Kým hory horia voda stúpa Záber z filmu Pozdravy z Rodosu. Foto: Film Expanded
Písmo: A- | A+

Pod názvom Kým hory horia, voda stúpa – krátke filmy o klíme prichádzajú do distribúcie dve snímky dvoch renomovaných slovenských dokumentaristov. Pozdravy z Rodosu Viery Čákanyovej a Zakorenení vo vode Tomáša Krupu uvidia diváci v slovenských kinách od 20. augusta.

„Kým jeden ostrov horí, druhý mizne pod vodou. Dvojica krátkych dokumentov ponúka kontrastné pohľady na klimatickú krízu – od turistov, ktorí si uprostred ničivých požiarov nerušene užívajú dovolenkový raj (Pozdravy z Rodosu), až po muža, núteného rozlúčiť sa s ostrovom, ktorý bol domovom jeho rodiny takmer dvesto rokov (Zakorenení vo vode). Filmy spája otázka, ako dlho ešte dokážeme prehliadať svet, ktorý sa nenávratne mení,“ uvádza spoločná distribučná synopsa snímok združených pod názvom Kým hory horia, voda stúpa.

Pozdravy z Rodosu

Pozdravy z Rodosu mali premiéru na MFF v Rotterdame. Čákanyová v nich ironicky a s využitím gýča odhaľuje náš talent ignorovať krízy. „Cez audiovizuálnu skratku vyjadruje angažovaný postoj k téme klimatických zmien, ktoré stále viac ohrozujú náš spôsob života. Film formálne hravým spôsobom ukazuje následky obrovských požiarov na gréckom ostrove Rodos v lete 2023 a ignorovanie alebo zľahčovanie problému dovolenkujúcimi turistami ako aj ziskuchtivými pracovníkmi cestovných kancelárií. Napodobňuje pritom amatérske dovolenkové videá a pohľadnice,“ charakterizovali snímku tvorcovia v projekte pre Audiovizuálny fondu, ktorý ju podporil.

Producentami filmu sú Matej Sotník a Viera Čákanyová zo spoločnosti guča films, českým koproducentom je spoločnosť Somatic Films. Čákanyová stála aj za kamerou, spolu s Alexandrou Gojdičovou sa podpísala tiež pod strih filmu.

Zakorenení vo vode

Snímka Tomáša Krupu Zakorenení vo vode sa odohráva na miznúcom ostrove v americkej Louisiane. Domorodá komunita tu čelí záplavám po bezohľadnej ťažbe ropy. Tvorcovia si kladú otázku, či dokáže nútené presídlenie do vnútrozemia zachrániť ľudí, ak nerieši príčinu ekologického kolapsu. Ide o observačný dokument, ktorý vychádza z dlhodobého Krupovho projektu Musíme prežiť zameranému na to, ako sa ľudia v rôznych kútoch sveta dokážu vyrovnávať s klimatickými zmenami. Projekt sa „vďaka komplexnosti témy prirodzene vyvinul do multiplatformového formátu. Rozsah a kvalita nakrúteného materiálu nám umožňujú k celovečernému filmu pripojiť dva samostatné bonusové filmy (spin-offy),“ uviedli tvorcovia v explikácii pre Audiovizuálny fond.

Prvý spin-off Musíme prežiť: Fukušima! predstavil Krupa už v roku 2022. Druhým je snímka Zakorenení vo vode.

Kým hory horia voda stúpa Záber z filmu Zakorenení vo vode. Foto: Film Expanded
Záber z filmu Zakorenení vo vode. Foto: Film Expanded

Z pôvodných 150 rodín zostala na miznúcom ostrove už iba dvadsiatka. Potom prišiel august 2021 a hurikán Ida. Padlo mu za obeť väčšina domov na ostrove a obyvateľov evakuovali. Na ostrov sa vrátil jediný človek Chris Brunet. „Práve tu začíname rozprávať jeho príbeh – príbeh ostrova a svedectvo o ničivých dosahoch klimatickej krízy. Chrisovými slovami: klimatická zmena pre nich nie je len abstraktný pojem, ale súhrn katastrof, ktoré ich stavajú pred nevyhnutnosť konať,“ uviedli tvorcovia.

Krupa so štábom sa do Louisiany vrátili ešte trikrát. Nakrútený materiál priebežne predstrihávali a vďaka tomu mohli plánovať ďalšie cesty a materiál, ktorý ešte potrebovali nakrútiť. Producentami filmu sú Henrieta Cvangová a Tomáš Krupa. Za kamerou stáli Martin Čech a Ondřej Szöllös. Pod strih sa podpísali Michael Nollet a Peter Kudlička. Hudbu skomponoval Dalibor Stroon Kocián.

Na jeseň, 15. októbra, príde do kín aj samotný celovečerný film Musíme prežiť, ktorý vznikol v koprodukcii s francúzskou spoločnosťou Yuzu Productions a rakúskou Golden Girls Film.

Autor:

Záber z filmu Zakorenení vo vode. Foto: Film Expanded

Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

BAB 2026 Záber z filmu Saba (r. Liron Topaz, USA) ktorý na Bienále animácie Bratislava získal Cenu Viktora Kubala. Foto: Miyu Distribution

myslím si BAB 2026 – Klingsor by sa asi chytal za hlavu

Všimli ste si, prosím, že sa uskutočnilo Bienále animácie Bratislava 2026? Ja len tak-tak, a to vďaka programu Kina Lumière, kde sa cez víkend objavilo pásmo víťazných filmov z tohtoročného BAB-u. Pamätám si BAB od samého začiatku. Z pôvodnej prehliadky animovaných filmov ako sprievodného podujatia Bienále ilustrácií Bratislava ho do festivalovej podoby vypiplala jeho zakladateľka Gabriela Gavalčinová. Po jej predčasnom úmrtí prevzala vedenie festivalu Katarína Minichová, ktorá s ním spolupracovala od začiatku. Žiaľ, pred svojím predčasným odchodom stihla zorganizovať len niekoľko ročníkov. Potom prevzala organizáciu festivalu omladená partia pod vedením Tomáša Danaya. Bienále animácie Bratislava kedysi dýchalo životom. Premietalo sa pre verejnosť (cieľovou skupinou sú deti a mládež) v dostupných časoch a v „skutočných“ kinách. Všetko fungovalo, až kým táto partia neodišla na protest proti mocenskému dosadeniu nekvalifikovaného vedenia Bibiany, medzinárodného domu umenia pre deti, ktorá BAB organizuje. Rýchlo sa však našli snaživci, ktorí boli ochotní ujať sa aj v takej situácii organizovania festivalu... Kto je BABA? Netuším, či tohto roku bola, alebo nebola tlačová konferencia k festivalu. Ak aj áno, do Klubu filmových novinárov žiadna pozvánka neprišla. A tak som popátral na webe. Webová stránka festivalu vám ponúkne vyčerpávajúce informácie – o predošlom ročníku. Ak to skúsite na webe Bibiany a tam kliknete na BAB, môžete si ďalej zvoliť suchopárny Štatút, dozvedieť...
György Cserhalmi. Foto: Judit Horváth/Örkény Színház

rozhovor György Cserhalmi

Svetoznámy maďarský herec György Cserhalmi dnes vidí krásu života aj vtedy, keď do človeka drgajú v autobuse. Večer o šiestej zakaždým pocíti kŕč v žalúdku. To režim divadla signalizuje, že sa čoskoro začína predstavenie. Deje sa mu to každý deň bez ohľadu na to, či práve hrá. Vlastne sa už na scénu neplánoval vrátiť. Je onkologický pacient, žije na maďarskom vidieku a najšťastnejší je s vnúčatami. Ani veľké filmy nenakrúca. A predsa je charizmatický György Cserhalmi ako jeden z najobsadzovanejších maďarských hercov všetkých čias stále veľmi aktívny. Navyše pozorne sleduje vývoj v maďarskej kultúre. Drsným, no citlivým prejavom, živelnosťou, nespútanosťou a charakterovou pevnosťou si získal publikum v desiatkach domácich aj svetových, dokonca oscarových drám. Aj československá kinematografia si ho v osemdesiatych rokoch minulého storočia našla. Postupne sa objavil vo filmoch Dušana Trančíka, Martina Šulíka, Drahomíry Vihanovej, Ondřeja Trojana či Petra Bebjaka. Nedávno si od nového premiéra svojej krajiny prevzal vysoké štátne vyznamenanie. Stretli sme sa v jeho obľúbenej budapeštianskej kaviarni, aby sme sa porozprávali, čo všetko sa dnes okolo neho v spoločnosti deje. Od nového maďarského premiéra ste prijali štátne vyznamenanie. Považujete to za dôležité gesto? Pred dvadsiatimi dvoma rokmi som jedno vyznamenanie vrátil. Keď mi ponúkli vyznamenanie teraz, pýtal som sa sám seba, či ho potrebujem, alebo...
Zobraziť všetky články