom je Wandal production.

Štvrtým česko-slovenským filmom v sekcii je dokument Architektúra ČSSR 58–89 v réžii Jana Zajíčka. Na scenári sa podieľala Henrieta Moravčíková, hudbou prispel Vladimír Gorár a slovenskými koproducentami sú AZYL Production a RTVS.

Česko-slovensko-francúzsky film Keď život chutí (r. Kristína Dufková) si nedávno z festivalu v Annecy odniesol Cenu poroty v súťažnej sekci Contrechamp. Bábková rodinná snímka odpovedá na otázky, aké je to dospievať s nálepkou „tučko“ a či je diéta odpoveďou na všetko. Slovenským producentom filmu je spoločnosť Novinski, hudbu zložil Michal Novinski, strih mal na starosti Matej Beneš.

V Karlových Varoch premietnu aj česko-francúzsko-slovenský animovaný film Electra (r. Daria Kashcheeva, sekcia Pragueshorts ve Varech) a maďarsko-slovenskú drámu Vysvetlenie na všetko (r. Gábor Reisza, sekcia Horizonty).

Na fóre Works in Progress predstavia vo Varoch pripravovaný projekt Milovník, nie bojovník režisérky Martiny Buchelovej (prod. NINJA FILM).

Čestnými cenami karlovarský festival tradične vyzdvihuje domáce a svetové osobnosti, tento rok to budú Viggo Mortensen, Daniel Brühl, Clive Owen a Ivan Trojan.

Alexandra Borbély vo filme Ema a smrtihlav. FOTO: Anton Faraonov / PubRes

Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

Eugen Šinko Etuda Záber z filmu Etuda. Foto: archív SFÚ

digitálne kino Lyrická štúdia prostredia

V rubrike Z filmového archívu do digitálneho kina vám postupne predstavujeme kinematografické diela z Národného filmového archívu SFÚ, ktoré prešli procesom digitalizácie, sú dostupné vo formáte DCP (Digital Cinema Package), a teda ich možno premietať aj v digitálnych kinách. Krátky film Eugena Šinka Etuda predstavuje unikátny pohľad na prežívanie mladých ľudí pracujúcich v ostravských baniach a žijúcich v ostravsko-karvinskej oblasti. Je totiž lyrický a mimoriadne clivý. Známy neznámy Šinko Eugen Šinko (1934-2014) začínal v dokumentárnom filme v 50. rokoch minulého storočia ako strihač. Spolupracoval najmä s tvorcami populárnovedeckých filmov, no podieľal sa napríklad aj na etnograficky ladenom dokumentárnom filme Ľudia na vode (1958) Martina Hollého. Po absolvovaní štúdia dokumentárneho filmu na pražskej FAMU nakrútil v krátkom slede viacero autorských krátkych filmov. V Slnovrate (1963), inscenovanom dokumentárnom filme, „vyčaroval“ neochotu obyvateľov juhoslovenskej dediny plniť plány socialistického poľnohospodárstva a pracovať na združstevnenej pôde predpísaným spôsobom. V Nedeli (1964) zase takmer sociologickým pohľadom skúma voľnočasové aktivity Bratislavčanov. Dokumentárna kamera Alexandra Strelingera tu kĺže, skáče alebo sa odráža od jednotlivých faziet víkendového mesta, nábrežia, lunaparku, tanečnej sály. Ako píše Petra Hanáková v hesle Mesto v Abecedári slovenského filmu, spájanie mestských motívov tu nadobúda podobu asociatívnej koláže. No Šinkova strihová skladba nestavia len na vizuálnych asociáciách, ladí aj s hudobnými motívmi bigbítovej kapely. Svoj tretí film, Etuda, už nepísal Eugen...
Pocta: Rudolf Urc Záber z filmu Človek z Málinca. Foto: archív SFÚ

Pocta Rudolfovi Urcovi v Kine Lumière

V januári sme sa navždy rozlúčili s režisérom, scenáristom, dramaturgom, publicistom a pedagógom Rudolfom Urcom. Zomrel vo veku 88 rokov. V tejto súvislosti sa dramaturgovia Kina Lumière rozhodli pripomenúť jeho tvorbu prostredníctvom štyroch programov krátkych dokumentárnych a animovaných filmov. Cyklus nesie názov Pocta: Rudolf Urc. Projekcia prvého bloku sa uskutoční vo štvrtok 12. februára o 17.30 hod. Lektorsky ju uvedie filmová teoretička a historička Petra Hanáková. Rudolf Urc bol významná osobnosť slovenského dokumentárneho a animovaného filmu. Vyštudoval pražskú FAMU, po jej ukončení začínal ako režisér v Spravodajskom filme a v Štúdiu krátkych filmov v Bratislave. Na začiatku normalizácie bol preradený do Animovaného filmu, kde sa rýchlo etabloval ako režisér a dramaturg, blízky spolupracovník Viktora Kubala. Výrazne prispel k rozvoju animovaného filmu na Slovensku. Po Novembri 1989 prispel aj k založeniu Katedry animovanej tvorby na Filmovej a televíznej fakulte VŠMU v Bratislave. Ako režisér vytvoril stovky filmov, za ďalšími stál ako dramaturg a odchoval veľa tvorcov, predovšetkým v oblasti animovaného filmu. Šírka a pestrosť Urcovho filmárskeho pôsobenia V Kine Lumière si záujemcovia budú môcť pripomenúť tvorbu Rudolfa Urca prostredníctvom dvoch blokov dokumentárnych a dvoch blokov animovaných filmov. „Hlavným zámerom pri výbere filmov do programu filmovej Pocty Rudolfovi Urcovi bolo predstavenie šírky a pestrosti jeho filmárskeho pôsobenia na Kolibe a...
Záber z filmu Keď sa zhasne režiséra Andyho Fehu. Foto: Bontonfilm

V komédii Keď sa zhasne sa varí zo siedmich hriechov

Niektoré tajomstvá v sebe nosíme možno až príliš dlho – myslí si český režisér Andy Fehu. Na to, že nie je dobré nechávať si niektoré veci len pre seba, chce nenápadne upozorniť vo svojom novom filme Keď sa zhasne, ktorý od 12. februára uvidíme aj v slovenských kinách. V kuchyni reštaurácie Sedem hriechov pripravuje famózne sedemchodové menu kuchár Mirek, príjemný mierumilovný človek, ktorý, zdá sa, ani nemá negatívne vlastnosti. „Baví ma jeho neutíchajúci pozitivizmus, aj to, že sa dokáže veľmi dobre vysporiadať aj so stresovými situáciami a pri tom všetkom ho ženú dopredu city, čo je pekné,“ hovorí o svojej postave herec Vojta Kotek. Po skúsenostiach v príbehu o nevere a zvádzaní priamo v reštaurácii, kde jedlá do jeho scén pripravoval skutočný kuchár, vraví, že keby chcel niekoho zviesť, určite by volil ako afrodiziakum nejakú sviežu tortu. Osudná zmluva Príbeh filmu a nová reštaurácia ho spájajú s ambicióznou šéfkuchárkou Ninou. Tá je manželkou vyhľadávaného gynekológa Richarda, s ktorým kedysi tvorili šťastný pár. Po rokoch spolužitia sa však ocitajú v zložitej vzťahovej situácii, až takej, že nemôžu jeden druhého zniesť. Aj by sa rozviedli, ale nedá sa – kedysi podpísali spoločnú zmluvu, kde sa zaviazali, že ten, kto zaviní koniec vzťahu, nedostane zo spoločného majetku ani halier. V zúfalstve Richard požiada ženatého kamaráta a rodinného...
Zobraziť všetky články