Záber z filmu Čarodejník Kajtek.

Keď sa život prelína s mágiou

Písmo: A- | A+

Fantázia deti občas zavedie na územie možného i nemožného a ponúkne im zážitky farebnejšie a zábavnejšie než v reálnom živote. Svoje o tom vie aj Čarodejník Kajtek, ktorý vstúpi do slovenských kín už tento mesiac.

Kajtek je dvanásťročný chlapec s výnimočne rebelským temperamentom, ktorý vyrastá s otcom a babkou. Jedného dňa v sebe objaví nadprirodzené schopnosti. Nezvyčajný talent v kombinácii s jeho neposlušným charakterom však znamená veľké problémy nielen pre rodinu a školu, ale aj pre celé mesto. Ako sa do chlapcovho života dostáva čoraz viac mágie, narastajú jeho problémy s neobľúbenými učiteľmi, ale na druhej strane si získava sympatie a slávu medzi rovesníkmi. Situácia sa začína komplikovať, keď o chlapca s magickými schopnosťami začnú súperiť sily dobra a zla. Kajtek sa musí rozhodnúť, ktorou cestou sa vydá. Fantazijný film poľskej režisérky Magdaleny Łazarkiewicz vznikol v koprodukcii Poľska so Slovenskom a Českom podľa úspešnej knižnej predlohy spisovateľa Janusza Korczaka. 

„Čarodejník Kajtek je mimoriadne univerzálny príbeh, ktorý je vhodný pre malých aj veľkých. Predstavujem si, že sa na film budú radi pozerať starí rodičia aj ich vnúčatá. Na pozadí súčasných filmov pre mládež Čarodejník Kajtek výrazne vynikne tým, že ukazuje nadčasové hodnoty, akými sú bratstvo, čestnosť a pravda. Diváci uvidia, na čo sa v dnešnom svete oplatí zamerať a do čoho investovať svoj čas a energiu,“ uviedol v presskite Grzegorz Damięcki, predstaviteľ otca hlavného hrdinu. Podľa neho sú však dôležité nielen deti, ale aj dospelí. „Dospelý, ktorý sa necíti naplnený vo svojom živote, nebude vhodným partnerom pre svoje deti. Aj o tom je tento film.“ Čarodejníkovi Kajtekovi sa okrem neho predstaví Eryk Biedunkiewicz ako Kajtek, Maja Komorowska, Eva Sakálová, Martin Hofmann Karolina Gruszka, Borys Otawa, Helena Mazur, Vít Bednárik a ďalší.

„Bol by som rád, aby divácky zážitok bol podobný tomu, ktorý som mal pri čítaní scenára či príprave realizácie filmu. Tým bol predovšetkým návrat k najčarovnejším, najnezabudnuteľnejším zážitkom dieťaťa alebo často strastiplného, no aj radostného a katarzného dospievania mladého človeka, ktorého predstavy o sile dobra a lásky ako základných rozmerov existencie sa môžu stať určujúcim motívom jeho bytia, s tým, že čím viac z tohto sveta v ňom zostane, tým viac môže pomáhať aj iným ľudským bytostiam nachádzať skutočné hodnoty a istoty v živote,“ priblížil pre Film.sk slovenský koproducent filmu Marian Urban zo spoločnosti ALEF FILM & MEDIA. Spolupráca na projekte má dlhšiu históriu. „Poľská spoločnosť mediabrigade ho navrhla ako jednu z možnosti pokračovania našej spolupráce už počas prípravy nakrúcania filmu Ja, Olga Hepnarová. Vtedy som dokončil s Petrom Pišťankom scenár k filmu Rukojemník, po prvýkrát sme realizovali film určený nielen pre dospelých divákov, ale pre celú rodinu, a zvlášť pre deti. Ak by som chcel byť trochu patetický, povedal by som, že som to dlhoval slovenským divákom, ale aj svojim najbližším,“ vysvetľuje Urban. „Čarodejník Kajtek ma zaujal tým, že bol ešte cielenejšie určený predovšetkým detskému divákovi. Scenár vznikol na motívy veľmi úspešného poľského románu, ktorý bol preložený do mnohých svetových jazykov, žiaľ, nie do slovenčiny, a bolo to aj obdobie, kde ešte stále určoval jednu zásadnú líniu magických, fantasy filmov Harry Potter. S filmom má však spoločnú len postavu malého čarodejníka, náš príbeh je úplne iný. Je v ňom viac príklonu k reálnemu svetu, mágia je aj hra, ale aj imanentná súčasť skutočnosti a, najmä, v žiadnom prípade sme nemohli predpokladať, že budeme mať k dispozícii čo i len podobné prostriedky a zdroje ako fascinujúci anglický pendant nášho čarodejníka.“ Slovenská strana bola v kreatívnej zložke projektu zastúpená hereckými predstaviteľmi, spoluprácou pri vzniku a kompletnej realizácii komponovanej hudby, vrátane jej nahrávky s veľkým slovenským symfonickým orchestrom. Na Slovensku vznikala aj značná časť digitálnych efektov a realizovali sa tu aj ďalšie postprodukčné a zvukové práce, vrátane dabingu. „Zastúpenie sme mali aj počas realizácie – nakrúcalo sa v okolí Oravského Podzámku a na hrade. Rozsah slovenských kreatívnych vstupov bol podobný ako mala česká strana,“ dodáva Marian Urban.

 

ČARODEJNÍK KAJTEK
Kajtek Czarodziej, r. Magdalena Łazarkiewicz, Poľsko, Česko, Slovensko, 2023
CELKOVÝ ROZPOČET FILMU: 3 174 923 eur (Podpora z Audiovizuálneho fondu: 135 000 eur + podpora audiovizuálneho priemyslu 96 604 eur)
DISTRIBUČNÉ FORMÁTY: DCP, MP4

FOTO: ALEF FILM & MEDIA

Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

Agata Novinski. Foto: Miro Nôta

rozhovor Agata Novinski

„Prajem si, aby sme sa nevzdali, neboli ticho a trpezlivo, dôsledne bojovali za slobodnú kultúru na Slovensku,“ reaguje na dianie v slovenskej kultúre Agata Novinski. V brandži sa pohybuje už roky, ako producentka však na filmovej scéne práve debutuje novým slovenským koprodukčným animovaným filmom Keď život chutí.  Do hĺbky animovanej tvorby ju vtiahol príbeh Bena, bystrého chlapca v puberte, ktorému veľmi chutí jesť. Dedičné gény však spôsobujú, že to je na ňom vidno, a čo čert nechcel, ešte sa aj zaľúbil do najočarujúcejšieho dievčaťa v triede.  Bábkový animák českej režisérky Kristiny Dufkovej zasvietil už na viacerých medzinárodných festivaloch a zbiera významné ocenenia vrátane dvoch nominácií na tohtoročné Európske filmové ceny. Vďaka úspechu vo francúzskom Annecy získal dokonca vstupenku do oscarových nominácií. Do slovenských kín príde 30. januára 2025. Ako ste sa dostali k produkcii tohto filmu? V prípravnej fáze režisérka Kristina Dufková a producentka vývoja Veronika Sabová oslovili Michala Novinského na spoluprácu na hudbe k filmu. Michal si prečítal scenár, pozrel výtvarné návrhy a bol projektom očarený natoľko, že prišiel s návrhom, či by sa spoločnosť NOVINSKI nemohla zároveň stať aj koproducentom filmu. Oslovil mňa, či by som mu s tým producentsky nepomohla, a tak som sa po rokoch vrátila k profesii, ktorú som študovala.  Čo vás presvedčilo?  Ako píšeme v stručnej anotácii k filmu, Keď...
Fotografia z filmu Vlny

Vlny sú o krok bližšie k oscarovej nominácii. Kto im konkuruje?

Americká Akadémia filmových umení a vied, ktorej členovia o nomináciách rozhodujú, zverejnila v utorok 17. 12. takzvané shortlisty – užšie výbery filmov v desiatich kategóriách. Z týchto výberov vzídu pätice snímok, ktoré nakoniec 17. 1. získajú oscarovú nomináciu. Držiteľov cien vyhlási akadémia 2. 3. Slovenským zástupcom v boji o Oscara v kategórii medzinárodných filmov bola vojnová dráma režisérky Ivety Grófovej Ema a Smrtihlav. Medzi filmy na shortliste sa neprebojovala. Film Vlny sa inšpiroval skutočným príbehom skupiny novinárov z medzinárodnej redakcie Československého rozhlasu, ktorí sú odhodlaní prinášať nezávislé správy za každú cenu – aj po vpáde vojsk Varšavskej zmluvy do Československa v roku 1968. V českých a slovenských kinách už Vlny do nedele 15. 12. videlo spolu milión divákov – 825 882 v Česku a 174 238 na Slovensku. V Česku sú Vlny podľa návštevnosti aktuálne tretím najúspešnejším českým filmom od roku 1991 a deviatym najúspešnejším filmom vôbec. Na Slovensku sú podľa počtu divákov najúspešnejším českým filmom v ére samostatnosti. Producentkou filmu je Monika Kristl zo spoločnosti Dawson Films. Za Slovensko film produkovala Wanda Adamík Hrycová so spoločnosťou Wandal Production a Vlny vznikli aj v koprodukcii s RTVS. Zo slovenských tvorcov sa na filme podieľali tiež kameraman Martin Žiaran či kostýmová výtvarníčka Katarína Štrbová Bieliková a vo Vlnách účinkujú aj Táňa Pauhofová, Tomáš Maštalír, Jevgenij Ivanovič Libezňuk alebo Michaela Majerníková....
Václav Polák / Zdroj: SFÚ

Václav Polák

Václav Polák roky úspešne dokumentoval slovenskú kinematografiu. Do štúdií na bratislavskej Kolibe prišiel na konci šesťdesiatych rokov dvadsiateho storočia a začal pracovať pod vedením skúsenej fotografky Zuzany Mináčovej. Rovno ho poslali do terénu. V tých dňoch práve prebiehalo natáčanie dnes už kultovej drámy z vysokohorského prostredia Medená veža (1970). Podľa Polákovych slov to bola veľmi ťažká práca, ktorú však vyvážila prítomnosť významných osobností slovenskej kinematografie, ako napríklad režisér Hollý či kameraman Karol Krška. Nakrúcanie filmu prebiehalo v náročných podmienkach a dokonca sa celá jeho výroba predlžovala. „Hovorili mi, aké dôležité je vybrať si správne prostredie. Nachodil som sa, než som si vybral také, o akých mi režisér básnil. A nie je ľahké urobiť snímky napríklad tak, aby sa zdôraznila výška, respektíve hĺbka priestoru,“ spomínal v minulosti pre Film.sk. V kolibských ateliéroch existovalo v tomto čase aj špeciálne oddelenie, ktoré sa zameriavalo na fotodokumentáciu a propagačné materiály k filmom a aj viacerým filmovým podujatiam. Polák sa v sedemdesiatych rokoch dostal aj k fotografovaniu pri nakrúcaní ďalšieho kultového filmu – Ružové sny (1976) Dušana Hanáka, ktorý rozpráva príbeh poštára Jakuba a mladej rómskej dievčiny Jolanky. Je podpísaný aj pod fotografiami k snímke Jána Piroha Sagarmatha (1988). Pri spomienkach na toto nakrúcanie Václav Polák uvádza, že mal prvýkrát v živote možnosť voľne a blízko sa pohybovať v rómskych osadách. Obyvatelia si...
Zobraziť všetky články