Záber z filmu Svet medzi nami. Foto: Film Expanded
Písmo: A- | A+

Do New Yorku prišla ako aupairka, ale podarilo sa jej tam preraziť ako fotografke. Príbeh Marie Tomanovej sledovala počas piatich rokov s kamerou v ruke režisérka Marie Dvořáková. Výsledkom je česko-slovenský časozberný dokumentárny film Svet medzi nami, ktorý je od 3. apríla v slovenských kinách.

Mariu Tomanovú režisérka spoznala v Českom centre v New Yorku, kde pracovala ako programová riaditeľka a fotografka tam bola kurátorkou pripravovanej výstavy. Neskôr sa stali kolegyňami, trávili spolu veľa času a lepšie sa spoznali. „Mala som vtedy veľkú túžbu točiť svoj ďalší film, ale minimálnu trpezlivosť absolvovať koliečko žiadostí o granty na vývoj a čakať, či náhodou nejaký za rok či dva vyjde. Poznala som Mariu, požičala som si od priateľov kameru a mikrofón a pustila sa do natáčania. Vedomie, že môžem začať točiť okamžite, bolo pre mňa vtedy dôležitým faktorom a formát dokumentárneho filmu mi tú ,okamžitosťʻ umožňoval,“ uviedla Dvořáková v presskite.

Ako režisérka zaujala už svojím školským filmom Kdo je kdo v mykologii, za ktorý v roku 2017 získala študentského Oscara. Študovala dokumentárnu tvorbu na pražskej FAMU a filmovú réžiu na Tisch School of the Arts Newyorskej univerzity. Jej krátky film Steenbeckstory (2010) získal cenu poroty na študentských cenách Directors Guild of America.

Vďaka študentskému Oscarovi sa mi v USA otvorilo mnoho dverí. Získala som nové kontakty pri filme vrátane zastúpenia talentovou agentúrou v Los Angeles, ale aj pracovné zákazky, ktoré ma živili a živia. Práve vďaka príjmom z nich som sa mohla naplno sústrediť na výrobu dokumentu Svet medzi nami a nestrachovať sa, že nebudem mať na nájom. Prvé tri roky som ho financovala zo svojho,“ prezradila režisérka.

K filmovej tvorbe ju priviedla práve fotografia – najskôr začala študovať žurnalistiku, kde sa zameriavala na novinársku fotografiu, po čase jej však prestala „stačiť“ a rozhodla sa pre dokumentárny film.

Keď Dvořáková začala Tomanovú nakrúcať, zdalo sa, že pôjde o viac-menej voľnočasovú „zábavku“. „Marie začala točiť z vlastného popudu, len tak pre radosť, a až časom začalo byť jasné, že v tom bude materiál na niečo väčšie než iba také natáčanie pre zábavu. To, že z toho bude dokument tohto rozmeru, nečakala na začiatku ani jedna z nás,“ povedala Tomanová, ktorá režisérke do práce nezasahovala a nechala jej voľnú ruku. Nakoniec vzniklo 450 hodín materiálu.

Záber z filmu Svet medzi nami. Foto: Film Expanded
Záber z filmu Svet medzi nami. Foto: Film Expanded

Súčasťou filmu sa stal aj partner a mentor Marie Tomanovej, historik umenia Thomas Beachdel. „Povedala som si, že bude skvelé zachytiť umelca pri tejto veľkej zmene, keď sa učí a umelecky zreje a kariéra sa začína lámať. To samotné by však na deväťdesiatminútový film nestačilo. Práve Thomas dodáva celému dokumentu ďalší rozmer a hĺbku. Priznám sa, že nepoznám žiadny taký pár, kde by tak dobre fungovala symbióza v osobnom i tvorivom živote. Svet medzi nami je pre mňa najmä portrétom jedného silného vzťahu a veľkého tvorivého partnerstva medzi Mariou a Thomasom.“ Ďalšou z tém, ktorým sa snímka venuje je hľadanie identity, koreňov a domova. Režisérku s protagonistkou takisto spájali odchod z domova, založenie nového domova a návraty na miesta, kde človek vyrastal.

Dvořáková chcela podľa vlastných nakrútiť živý príbeh, nie štandardný televízny dokument s hovoriacimi hlavami. Intímnejší výsledok dosiahla vďaka tomu, že pracovala bez štábu a aj za kamerou stála sama. Na MFDF Ji.hlava za ňu vlani dokonca získala cenu. „Zámerne som Mariu točila dosť zblízka. Chcela som, aby mali diváci pocit, že sa jej môžu dotknúť,“ povedala. Film má podľa nej dynamickejší rytmus, než na aký sú diváci v dokumentoch zvyknutí. „Vedela som, že náš film musí mať rýchle strihy, inak by to nebol ten pravý New York. (…) Som rada, že mi Marie umožnila aj prístup k zhruba siedmim tisícom svojich fotiek vrátane archívu z mladosti. Z nich som zostavila celé spomienkové sekvencie v súvislosti s jej príchodom domov do Mikulova na rodinný statok po ôsmich rokoch v Štátoch.

Film vznikol v koprodukci Evolution Films, HBO Europe, samotnej režisérky a slovenským koproducentom je spoločnosť PubRes. „Projekt Marie Dvořákovej nás zaujal na prvé prečítanie. Príbeh dievčaťa z malej obce v strede Európy, ktorá sa rozhodne vyraziť do NYC a skúsiť sa – v tomto možno najkonkurenčnejšom prostredí vôbec – presadiť. A intímna blízkosť k protagonistom, do ktorej sa režisérka (…) dostala. Rozpoznali sme v projekte potenciál a neboli sme jediní – postoj HBO Europe naše predpoklady potvrdil,“ napísala v producentskej explikácii pre Audiovizuálny fond slovenská koproducentka Zuzana Mistríková z PubResu.

Na snímke spolupracovala aj pôvodom slovenská strihačka Janka Vlčková a slovenský zvukár Richard Fűlek.

Svet medzi nami (r. Marie Dvořáková, Česko/Slovensko, 2024)

Celkový rozpočet filmu: 281 514 eur (Podpora z Audiovizuálneho fondu: 28 125 eur)

Distribučná premiéra: 3. apríla 2025

Autor:

Záber z filmu Svet medzi nami. Foto: Film Expanded

Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

Kinobus 2026 Atmosféra na festivale Kinobus. Foto: Kinobus/Marek Jančúch

Kinobus 2026 prepojí Oravu so susedným Poľskom

Dva autobusy, štyri dni na cestách, bývalé aj súčasné kiná. Filmy premietané zo starých premietačiek a filmových pásov, rozhovory s miestnymi, prechádzky, exkurzie a objavovanie Oravy spôsobom, ktorý by vám bežný navigačný systém pravdepodobne nikdy nenavrhol. Tohtoročný (nielen) filmový festival Kinobus sa koná od 27. do 30. augusta 2026. Publikum prevedie Námestovom, Oravským Veselým, Mútnym a bývalými kúpeľmi Slaná voda. Zavíta aj do susedného Poľska do obcí Łękawica a Żywiec, kde sa po prvýkrát prepojí s poľským partnerským festivalom Kinobus. Podtitulom a témou ročníka je Pospolu. Téma vychádza z charakteristickej vlastnosti Oravcov – silnej súdržnosti a komunitného života. „Fascinujú ma miestne kultúrne domy. Ich architektúra je tu úplne iná ako inde na Slovensku,“ približuje výber tohtoročného regiónu riaditeľ a dramaturg festivalu Martin Krištof. „Na Orave je kino súčasťou veľkého kultúrneho domu, kde sídli aj obecný úrad, materská škôlka a knižnica. Dominantou je spoločenská sála a celé je to na naše pomery veľmi predimenzované,“ dodáva. „Festivaly, svadby, pohreby, všetko sa deje komunitne, spolu. Na druhej strane, nikde ani známky, že ste kúsok od Poľska. Žiadne prepojenie nápismi, spojmi, jazykom, značkami. Ale akoby asi s ostatným Slovenskom,“ vysvetľuje Krištof. Historickým míľnikom festivalu bude cezhraničné prepojenie s poľským festivalom Kinobus - festiwal kinowy na kółkach. Vznikol...
Česko Oscar 2026 Berlinale 2026 Tomáš Gič Záber z filmu Keby sa holuby premenili na zlato. Foto: guča films

Česko posiela na Oscary Holuby, študentského Oscara má za Volklore

Česká filmová a televízna akadémia (ČFTA) oznámila, že českým kandidátom na cenu 99. ročníka americkej Academy of Motion Picture Arts and Sciences (AMPAS) Oscar v kategórii medzinárodných celovečerných filmov bude dokument Pepy Lubojacki Keby sa holuby premenili na zlato. „V intímnom a formálne originálnom dokumente zaznamenáva režisérka päť rokov osudy svojho brata a dvoch bratrancov, ktorým závislosť postupne vzala vzťahy, domov aj pocit bezpečia. S využitím estetiky DIY prepája denníkové zábery, štylizované spomienky, oživené fotografie aj grafické koláže a bez sentimentu sa pokúša pochopiť príčiny ich pádu aj jeho dopad na celú rodinu,“ uviedla ČFTA. Snímka si z Berlinale 2026 odniesla cenu pre najlepší dokument. Premietala sa aj v Karlových Varoch. Na Slovensku ju ako prví uvidia v septembri diváci na MFF Cinematik v Piešťanoch, v októbri príde do distribúcie. Film vznikol v česko-slovenskej koprodukcii. Za Slovensko film koprodukoval Matej Sotník zo spoločnosti guča films. Česko sa v týchto dňoch tešilo aj zo študentského Oscara. V kategórii alternatívnych a experimentálnych diel ho začiatkom augusta získala študentka FAMU Viktorie Štěpánová s videoesejou Volklore. Na študentských Oscaroch v jednotlivých kategóriách udeľujú zlatú, striebornú a bronzovú cenu. Ktorú z nich Volklore získa, oznámia na festivale v Toronte 14. septembra. Do najužšieho oscarového výberu v rovnakej kategórii ako Volklore sa tento rok dostal aj slovenský...
Zobraziť všetky články