Kristýna Boková a Ján Koleník v romantickej komédii Tango pre 3 režisérky Lenky Kny. Foto: Continental Film

Ján Koleník sa pretancoval do filmu, v ktorom rozhoduje láska

Písmo: A- | A+

Po cestách tanečných hviezd naprieč Slovenskom prichádza nová tanečno-romantická komédia Tango pre 3 aj do slovenských kín.

Ešte pred oficiálnym vstupom do slovenských kín film Tango pre 3 českej režisérky Lenky Kny navštívil viacero slovenských miest. Postupne zavítal do Košíc, Prešova, Žiliny, Trenčína, Banskej Bystrice aj do Nitry. So svojím publikom sa tu osobne stretli nielen protagonistky filmu, ale najmä herec Ján Koleník. Ten vo filme stvárňuje jednu z titulných postáv. Aj jeho prítomnosť zaručila, že záujem o road šou mohol byť mimoriadny. Projekcie sa vypredali a v každom z vybraných miest bolo treba pridať pre fanúšikov ďalšie sály. Celkovo sa napočítalo na premietaniach takmer 1 800 divákov.

„Energia v sálach bola úžasná,“ vyznal sa pre médiá Ján Koleník. Zdôraznil, že film, v ktorom hrá tanečníka Kristiána, s nadhľadom stavia proti sebe svet normálnosti a povrchnosti. A pýta sa, za čo sa oplatí bojovať, aby sme boli šťastní aj bez potlesku.

Dve motivácie, jeden cieľ

Júlii, sympatickej grafičke, sa práve rozpadol život. Tanečnú súťaž vníma ako šancu dokázať sebe aj svojim blízkym, že sa nevzdáva a ak bojuje, tak podľa pravidiel. Charizmatický tanečník Kristián sa túži vrátiť na vrchol a zachrániť si kariéru. Pred rokmi žiaril so svojou bývalou partnerkou. Stále miluje tanec nadovšetko a pre úspech, obdiv a potlesk publika je ochotný urobiť takmer čokoľvek.

Vo svete, kde rozhodujú lajky a prechodná priazeň divákov, však spočiatku vníma Júliu len ako prostriedok vedúci k víťazstvu. Postupne sa ukazuje, že za leskom tanečnej súťaže sa skrýva svet manipulácie, cynizmu a zákulisných intríg. A tak sa dvojica pokúša zistiť, či budú mať hudba, tanec, humor a láska väčšiu silu.

Tango pre 3 je príbehom jedného pádu, ale aj životnej príležitosti, kde dvaja tanečníci túžia uspieť. Dosiahnuť tento cieľ však nie je ľahké aj preto, že každý z nich má inú motiváciu. A keďže do ich životov výrazne zasiahne aj Kristiánova bývalá životná a tanečná partnerka. pod leskom reflektorov sa začína odohrávať súboj o lásku. Až ten ukáže, čo všetko sú ľudia ochotní urobiť pre úspech a prijatie.

Čo nepovedia slová

Koprodukčný, tanečno-romantický film podľa knižnej predlohy Vášnivé tango autorky Joanny Fabickej hovorí o druhých šanciach, odvahe začať odznova a o sile zmeniť nielen vlastný život. Na základe nej postavila režisérka scenár, v ktorom tanec nefiguruje iba ako efektná kulisa. Cez jednotlivé choreografie sa pokúša odhaľovať vzťahy medzi postavami, ich neistotu, súperenie aj emócie, ktoré sa nedajú vyjadriť slovami.

Preto na filme po celý čas spolupracovala s choreografom a niekoľkonásobným tanečným majstrom Slovenska a Česka Marekom Dědíkom. Práve on do detailov pripravoval tanečné scény. Po boku Kristýny Bokovej, Jána Koleníka a Heleny Dvořákovej sa predstavia aj Martin Dejdar, Zuzana Norisová, Anna Polívková, Marek Němec, Marek Taclík, Adam Mišík, Jana Krausová, Richard Genzer, Aleš Háma, Maroš Kramár a ďalší.

Autor:

Foto: Continental Film

Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

Beštia Bebjak Záber z filmu Beštia. Foto: DNA Production/Nataša Bošková

Bebjakova Beštia podľa Dominika Dána má prvú ukážku

Po vyhlásení amnestie v roku 1990 sa dostalo na slobodu aj mnoho nebezpečných zločincov. Začínajúcemu bratislavskému detektívovi Richardovi Krauzovi vtedy pridelili prípad sériového vraha žien. Tiahla sa za ním krvavá stopa polovicou Európy a nedokázali ho odhaliť žiadne bežne využívané metódy. Režisér Peter Bebjak pripravuje detektívny triler podľa jednej z najpredávanejších kníh Dominika Dána Beštia. Do kín príde už začiatkom budúceho roka. Tomáš Maštalír (Burger), Martin Klinčúch (Krauz), Michal Kubovčík (Hanzel) a Braňo Bystriansky (Váňa) spolu s Alexandrom Bártom (Mayor) a Jánom Jackuliakom (súdny lekár Lengyel) stvárňujú vo filme Beštia tím, ktorý sa snaží odhaliť páchateľa série vrážd. Prípad na začiatku vyzerá takmer beznádejne. Páchateľ totiž nezanecháva žiadne odtlačky prstov. Nič, na základe čoho, by bolo možné zistiť, o koho ide. Vyšetrovatelia vedia, čo spája jednotlivé miesta činu, ale dostupné kriminalistické metódy nestačia na to, aby vraha usvedčili. Vtedy prichádzajú na scénu vedci a analýza DNA. Metóda, ktorú slovenskí kriminalisti nikdy dovtedy nepoužili. https://youtu.be/ZzOrfU6evL0?si=Q6NlQR6hRMzUBcSl „Atmosféru začiatku deväťdesiatych rokov sa nám podarilo preniesť na obraz presne tak, ako si ju časť spoločnosti pamätá z mladosti a ako je stvárnená v knihách Dominika Dána,“ povedal producent DNA Production Rasťo Šesták. „A rovnako ako v knihách, ani film Beštia nie je príbehom vraha. Je o tom, ako ho veľký tím vyšetrovateľov s pomocou vedcov – a v tom čase...
Vincent Šikula. Foto: Archív Veroniky Šikulovej

Vincent Šikula

Aj vo filmových scenároch Vincenta Šikulu cítiť typický šikulovský ťah na bránu – schopnosť všímať si jednoduchých ľudí na okraji spoločnosti. Keď spisovateľ napíše do knižky dialóg, v uvádzacej vete môže dovysvetľovať, čo práve daná osoba robí alebo ako sa tvári. Vo filme to však nejde. Vo filme všetko v obraze hrá a herec môže zakaždým vykrútiť nos alebo mávnuť rukou inak, než si predstavoval autor filmového scenára. Z vlastnej skúsenosti sa takto zamýšľal nad rozdielmi v prístupoch k literárnej tvorbe Vincent Šikula. Jeden z najobľúbenejších autorov v slovenskej literatúre druhej polovice 20. storočia sa narodil pred deväťdesiatimi rokmi. Na dôležité si aj tak spomenie Do filmovej tvorby vstúpil ako scenárista a autor predlôh koncom šesťdesiatych rokov. Po učiteľovaní v Modre na hudobnej škole a po redakčnom pôsobení v časopise Romboid začal vtedy pracovať ako interný dramaturg Slovenskej filmovej tvorby na Kolibe. Bola to možnosť preniesť sa s knižnými príbehmi na plátno a oddať sa scenáristickej práci, ktorá im vdýchne taký vzletný obraz a zvuk, aký mu samy ponúkajú – plný vôní, pachov, dráždivých momentov i každodenných, neraz tvrdých situácií, v akých sa ocitajú obyčajní, jednoduchí ľudia. Medzi nich Vincent Šikula rád chodieval. Pri tvorbe čerpal z vlastnej minulosti, z prostredia dediny a mestečka, kde vyrastal a žil, zo skúseností v detstve i neskôr v dospelosti, keď už bol otcom...
BAB 2026 Záber z filmu Saba (r. Liron Topaz, USA) ktorý na Bienále animácie Bratislava získal Cenu Viktora Kubala. Foto: Miyu Distribution

myslím si BAB 2026 – Klingsor by sa asi chytal za hlavu

Všimli ste si, prosím, že sa uskutočnilo Bienále animácie Bratislava 2026? Ja len tak-tak, a to vďaka programu Kina Lumière, kde sa cez víkend objavilo pásmo víťazných filmov z tohtoročného BAB-u. Pamätám si BAB od samého začiatku. Z pôvodnej prehliadky animovaných filmov ako sprievodného podujatia Bienále ilustrácií Bratislava ho do festivalovej podoby vypiplala jeho zakladateľka Gabriela Gavalčinová. Po jej predčasnom úmrtí prevzala vedenie festivalu Katarína Minichová, ktorá s ním spolupracovala od začiatku. Žiaľ, pred svojím predčasným odchodom stihla zorganizovať len niekoľko ročníkov. Potom prevzala organizáciu festivalu omladená partia. Bienále animácie Bratislava kedysi dýchalo životom. Premietalo sa pre verejnosť (cieľovou skupinou sú deti a mládež) v dostupných časoch a v „skutočných“ kinách. Všetko fungovalo, až kým tím festivalu neodišiel na protest proti mocenskému dosadeniu nekvalifikovaného vedenia Bibiany, medzinárodného domu umenia pre deti, ktorá BAB organizuje. Rýchlo sa však našli snaživci, ktorí boli ochotní ujať sa aj v takej situácii organizovania festivalu... Kto je BABA? Netuším, či tohto roku bola, alebo nebola tlačová konferencia k festivalu. Ak aj áno, do Klubu filmových novinárov žiadna pozvánka neprišla. A tak som popátral na webe. Webová stránka festivalu vám ponúkne vyčerpávajúce informácie – o predošlom ročníku. Ak to skúsite na webe Bibiany a tam kliknete na BAB, môžete si ďalej zvoliť suchopárny Štatút, dozvedieť sa niečo O BABE (ide...
Zobraziť všetky články