Záber z filmu Vtáčnik / Film Expanded

Kde až možno stavať? Vtáčnik ako štúdia developerskej chamtivosti a chýbajúceho verejného priestoru

Písmo: A- | A+

Ďatle, drozdy, psy, stromy, vinice, bývalí záhradkári, čmeliaky, bohatý manažér, robotníci na stavbe, zbíjačky a miešačky, nové developerské projekty– všetci sa snažia koexistovať na Vtáčniku vďaka novej výstavbe vo vychytenej lokalite bratislavského Nového Mesta. Ich predstavy o bývaní (a bytí) na tomto mieste sú však rôznorodé a zdanlivo nespojiteľné. Kým jedni by ku šťastiu potrebovali susedskú komunitu, druhí by najradšej kúpili aj les hraničiaci so svojím pozemkom, aby žiadnych susedov nestretávali. Eva Križková, režisérka filmu Vtáčnik, je tiež jeho obyvateľkou.

„Ešte donedávna patril Vtáčnik do chránenej zóny Podhorský pás, čo znamenalo, že hraničí s prírodnou rezerváciou a nemôže sa na jeho území stavať. Vďaka korupcii na miestnom stavebnom úrade a medzi lokálnymi poslancami sa však developerom podarilo územie preklasifikovať na stavebné pozemky, čím sa im otvorili prakticky neobmedzené možnosti,“ píše v autorskej explikácii Križková, pre ktorú je Vtáčnik celovečerným debutom. „Noví majitelia super drahých bytov si však kupujú smutný paradox. Okolitá príroda mizne exponenciálnou rýchlosťou a do centra mesta je problém sa dostať. Na Vtáčnik totiž vedie jediná úzka cesta, ktorá bola kedysi postavená ako obslužná komunikácia k železnici. Developeri akosi zabudli vybudovať k výstavbe aj infraštruktúru. Dosť sa čudujem kupcom bytov v takto nefunkčnej štvrti, navyše za obrovské sumy. Čaká ich život uprostred nikdy sa nekončiacej hlučnej stavby, bez prístupu k službám a verejnému priestoru,“ dopĺňa režisérka.

Evu Križkovú, ktorá pôsobila ako šéfredaktorka filmového časopisu Kinečko, spoluzakladala distribučnú spoločnosť Filmtopia a v súčasnosti je riaditeľkou Medzinárodného festivalu dokumentárnych filmov Jeden svet na Slovensku, k filmu priviedol jej aktivistický záujem o absentujúcu stavebnú reguláciu v kontexte prudkého nárastu výstavby na Vtáčniku. Vo svojom dokumentárnom debute prepája rozhovory so staršími aj novšími obyvateľmi a obyvateľkami, svojimi rodičmi, denníkové záznamy z detstva a spomienky so zvukovými nahrávkami Vtáčnika a obrazmi simulujúcimi vtáčiu perspektívu v ultrafialovom farebnom spektre.

Potenciál angažovaného dokumentu: kampaň za zmenu

„Keďže sme dlho priateľkami, poznám Vtáčnik nielen z režisérkinho rozprávania, ale aj z prechádzok s ňou a jej psami. Ale najsilnejším momentom bol jednoznačne Evin prístup k téme a jej premýšľanie o domove. Zároveň ma na projekte nadchla aj odvaha producentiek vyskúšať si realizáciu kampane za zmenu,“ hovorí Eva Pavlovičová, ktorá je impakt producentkou filmu Vtáčnik. Impakt kampaň bola do slovenčiny preložená ako „kampaň za zmenu“. „O kampani za zmenu sme pri filme Vtáčnik začali s režisérkou uvažovať na prelome rokov 2021/2022. Do projektu som vstúpila v roku 2022. Vtedy sme začali pracovať na kampani za zmenu cez prácu s ‚neexistujúcou‘ komunitou na Vtáčniku. Najskôr sme realizovali dotazníkové zisťovanie o tom, ako sa jeho obyvatelia cítia v mieste svojho bydliska, ako vo svojej štvrti trávia čas a čo im tam chýba. Následne sme spoločne aj s kreatívnou producentkou Bibou Bohinskou zorganizovali komunitné podujatie Slávnosť na Vtáčniku. Tam sme sa prvýkrát pokúsili spojiť komunitu Vtáčnika, cez výstavu jej sprostredkovať informácie o tom, čo jej najviac chýba, a zároveň ju prepojiť s politickou reprezentáciou, keďže súčasťou programu bola aj diskusia so samosprávnymi politikmi a političkami. Následne sme na základe získaného poznania ‚z terénu‘ rozpracovali komplexnú kampaň za zmenu,“ približuje proces Pavlovičová. Film Vtáčnik spustil na portáli donio.sk crowdfundingovú kampaň zameranú na ochranu mestskej biodiverzity. Jej cieľom je získať financie na premietania spojené s diskusiami pre konkrétne skupiny, akými sú napríklad developeri, politici či záhradkári, na podcastovú sériu, zorganizovanie ďalšej Slávnosti na Vtáčniku, ako aj na spoluprácu s odbornou verejnosťou pri vypracovaní zoznamu opatrení pre developerov, ktoré by zabezpečili zachovávanie zelene na Vtáčniku.

záber z filmu Vtáčnik / Zdroj: Film Expanded

Príprava kampane

„Prvou fázou bolo zisťovanie, zrealizovala som základný výskum témy, absolvovala rozhovory s vybranými expertmi a expertkami. V druhej fáze sme sa po pozretí verzie hrubého strihu stretli s režisérkou a producentkami a na základe špeciálne vyvinutého myšlienkového postupu určeného na tvorbu kampane za zmenu sme si zadefinovali základne myšlienky a dynamiky, ktoré chceme využiť. Vznikol tak dizajn kampane, ktorý zahŕňal aktivity podporujúce hlavné myšlienky filmu a zároveň podporujúce zvyšovanie povedomia u publika, zmenu správania u publika, politikov, developerov, úradníkov. Navrhli sme aj podujatie podporujúce tvorbu komunity na Vtáčniku a našimi aktivitami sa pokúšame aj o štrukturálne zmeny systému ochrany mestskej biodiverzity a o rozšírenie participácie na stavebnom a územnom konaní. Nasledovala fáza kontaktovania expertov a partnerov, ktorých sme si zadefinovali pri dizajnovaní kampane a fáza financovania. V tomto momente je rozbehnutých veľa spoluprác na najrôznorodejších aktivitách – od expertov a expertiek na vybrané témy cez neziskové organizácie, politikov, úradníkov, rôzne spolky, až po aktivistov a aktivistky z celého Slovenska,“ vysvetľuje prácu na kampani za zmenu Pavlovičová. „V rámci kampane budeme s filmom pracovať na rôznych úrovniach. Od premietania v parlamente cez vytvorenie návodu na výrobu vtáčej búdky, ornitologické prechádzky, diskusie s politikmi, úradníkmi, developermi, záhradkármi až po brožúru o domove pre širokú verejnosť a stredné školy, pre ktoré chystáme aj špeciálnu distribúciu. Všetky tieto aktivity koordinujem s režisérkou, producentkami, partnermi a distribútorom. Aj keď najväčšia časť kampane sa má realizovať do konca tohto roka, naplánovali sme ju až do roku 2026. V najbližších dvoch rokoch ešte chceme obyvateľom Vtáčnika pomôcť s územným plánom, zorganizovať data based výstavu v Novej tržnici na Trnavskom mýte v Bratislave a umelecké podujatie o zvukovej ekológii Bratislavy. To budem ďalej financovať a koordinovať tak, aby odkaz Vtáčnik žil čo najdlhšie pre najrôznejšie cieľové skupiny a prispel k čo najväčšej spoločenskej zmene.“

Producentkou filmu je Silvia Panáková (Dayhey), kreatívnou producentkou Biba Bohinská. Film do kín 15. 8. prinesie spoločnosť Film Expanded.

Vtáčnik (r. Eva Križková, Slovensko,/Česko 2024)
Celkový rozpočet filmu: 120 125 eur (Podpora z AVF: 50 625 eur, vklad RTVS: 20 000 eur)

Distribučná premiéra: 15. 8. 2024

Autor:

Záber z filmu Vtáčnik / Film Expanded

Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

Áčko 2026 víťazné filmy Tvorcovia a tvorkyne ocenení na festivale Áčko. Foto: Áčko /FTF VŠMU

Áčko 2026 pozná víťazov. Najlepším filmom je Vtedy na Morave

Jubilejný 30. ročník Festivalu študentských filmov Áčko pozná svojich víťazov. Najlepšou snímkou festivalu, ktorý sa konal od 20. do 24. októbra na Filmovej a televíznej fakulte VŠMU v Bratislave sa stal film Vtedy na Morave režiséra Rastislava Kupšu a výkonnej producentky Natálie Uhrinovej. Víťazné filmy Festivalu Áčko uvedie v stredu 28. októbra 2026 o 16. h bratislavské kino Edison Filmhub. Záber z filmu Vtedy na Morave. Foto: FTF VŠMU Festival Áčko sa tento rok niesol v téme Optika času – v živote, škole aj vo filme a priniesol súťažné projekcie študentských filmov, diskusie, workshopy a masterclassy. Celkovo sa na festival prihlásilo 32 filmov, z toho 4 animované, 7 dokumentov a 21 hraných filmov. Jubilejný ročník priniesol aj novinky v oceňovaní študentskej filmovej tvorby. Po prvýkrát sa udeľovali ceny za najlepšiu výpravu a herecký výkon. Druhý rok po sebe festival udelil aj cenu za výnimočný prínos študentskému filmu. Tento rok ju získal herec Patrik Minár, ktorý účinkoval v desiatkach študentských filmov a svojou spoluprácou pomáha začínajúcim tvorcom a tvorkyniam premieňať ich nápady na filmové príbehy. Ceny zbierali Vtedy na Morave aj Počúvam! Najlepším hraným filmom sa stala snímka Počúvam! v réžii Samuela Kluvánka. V kategórii dokumentárnych filmov zvíťazila Ulica V. I. Lenina režisérky Kataríny Bojtošovej. Najlepším...
Jeden svet 2026 ceny Režisér a producent filmu Musíme prežiť Tomáš Krupa pri preberaní ceny. Foto: MFDF Jeden svet

MFDF Jeden svet 2026 pokračuje online, hlavnú cenu získal film Musíme prežiť

Medzinárodný festival dokumentárnych filmov Jeden svet v nedeľu 25. októbra v Kine Lumière uzavrel svoj 27. ročník slávnostným odovzdaním cien. Hlavnú cenu v súťaži Slovensko a Česko za ľudské práva získal tento rok film režiséra Tomáša Krupu Musíme prežiť. „Cenu udeľujeme filmu, ktorý nás zaujal remeselnou zručnosťou a prekvapivým humorom. Hoci sa venuje vážnym témam, prináša pocit optimizmu, pretože sleduje ľudí, ktorí sa jednoducho odmietajú vzdať,“ uviedla v zdôvodnení medzinárodná porota. Tvorili ju poľsko-fínska filmová novinárka Marta Bałaga, programová riaditeľka ukrajinského festivalu Docudays UA Yuliia Kovalenko a tradične aj autor víťazného filmu minulého ročníka, dokumentarista Martin Trabalík. Tomáš Krupa si na slávnostnom odovzdávaní prevzal finančnú odmenu vo výške 2 000 eur a originálne umelecké dielo zo skla, ktoré už druhý rok po sebe vytvoril absolvent Vysokej školy výtvarných umení Jakub Sojka. Vo filme Musíme prežiť vidíme následky klimatickej zmeny, ktoré tu a teraz postihujú obyvateľstvo štyroch kontinentov. Režisér počas šiestich rokov putoval za ľuďmi, ktorých domov sa drasticky menil priamo pred ich očami. Napriek tomu sa nevzdali. Špeciálne uznanie pre Preladenie a cena pre Monikondee V sekcii Slovensko a Česko za ľudské práva udelili tento rok aj Špeciálne uznanie poroty. Získal ho film Preladenie Sáry Prokopovej, ktorý festival tento rok aj otváral....
Zobraziť všetky články