Časozberná dokumentárna snímka Zomrieť a žiť vznikala vyše desaťročie. Sleduje trojicu ukrajinských dobrovoľníkov Šachtu, Pottera a Dancera, ktorí v roku 2014 odišli bojovať na východ Ukrajiny. Režisérka Yuliia Hontaruk ich však nakrúcala nielen na fronte, ale aj po tom, ako sa vrátili domov a hľadali znovu uplatnenie v civilnom živote. Dokument, ktorý vznikol v koprodukcii Ukrajiny, Lotyšska a Slovenska je od štvrtka 15. októbra v slovenských kinách.
Film Zomrieť a žiť mal svetovú premiéru tento rok v júli na festivale v Karlových Varoch v sekcii Zvláštne uvedenie. Na festival pricestovali aj všetci traja protagonisti filmu spolu s ich rodinami. „Bol to naozaj veľmi dojemný moment. Tvrdili, že je to prvýkrát za päť rokov, kedy vôbec mali kvázi ,dovolenkuʻ,“ povedala počas slovenskej premiéry filmu v septembri na festivale Cinematik slovenská koproducentka dokumentu Katarína Krnáčová zo spoločnosti Silverart. „Pre mňa bolo veľkou cťou spolupracovať na tomto filme a koprodukovať ho. Musím povedať, že mám obrovský obdiv voči Ukrajincom a Ukrajinkám, ktorí bojujú za svoju vlasť,“ dodala Krnáčová.
Trojica obyčajných Ukrajincov vzala v roku 2014 do rúk zbrane a išli brániť svoju vlasť. Na fronte ich Yuliia Hontaruk sledovala vyše dva roky. Pokračovala, aj keď sa vracali k rodinám a k životu, v ktorom si po vojnovej skúsenosti ťažko hľadali svoje miesto. A potom prišiel rok 2022 a ruská invázia. Film tak zachytáva 12 rokov konfliktu. „Je to portrét celej generácie Ukrajincov, mužov, ktorí sa rozhodli bojovať a ktorí strávili desať rokov tým, že sa učili, čo znamená žiť. (…) Tento film nie je o vojne, ale o tom, čo ju prežije. Ukazuje, ako vojna preniká do ľudí a stáva sa ich súčasťou, ako sa človek snaží zmieriť so smrťou a aká neúprosná je nakoniec túžba po živote,“ uvádza distribútor snímky.
V tejto vojne žijeme
Do Piešťan na Cinematik pricestovala aj režisérka filmu. Yuliia Hontaruk. „Tento film bol pre mňa zložitou a dlhou cestou, trvala dvanásť rokov. Viete, že na Ukrajine máme vojnu a v tejto vojne žijeme. V tejto vojne sa milujeme, trávime v nej naše najlepšie roky. V konečnom dôsledku je však život vždy silnejší než ona,“ povedala režisérka.
„Keď v roku 2014 vypukla vojna na východnej Ukrajine, množstvo Ukrajincov ju nevnímalo ako svoju vojnu, ako vojnu proti celej Ukrajine. Vnímali ju s určitou ľahostajnosťou, a práve tá umožnila, aby sa vojna rozrástla. Všetci poznáme myšlienku o tom, že aby zlo zvíťazilo, stačí, aby dobrý človek nerobil nič. Dnes slobodný svet opakuje rovnakú chybu. Vníma vojnu na Ukrajine ako cudziu, nie svoju,“ povedal jeden z protagonistov, Šachta, počas uvedenia filmu v Karlových Varoch.
