Zomrieť a žiť Záber z filmu Zomrieť a žiť. Foto: Continental film
Písmo: A- | A+

Časozberná dokumentárna snímka Zomrieť a žiť vznikala vyše desaťročie. Sleduje trojicu ukrajinských dobrovoľníkov Šachtu, Pottera a Dancera, ktorí v roku 2014 odišli bojovať na východ Ukrajiny. Režisérka Yuliia Hontaruk ich však nakrúcala nielen na fronte, ale aj po tom, ako sa vrátili domov a hľadali znovu uplatnenie v civilnom živote. Dokument, ktorý vznikol v koprodukcii Ukrajiny, Lotyšska a Slovenska je od štvrtka 15. októbra v slovenských kinách.

Film Zomrieť a žiť mal svetovú premiéru tento rok v júli na festivale v Karlových Varoch v sekcii Zvláštne uvedenie. Na festival pricestovali aj všetci traja protagonisti filmu spolu s ich rodinami. „Bol to naozaj veľmi dojemný moment. Tvrdili, že je to prvýkrát za päť rokov, kedy vôbec mali kvázi ,dovolenkuʻ,“ povedala počas slovenskej premiéry filmu v septembri na festivale Cinematik slovenská koproducentka dokumentu Katarína Krnáčová zo spoločnosti Silverart. „Pre mňa bolo veľkou cťou spolupracovať na tomto filme a koprodukovať ho. Musím povedať, že mám obrovský obdiv voči Ukrajincom a Ukrajinkám, ktorí bojujú za svoju vlasť,“ dodala Krnáčová.

Trojica obyčajných Ukrajincov vzala v roku 2014 do rúk zbrane a išli brániť svoju vlasť. Na fronte ich Yuliia Hontaruk sledovala vyše dva roky. Pokračovala, aj keď sa vracali k rodinám a k životu, v ktorom si po vojnovej skúsenosti ťažko hľadali svoje miesto. A potom prišiel rok 2022 a ruská invázia. Film tak zachytáva 12 rokov konfliktu. „Je to portrét celej generácie Ukrajincov, mužov, ktorí sa rozhodli bojovať a ktorí strávili desať rokov tým, že sa učili, čo znamená žiť. (…) Tento film nie je o vojne, ale o tom, čo ju prežije. Ukazuje, ako vojna preniká do ľudí a stáva sa ich súčasťou, ako sa človek snaží zmieriť so smrťou a aká neúprosná je nakoniec túžba po živote,“ uvádza distribútor snímky.

V tejto vojne žijeme

Do Piešťan na Cinematik pricestovala aj režisérka filmu. Yuliia Hontaruk. „Tento film bol pre mňa zložitou a dlhou cestou, trvala dvanásť rokov. Viete, že na Ukrajine máme vojnu a v tejto vojne žijeme. V tejto vojne sa milujeme, trávime v nej naše najlepšie roky. V konečnom dôsledku je však život vždy silnejší než ona,“ povedala režisérka.  

„Keď v roku 2014 vypukla vojna na východnej Ukrajine, množstvo Ukrajincov ju nevnímalo ako svoju vojnu, ako vojnu proti celej Ukrajine. Vnímali ju s určitou ľahostajnosťou, a práve tá umožnila, aby sa vojna rozrástla. Všetci poznáme myšlienku o tom, že aby zlo zvíťazilo, stačí, aby dobrý človek nerobil nič. Dnes slobodný svet opakuje rovnakú chybu. Vníma vojnu na Ukrajine ako cudziu, nie svoju,“ povedal jeden z protagonistov, Šachta, počas uvedenia filmu v Karlových Varoch.

Autor:
Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

Zomrieť a žiť Záber z filmu Zomrieť a žiť. Foto: Continental film

Bojujú a učia sa žiť. Portrét celej generácie Ukrajincov

Časozberná dokumentárna snímka Zomrieť a žiť vznikala vyše desaťročie. Sleduje trojicu ukrajinských dobrovoľníkov Šachtu, Pottera a Dancera, ktorí v roku 2014 odišli bojovať na východ Ukrajiny. Režisérka Yuliia Hontaruk ich však nakrúcala nielen na fronte, ale aj po tom, ako sa vrátili domov a hľadali znovu uplatnenie v civilnom živote. Dokument, ktorý vznikol v koprodukcii Ukrajiny, Lotyšska a Slovenska je od štvrtka 15. októbra v slovenských kinách. Film Zomrieť a žiť mal svetovú premiéru tento rok v júli na festivale v Karlových Varoch v sekcii Zvláštne uvedenie. Na festival pricestovali aj všetci traja protagonisti filmu spolu s ich rodinami. „Bol to naozaj veľmi dojemný moment. Tvrdili, že je to prvýkrát za päť rokov, kedy vôbec mali kvázi ,dovolenkuʻ,“ povedala počas slovenskej premiéry filmu v septembri na festivale Cinematik slovenská koproducentka dokumentu Katarína Krnáčová zo spoločnosti Silverart. „Pre mňa bolo veľkou cťou spolupracovať na tomto filme a koprodukovať ho. Musím povedať, že mám obrovský obdiv voči Ukrajincom a Ukrajinkám, ktorí bojujú za svoju vlasť,“ dodala Krnáčová. Trojica obyčajných Ukrajincov vzala v roku 2014 do rúk zbrane a išli brániť svoju vlasť. Na fronte ich Yuliia Hontaruk sledovala vyše dva roky. Pokračovala, aj keď sa vracali k rodinám a k životu, v ktorom si po vojnovej skúsenosti ťažko hľadali svoje miesto. A potom prišiel rok 2022 a ruská invázia. Film tak zachytáva 12...
MFHF Poprad 2026 klasika art film 2026 Záber z filmu Kangchenjunga. Foto: archív SFÚ

MFHF Poprad 2026: S Barabášom do Novej Guinei, s Pirohom na tretí najvyšší vrchol sveta

Medzinárodný festival horských filmov Poprad začal písať svoj 34. ročník. V popradskom kine Tatra a vo Veľkej zasadačke MsÚ Poprad, v kine Mier v Spišskej Novej Vsi a v kine Iskra v Kežmarku uvedie spolu vyše 50 filmov. Snímky, ktorých protagonisti prekonávajú samých seba nakrútili filmári z celého sveta – od USA cez Nový Zéland až po Spojené kráľovstvo. Premietať sa budú aj filmy zo Švédska, Švajčiarska, Španielska, Francúzska, Talianska, ale aj Slovenska, Česka a ďalších krajín. Festival sa koná od 14. do 18. októbra. Vlani si jedno z festivalových ocenení – Cenu poroty – odniesol slovenský režisér Rasťo Hatiar so snímkou Gálfy: Horský život o horskom vodcovi Róbertovi Gálfym. Tento rok Hatiar zasadne do trojčlennej medzinárodnej poroty. Jej ďalšími členmi sú Mireille Chiocca, ktorá založila a takmer 30 rokov viedla Medzinárodný festival horských a dobrodružných filmov vo francúzskom Autrans a česká architektka a slacklinerka Anna Hanuš Kuchařová. Medzi slovenskými filmami v programe je aj tento rok novinka Pavla Barabáša. Jeho film Dotkol som sa doby kamennej pozoruje stret sveta dávnych tradícií s modernou civilizáciou na Novej Guinei. MFHF Poprad 2026 uvedie aj novinku Jara Tešlára Prechod cez Altaj, ktorá mongolský Altaj sleduje zo sedla horských bicyklov. Snímka Na hranici neznámeho sveta: Výstup na Mt. Giluwe režiséra Milana Ohurniaka zase zaznamenáva slovenskú výpravu na najvyšší vulkán...
STVR slovenský film Záber z filmu Kuko, Drobček & Raťafák znovu zasahujú. Foto: Admiral Films

téma STVR, nové slovenské filmy a vlastná tvorba

Čo majú spoločné snímky ako Štúr (r. Mariana Čengel Solčanská), Kuko, Drobček & Raťafák znovu zasahujú (r. Andrej Kolenčík, Juraj Šlauka), Prameň (r. Ivan Ostrochovský), Láska (r. Marko Škop), Hlavička (r. Marina Andree Škop, Vanda Raýmanová), Milovník, nie bojovník (r. Martina Buchelová), Generál Golian (r. Juraj Štepka) či Život alebo film (r. Marek Šulík, Juraj Johanides)? Okrem toho, že prišli tento rok do kín a vznikli s podporou Audiovizuálneho fondu ich spája tiež to, že ich koprodukovala STVR. Hoci spolupráce dohodli ešte predošlé vedenia inštitúcie, keďže vznik filmu trvá spravidla niekoľko rokov.   Slovenská televízia je dlhodobo najväčším koproducentom slovenských filmov. Pod značkou STVR funguje už vyše dvoch rokov a vyše roka má nové vedenie. Premenu RTVS na STVR sleduje nový dokumentárny film režisérky Sáry Prokopovej Preladenie. V čase, keď sa nová vládna garnitúra rozhodla ovládnuť telerozhlas zrušením RTVS a založením „novej“ inštitúcie, nakrúcala Prokopová na chodbách televízie. Jej film uvedú festivaly dokumentárnych filmov Jeden svet aj Ji.hlava. Priskoro na bilancovanie S otázkou, či STVR dnes ako najväčší koproducent slovenských filmov podporuje dostatočne domácu filmovú tvorbu a či sa zmenili ich vzťahy s inštitúciou po transformácii RTVS na STVR sme oslovili slovenských producentov a filmárov. Viacerí neodpovedali, ďalší odpovedať nechceli. Okrem producentov sme sa rozprávali aj s vedením televízie. „Zákon o transformácii...
Zobraziť všetky články