Režisér Marko Škop vo filme Láska skúma, ako prijímame smrť, v čom sme dozreli a v čom sme stále deti.
Anna pracuje ako lekárka, každý deň sa v službe stretáva s ľuďmi, ktorí ju potrebujú. S kolegami má korektné, no nie najlepšie vzťahy, do svojej práce však vkladá všetko, čo v sebe nosí. Aj to, čo by nemala. Cestu jej mentálneho dozrievania v samostatne mysliacu bytosť spracoval režisér Marko Škop v novej psychologickej dráme Láska v hlavnej úlohe s herečkou Janou Kovalčikovou. Do slovenských kín prichádza 24. septembra.
Mama, ktorá svoje nešťastie v živote nedokázala spracovať, vypestovala vo svojej dcére Anne závislosť od vlastných démonov. Namiesto toho, aby pomyselnú pupočnú šnúru v správny čas odstrihla, živila ju a naťahovala, doslova ju omotala dcére okolo krku. Manipuluje ňou, aby si mala na kom vybíjať frustráciu.
Keďže Anna od svojej matky lásku nedostala, berie si ju od iných a vracia im ju iba zdanlivo. Chcela by síce nájsť vo vzťahoch pevný bod, no v skutočnosti matkino správanie opakuje. Túžbu po prijatí si napĺňa prehnanou starostlivosťou o pacientov, najmä o smrteľne chorého Jána s diagnózou ALS. Ten však má svoju milujúcu manželku.
Čiastkový objekt
Režisér Marko Škop sa s nevyliečiteľnou chorobou ALS stretol v osobnom živote. Vo vážnej situácii, počas ktorej ostala jeho mama pripútaná na lôžko a nezaobišla sa bez každodennej starostlivosti, riešil aj hlboké dilemy o tom, či je horšie mať chorú dušu alebo choré telo a ako to môže spolu súvisieť. Zároveň si začal všímať, že na verejnosti sa téma mentálneho zdravia čoraz viac analyzuje. To považoval za dôležité a posmelilo ho to pracovať s vlastnými pocitmi a zážitkami. V dráme Láska zisťuje, ako prijímame smrť, v čom sme dozreli a v čom sme stále deti.
„Naša rodina prešla fázou dlhodobo predlžovaného utrpenia. A vo mne zostala otázka, čo je to vlastne za bytie, keď s vaším telom nemôžete robiť vôbec nič, máte bolesti, ktoré sa dajú tlmiť iba do istej miery, a popri tom ste mentálne pri vedomí,“ povedal v nedávnom rozhovore pre Film.sk.
Zaujímalo ho, do akej miery sa dá porovnať, keď sa človek cíti zaživa mŕtvy, lebo má diagnózu ALS, a aké je, keď sa cíti mŕtvy mentálne, pričom fyzicky je úplne zdravý. Ako vnímať plnohodnotnosť ľudskej identity? A čo to môže byť v prípade hlavnej postavy filmu, keď človek nemá možnosť rozvinúť sa v samostatného jedinca a stále je čiastkovým objektom svojej mamy?
Najťažší charakter
Herečka Jana Kovalčiková sa v Škopovej dráme objavuje v prekvapivej hereckej polohe. Za úlohu Anny získala pred pár dňami aj cenu Cinematik Talent Award, ktorým festival upozorňuje na výrazné herecké talenty súčasnej slovenskej a českej kinematografie.
„Postava Anny je určite najťažší charakter, ktorý som si mala možnosť zahrať si. Anna je človek, ktorý potrebuje nájsť svoju úplnosť, svoje miesto na zemi. V hĺbke túži byť dobrým človekom, chce spoznať, aké to je. Je to postava túžiaca po láske.“ hovorí o postave herečka. Ťažko sa síce od nej odosobňovala, no myslí si, že výsledkom spoločnej tvorby je veľmi sugestívny film. Je naň hrdá a téma v nej stále rezonuje.
Filmom Láska Marko Škop tematicky nadväzuje na svoje predchádzajúce filmy Eva Nová (2015) a Nech je svetlo (2019), ktoré sa dotýkajú problematických stránok rodinných vzťahov. Chce ukázať, ako môže život človeka v detstve ovplyvniť nedostatok lásky.
