Šviháci_Martin Pechlát, Daniel Fischer a Tomáš Jeřábek vo filme Šviháci. Foto: NUNEZ NFE

Šviháci zistia, že na nápravu nikdy nie je neskoro

Písmo: A- | A+

Mala to byť iba ďalšia pánska jazda, všetko je však inak. Trojica priateľov, ktorí si niekoľkokrát do roka vyrážajú privyrobiť si ako kapela vystupovaním v päťhviezdičkovom kúpeľnom hoteli v Piešťanoch, musí v novej slovenskej komédii Šviháci čeliť nečakaným problémom s utajeným potomkom jedného z nich.

Šviháci sú podľa tvorcov „príbehom o láske, priateľstve i (ne)zodpovednosti s patričnou dávkou humoru, bez ktorej sa dá život len ťažko prežiť.

Pre trojicu priateľov v podaní Martina Pechláta, Tomáša Jeřábka a Daniela Fishera je vystupovanie s kapelou Šviháci vždy príležitosťou užiť si spoločnú pánsku jazdu. Tentoraz však nejde všetko podľa plánu. Trojica totiž zistí, že jeden z nich má utajeného sedemročného syna so zamestnankyňou hotela (Zuzana Kubovčíková Šebová). Problém nastane, keď sa o malého Lea (Emanuel Bugala) treba neplánovane postarať. A tak má trojica (aj publikum) o zábavu postarané. Navyše, tentoraz to, čo sa stane v kúpeľoch, v kúpeľoch nezostane a protagonisti budú musieť čo-to vysvetľovať aj svojim partnerkám.

Okrem už spomínaných vo filme účinkujú Gabriela Dzuríková, Zuzana Konečná, Jitka Schneiderová, Erika Stárková, Sabina Remundová, Regina Rázlová, ale aj Tatiana Drexler či Helena Vondráčková. Vo filme zaznejú dva z jej najväčších hitov Dlouhá noc a Vzhůru k výškám. Druhú z piesní naspievala spolu s detským protagonistom filmu Emanuelom Bugalom.

Od tvorcov diváckych hitov

Šviháci s nadhľadom ukazujú, že napraviť chyby nie je nikdy neskoro. Veríme, že naša nová komédia, divákov nielenže pobaví, ale dotkne sa srdca,“ povedala producentka Oľga Núñezová, ktorá film produkovala s Petrom Núñezom a Mariannou Heinz. Majú za sebou viacero divácky úspešných komédií, v tejto konkrétnej zostave sa stretli aj pred tromi rokmi pri snímke Nikdy nehovor nikdy. Pre jej režiséra Braňa Mišíka išlo o celovečerný debut pre kiná a režisérsku stoličku obsadil aj tentoraz. „Vo Švihákoch som chcel zachytiť situácie, ktoré všetci dobre poznáme z vlastného života – často absurdné, no o to pravdivejšie. Film rozpráva o sile rodiny a priateľstva, ktorá obstojí aj v ťažkých chvíľach. O odvahe postaviť sa pravde, nech to stojí, čo to stojí,“ povedal Braňo Mišík. Scenár napísal spolu s Antonom Ondrejkom. Za kamerou stál Juraj Chlpík. Distribučná premiéra filmu je 21. januára.

Šviháci (r. Braňo Mišík, Slovensko, 2026)
Distribučná premiéra:  21. januára 2026

Autor:

Martin Pechlát, Daniel Fischer a Tomáš Jeřábek vo filme Šviháci. Foto: NUNEZ NFE

Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

klasika art film 2026 Darina Rolincová vo filme F.T. na cestách. Foto: archív SFÚ

Slovenská filmová klasika na Art Filme 2026

Medzinárodný filmový festival Art Film Košice (19. – 25. júna 2026) uvedie v sekcii Rodinné filmové striebro desať filmov zo zbierok Slovenského filmového ústavu. Takmer všetky sú digitálne zreštaurované. Chronologický prierez naprieč štyrmi desaťročiami – od bezprostredne povojnových dokumentov a obžalôb z rokov 1945 a 1946 cez novovlnnú éru až po neskorý socializmus – ponúkne mix hraných filmov, dokumentárnych snímok aj propagandistických aktualít, mnohé z nich od kľúčových osobností slovenskej kinematografie. Sekcia Rodinné filmové striebro je tradičnou súčasťou programu MFF Art Film pod garanciou Slovenského filmového ústavu. Tohtoročný výber zostavili filmoví historici a teoretici – Martin Palúch (umelecký riaditeľ festivalu), Martin Kaňuch (zostavovateľ Medzinárodnej súťaže krátkych filmov) a Marián Hausner (riaditeľ Filmového archívu SFÚ). Povojnové dokumenty a obžaloby (1945 – 1948) Hneď štyri snímky výberu zachytávajú filmovú odpoveď na druhú svetovú vojnu, Slovenské národné povstanie a obdobie tesne po vojne, keď sa pripravovali povojnové súdne procesy s predstaviteľmi vojnového slovenského štátu. Snímka jedného zo zakladateľov slovenskej kinematografie Za slobodu (r. Paľo Bielik, 1945) sa skladá najmä z autentického materiálu nakrúteného počas Slovenského národného povstania. Bielik sa povstania zúčastnil ako propagandistický pracovník a film sa stal kľúčovým archívnym zdrojom pre neskoršie dokumenty o SNP. Premietať sa budú aj dva montážne dokumenty...
Anton Trón Herec Anton Trón na civilnej fotografii. Foto: archív SFÚ

Anton Trón

Herec Anton Trón začínal ako ochotník, filmová a televízna kamera si ho „našla“ už ako skúseného a etablovaného divadelného herca. Počas svojej filmovej kariéry spolupracoval s výraznými režisérskymi osobnosťami, účinkoval v kľúčových i divácky obľúbených filmoch slovenskej kinematografie. V júni si pripomíname 100. výročie jeho narodenia. Anton Trón začínal v amatérskom divadle vo Svite ako ochotník. Získal tu bohaté herecké skúsenosti. K profesionálnemu divadlu sa dostal v roku 1957, keď nastúpil do Krajového divadla v Spišskej Novej Vsi. Divadlo sa pre neho z koníčka stalo profesiou. V tamojšom divadle v rokoch 1960 – 1963 pôsobil aj ako umelecký šéf. Keď v roku 1963 túto scénu zrušili, Trón sa dostal do činohry Divadla Jonáša Záborského v Prešove. Aj tu bol neskôr, v rokoch 1980 – 1983, umeleckým šéfom. Na divadelnom javisku sa Trón „našiel“, herectvo bolo pre neho poslaním. Vychádzalo z jeho vrodeného talentu a citlivej intuície. V osemdesiatych rokoch ho kritika nazývala „stodolovským“ hercom, pretože hral ústredné postavy až v troch hrách Ivana Stodolu. Išlo o tragikomické typy, ktoré mu najviac vyhovovali a najlepšie sa v nich cítil. Jeho repertoár však obsahoval širokú škálu náročných postáv vážneho i komediálneho žánru. „Veľká je pravda v tom, že niet veľkých a malých rolí, všetky sú krásne, ak sú živo napísané, ak majú čo povedať divákovi,“ povedal v tejto súvislosti pre Prešovské noviny v roku 1984. Ružové sny aj Nevera...
Peter Kováčik Spisovateľ, scenárista a dramatik Peter Kováčik. Foto: archív SFÚ

Peter Kováčik

Slovenský spisovateľ, dramatik a scenárista Peter Kováčik oslávil v týchto dňoch 90. narodeniny. Narodil sa 6. júna 1936 v Čiernom Balogu. Literárne debutoval v šesťdesiatych rokoch poviedkovou zbierkou Portréty. Vo svojej tvorbe sa sústreďoval najmä na osudy obyčajných ľudí, často stojacich na okraji spoločnosti. Charakteristické sú pre neho sociálne a humánne motívy. Zaujímali ho tiež morálne konflikty človeka, ale vracal sa ja k téme vojen a tiež spoločenských problémov. Rodný kraj sa stal častou inšpiráciou pre jeho obsiahlu tvorbu. Po štúdiách sa venoval novinárskej a redakčnej práci, neskôr pôsobil v kultúrnych inštitúciách a médiách. Jeho prózy sa vyznačujú zmyslom pre realistické zobrazenie života, psychologickú kresbu postáv a citlivé vnímanie spoločenských premien. V jeho dielach sa stretávame s témami rodiny, lásky, priateľstva, spoločenskej spravodlivosti, ale aj osamelosti či hľadania životných istôt. Výrazne sa venoval aj dramatickej tvorbe. Rozhlasové hry a scenáre mu umožnili osloviť široké publikum. Jeho meno sa spája aj s televíznou a filmovou tvorbou, kde dokázal preniesť literárnu skúsenosť do jazyka obrazu a dialógu. Vďaka tejto všestrannosti patrí medzi autorov, ktorí významne prispeli k prepájaniu literatúry s ďalšími druhmi umenia. Nevera po slovensky aj Soľ nad zlato Charakteristickou črtou jeho tvorby je humanistický pohľad na človeka. Ani v zložitých životných situáciách nestráca vieru...
Zobraziť všetky články