Záber z filmu Svet medzi nami. Foto: Film Expanded
Písmo: A- | A+

Do New Yorku prišla ako aupairka, ale podarilo sa jej tam preraziť ako fotografke. Príbeh Marie Tomanovej sledovala počas piatich rokov s kamerou v ruke režisérka Marie Dvořáková. Výsledkom je česko-slovenský časozberný dokumentárny film Svet medzi nami, ktorý je od 3. apríla v slovenských kinách.

Mariu Tomanovú režisérka spoznala v Českom centre v New Yorku, kde pracovala ako programová riaditeľka a fotografka tam bola kurátorkou pripravovanej výstavy. Neskôr sa stali kolegyňami, trávili spolu veľa času a lepšie sa spoznali. „Mala som vtedy veľkú túžbu točiť svoj ďalší film, ale minimálnu trpezlivosť absolvovať koliečko žiadostí o granty na vývoj a čakať, či náhodou nejaký za rok či dva vyjde. Poznala som Mariu, požičala som si od priateľov kameru a mikrofón a pustila sa do natáčania. Vedomie, že môžem začať točiť okamžite, bolo pre mňa vtedy dôležitým faktorom a formát dokumentárneho filmu mi tú ,okamžitosťʻ umožňoval,“ uviedla Dvořáková v presskite.

Ako režisérka zaujala už svojím školským filmom Kdo je kdo v mykologii, za ktorý v roku 2017 získala študentského Oscara. Študovala dokumentárnu tvorbu na pražskej FAMU a filmovú réžiu na Tisch School of the Arts Newyorskej univerzity. Jej krátky film Steenbeckstory (2010) získal cenu poroty na študentských cenách Directors Guild of America.

Vďaka študentskému Oscarovi sa mi v USA otvorilo mnoho dverí. Získala som nové kontakty pri filme vrátane zastúpenia talentovou agentúrou v Los Angeles, ale aj pracovné zákazky, ktoré ma živili a živia. Práve vďaka príjmom z nich som sa mohla naplno sústrediť na výrobu dokumentu Svet medzi nami a nestrachovať sa, že nebudem mať na nájom. Prvé tri roky som ho financovala zo svojho,“ prezradila režisérka.

K filmovej tvorbe ju priviedla práve fotografia – najskôr začala študovať žurnalistiku, kde sa zameriavala na novinársku fotografiu, po čase jej však prestala „stačiť“ a rozhodla sa pre dokumentárny film.

Keď Dvořáková začala Tomanovú nakrúcať, zdalo sa, že pôjde o viac-menej voľnočasovú „zábavku“. „Marie začala točiť z vlastného popudu, len tak pre radosť, a až časom začalo byť jasné, že v tom bude materiál na niečo väčšie než iba také natáčanie pre zábavu. To, že z toho bude dokument tohto rozmeru, nečakala na začiatku ani jedna z nás,“ povedala Tomanová, ktorá režisérke do práce nezasahovala a nechala jej voľnú ruku. Nakoniec vzniklo 450 hodín materiálu.

Záber z filmu Svet medzi nami. Foto: Film Expanded
Záber z filmu Svet medzi nami. Foto: Film Expanded

Súčasťou filmu sa stal aj partner a mentor Marie Tomanovej, historik umenia Thomas Beachdel. „Povedala som si, že bude skvelé zachytiť umelca pri tejto veľkej zmene, keď sa učí a umelecky zreje a kariéra sa začína lámať. To samotné by však na deväťdesiatminútový film nestačilo. Práve Thomas dodáva celému dokumentu ďalší rozmer a hĺbku. Priznám sa, že nepoznám žiadny taký pár, kde by tak dobre fungovala symbióza v osobnom i tvorivom živote. Svet medzi nami je pre mňa najmä portrétom jedného silného vzťahu a veľkého tvorivého partnerstva medzi Mariou a Thomasom.“ Ďalšou z tém, ktorým sa snímka venuje je hľadanie identity, koreňov a domova. Režisérku s protagonistkou takisto spájali odchod z domova, založenie nového domova a návraty na miesta, kde človek vyrastal.

Dvořáková chcela podľa vlastných nakrútiť živý príbeh, nie štandardný televízny dokument s hovoriacimi hlavami. Intímnejší výsledok dosiahla vďaka tomu, že pracovala bez štábu a aj za kamerou stála sama. Na MFDF Ji.hlava za ňu vlani dokonca získala cenu. „Zámerne som Mariu točila dosť zblízka. Chcela som, aby mali diváci pocit, že sa jej môžu dotknúť,“ povedala. Film má podľa nej dynamickejší rytmus, než na aký sú diváci v dokumentoch zvyknutí. „Vedela som, že náš film musí mať rýchle strihy, inak by to nebol ten pravý New York. (…) Som rada, že mi Marie umožnila aj prístup k zhruba siedmim tisícom svojich fotiek vrátane archívu z mladosti. Z nich som zostavila celé spomienkové sekvencie v súvislosti s jej príchodom domov do Mikulova na rodinný statok po ôsmich rokoch v Štátoch.

Film vznikol v koprodukci Evolution Films, HBO Europe, samotnej režisérky a slovenským koproducentom je spoločnosť PubRes. „Projekt Marie Dvořákovej nás zaujal na prvé prečítanie. Príbeh dievčaťa z malej obce v strede Európy, ktorá sa rozhodne vyraziť do NYC a skúsiť sa – v tomto možno najkonkurenčnejšom prostredí vôbec – presadiť. A intímna blízkosť k protagonistom, do ktorej sa režisérka (…) dostala. Rozpoznali sme v projekte potenciál a neboli sme jediní – postoj HBO Europe naše predpoklady potvrdil,“ napísala v producentskej explikácii pre Audiovizuálny fond slovenská koproducentka Zuzana Mistríková z PubResu.

Na snímke spolupracovala aj pôvodom slovenská strihačka Janka Vlčková a slovenský zvukár Richard Fűlek.

Svet medzi nami (r. Marie Dvořáková, Česko/Slovensko, 2024)

Celkový rozpočet filmu: 281 514 eur (Podpora z Audiovizuálneho fondu: 28 125 eur)

Distribučná premiéra: 3. apríla 2025

Autor:

Záber z filmu Svet medzi nami. Foto: Film Expanded

Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

Viliam Ptáček za kamerou pri nakrúcaní filmu Chlapi z Gaderskej doliny (1963), za ním režisér Ladislav Kudelka. Foto: archív SFÚ/Pavol Havran

Viliam Ptáček

Kameraman Viliam Ptáček sa narodil pred 100 rokmi, 20. apríla 1925, v Pezinku. Ako kameraman začínal v Spravodajskom filme v polovici minulého storočia, pracoval na rôznorodých dokumentačných šotoch, spracúval témy pre Poľnohospodársky mesačník či kinožurnál Týždeň vo filme. „S Vilkom (tak sme ho všetci familiárne nazývali) sme nastúpili do Spravodajského filmu v približne rovnakom čase, na začiatku päťdesiatych rokov. V našich začiatkoch sme sa veľmi pracovne nestýkali. Vtedy totiž platila (dobrá) prax, že začínajúci kameraman nakrúcal so skúseným režisérom a režisér začiatočník s ostrieľaným kameramanom,“ spomína pre Film.sk režisér a Ptáčkov spolupracovník Milan Černák. Ptáček spolupracoval napríklad s režisérmi ako Ján Lacko (Krompachy, Pionieri, oba 1951) či Martin Hollý (Odmäk, 1964). Aj v týchto počinoch sa sústredil na dokumentáciu krásnej domácej prírody. S Ladislavom Kudelkom nakrútil snímky Hostia najmilší... (1955), Spomienka na Rysy (1961), Dnešok slovenského filmu (1962), Chlapi z Gaderskej doliny (1963), Kam nechodil inšpektor (1964), či Vody podzemia (1966), s Otakarom Krivánkom filmy Tma a ticho (1960) alebo Do nových škôl (1961), so Štefanom Uhrom Stredoeurópsky pohár 1955 (1955) a s Ctiborom Kováčom spolupracoval na dlhometrážnom filme Nikdy viac (1958). S Milanom Černákom nakrútil Ptáček krátkometrážne snímky ako Majstri zimných športov (1955), Pohár národov (1960), Cyklistický maratón (1964) či Ostrov pod vodou (1965). Zaznamenával aj významné športové podujatia ako cyklistické maratóny...
Záber z filmu Svet medzi nami. Foto: Film Expanded

recenzia Svet medzi nami

Na začiatku bolo krátke video na sociálne siete o výstave jej fotografií v Českom centre v New Yorku. Po šiestich rokoch nakrúcania je na konci celovečerný dokument Svet medzi nami o fotografke Marii Tomanovej, pod ktorý sa podpísala režisérka Marie Dvořáková. Chytí vás od prvých záberov z vernisážovej tlačenice v New Yorku a nepustí až po záverečný pohľad na zapadajúce slnko v Mikulove. V meste, v ktorom hrdinka filmového príbehu vyrastala. Dokonca aj v prípade, že si zvedavý divák o ňom už vopred zistí podrobnejšie informácie, dokument celých deväťdesiat minút drží jeho pozornosť permanentne a pevne vo svojich opratách. Rozpráva o celkom obyčajných veciach ako radosť, obavy, smútok, úspech, sklamanie či prehra. Na druhej strane však rozpráva aj o nie celkom obyčajných záležitostiach, ako trebárs tvorivé hľadanie, sila portrétu i autoportrétu, aký je rozdiel medzi módnou fotografiou a voľnou tvorbou alebo načo nám umenie vôbec je a čím sa človeku prihovára. Marie Tomanová je totiž ideálna „hrdinka“ – spontánna, nesmierne temperamentná, úprimná a výrečná žena, ktorá navyše má neuveriteľné čaro osobnosti a málokedy jej chýba úsmev na tvári. To som už akože slávna? „Za pol roka sa vrátim a potom sa vezmeme,“ oznámila priateľovi, keď dokončila štúdium maliarstva na Fakulte výtvarných umení Vysokého učenia technického v Brne. Na pôde maľby sa totiž necítila priveľmi isto, chcela si jednoducho vyčistiť za morom hlavu,...
Zobraziť všetky články