Záber z filmu Obyčajná nehoda. Foto: MFF Cannes / Jafar Panahi Productions / Les Films Pelleas

Zlatú palmu získala Obyčajná nehoda Džafara Panahiho

Písmo: A- | A+

Fantastický príbeh, ktorý spochybňuje význam slobody v Iráne,“ tak charakterizoval festival v Cannes na svojich stránkach snímku Obyčajná nehoda (It Was Just An Accident) iránskeho režiséra Džafara Panahiho. Film, v ktorom obyčajná nehoda spustí sled udalostí, si zo 78. ročníka festivalu v Cannes odniesol Zlatú palmu.

Džafar Panahi patrí k najznámejším iránskym filmárom a jeho snímky majú ocenenia z Berlína, Benátok, Locarna aj Cannes, hoci doma čelil zákazu nakrúcania aj väzeniu.

Veľkú cenu 78. ročníka festivalu, ktorý sa v Cannes konal od 13. do 24. mája, udelila porota snímke Joachima Triera Sentimentálna hodnota (Sentimental Value). Film si po premiére podľa portálu Deadline.com vyslúžil 19-minútový potlesk postojačky. Rozpráva príbeh dvoch sestier, ktoré sa po rokoch spoja s otcom – režisérom pokúšajúcim sa o comeback.

Cenu poroty, ktorej predsedala herečka Juliette Binoche a jej členmi boli režisér Carlos Reygadas, spisovateľka Leïla Slimani či herečka Halle Berry, získali spoločne dva filmy. Španielsko-francúzsky Sirât režiséra Olivera Laxa zachytáva otca so synom, ktorí na rave party hľadajú mesiace zmiznutú dcéru a sestru. Zvuk padania (Sound of Falling) nemeckej režisérky Masche Schilinski je historická sága sledujúca prepojené osudy štvorice dievčat.

Brazílsky režisér Kleber Mendonça Filho si z festivalu odniesol cenu za réžiu s politickým trilerom Tajný agent (Secret Agent). Wagner Mora zaň získal cenu pre najlepšieho herca. Trofej pre najlepšiu herečku si vyslúžila Nadia Melliti, Vo filme francúzskej režisérky Hafsie Herzi La petite dernière stvárnila 17 ročnú Fatimu, ktorá sa snaží zosúladiť rôzne časti svojej identity – zápasí so svojou príťažlivosťou k ženám a lojalitou ku svojej francúzsko-alžírskej rodine.

Cenu za scenár udelila porota bratom Dardennovcom za film Mladé matky (Young Mothers). Jeho protagonistkami je pätica tínedžeriek z útulku pre mladé matky, ktoré dúfajú v lepší život pre seba a svoje deti. Zvláštnu cenu poroty si odniesol čínsky režisér Gan Bi so svojou postapokalyptickou víziou z budúcnosti Vzkriesenie (Resurrection).

V súťažnej sekcii Istý pohľad malo vďaka česko-slovensko-talianskemu filmu Zuzany Kirchnerovej Karavan zastúpenie aj Slovensko. Slovenským koproducentom je Jakub Viktorín. Príbehu matky a jej hendikepovaného syna sa však cena neušla. Hlavnú cenu sekcie udelili snímke čilského režiséra Diega Céspedesa Tajomný pohľad plameniaka (The Mysterious Gaze Of The Flamingo).

Kompletný prehľad ocenených 78. ročníka festivalu v Cannes nájdete tu.

Autor:

Záber z filmu Obyčajná nehoda. Foto: MFF Cannes / Jafar Panahi Productions / Les Films Pelleas

Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

recenzia Dream Team

recenzia Dream Team  

Veta „za toto pôjdeme do pekla“ sa v najnovšej čiernej komédii režiséra Jonáša Karáska skloňuje niekoľkokrát. Aj keď námet filmu Dream Team pôsobí neuveriteľne, vznikol na motívy skutočného prípadu zdravého basketbalového tímu na paralympiáde v roku 2000. Ako si s kontroverznou témou poradil režisér, ktorý predtým pritiahol do kín publikum komédiou  Invalid? Basketbalový tréner Marek má výbušnú povahu. Pokračuje v línii svojho otca, jeho otca a otca jeho otca, a koleduje si o infarkt priamo počas zápasu. Marek má dvoch synov, s ktorými zdieľa sny o športovej kariére. Teda, aspoň s jedným z nich. Mladší Šimon je fyzicky a mentálne znevýhodnený a túži sa zúčastniť paralympiády v Riu. Marek sa snaží dať dokopy tím, aby sa mohli kvalifikovať, no nedarí sa mu. Svojmu synovi Šimonovi sa chystá oznámiť smutnú správu, lenže Šimon si už nadšene balí kufor na cestu. Vtom dostane Marekov sused, jeho údajný najbližší priateľ, divadelný režisér Daniel, skvelý nápad. A Mareka stiahne vlna lží, z ktorej nedokáže jednoducho vyplávať. S Danielom už nehľadajú do tímu iba znevýhodnených; hľadajú kohokoľvek, kto by bol ochotný znevýhodnenie zahrať. Daniel ich predsa úžasne zrežíruje! Inšpirované skutočnými udalosťami, ktoré sa stali úplne inak   Film otvára úvodný titulok: „Inšpirované skutočnými udalosti, ktoré sa stali úplne inak.“ Na čo presne naráža? Na paralympiáde v Sydney v roku 2000 sa objavil...
Štúr Lukáš Pelč ako Ľudovít Štúr a Ivana Kološová ako Adela Ostrolúcka vo filme Štúr. Foto: The Factory /Tina Botková

Štúr – história a romantická fantázia

Príbeh Ľudovíta Štúra, Adely Ostrolúckej a jej slúžky Katiky prináša na plátna kín nový historický celovečerný film režisérky Mariany Čengel Solčanskej Štúr. Vznikol podľa režisérkinho románu Milenec Adely Ostrolúckej a do bežnej distribúcie vstupuje 15. januára. „Myslím, že Štúr je v prvom rade osobou, ku ktorej môžeme vzhliadať. Vodu kázal a vodu pil a to je to, čo na ňom obdivujeme. Zasvätil život niečomu, z čoho nepozerala žiadna materiálna výhoda, z úsilia kodifikovať jazyk nemohol mať žiadny finančný prospech. Veril v slovenčinu rovnako, ako niektorí ľudia veria v Boha,“ povedala režisérka. Pri tejto postave z učebníc dejepisu sa podľa nej ponúka rôzna optika. „Len príbeh kodifikácie jazyka by stačil na seriál. Rovnako revolúcia, rovnako jeho vzťah k rodine, jeho vzťah k priateľom, ktorých dnes definujeme ako štúrovcov, jeho filozofické dielo, jeho vzťah k viere a tak ďalej. Jeho život, osobný aj profesijný je veľmi košatý a my máme vo filme k dispozícii necelé dve hodiny, aby sme vyrozprávali ucelený príbeh, ktorý diváka chytí, ktorý ho bude baviť,“ uviedla filmárka. Jej zatiaľ posledným kinofilmom bola historická dráma Slúžka (2023). Romantická legenda Solčanská, ktorá je známa svojou záľubou v histórii a záujmom o ňu zdôrazňuje, že korektná historická reflexia minulosti predstavuje pre filmárov jednu z  najnáročnejších výziev...
Rudolf Urc

Vo veku 88 rokov zomrel Rudolf Urc

Slovenský filmový režisér, dramaturg, filmový publicista, pedagóg, dlhoročný spolupracovník Slovenského filmového ústavu a zakladateľská osobnosť slovenského animovaného filmu, Rudolf Urc, zomrel vo veku 88 rokov 13. januára. V Rudolfovi Urcovi stráca slovenská kinematografia mimoriadne tvorivú, erudovanú, činorodú a mnohostrannú osobnosť, ktorá domáci film pomáhala ako formovať, tak reflektovať. Podieľal sa na stovkách dokumentárnych, spravodajských a animovaných filmov, nesmierne bohatá je i jeho publicistická a teoretická činnosť. „Prečo som začal písať? Nuž preto, lebo ma to zaujímalo. Preštudoval som veľa vecí okolo filmu a iných druhov umenia a zdalo sa mi, že povedať to iným by bolo užitočné. Pre druhých aj pre mňa. Lebo nech píšem o čomkoľvek, vždy hovorím o sebe. Sám seba otváram, všeličo v sebe korigujem, sám si kladiem otázky a možno na ne odpovedám tak, že by to mohlo zaujímať aj iných, čitateľov,“ povedal Rudolf Urc v roku 2022 v rozhovore pre Film.sk. Na svojom konte má množstvo publikácií. Medzi nimi knihy venované histórii slovenského animovaného a dokumentárneho filmu aj ich tvorcom. Písal o Viktorovi Kubalovi, s ktorým roky spolupracoval, o Vladovi Kubenkovi, Ladislavovi Kudelkovi či Martinovi Slivkovi. Rudolf Urc vyštudoval v roku 1959 dramaturgiu na pražskej FAMU. Jeho profesionálne filmárske začiatky sú spojené so spravodajským a dokumentárnym filmom. Pôsobil tu ako režisér...
Zobraziť všetky články