Časom človek v živote získava skúsenosť, že skutočnú divočinu nemusí zažiť v horách či pralesoch, nachádza sa v jeho blízkosti, a nepredstavuje ju ani žiadne zviera, ale napríklad situácia v rodinnom kruhu. Prišla na to aj Marta, manželka a matka dvoch detí, ktorá sa rozhodla riešiť toxický vzťah a hľadať svoju hodnotu. Psychologický film Divočina prináša do slovenských kín intímnu autorskú výpoveď českej režisérky Evženie Brabcovej.

Dať priestor nádeji

Marta sa rozhodne odísť z toxického vzťahu s manželom Milanom a so svojimi dvoma dcérami hľadá útočisko na odľahlom mieste u svojho starnúceho otca. Namiesto kľudu, ktorý očakávala, sa však ocitne vo svete jeho čudáctva a posadnutosti spojenej s blížiacou sa apokalypsou. Do príprav na prežitie konca sveta zapája otec aj Martu a svoje vnučky. Všadeprítomné divé svine, spomienky z detstva aj silnejúci pocit, že stráca kontrolu nad vlastným životom, sa pre Martu postupne menia na nočnú moru. S príchodom manžela naberá situácia dramatický vývoj.

Rodinná dráma Divočina je celovečerným debutom režisérky Evženie Brabcovej. Otvára v ňom témy, o ktorých sa v českom filme príliš nehovorí – počnúc toxickými vzťahmi cez skryté domáce násilie až po fenomén prepperstva – životného štýlu založenom na prípravách na krízové situácie. Podľa slov produkcie sa pritom snaží vyhnúť depresívnemu sociálnemu tónu a dať priestor nádeji.

 Nenápadná hrdinka

Režisérka sa vo filmovom príbehu čiastočne inšpirovala vlastnou rodinou, predovšetkým otcom, ktorý žil roky na chate v blízkosti brdských lesov. „Hlavná postava Marta, matka dvoch dcér, odráža moju osobnú skúsenosť, ale iba v určitých rovinách,“ hovorí o prepojení, zároveň však dodáva, že s fyzickou agresiou vo vzťahoch osobnú skúsenosť nemá. Prevzala ju z príbehov svojich známych.

„Toxické prvky a rôzne animozity sa vyskytujú vo všetkých rodinách,“ myslí si. Svoj film označuje ako drámu, ktorá pracuje s prvkami absurdity. Toxické vzťahy zároveň premieta do širšieho kontextu obáv z úpadku životného prostredia a spoločenského kolapsu. Svoje dielo vníma ako výpoveď o prežití, zmierení sa s minulosťou a hľadaní nádeje uprostred chaosu. Využila v ňom svoje profesionálne skúsenosti aj ako strihačka.

Českú herečku Kláru Issovú oslovil scenár predovšetkým svojou surovou pravdivosťou. Ukazuje podľa nej presne tie problematické vzťahy medzi deťmi a rodičmi, ktoré ľudia často skrývajú a o ktorých sa veľmi nehovorí. „Marta je pre mňa tichá, nenápadná hrdinka – ocitla sa síce v hraničnej životnej situácii úplne sama, no predsa robí postupné odvážne kroky vpred,“ hovorí o postave Marty, ktorú vo filme stvárňuje. 

Z inej perspektívy

Slovenský herec Juraj Loj stvárňuje vo filme otca dvoch dievčat. V civilnom živote je otcom troch detí, preto ani nemôže obísť vlastnú skúsenosť, z ktorej pri budovaní charakteru postavy vychádzal. Tiež vraj kedysi dávno nevedel, ako nahliadať na problémy z inej než len svojej perspektívy. „Dôsledky, ktoré po týchto konfliktoch prichádzali, vo mne otvárali isté bolesti a traumy z detstva. Našťastie som však bol schopný postaviť sa tomu a riešiť si to, aby som sa stal lepším človekom – ako sám pre seba, tak aj pre svoje okolie,“ hovorí v súvislosti s filmovou postavou manžela.

Divočina podľa neho ponúka mnoho vrstiev, ktoré odhaľujú, prečo manželstvo Marty a Milana dopadlo tak, ako dopadlo. Priznáva, že s Issovou majú veľmi blízke herecké nastavenia. „Chcela ísť postavu obnažiť úplne na kosť a nebála sa ani fyzických dotykov, takže som s ňou mohol byť pred kamerou úplne uvoľnený. Veľa sme situácie rozoberali a skúšali ich rôznymi spôsobmi stvárniť. Som tiež ten typ, ktorý chce ísť až na dreň problému a vytvoriť čo najvernejšiu scénu. Občas som mal až zvláštny pocit, čoho som vôbec schopný.“

Česko-slovensko-maďarská koprodukčná dráma Divočina prichádza do kín 22. októbra. Filmovú hudbu skomponovali Katarzia a Jonatan Pjoni Pastirčák, uvidíme v nej aj Jana Vlasáka, Jana Františka Uhra, Josefínu Ramešovú, Michaelu černú, Jakuba Tvrdíka a ďalších.