Tieň víťazstva
Písmo: A- | A+

Nórsky režisér Bård Breien získal v roku 2007 so svojím debutom Kurz negatívneho myslenia cenu za najlepšiu réžiu na festivale v Karlových Varoch. O rok neskôr k nej pribudol aj Český lev za najlepší zahraničný film. Jeho novinka Tieň víťazstva vznikla aj v slovenskej koprodukcii a od štvrtka 10. júla je v kinách.

„Scenár filmu si nás získal na prvé prečítanie. Režijná koncepcia nás utvrdila v tom, že napriek tomu, že príbeh vychádza z nórskych reálií, film rozpráva o veciach, ktoré sú zrozumiteľné univerzálne a spôsobom, ktorý môže osloviť aj slovenské publikum,“ uviedla v explikácii projektu pre Audiovizuálny fond jeho slovenská koproducentka Zuzana Mistríková zo spoločnosti PubRes.

Film vznikol podľa skutočných udalostí. Jeho protagonistami sú bratia Havnaaovci Erling (Tobias Santelmann) a Magnus (Odin Waage). Erling je špičkový kickboxer, ktorý dá bokom vlastné ambície, aby ako tréner pomohol bratovi Magnemu stať sa prvým nórskym boxerským šampiónom v poloťažkej váhe. V roku 1990 sa mu to naozaj podarilo, keď porazil Američana Richarda Pultza (Alexander Lyseggen Martinsen). Magneho víťazstvá však neskôr zatieni Erlingova účasť na najväčšej nórskej bankovej lúpeži, ktorá má tragické následky.

Nakrúcalo sa na Slovensku

Film sa takmer celý nakrúcal na Slovensku (v pláne bolo 29 z 38 filmovacích dní). Podľa slov režiséra tu našli skvelé lokácie. Okrem pracovitosti ľudí zo slovenského štábu si Bård Breien cenil aj to, že mali zmysel pre humor. „Filmárčina je dnes veľmi medzinárodná vec. Myslím, že takmer kdekoľvek v našej časti sveta sa robí film rovnakým spôsobom. Na Slovensku je v tíme viac ľudí, štáby bývajú väčšie, ale inak máte pocit, že pracujete s tými istými ľuďmi, či už sú to Slováci alebo Nóri. Moje skúsenosti z nakrúcania v Bratislave boli skvelé. Myslím, že máme spoločné aj niečo v pohľade na svet. Pamätám si zo Slovenska najmä srdečnosť ľudí a ich odhodlanie natočiť skvelý film,“ povedal režisér Bård Breien festivalovej televízii MFF Art Film. Do Košíc, kde mala snímka slovenskú premiéru, prišiel film predstaviť aj so scenáristom Eskem Troelstrupom.

Tieň víťazstva nie je ich prvá spolupráca. Stretli sa už pri krimikomédii o detektívovi s Downovým syndrómom Detektív Down (2013), ktorá vznikla v koprodukcii s Českom. Úspešná spolupráca nakoniec viedla aj ku koprodukcii so Slovenskom.

Hudbu k filmu Tieň víťazstva zložili Michal Novinski a Jonatan Pastirčák. Slovenskí tvorcovia boli súčasťou štábu aj na viacerých ďalších pozíciách. Okrem toho sa pár slovenských hercov objaví v epizódnych úlohách a tvorcovia pracovali aj so slovenským komparzom. Hoci výber prispôsobili nórskym reáliám. Podľa slov režiséra pri nakrúcaní scén boxerských zápasov bolo na pľaci na tribúnach okolo 400 komparzistov.

Cena za víťazstvo

„Je to príbeh o obrovskom úsilí, ktoré stojí za veľkým víťazstvom – a o cene, ktorá sa za takéto víťazstvo platí. Príbeh o tom, ako život dokáže človeka vyniesť vyššie, než si myslel, ale aj vrhnúť nižšie, než si v najhorších snoch dokázal predstaviť. Ale aj keď ste na dne, život vám dáva novú šancu. A to je posolstvo, ktoré chcem týmto filmom odovzdať divákovi,“ uviedol v explikácii pre AVF o filme Tieň víťazstva jeho režisér.

Tieň víťazstva (Team Havnaa) r. Bård Breien, Nórsko/Slovensko/Česko, 2024
Celkový rozpočet filmu: 4 050 000 eur (Podpora z Audiovizuálneho fondu: 112 500 eur + automatická podpora v rámci programu 5 – Podpora audiovizuálneho priemyslu v SR 583 606 eur)

Autor:

Záber z filmu Tieň víťazstva. Foto: Magic Box Slovakia

Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

Emil Horváth – Nikdy nezostať stáť Emil Horváth a Milan Ondrík vo filme Emil Horváth – Nikdy nezostať stáť. Foto: Hulapa film

STVR uvedie film Ivety Grófovej o Emilovi Horváthovi

Dokumentárny portrét Emil Horváth – Nikdy nezostať stáť, ktorý mapuje pôsobenie Emila Horvátha odvysiela STVR vo štvrtok 12. novembra o 20.10 na Dvojke. Vznikol v koprodukcii STVR, Hulapa film a Slovenského filmového ústavu a nakrútila ho režisérka Iveta Grófová. „Ponuka nakrútiť film o hereckej ikone Emilovi Horváthovi prišla zo strany STVR v apríli tohto roka a ja som ju prijala z jednoduchého dôvodu. O pánovi Horváthovi skrátka má existovať film – aspoň televízny, pretože, ako vo filme vraví Ján Štrasser: ,ako herca ho pozná každý, ale jeho občianske postoje pozná máloktoʻ. Toto je východisko filmu, od ktorého sa odvíja príbeh človeka, ktorý venoval život divadlu a svojim myslením zásadne ovplyvnil niekoľko hereckých generácií. Nech to aj znie príliš pateticky, takto to je, je to autentické a inšpirujúce,“ povedala Grófová pre Filmsk.sk. Vo filme Nikdy nezostať stáť o svojom vzťahu k Emilovi Horváthovi, ktorý roky pôsobil aj ako pedagóg, rozpráva množstvo hercov práve z mladších generácií. Popri Kamile Heribanovej, Danielovi Žulčákovi, Jane Kovalčikovej, Robovi Rothovi, Danielovi Fischerovi či Milanovi Ondríkovi však o Horváthovi rozprávajú aj Ján Štrasser, Ľubomír Vajdička, Laco Kraus či Jozef Ciller. A, samozrejme, jeho manželka Viera Richterová.   Záber z filmu Emil Horváth – Nikdy nezostať stáť. Foto: Hulapa film „Bohvieaký pocit to nie je, je to...
recenzia Mesto otcov Tomáš Vravník ako syn a Vladimír Javorský ako otec vo filme Mesto otcov. Syne nesie otca na rukách. Foto: ARTILERIA

recenzia Mesto otcov

Nová komediálna dráma Zdeňka Tyca prináša nekompromisnú, punkom nabitú sondu do problematiky alkoholizmu, komplikovaných medziľudských vzťahov, hľadania vlastnej identity aj svojho miesta vo svete. Tridsaťročný Richard pracuje ako zvárač a žije v spoločnej domácnosti so svojím otcom, taktiež Richardom, bývalým učiteľom literatúry. Ich spolužitie sa napriek generačnému rozkolu javí ako harmonické, no vzťah oboch mužov definuje predovšetkým hodnotová priepasť. Kým starší z nich nachádza záľubu v klasickej hudbe Dvořáka a intelektuálnych drámach Bergmana, mladší miluje metal a jeho filmovými hrdinami sú Jean-Claude Van Damme a jemu podobní. Stret dvoch odlišných svetov však nepredstavuje jadro Richardovho konfliktu s realitou. Pod drsnou maskou sa totiž ukrýva človek, ktorý každodenne zápasí s tieňmi minulosti a ťaživou osamelosťou. Snímka výstižne reflektuje existenciálnu zacyklenosť generácie „Petrov Panov“ – dospelých mužov, ktorí sa kŕčovito držia barličiek vlastného chlapčenstva. Richardovo bytie je pevne ohraničené prácou vo fabrike, počúvaním tvrdej hudby, útekom do sveta komiksov a plagátmi polepenými stenami detskej izby. Okrem otca sa prakticky nestretáva s nikým a blízkych priateľov by divák v jeho živote hľadal márne. Jediným únikom sú pre neho občasné chvíle strávené s frajerkou Lenkou, ktorá sama vychováva malého syna. Richard si ale nedokáže predstaviť, že by sa mal na výchove chlapca podieľať. Tvrdí,...
Zobraziť všetky články