Záber z filmu Obyčajná nehoda. Foto: MFF Cannes / Jafar Panahi Productions / Les Films Pelleas

Zlatú palmu získala Obyčajná nehoda Džafara Panahiho

Písmo: A- | A+

„Fantastický príbeh, ktorý spochybňuje význam slobody v Iráne,“ tak charakterizoval festival v Cannes na svojich stránkach snímku Obyčajná nehoda (It Was Just An Accident) iránskeho režiséra Džafara Panahiho. Film, v ktorom obyčajná nehoda spustí sled udalostí, si zo 78. ročníka festivalu v Cannes odniesol Zlatú palmu.

Džafar Panahi patrí k najznámejším iránskym filmárom a jeho snímky majú ocenenia z Berlína, Benátok, Locarna aj Cannes, hoci doma čelil zákazu nakrúcania aj väzeniu.

Veľkú cenu 78. ročníka festivalu, ktorý sa v Cannes konal od 13. do 24. mája, udelila porota snímke Joachima Triera Sentimentálna hodnota (Sentimental Value). Film si po premiére podľa portálu Deadline.com vyslúžil 19-minútový potlesk postojačky. Rozpráva príbeh dvoch sestier, ktoré sa po rokoch spoja s otcom – režisérom pokúšajúcim sa o comeback.

Cenu poroty, ktorej predsedala herečka Juliette Binoche a jej členmi boli režisér Carlos Reygadas, spisovateľka Leïla Slimani či herečka Halle Berry, získali spoločne dva filmy. Španielsko-francúzsky Sirât režiséra Olivera Laxa zachytáva otca so synom, ktorí na rave party hľadajú mesiace zmiznutú dcéru a sestru. Zvuk padania (Sound of Falling) nemeckej režisérky Masche Schilinski je historická sága sledujúca prepojené osudy štvorice dievčat.

Brazílsky režisér Kleber Mendonça Filho si z festivalu odniesol cenu za réžiu s politickým trilerom Tajný agent (Secret Agent). Wagner Mora zaň získal cenu pre najlepšieho herca. Trofej pre najlepšiu herečku si vyslúžila Nadia Melliti, Vo filme francúzskej režisérky Hafsie Herzi La petite dernière stvárnila 17 ročnú Fatimu, ktorá sa snaží zosúladiť rôzne časti svojej identity – zápasí so svojou príťažlivosťou k ženám a lojalitou ku svojej francúzsko-alžírskej rodine.

Cenu za scenár udelila porota bratom Dardennovcom za film Mladé matky (Young Mothers). Jeho protagonistkami je pätica tínedžeriek z útulku pre mladé matky, ktoré dúfajú v lepší život pre seba a svoje deti. Zvláštnu cenu poroty si odniesol čínsky režisér Gan Bi so svojou postapokalyptickou víziou z budúcnosti Vzkriesenie (Resurrection).

V súťažnej sekcii Istý pohľad malo vďaka česko-slovensko-talianskemu filmu Zuzany Kirchnerovej Karavan zastúpenie aj Slovensko. Slovenským koproducentom je Jakub Viktorín. Príbehu matky a jej hendikepovaného syna sa však cena neušla. Hlavnú cenu sekcie udelili snímke čilského režiséra Diega Céspedesa Tajomný pohľad plameniaka (The Mysterious Gaze Of The Flamingo).

Kompletný prehľad ocenených 78. ročníka festivalu v Cannes nájdete tu.

Autor:

Záber z filmu Obyčajná nehoda. Foto: MFF Cannes / Jafar Panahi Productions / Les Films Pelleas

Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

recenzia Milovník nie bojovník Finále Plzeň 2026 František Beleš vo filme Milovník, nie bojovník. Foto: ASFK

Zlatý ledňáček z Finále Plzeň pre film Milovník, nie bojovník

Hlavnú cenu 39. ročníka filmového festivalu Finále Plzeň získal v kategórii celovečerných hraných alebo animovaných filmov debut slovenskej režisérky Martiny Buchelovej Milovník, nie bojovník. Vznikol v slovensko-českej koprodukcii. „Zaujalo nás, s akou pozoruhodnou súdržnosťou tu všetko funguje ako celok. Film je svieži, odvážny a sebavedomý, zároveň však dostatočne uvoľnený na to, aby dokázal držať krok s nepredvídateľnými rytmami mladšej generácie. V jeho centre stoja postavy, ktoré sú chaotické, vtipné, zraniteľné a nádherne osobitné – nikdy nie sú zredukované na typy alebo generačné klišé,“ zdôvodnila porota.  „Film čerpá zo známej českej a slovenskej tradície irónie a absurdného humoru. Bláznivú romancu premenil na niečo úplne nové – intímne, vizuálne nápadité a hlboko vnímavé voči témam osamelosti, neistoty a rozpačitosti ľudského zbližovania. Pripomenul nám čaro kinematografie. A určitým spôsobom nás opäť prinútil uveriť v lásku aj v myšlienku, že nakoniec je vždy lepšie byť milencami než bojovníkmi,“ dodala. V kategórii dokumentárnych filmov zvíťazil takisto debut českej režisérky Pepy Lubojacki Keby sa holuby premenili na zlato. Film nakrútila v koprodukcii so Slovenskom. Dokumentu slovenského filmára Martina Kollara Letopis udelili Zvláštne uznanie poroty. Cenu získal za „trpezlivé pozorovanie, premyslené kompozície a jemný zmysel pre humor, vďaka ktorým film nachádza zmysel v tragickej absurdite každodenného života. Precízna práca s kamerou...
František Velecký vo filme Eduarda Grečnera Nylonový mesiac (1965). Foto: SFÚ/Zuzana Mináčová

nový pohľad Nylonový mesiac

Rubrika Nový pohľad prináša texty poslucháčok a poslucháčov Katedry filmových štúdií FTF VŠMU. Oslovili sme ich, aby sa pozreli na slovenskú filmovú klasiku. Pokračujeme filmom Eduarda Grečnera Nylonový mesiac (1965). Ešte pred jeho najznámejším filmom Drak sa vracia (1967) podľa predlohy Dobroslava Chrobáka sa režisér Eduard Grečner usiloval o zobrazenie takzvaného „introvertného realizmu“. Spočíval vo zvnútornení subjektívneho sveta hlavných postáv a v eliminovaní faktov a všednosti. Formálnu techniku v tomto filme nepochybne dopracoval do dokonalosti. Zároveň posunul do extrému intelektualizáciu, ktorú bolo cítiť v ovzduší 60. rokov. Je to aj niečo, k čomu jeho štýl dovtedy prirodzene spel a pokúšal sa to vykresliť v predošlých dielach. Tu za zmienku stoja jeho prvé dva filmy. Debut Každý týždeň sedem dní (1964), adaptácia knihy Ivana Stadtruckera a Nylonový mesiac (1965), adaptácia knihy Jaroslavy Blažkovej. Oba filmy majú spoločných zopár aspektov. Sú to sondy do intelektuálnych životov mladých moderných ľudí zmietajúcich sa v existenčných ťažkostiach, v kontexte bytia v danej dobe. V prípade jeho prvotiny Každý týždeň sedem dní sa Grečner usiloval o zobrazenie existenčného strachu z možnej atómovej hrozby. Dopomohol si tak experimentálnym a fragmentárnym rozprávaním, ktoré nebolo až tak po chuti vtedajšiemu obecenstvu. To, prirodzene, viedlo k divácky vďačnejšej téme jeho druhého celovečerného filmu Nylonový mesiac. Namiesto atómovej hrozby beatlemánia Grečnerov druhý počin sa zaoberá prieskumom prostredia mladých...
Život alebo film Cinematik 2026 SFÚ Z nakrúcania filmu Ja milujem, ty miluješ (1980). Režisér Dušan Hanák, herec Roman Klosowski a herečka Iva Janžurová (chrbtom). Foto: archív SFÚ/Vladimír Vavrek

Aj nenápadné fragmenty môžu niesť veľkú pravdu

Fragmenty zo života Dušana Hanáka je podtitul nového slovenského dokumentu Život alebo film. O režisérovi, scenáristovi a fotografovi Dušanovi Hanákovi ho nakrútili Marek Šulík a Juraj Johanides. Po premiére na MFF Cinematik je od 1. októbra v slovenských kinách. „Vnímam tento film ako prejav spoločného autorského cítenia. Obaja režiséri vložili do neho veľa tvorivej energie. Život a film sú v mojom príbehu spojité nádoby. Usilujem sa, aby autentické motívy splývali s príbehom a fikciou, sú súčasťou mojej vnútornej témy. V jednej chvíli myslím na detail i na celok, mali by sa dopĺňať,“ povedal režisér Dušan Hanák. „Ďakujem všetkým zúčastneným, veľmi si vážim ich postrehy, ktorými prispeli ku konečnému tvaru dokumentu,“ dodal tvorca snímok ako 322 (1969), Obrazy starého sveta (1972), Ružové sny (1976), Ja milujem, ty miluješ (1980) či Papierové hlavy (1995). Dokument Život alebo film sa nevracia iba k týmto a ďalším režisérovým dielam. Sprevádza nás tiež Hanákovou cestou k filmu a takisto približuje spôsob, akým tvoril. V snímke napríklad tvrdí, že kam sa pozrel, tam videl film. Alebo že niektoré repliky jednoducho pri písacom stole nevymyslíte. Okrem Hanáka tu vystupujú protagonisti jeho diel a jeho spolupracovníci či filmoví teoretici. „Na Dušanovi Hanákovi ma dojíma jeho schopnosť pozerať sa na svet s presnosťou filmára, ale zároveň s láskavosťou...
Zobraziť všetky články