Záber z filmu Mord

Rodinné drámy a jedna zabíjačka

Písmo: A- | A+

Možno posledná zabíjačka, na ktorej sa stretne celá rodina, je v centre príbehu celovečerného debutu českého režiséra Adama Martinca Mord, ktorý zaznamenáva malé aj veľké rodinné drámy. Svetovú premiéru mal v hlavnej súťaži festivalu v Karlových Varoch a odniesol si Zvláštne uznanie poroty. Koprodukčná česko-slovenská snímka prichádza v auguste aj do slovenských kín.

Okrem toho, že si dobrý otec, si teraz aj dobrý herec,“ prihováral sa režisér počas preberania ceny v Karlových Varoch svojmu otcovi Karlovi Martincovi. Obsadil ho do postavy cholerickej hlavy rodiny, ktorá má zabíjačku pod palcom a ťažko mu odporovať. Karel je čerstvý vdovec a ani vzťahy s dvomi dcérami nie sú bez komplikácií. „Keď sa ma pýtajú, o čom to je, vravím, že o zabíjačke, ale hlavne o vzťahoch. O vzťahoch v rodine. V každej rodine niečo je, to dobre vieme! Cez všetky rozdielne povahy a názory si však nakoniec všetci dokážu sadnúť, pobaviť sa, porozprávať sa a trebárs aj nejakú vec dotiahnuť do konca,“ hovorí v presskite k filmu Karel Martinec, ktorý v civile pôsobí ako investičný poradca. 

Neherci svojím prejavom dodávajú filmu autentickosť a ich interakcie s hereckými profesionálmi môžu dopomôcť k vzniku magických momentov, ktoré nejdú ani napísať, ani naskúšať. Tí, čo s nami do filmu išli, boli úžasní svojím nasadením. Robili všetko pre čo najlepší výsledok a to bolo pre našu spoluprácu zásadné. Verili mi a ja som sa na nich mohol vždy spoľahnúť,“ spomína v presskite režisér. „Kľúč ku každému filmu je vždy v kastingu, scenár môže byť akokoľvek dobrý, ale keď to herecká energia nezvládne, tak sa film nikdy nepodarí. Myslím si, že 80 percent toho filmu, možno i celý film, je postavený na tých ľuďoch,“ dodal režisér v diskusii na karlovarskom festivale.

Väčšina nehercov mala voľnú ruku v tom, čo a ako budú hovoriť – mali iba zadanie, čo postavy chcú dosiahnuť. „Mord je veľmi zvláštnou zmesou improvizácie, úplne presne naskúšaných vecí, presne napísaných vecí a vecí, ktoré vzišli z nejakej situácie – neskutočná zmes, ktorá dohromady funguje,“ hovorí herec Aleš Bilík. Vo filme stvárňuje jedného z dvoch zaťov vdovca Karla. „To, čo dokáže Adam, je úplne mimoriadne. Nehercov a hercov režíruje tak, že tie výkony nevyčnievajú, sú zrovnané. A to je nesmierne ťažké, pretože vlastne keď robíte celý film s nehercami, tak je to veľmi ťažké, ale nikto vám tam nevytŕča. (…) To, čo Adam vie, je režírovať hercov a nehercov tak, že keby ste nepoznali ich tváre, napríklad z televíznych seriálov, tak nerozoznáte, či je to herec alebo neherec – to je úplne mimoriadne,“ chválila režiséra počas karlovarského festivalu producentka Českej televízie Kateřina Ondřejková. Slovenskou koproducentkou filmu je Anna Mach Rumanová zo spoločnosti filmsomnia. Okrem toho sa na ňom ako autor hudby podieľal Jonatan Pastirčák.

Ako v katalógu karlovarského festivalu napísala Natalia Kozáková, Mord je podivuhodne trefnou štúdiou českej nátury, ktorá vnútorným vykreslením postáv aj britkým humorom evokuje vrcholné diela československej novej vlny“. Martincovi prímer k novej vlne lichotí, sám by si vraj na také porovnanie netrúfol, ale dodáva, že ako študent réžie sa kontaktu s novou vlnou nemôžete vyhnúť a zrejme sa to niekde prejaví: „Pozerali sme sa okolo seba a počúvali sme príbehy, ktoré sa okolo zabíjačiek tradujú. Asi najväčšia pochvala, akú môžeme dostať, je, keď sa ľudia v tých archetypoch spoznávajú.“ Do filmu pretavil svoje zážitky z detstva a dospievania na južnej Morave, nakrúcalo sa v jeho rodnom Krnove.

Pri príprave filmu a konzultáciách v rámci zahraničných industry programov tvorcov upozorňovali, že zabíjačka ako taká je problematická. „Vedel som, že chcem nakrútiť film na nejakej dosť kondenzovanej ploche a tá zabíjačka sa mi zdala byť dobrou východiskovou situáciou,“ zdôvodnil režisér výber témy. Počas nakrúcania nezomrelo ani netrpelo žiadne zviera. „Všetci rôzni konzultanti v priebehu vývoja filmu nás upozorňovali, že už to, že sa film odohráva na zabíjačke, môže určitým spôsobom ovplyvniť festivalových divákov a potom aj tých v kinách, ale zároveň sme vedeli, že chceme rozprávať autentický príbeh,“ povedal pre Českú televíziu producent Matěj Paculík. Tak ako pre Martinca, aj pre neho je Mord absolventským filmom v rámci štúdia na FAMU. Nejde o ich prvú spoluprácu – ako tím vytvorili už predtým zopár krátkych filmov a zaznamenali s nimi aj niekoľko úspechov – snímka Cukr a sůl (2018) mala premiéru na festivale v San Sebastiane a snímku Anatomie českého odpoledne (2020) ocenili ako najlepší krátky film na Cenách českej filmovej kritiky a získala aj Českého leva.

 

Mord (r. Adam Martinec, Česko/Slovensko, 2024)

Celkový rozpočet filmu: 609 917 eur* (Podpora z Audiovizuálneho fondu: 75 000 eur*)

*údaje pochádzajú z registračného systému Audiovizuálneho fondu

Distribučná premiéra: 8. 8. 2024

Autor:

Záber z filmu Mord. FOTO: filmsomnia

Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

Agata Novinski. Foto: Miro Nôta

rozhovor Agata Novinski

„Prajem si, aby sme sa nevzdali, neboli ticho a trpezlivo, dôsledne bojovali za slobodnú kultúru na Slovensku,“ reaguje na dianie v slovenskej kultúre Agata Novinski. V brandži sa pohybuje už roky, ako producentka však na filmovej scéne práve debutuje novým slovenským koprodukčným animovaným filmom Keď život chutí.  Do hĺbky animovanej tvorby ju vtiahol príbeh Bena, bystrého chlapca v puberte, ktorému veľmi chutí jesť. Dedičné gény však spôsobujú, že to je na ňom vidno, a čo čert nechcel, ešte sa aj zaľúbil do najočarujúcejšieho dievčaťa v triede.  Bábkový animák českej režisérky Kristiny Dufkovej zasvietil už na viacerých medzinárodných festivaloch a zbiera významné ocenenia vrátane dvoch nominácií na tohtoročné Európske filmové ceny. Vďaka úspechu vo francúzskom Annecy získal dokonca vstupenku do oscarových nominácií. Do slovenských kín príde 30. januára 2025. Ako ste sa dostali k produkcii tohto filmu? V prípravnej fáze režisérka Kristina Dufková a producentka vývoja Veronika Sabová oslovili Michala Novinského na spoluprácu na hudbe k filmu. Michal si prečítal scenár, pozrel výtvarné návrhy a bol projektom očarený natoľko, že prišiel s návrhom, či by sa spoločnosť NOVINSKI nemohla zároveň stať aj koproducentom filmu. Oslovil mňa, či by som mu s tým producentsky nepomohla, a tak som sa po rokoch vrátila k profesii, ktorú som študovala.  Čo vás presvedčilo?  Ako píšeme v stručnej anotácii k filmu, Keď...
Fotografia z filmu Vlny

Vlny sú o krok bližšie k oscarovej nominácii. Kto im konkuruje?

Americká Akadémia filmových umení a vied, ktorej členovia o nomináciách rozhodujú, zverejnila v utorok 17. 12. takzvané shortlisty – užšie výbery filmov v desiatich kategóriách. Z týchto výberov vzídu pätice snímok, ktoré nakoniec 17. 1. získajú oscarovú nomináciu. Držiteľov cien vyhlási akadémia 2. 3. Slovenským zástupcom v boji o Oscara v kategórii medzinárodných filmov bola vojnová dráma režisérky Ivety Grófovej Ema a Smrtihlav. Medzi filmy na shortliste sa neprebojovala. Film Vlny sa inšpiroval skutočným príbehom skupiny novinárov z medzinárodnej redakcie Československého rozhlasu, ktorí sú odhodlaní prinášať nezávislé správy za každú cenu – aj po vpáde vojsk Varšavskej zmluvy do Československa v roku 1968. V českých a slovenských kinách už Vlny do nedele 15. 12. videlo spolu milión divákov – 825 882 v Česku a 174 238 na Slovensku. V Česku sú Vlny podľa návštevnosti aktuálne tretím najúspešnejším českým filmom od roku 1991 a deviatym najúspešnejším filmom vôbec. Na Slovensku sú podľa počtu divákov najúspešnejším českým filmom v ére samostatnosti. Producentkou filmu je Monika Kristl zo spoločnosti Dawson Films. Za Slovensko film produkovala Wanda Adamík Hrycová so spoločnosťou Wandal Production a Vlny vznikli aj v koprodukcii s RTVS. Zo slovenských tvorcov sa na filme podieľali tiež kameraman Martin Žiaran či kostýmová výtvarníčka Katarína Štrbová Bieliková a vo Vlnách účinkujú aj Táňa Pauhofová, Tomáš Maštalír, Jevgenij Ivanovič Libezňuk alebo Michaela Majerníková....
Václav Polák / Zdroj: SFÚ

Václav Polák

Václav Polák roky úspešne dokumentoval slovenskú kinematografiu. Do štúdií na bratislavskej Kolibe prišiel na konci šesťdesiatych rokov dvadsiateho storočia a začal pracovať pod vedením skúsenej fotografky Zuzany Mináčovej. Rovno ho poslali do terénu. V tých dňoch práve prebiehalo natáčanie dnes už kultovej drámy z vysokohorského prostredia Medená veža (1970). Podľa Polákovych slov to bola veľmi ťažká práca, ktorú však vyvážila prítomnosť významných osobností slovenskej kinematografie, ako napríklad režisér Hollý či kameraman Karol Krška. Nakrúcanie filmu prebiehalo v náročných podmienkach a dokonca sa celá jeho výroba predlžovala. „Hovorili mi, aké dôležité je vybrať si správne prostredie. Nachodil som sa, než som si vybral také, o akých mi režisér básnil. A nie je ľahké urobiť snímky napríklad tak, aby sa zdôraznila výška, respektíve hĺbka priestoru,“ spomínal v minulosti pre Film.sk. V kolibských ateliéroch existovalo v tomto čase aj špeciálne oddelenie, ktoré sa zameriavalo na fotodokumentáciu a propagačné materiály k filmom a aj viacerým filmovým podujatiam. Polák sa v sedemdesiatych rokoch dostal aj k fotografovaniu pri nakrúcaní ďalšieho kultového filmu – Ružové sny (1976) Dušana Hanáka, ktorý rozpráva príbeh poštára Jakuba a mladej rómskej dievčiny Jolanky. Je podpísaný aj pod fotografiami k snímke Jána Piroha Sagarmatha (1988). Pri spomienkach na toto nakrúcanie Václav Polák uvádza, že mal prvýkrát v živote možnosť voľne a blízko sa pohybovať v rómskych osadách. Obyvatelia si...
Zobraziť všetky články