Kým hory horia voda stúpa Záber z filmu Pozdravy z Rodosu. Foto: Film Expanded
Písmo: A- | A+

Pod názvom Kým hory horia, voda stúpa – krátke filmy o klíme prichádzajú do distribúcie dve snímky dvoch renomovaných slovenských dokumentaristov. Pozdravy z Rodosu Viery Čákanyovej a Zakorenení vo vode Tomáša Krupu uvidia diváci v slovenských kinách od 20. augusta.

„Kým jeden ostrov horí, druhý mizne pod vodou. Dvojica krátkych dokumentov ponúka kontrastné pohľady na klimatickú krízu – od turistov, ktorí si uprostred ničivých požiarov nerušene užívajú dovolenkový raj (Pozdravy z Rodosu), až po muža, núteného rozlúčiť sa s ostrovom, ktorý bol domovom jeho rodiny takmer dvesto rokov (Zakorenení vo vode). Filmy spája otázka, ako dlho ešte dokážeme prehliadať svet, ktorý sa nenávratne mení,“ uvádza spoločná distribučná synopsa snímok združených pod názvom Kým hory horia, voda stúpa.

Pozdravy z Rodosu

Pozdravy z Rodosu mali premiéru na MFF v Rotterdame. Čákanyová v nich ironicky a s využitím gýča odhaľuje náš talent ignorovať krízy. „Cez audiovizuálnu skratku vyjadruje angažovaný postoj k téme klimatických zmien, ktoré stále viac ohrozujú náš spôsob života. Film formálne hravým spôsobom ukazuje následky obrovských požiarov na gréckom ostrove Rodos v lete 2023 a ignorovanie alebo zľahčovanie problému dovolenkujúcimi turistami ako aj ziskuchtivými pracovníkmi cestovných kancelárií. Napodobňuje pritom amatérske dovolenkové videá a pohľadnice,“ charakterizovali snímku tvorcovia v projekte pre Audiovizuálny fondu, ktorý ju podporil.

Producentami filmu sú Matej Sotník a Viera Čákanyová zo spoločnosti guča films, českým koproducentom je spoločnosť Somatic Films. Čákanyová stála aj za kamerou, spolu s Alexandrou Gojdičovou sa podpísala tiež pod strih filmu.

Zakorenení vo vode

Snímka Tomáša Krupu Zakorenení vo vode sa odohráva na miznúcom ostrove v americkej Louisiane. Domorodá komunita tu čelí záplavám po bezohľadnej ťažbe ropy. Tvorcovia si kladú otázku, či dokáže nútené presídlenie do vnútrozemia zachrániť ľudí, ak nerieši príčinu ekologického kolapsu. Ide o observačný dokument, ktorý vychádza z dlhodobého Krupovho projektu Musíme prežiť zameranému na to, ako sa ľudia v rôznych kútoch sveta dokážu vyrovnávať s klimatickými zmenami. Projekt sa „vďaka komplexnosti témy prirodzene vyvinul do multiplatformového formátu. Rozsah a kvalita nakrúteného materiálu nám umožňujú k celovečernému filmu pripojiť dva samostatné bonusové filmy (spin-offy),“ uviedli tvorcovia v explikácii pre Audiovizuálny fond.

Prvý spin-off Musíme prežiť: Fukušima! predstavil Krupa už v roku 2022. Druhým je snímka Zakorenení vo vode.

Kým hory horia voda stúpa Záber z filmu Zakorenení vo vode. Foto: Film Expanded
Záber z filmu Zakorenení vo vode. Foto: Film Expanded

Z pôvodných 150 rodín zostala na miznúcom ostrove už iba dvadsiatka. Potom prišiel august 2021 a hurikán Ida. Padlo mu za obeť väčšina domov na ostrove a obyvateľov evakuovali. Na ostrov sa vrátil jediný človek Chris Brunet. „Práve tu začíname rozprávať jeho príbeh – príbeh ostrova a svedectvo o ničivých dosahoch klimatickej krízy. Chrisovými slovami: klimatická zmena pre nich nie je len abstraktný pojem, ale súhrn katastrof, ktoré ich stavajú pred nevyhnutnosť konať,“ uviedli tvorcovia.

Krupa so štábom sa do Louisiany vrátili ešte trikrát. Nakrútený materiál priebežne predstrihávali a vďaka tomu mohli plánovať ďalšie cesty a materiál, ktorý ešte potrebovali nakrútiť. Producentami filmu sú Henrieta Cvangová a Tomáš Krupa. Za kamerou stáli Martin Čech a Ondřej Szöllös. Pod strih sa podpísali Michael Nollet a Peter Kudlička. Hudbu skomponoval Dalibor Stroon Kocián.

Na jeseň, 15. októbra, príde do kín aj samotný celovečerný film Musíme prežiť, ktorý vznikol v koprodukcii s francúzskou spoločnosťou Yuzu Productions a rakúskou Golden Girls Film.

Autor:

Záber z filmu Zakorenení vo vode. Foto: Film Expanded

Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

recenzia Mesto otcov Tomáš Vravník ako syn a Vladimír Javorský ako otec vo filme Mesto otcov. Syne nesie otca na rukách. Foto: ARTILERIA

recenzia Mesto otcov

Nová komediálna dráma Zdeňka Tyca prináša nekompromisnú, punkom nabitú sondu do problematiky alkoholizmu, komplikovaných medziľudských vzťahov, hľadania vlastnej identity aj svojho miesta vo svete. Tridsaťročný Richard pracuje ako zvárač a žije v spoločnej domácnosti so svojím otcom, taktiež Richardom, bývalým učiteľom literatúry. Ich spolužitie sa napriek generačnému rozkolu javí ako harmonické, no vzťah oboch mužov definuje predovšetkým hodnotová priepasť. Kým starší z nich nachádza záľubu v klasickej hudbe Dvořáka a intelektuálnych drámach Bergmana, mladší miluje metal a jeho filmovými hrdinami sú Jean-Claude Van Damme a jemu podobní. Stret dvoch odlišných svetov však nepredstavuje jadro Richardovho konfliktu s realitou. Pod drsnou maskou sa totiž ukrýva človek, ktorý každodenne zápasí s tieňmi minulosti a ťaživou osamelosťou. Snímka výstižne reflektuje existenciálnu zacyklenosť generácie „Petrov Panov“ – dospelých mužov, ktorí sa kŕčovito držia barličiek vlastného chlapčenstva. Richardovo bytie je pevne ohraničené prácou vo fabrike, počúvaním tvrdej hudby, útekom do sveta komiksov a plagátmi polepenými stenami detskej izby. Okrem otca sa prakticky nestretáva s nikým a blízkych priateľov by divák v jeho živote hľadal márne. Jediným únikom sú pre neho občasné chvíle strávené s frajerkou Lenkou, ktorá sama vychováva malého syna. Richard si ale nedokáže predstaviť, že by sa mal na výchove chlapca podieľať. Tvrdí,...
Peter Jaroš (22. 1. 1940 Hybe – 8. 11. 2026 Bratislava). Foto: Zuzana Mináčová/SFÚ

in memoriam Peter Jaroš (22. 1. 1940 – 8. 11. 2026)

Aby na svete vôbec mohol žiť, musel ho – či už v umení alebo aspoň súkromne – dennodenne ironicky glosovať. Život na Zemi ho k irónii nielen nabáda, ale aj vychováva. Tak nahliadal na tvorbu od svojich začiatkov Peter Jaroš. Dnes nikto nepochybuje, že jeho literárne aj sfilmované diela nesú práve túto stopu. Uznávaný slovenský spisovateľ, scenárista a dramaturg zomrel vo veku 86 rokov. Hybe, ktoré hýbe Keď sa povie Peter Jaroš, jednoznačne vyskočí v pamäti Tisícročná včela – monumentálna románová sága, ktorá sa zaradila medzi vrcholné diela slovenskej literatúry 20. storočia. Zachytil v nej tri generácie liptovskej murárskej rodiny Pichandovcov v období od konca 19. storočia po koniec prvej svetovej vojny. Ich život plynie v dedinke Hybe, odkiaľ Peter Jaroš sám pochádzal. Reálne, historicky presné prostredie bolo preňho mnohokrát silnou inšpiráciou, na ktorej mohol ako literát stavať svoje bizarné situácie, sny, mýty a symboliku v duchu magického realizmu. Narodil sa v roku 1940 ako prvorodený syn. Otec bol murár, mama skúsená a rozhľadená žena v domácnosti. Základnú školu vychodil v rodnej dedine Hybe, gymnázium v Liptovskom Hrádku. Napokon vyštudoval slovenčinu a ruštinu na Filozofickej fakulte UK v Bratislave. Po škole chvíľu pôsobil ako redaktor vydavateľstva Mladé letá. Krátko nato, v rokoch 1964 – 1965, bol redaktorom týždenníka Kultúrny život. Potom do roku 1971 pôsobil...
Zobraziť všetky články