Záber z filmu Svet medzi nami. Foto: Film Expanded
Písmo: A- | A+

Do New Yorku prišla ako aupairka, ale podarilo sa jej tam preraziť ako fotografke. Príbeh Marie Tomanovej sledovala počas piatich rokov s kamerou v ruke režisérka Marie Dvořáková. Výsledkom je česko-slovenský časozberný dokumentárny film Svet medzi nami, ktorý je od 3. apríla v slovenských kinách.

Mariu Tomanovú režisérka spoznala v Českom centre v New Yorku, kde pracovala ako programová riaditeľka a fotografka tam bola kurátorkou pripravovanej výstavy. Neskôr sa stali kolegyňami, trávili spolu veľa času a lepšie sa spoznali. „Mala som vtedy veľkú túžbu točiť svoj ďalší film, ale minimálnu trpezlivosť absolvovať koliečko žiadostí o granty na vývoj a čakať, či náhodou nejaký za rok či dva vyjde. Poznala som Mariu, požičala som si od priateľov kameru a mikrofón a pustila sa do natáčania. Vedomie, že môžem začať točiť okamžite, bolo pre mňa vtedy dôležitým faktorom a formát dokumentárneho filmu mi tú ,okamžitosťʻ umožňoval,“ uviedla Dvořáková v presskite.

Ako režisérka zaujala už svojím školským filmom Kdo je kdo v mykologii, za ktorý v roku 2017 získala študentského Oscara. Študovala dokumentárnu tvorbu na pražskej FAMU a filmovú réžiu na Tisch School of the Arts Newyorskej univerzity. Jej krátky film Steenbeckstory (2010) získal cenu poroty na študentských cenách Directors Guild of America.

„Vďaka študentskému Oscarovi sa mi v USA otvorilo mnoho dverí. Získala som nové kontakty pri filme vrátane zastúpenia talentovou agentúrou v Los Angeles, ale aj pracovné zákazky, ktoré ma živili a živia. Práve vďaka príjmom z nich som sa mohla naplno sústrediť na výrobu dokumentu Svet medzi nami a nestrachovať sa, že nebudem mať na nájom. Prvé tri roky som ho financovala zo svojho,“ prezradila režisérka.

K filmovej tvorbe ju priviedla práve fotografia – najskôr začala študovať žurnalistiku, kde sa zameriavala na novinársku fotografiu, po čase jej však prestala „stačiť“ a rozhodla sa pre dokumentárny film.

Keď Dvořáková začala Tomanovú nakrúcať, zdalo sa, že pôjde o viac-menej voľnočasovú „zábavku“. „Marie začala točiť z vlastného popudu, len tak pre radosť, a až časom začalo byť jasné, že v tom bude materiál na niečo väčšie než iba také natáčanie pre zábavu. To, že z toho bude dokument tohto rozmeru, nečakala na začiatku ani jedna z nás,“ povedala Tomanová, ktorá režisérke do práce nezasahovala a nechala jej voľnú ruku. Nakoniec vzniklo 450 hodín materiálu.

Záber z filmu Svet medzi nami. Foto: Film Expanded
Záber z filmu Svet medzi nami. Foto: Film Expanded

Súčasťou filmu sa stal aj partner a mentor Marie Tomanovej, historik umenia Thomas Beachdel. „Povedala som si, že bude skvelé zachytiť umelca pri tejto veľkej zmene, keď sa učí a umelecky zreje a kariéra sa začína lámať. To samotné by však na deväťdesiatminútový film nestačilo. Práve Thomas dodáva celému dokumentu ďalší rozmer a hĺbku. Priznám sa, že nepoznám žiadny taký pár, kde by tak dobre fungovala symbióza v osobnom i tvorivom živote. Svet medzi nami je pre mňa najmä portrétom jedného silného vzťahu a veľkého tvorivého partnerstva medzi Mariou a Thomasom.“ Ďalšou z tém, ktorým sa snímka venuje je hľadanie identity, koreňov a domova. Režisérku s protagonistkou takisto spájali odchod z domova, založenie nového domova a návraty na miesta, kde človek vyrastal.

Dvořáková chcela podľa vlastných nakrútiť živý príbeh, nie štandardný televízny dokument s hovoriacimi hlavami. Intímnejší výsledok dosiahla vďaka tomu, že pracovala bez štábu a aj za kamerou stála sama. Na MFDF Ji.hlava za ňu vlani dokonca získala cenu. „Zámerne som Mariu točila dosť zblízka. Chcela som, aby mali diváci pocit, že sa jej môžu dotknúť,“ povedala. Film má podľa nej dynamickejší rytmus, než na aký sú diváci v dokumentoch zvyknutí. „Vedela som, že náš film musí mať rýchle strihy, inak by to nebol ten pravý New York. (…) Som rada, že mi Marie umožnila aj prístup k zhruba siedmim tisícom svojich fotiek vrátane archívu z mladosti. Z nich som zostavila celé spomienkové sekvencie v súvislosti s jej príchodom domov do Mikulova na rodinný statok po ôsmich rokoch v Štátoch.“

Film vznikol v koprodukci Evolution Films, HBO Europe, samotnej režisérky a slovenským koproducentom je spoločnosť PubRes. „Projekt Marie Dvořákovej nás zaujal na prvé prečítanie. Príbeh dievčaťa z malej obce v strede Európy, ktorá sa rozhodne vyraziť do NYC a skúsiť sa – v tomto možno najkonkurenčnejšom prostredí vôbec – presadiť. A intímna blízkosť k protagonistom, do ktorej sa režisérka (…) dostala. Rozpoznali sme v projekte potenciál a neboli sme jediní – postoj HBO Europe naše predpoklady potvrdil,“ napísala v producentskej explikácii pre Audiovizuálny fond slovenská koproducentka Zuzana Mistríková z PubResu.

Na snímke spolupracovala aj pôvodom slovenská strihačka Janka Vlčková a slovenský zvukár Richard Fűlek.

Svet medzi nami (r. Marie Dvořáková, Česko/Slovensko, 2024)

Celkový rozpočet filmu: 281 514 eur (Podpora z Audiovizuálneho fondu: 28 125 eur)

Distribučná premiéra: 3. apríla 2025

Autor:

Záber z filmu Svet medzi nami. Foto: Film Expanded

Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

Papierové hlavy Marian Urban Záber z filmu Papierové hlavy. Foto: archív SFÚ

17. november v Kine Lumière: Papierové hlavy aj spomienka na Mariana Urbana

Pri príležitosti osláv Nežnej revolúcie premietne Kino Lumière celovečerný dokument Dušana Hanáka Papierové hlavy (1995). Rozpráva o vzťahu občana a moci a o rôznych podobách porušovania ľudských práv v Československu v rokoch 1945 až 1989. Súčasťou večera bude aj kinopremiéra filmu z dokumentárneho cyklu GEN, venovaného producentovi, režisérovi, scenáristovi a dramaturgovi Marianovi Urbanovi. Film v réžii Juraja Nvotu bude uvedený pri príležitosti 75. nedožitých Urbanových narodenín. Večer sa uskutoční v utorok 17. novembra o 19.00 hod. a uvedie ho dramaturgička a scenáristka Zuzana Gindl-Tatárová. Film Papierové hlavy prináša osobitý a netradičný pohľad na slovenskú spoločnosť v druhej polovici 20. storočia. V pôsobivej kombinácii archívnych materiálov, autentických výpovedí svedkov a štylizovanej happeningovej roviny prináša mnohorozmerný obraz vzťahu občana a moci. Je výnimočný a príťažlivý svojou poetikou a šírkou záberu, štýlom zobrazenia historickej aj súdobej reality, rozsahom a náročnosťou realizácie. Vyjadruje osudy spoločnosti i jednotlivca cez základné a univerzálne otázky ľudskej existencie. Podľa režiséra Dušana Hanáka sa vo filme prelínajú tri roviny. Prvou sú karnevalové motívy papierových hláv z prvomájových osláv. Druhou sú archívne spravodajské zábery zlomových okamihov a udalostí, ako aj propagandistické filmy ministerstva vnútra z rokov 1945 až 1989, ktoré dovtedy neboli nikdy verejne uvedené. Tretiu rovinu tvoria výpovede a konfrontácie svedkov, ktoré Hanák nazýva „návrat...
Emil Horváth – Nikdy nezostať stáť Emil Horváth a Milan Ondrík vo filme Emil Horváth – Nikdy nezostať stáť. Foto: Hulapa film

STVR uvedie film Ivety Grófovej o Emilovi Horváthovi

Dokumentárny portrét Emil Horváth – Nikdy nezostať stáť, ktorý mapuje pôsobenie Emila Horvátha odvysiela STVR vo štvrtok 12. novembra o 20.10 na Dvojke. Vznikol v koprodukcii STVR, Hulapa film a Slovenského filmového ústavu a nakrútila ho režisérka Iveta Grófová. „Ponuka nakrútiť film o hereckej ikone Emilovi Horváthovi prišla zo strany STVR v apríli tohto roka a ja som ju prijala z jednoduchého dôvodu. O pánovi Horváthovi skrátka má existovať film – aspoň televízny, pretože, ako vo filme vraví Ján Štrasser: ,ako herca ho pozná každý, ale jeho občianske postoje pozná máloktoʻ. Toto je východisko filmu, od ktorého sa odvíja príbeh človeka, ktorý venoval život divadlu a svojim myslením zásadne ovplyvnil niekoľko hereckých generácií. Nech to aj znie príliš pateticky, takto to je, je to autentické a inšpirujúce,“ povedala Grófová pre Filmsk.sk. Vo filme Nikdy nezostať stáť o svojom vzťahu k Emilovi Horváthovi, ktorý roky pôsobil aj ako pedagóg, rozpráva množstvo hercov práve z mladších generácií. Popri Kamile Heribanovej, Danielovi Žulčákovi, Jane Kovalčikovej, Robovi Rothovi, Danielovi Fischerovi či Milanovi Ondríkovi však o Horváthovi rozprávajú aj Ján Štrasser, Ľubomír Vajdička, Laco Kraus či Jozef Ciller. A, samozrejme, jeho manželka Viera Richterová.   Záber z filmu Emil Horváth – Nikdy nezostať stáť. Foto: Hulapa film „Bohvieaký pocit to nie je, je to...
Zobraziť všetky články