Tieň víťazstva
Písmo: A- | A+

Nórsky režisér Bård Breien získal v roku 2007 so svojím debutom Kurz negatívneho myslenia cenu za najlepšiu réžiu na festivale v Karlových Varoch. O rok neskôr k nej pribudol aj Český lev za najlepší zahraničný film. Jeho novinka Tieň víťazstva vznikla aj v slovenskej koprodukcii a od štvrtka 10. júla je v kinách.

„Scenár filmu si nás získal na prvé prečítanie. Režijná koncepcia nás utvrdila v tom, že napriek tomu, že príbeh vychádza z nórskych reálií, film rozpráva o veciach, ktoré sú zrozumiteľné univerzálne a spôsobom, ktorý môže osloviť aj slovenské publikum,“ uviedla v explikácii projektu pre Audiovizuálny fond jeho slovenská koproducentka Zuzana Mistríková zo spoločnosti PubRes.

Film vznikol podľa skutočných udalostí. Jeho protagonistami sú bratia Havnaaovci Erling (Tobias Santelmann) a Magnus (Odin Waage). Erling je špičkový kickboxer, ktorý dá bokom vlastné ambície, aby ako tréner pomohol bratovi Magnemu stať sa prvým nórskym boxerským šampiónom v poloťažkej váhe. V roku 1990 sa mu to naozaj podarilo, keď porazil Američana Richarda Pultza (Alexander Lyseggen Martinsen). Magneho víťazstvá však neskôr zatieni Erlingova účasť na najväčšej nórskej bankovej lúpeži, ktorá má tragické následky.

Nakrúcalo sa na Slovensku

Film sa takmer celý nakrúcal na Slovensku (v pláne bolo 29 z 38 filmovacích dní). Podľa slov režiséra tu našli skvelé lokácie. Okrem pracovitosti ľudí zo slovenského štábu si Bård Breien cenil aj to, že mali zmysel pre humor. „Filmárčina je dnes veľmi medzinárodná vec. Myslím, že takmer kdekoľvek v našej časti sveta sa robí film rovnakým spôsobom. Na Slovensku je v tíme viac ľudí, štáby bývajú väčšie, ale inak máte pocit, že pracujete s tými istými ľuďmi, či už sú to Slováci alebo Nóri. Moje skúsenosti z nakrúcania v Bratislave boli skvelé. Myslím, že máme spoločné aj niečo v pohľade na svet. Pamätám si zo Slovenska najmä srdečnosť ľudí a ich odhodlanie natočiť skvelý film,“ povedal režisér Bård Breien festivalovej televízii MFF Art Film. Do Košíc, kde mala snímka slovenskú premiéru, prišiel film predstaviť aj so scenáristom Eskem Troelstrupom.

Tieň víťazstva nie je ich prvá spolupráca. Stretli sa už pri krimikomédii o detektívovi s Downovým syndrómom Detektív Down (2013), ktorá vznikla v koprodukcii s Českom. Úspešná spolupráca nakoniec viedla aj ku koprodukcii so Slovenskom.

Hudbu k filmu Tieň víťazstva zložili Michal Novinski a Jonatan Pastirčák. Slovenskí tvorcovia boli súčasťou štábu aj na viacerých ďalších pozíciách. Okrem toho sa pár slovenských hercov objaví v epizódnych úlohách a tvorcovia pracovali aj so slovenským komparzom. Hoci výber prispôsobili nórskym reáliám. Podľa slov režiséra pri nakrúcaní scén boxerských zápasov bolo na pľaci na tribúnach okolo 400 komparzistov.

Cena za víťazstvo

„Je to príbeh o obrovskom úsilí, ktoré stojí za veľkým víťazstvom – a o cene, ktorá sa za takéto víťazstvo platí. Príbeh o tom, ako život dokáže človeka vyniesť vyššie, než si myslel, ale aj vrhnúť nižšie, než si v najhorších snoch dokázal predstaviť. Ale aj keď ste na dne, život vám dáva novú šancu. A to je posolstvo, ktoré chcem týmto filmom odovzdať divákovi,“ uviedol v explikácii pre AVF o filme Tieň víťazstva jeho režisér.

Tieň víťazstva (Team Havnaa) r. Bård Breien, Nórsko/Slovensko/Česko, 2024
Celkový rozpočet filmu: 4 050 000 eur (Podpora z Audiovizuálneho fondu: 112 500 eur + automatická podpora v rámci programu 5 – Podpora audiovizuálneho priemyslu v SR 583 606 eur)

Autor:

Záber z filmu Tieň víťazstva. Foto: Magic Box Slovakia

Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

BAB 2026 Záber z filmu Saba (r. Liron Topaz, USA) ktorý na Bienále animácie Bratislava získal Cenu Viktora Kubala. Foto: Miyu Distribution

myslím si BAB 2026 – Klingsor by sa asi chytal za hlavu

Všimli ste si, prosím, že sa uskutočnilo Bienále animácie Bratislava 2026? Ja len tak-tak, a to vďaka programu Kina Lumière, kde sa cez víkend objavilo pásmo víťazných filmov z tohtoročného BAB-u. Pamätám si BAB od samého začiatku. Z pôvodnej prehliadky animovaných filmov ako sprievodného podujatia Bienále ilustrácií Bratislava ho do festivalovej podoby vypiplala jeho zakladateľka Gabriela Gavalčinová. Po jej predčasnom úmrtí prevzala vedenie festivalu Katarína Minichová, ktorá s ním spolupracovala od začiatku. Žiaľ, pred svojím predčasným odchodom stihla zorganizovať len niekoľko ročníkov. Potom prevzala organizáciu festivalu omladená partia. Bienále animácie Bratislava kedysi dýchalo životom. Premietalo sa pre verejnosť (cieľovou skupinou sú deti a mládež) v dostupných časoch a v „skutočných“ kinách. Všetko fungovalo, až kým tím festivalu neodišiel na protest proti mocenskému dosadeniu nekvalifikovaného vedenia Bibiany, medzinárodného domu umenia pre deti, ktorá BAB organizuje. Rýchlo sa však našli snaživci, ktorí boli ochotní ujať sa aj v takej situácii organizovania festivalu... Kto je BABA? Netuším, či tohto roku bola, alebo nebola tlačová konferencia k festivalu. Ak aj áno, do Klubu filmových novinárov žiadna pozvánka neprišla. A tak som popátral na webe. Webová stránka festivalu vám ponúkne vyčerpávajúce informácie – o predošlom ročníku. Ak to skúsite na webe Bibiany a tam kliknete na BAB, môžete si ďalej zvoliť suchopárny Štatút, dozvedieť sa niečo O BABE (ide...
György Cserhalmi. Foto: Judit Horváth/Örkény Színház

rozhovor György Cserhalmi

Svetoznámy maďarský herec György Cserhalmi dnes vidí krásu života aj vtedy, keď do človeka drgajú v autobuse. Večer o šiestej zakaždým pocíti kŕč v žalúdku. To režim divadla signalizuje, že sa čoskoro začína predstavenie. Deje sa mu to každý deň bez ohľadu na to, či práve hrá. Vlastne sa už na scénu neplánoval vrátiť. Je onkologický pacient, žije na maďarskom vidieku a najšťastnejší je s vnúčatami. Ani veľké filmy nenakrúca. A predsa je charizmatický György Cserhalmi ako jeden z najobsadzovanejších maďarských hercov všetkých čias stále veľmi aktívny. Navyše pozorne sleduje vývoj v maďarskej kultúre. Drsným, no citlivým prejavom, živelnosťou, nespútanosťou a charakterovou pevnosťou si získal publikum v desiatkach domácich aj svetových, dokonca oscarových drám. Aj československá kinematografia si ho v osemdesiatych rokoch minulého storočia našla. Postupne sa objavil vo filmoch Dušana Trančíka, Martina Šulíka, Drahomíry Vihanovej, Ondřeja Trojana či Petra Bebjaka. Nedávno si od nového premiéra svojej krajiny prevzal vysoké štátne vyznamenanie. Stretli sme sa v jeho obľúbenej budapeštianskej kaviarni, aby sme sa porozprávali, čo všetko sa dnes okolo neho v spoločnosti deje. Od nového maďarského premiéra ste prijali štátne vyznamenanie. Považujete to za dôležité gesto? Pred dvadsiatimi dvoma rokmi som jedno vyznamenanie vrátil. Keď mi ponúkli vyznamenanie teraz, pýtal som sa sám seba, či ho potrebujem, alebo...
Zobraziť všetky články