MFDF Ji.hlava 2026 Záber z filmu Zóny nikoho. Foto: filmsomnia
Písmo: A- | A+

Jubilejný 30. ročník Medzinárodného festivalu dokumentárnych filmov Ji.hlava sa začína v piatok 23. októbra 2026 a potrvá do 1. novembra 2026. Až 106 filmov uvedie vo svetovej premiére. Celkovo má v programe viac ako 350 filmov, medzi nimi aj viaceré slovenské a koprodukčne slovenské snímky.

Festival má hneď niekoľko súťažných sekcií. Tou hlavnou je Opus Bonum. Organizátori do nej vyberajú „pozoruhodné dokumentárne filmy roku z rôznorodej kolekcie reprezentujúcej tendencie svetového dokumentu“. MFDF Ji.hlava 2026 uvedie v sekcii šestnásť snímok, Slovensko zastupujú dve.

Realitu musia vytesňovať

Medzinárodnú premiéru má v Jihlave dokumentárna snímka Viery Čákanyovej, Lucie Kašovej a Barbory Sliepkovej Zóny nikoho. V žánrovo pestrom autorskom prístupe ponúka film zložený z troch epizód pohľad na tri najzávažnejšie environmentálne záťaže na Slovensku. Zameral sa na bratislavskú Dynamitku a súvisiacu Vrakunskú skládku, gudrónové jamy v Predajnej a na oblasť tzv. Trojuholníka smrti pri Chemko Strážske.

Programové vyhlásenie vlády kedysi sľúbilo, že záťaže, ktoré sú ešte dedičstvom socializmu, budú odstránené do roku 2024. „Problém sme zdedili zo socializmu, no za 37 rokov demokracie sme sa s ním nedokázali vysporiadať,“ povedala režisérka Lucia Kašová, ktorá je zároveň autorkou námetu. „Ľudia žijúci v blízkosti toxických skládok musia realitu vytesňovať, aby v nej vôbec dokázali psychicky prežiť. Tým sa však prehlbuje ich letargia a nedôvera v štátne inštitúcie,“ hovoria autorky filmu spoločne.

Zóny nikoho vznikli v produckii spoločnosti filmsomnia Anny Mach Rumanovej. Koproducentami sú česká spoločnosť Cinémotif Films a STVR.

V sekcii Opus Bonum súťaží aj novinka Filipa Remundu Expozícia láskou. Vznikla v česko-slovcenskej koprodukcii. Jej slovenskými koproducentami sú Peter Kerekes a Anna Mach Rumanová zo spoločnosti Kerekes Film.

Film rozpráva o láske, tvorbe a túžbe po blízkosti. Jeho témou je vzťah dospelej dcéry k dominantnému otcovi. Protagonistkou Expozície láskou je Blanka Kulová, ktorá strihá film o svojom otcovi, známom českom fotografovi aktov a erotických fotografií Vlastimilovi Kulovi. Aké stopy zanecháva život zasvätený umeniu v rodinných vzťahoch?

Okrem sekcie Opus Bonum oba filmy súťažia aj v sekcii Česká radosť.

Svedectvo, Krátka radosť, Fascinácia

Súťažná sekcia Svedectvo sa zameriava na filmy, ktoré z rôznych strán zachytávajú to, v akej situácii sa nachádza svet. Slovenským zástupcom v tejto sekcii je film režiséra a producenta Tomáša Krupu Musíme prežiť. Nakrúcal sa na štyroch kontinentoch a zachytáva rôzne spôsoby, ako sa ľudia dokážu vyrovnať s čoraz citeľnejšími klimatickými zmenami. „Cez osobné príbehy protagonistov film odhaľuje nielen výzvy, s ktorými sa pasuje meniaci sa svet, ale aj nezlomného ducha tých, ktorí v ňom žijú. Každá scéna je obrazom ľudskej odolnosti, pripomienkou toho, že napriek vzdialenosti a odlišnostiam nás spájajú spoločné korene, jedna obloha a jedna krehká planéta,“ uvádza synopsa filmu Musíme prežiť.

Producentom je Krupova spoločnosť HAILSTONE. Film vznikol v slovensko-francúzsko-rakúskej koprodukcii. Medzi televíznymi koproducentami je aj STVR.

V sekcii Krátka radosť rozhoduje o cene publikum. Snímky zo sekcie si možno zadarmo pozrieť na platforme dafilms.sk. V sekcii sa o cenu uchádza 22 krátkych dokumentov z celého sveta. Medzi nimi aj slovenská snímka Doroty Vlnovej Vo vnútri. Témou Vlnovej vizuálnej eseje je prežívanie žien, ktoré podstúpili interrupciu. Čo zostáva skryté v ich vnútri? Film vznikol v slovensko-chorvátskej koprodukcii. Producentom snímky Vo vnútri je Roman Pivovarník zo spoločnosti Hitchhiker Cinema.

Súťažná sekcia Fascinácia ponúka priestor medzinárodným experimentálnym filmom. Belgicko-slovenský príspevok Nepolapiteľný dnešok nakrútila slovenská filmárka pôsobiaca v Bruseli a Lisabone Dominika Kováčová. Ručne spracovala 16 mm filmový materiál a v stiesnenom priestore bytu ženy s Alzheimerovou chorobou rozjíma obrazom a zvukom nad témou každodennosti.

Zvláštne uvedenie

V nesúťažnej sekcii Zvláštne uvedenie premietne MFDF Ji.hlava 2026 dokument Sáry Prokopovej Preladenie. Prostredníctvom niekoľkých členov štrajkového výboru v ňom sleduje politicky motivovanú zmenu RTVS na STVR. Producentkou filmu je Tereza Tokárová zo spoločnosti CinePunkt. V rovnakej sekcii festival uvedie aj česko-slovenský film Sašu Dlouhého a Adama Oľhu Skrytý štvrťtón. Vychádza z pozostalosti legendárneho šéfdirigenta Českej filharmónie Karla Ančerla, s pomocou ktorej, spolu s dobovými filmovými zábermi a spomienkami pamätníkov, dirigentova vnučka Maximiliane rekonštruuje jeho pohnutý osud.

V koprodukcii so Slovenskom vznikli aj dva filmy poslucháčky FAMU Ester Halagovej. Jej snímky A budeme tu zase doma a Nehmotné kultúrne dedičstvo uvedie MFDF Ji.hlava 2026 v sekcii FAMU uvádza. Ponúka výber najpozoruhodnejších dokumentov z 1. ročníka Katedry dokumentárej tvorby FAMU.

„Keby mi niekto v roku 1997 povedal, že za tridsať rokov bude festival jedným z kľúčových európskych dokumentárnych festivalov, že bude trvať desať dní paralelne v siedmich kinosálach, bude ho sprevádzať Inšpiračné fórum plné výrazných osobností a bude mať vlastný medzinárodný industry program, ťažko by som mu veril. Nie, že by som si nevedel predstaviť, že by sa niečo také mohlo stať, ale nevedel by som si predstaviť, ako sa to stane,“ povedal riaditeľ MFDF Ji.hlava Marek Hovorka. „Po takmer tridsiatich rokoch vidím, že je to možné vďaka tisícom ľudí, ktorí k príbehu Ji.hlavy prispeli. Festival je podobneako film kolektívnym dielom. Mám radosť, že sa v prípade Ji.hlavy podarilo tento potenciál využiť v takej sile,“ dodal.

Autor:

Záber z filmu Zóny nikoho. Foto: filmsomnia

Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

MFDF Ji.hlava 2026 Záber z filmu Zóny nikoho. Foto: filmsomnia

Zóny nikoho a ďalšie slovenské filmy na MFDF Ji.hlava 2026

Jubilejný 30. ročník Medzinárodného festivalu dokumentárnych filmov Ji.hlava sa začína v piatok 23. októbra 2026 a potrvá do 1. novembra 2026. Až 106 filmov uvedie vo svetovej premiére. Celkovo má v programe viac ako 350 filmov, medzi nimi aj viaceré slovenské a koprodukčne slovenské snímky. Festival má hneď niekoľko súťažných sekcií. Tou hlavnou je Opus Bonum. Organizátori do nej vyberajú „pozoruhodné dokumentárne filmy roku z rôznorodej kolekcie reprezentujúcej tendencie svetového dokumentu“. MFDF Ji.hlava 2026 uvedie v sekcii šestnásť snímok, Slovensko zastupujú dve. Realitu musia vytesňovať Medzinárodnú premiéru má v Jihlave dokumentárna snímka Viery Čákanyovej, Lucie Kašovej a Barbory Sliepkovej Zóny nikoho. V žánrovo pestrom autorskom prístupe ponúka film zložený z troch epizód pohľad na tri najzávažnejšie environmentálne záťaže na Slovensku. Zameral sa na bratislavskú Dynamitku a súvisiacu Vrakunskú skládku, gudrónové jamy v Predajnej a na oblasť tzv. Trojuholníka smrti pri Chemko Strážske. Programové vyhlásenie vlády kedysi sľúbilo, že záťaže, ktoré sú ešte dedičstvom socializmu, budú odstránené do roku 2024. „Problém sme zdedili zo socializmu, no za 37 rokov demokracie sme sa s ním nedokázali vysporiadať,“ povedala režisérka Lucia Kašová, ktorá je zároveň autorkou námetu. „Ľudia žijúci v blízkosti toxických skládok musia realitu vytesňovať, aby v nej vôbec dokázali psychicky prežiť. Tým sa však prehlbuje ich letargia a nedôvera v štátne inštitúcie,“ hovoria autorky filmu spoločne. Zóny nikoho...
Beštia Bebjak Záber z filmu Beštia. Foto: DNA Production/Nataša Bošková

Bebjakova Beštia podľa Dominika Dána má prvú ukážku

Po vyhlásení amnestie v roku 1990 sa dostalo na slobodu aj mnoho nebezpečných zločincov. Začínajúcemu bratislavskému detektívovi Richardovi Krauzovi vtedy pridelili prípad sériového vraha žien. Tiahla sa za ním krvavá stopa polovicou Európy a nedokázali ho odhaliť žiadne bežne využívané metódy. Režisér Peter Bebjak pripravuje detektívny triler podľa jednej z najpredávanejších kníh Dominika Dána Beštia. Do kín príde už začiatkom budúceho roka. Tomáš Maštalír (Burger), Martin Klinčúch (Krauz), Michal Kubovčík (Hanzel) a Braňo Bystriansky (Váňa) spolu s Alexandrom Bártom (Mayor) a Jánom Jackuliakom (súdny lekár Lengyel) stvárňujú vo filme Beštia tím, ktorý sa snaží odhaliť páchateľa série vrážd. Prípad na začiatku vyzerá takmer beznádejne. Páchateľ totiž nezanecháva žiadne odtlačky prstov. Nič, na základe čoho, by bolo možné zistiť, o koho ide. Vyšetrovatelia vedia, čo spája jednotlivé miesta činu, ale dostupné kriminalistické metódy nestačia na to, aby vraha usvedčili. Vtedy prichádzajú na scénu vedci a analýza DNA. Metóda, ktorú slovenskí kriminalisti nikdy dovtedy nepoužili. https://youtu.be/ZzOrfU6evL0?si=Q6NlQR6hRMzUBcSl „Atmosféru začiatku deväťdesiatych rokov sa nám podarilo preniesť na obraz presne tak, ako si ju časť spoločnosti pamätá z mladosti a ako je stvárnená v knihách Dominika Dána,“ povedal producent DNA Production Rasťo Šesták. „A rovnako ako v knihách, ani film Beštia nie je príbehom vraha. Je o tom, ako ho veľký tím vyšetrovateľov s pomocou vedcov – a v tom čase...
Vincent Šikula. Foto: Archív Veroniky Šikulovej

Vincent Šikula

Aj vo filmových scenároch Vincenta Šikulu cítiť typický šikulovský ťah na bránu – schopnosť všímať si jednoduchých ľudí na okraji spoločnosti. Keď spisovateľ napíše do knižky dialóg, v uvádzacej vete môže dovysvetľovať, čo práve daná osoba robí alebo ako sa tvári. Vo filme to však nejde. Vo filme všetko v obraze hrá a herec môže zakaždým vykrútiť nos alebo mávnuť rukou inak, než si predstavoval autor filmového scenára. Z vlastnej skúsenosti sa takto zamýšľal nad rozdielmi v prístupoch k literárnej tvorbe Vincent Šikula. Jeden z najobľúbenejších autorov v slovenskej literatúre druhej polovice 20. storočia sa narodil pred deväťdesiatimi rokmi. Na dôležité si aj tak spomenie Do filmovej tvorby vstúpil ako scenárista a autor predlôh koncom šesťdesiatych rokov. Po učiteľovaní v Modre na hudobnej škole a po redakčnom pôsobení v časopise Romboid začal vtedy pracovať ako interný dramaturg Slovenskej filmovej tvorby na Kolibe. Bola to možnosť preniesť sa s knižnými príbehmi na plátno a oddať sa scenáristickej práci, ktorá im vdýchne taký vzletný obraz a zvuk, aký mu samy ponúkajú – plný vôní, pachov, dráždivých momentov i každodenných, neraz tvrdých situácií, v akých sa ocitajú obyčajní, jednoduchí ľudia. Medzi nich Vincent Šikula rád chodieval. Pri tvorbe čerpal z vlastnej minulosti, z prostredia dediny a mestečka, kde vyrastal a žil, zo skúseností v detstve i neskôr v dospelosti, keď už bol otcom...
Zobraziť všetky články