Šviháci_Martin Pechlát, Daniel Fischer a Tomáš Jeřábek vo filme Šviháci. Foto: NUNEZ NFE

Šviháci zistia, že na nápravu nikdy nie je neskoro

Písmo: A- | A+

Mala to byť iba ďalšia pánska jazda, všetko je však inak. Trojica priateľov, ktorí si niekoľkokrát do roka vyrážajú privyrobiť si ako kapela vystupovaním v päťhviezdičkovom kúpeľnom hoteli v Piešťanoch, musí v novej slovenskej komédii Šviháci čeliť nečakaným problémom s utajeným potomkom jedného z nich.

Šviháci sú podľa tvorcov „príbehom o láske, priateľstve i (ne)zodpovednosti s patričnou dávkou humoru, bez ktorej sa dá život len ťažko prežiť.

Pre trojicu priateľov v podaní Martina Pechláta, Tomáša Jeřábka a Daniela Fishera je vystupovanie s kapelou Šviháci vždy príležitosťou užiť si spoločnú pánsku jazdu. Tentoraz však nejde všetko podľa plánu. Trojica totiž zistí, že jeden z nich má utajeného sedemročného syna so zamestnankyňou hotela (Zuzana Kubovčíková Šebová). Problém nastane, keď sa o malého Lea (Emanuel Bugala) treba neplánovane postarať. A tak má trojica (aj publikum) o zábavu postarané. Navyše, tentoraz to, čo sa stane v kúpeľoch, v kúpeľoch nezostane a protagonisti budú musieť čo-to vysvetľovať aj svojim partnerkám.

Okrem už spomínaných vo filme účinkujú Gabriela Dzuríková, Zuzana Konečná, Jitka Schneiderová, Erika Stárková, Sabina Remundová, Regina Rázlová, ale aj Tatiana Drexler či Helena Vondráčková. Vo filme zaznejú dva z jej najväčších hitov Dlouhá noc a Vzhůru k výškám. Druhú z piesní naspievala spolu s detským protagonistom filmu Emanuelom Bugalom.

Od tvorcov diváckych hitov

Šviháci s nadhľadom ukazujú, že napraviť chyby nie je nikdy neskoro. Veríme, že naša nová komédia, divákov nielenže pobaví, ale dotkne sa srdca,“ povedala producentka Oľga Núñezová, ktorá film produkovala s Petrom Núñezom a Mariannou Heinz. Majú za sebou viacero divácky úspešných komédií, v tejto konkrétnej zostave sa stretli aj pred tromi rokmi pri snímke Nikdy nehovor nikdy. Pre jej režiséra Braňa Mišíka išlo o celovečerný debut pre kiná a režisérsku stoličku obsadil aj tentoraz. „Vo Švihákoch som chcel zachytiť situácie, ktoré všetci dobre poznáme z vlastného života – často absurdné, no o to pravdivejšie. Film rozpráva o sile rodiny a priateľstva, ktorá obstojí aj v ťažkých chvíľach. O odvahe postaviť sa pravde, nech to stojí, čo to stojí,“ povedal Braňo Mišík. Scenár napísal spolu s Antonom Ondrejkom. Za kamerou stál Juraj Chlpík. Distribučná premiéra filmu je 21. januára.

Šviháci (r. Braňo Mišík, Slovensko, 2026)
Distribučná premiéra:  21. januára 2026

Autor:

Martin Pechlát, Daniel Fischer a Tomáš Jeřábek vo filme Šviháci. Foto: NUNEZ NFE

Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

Deň slovenského filmu 2026 Návštevníci Dňa slovenského filmu 2026. Foto: Miro Nôta

ohlasy Deň slovenského filmu 2026

V uplynulých rokoch sa už jedenásťkrát konal Týždeň slovenského filmu, ktorý počas jedného týždňa priniesol divákom to najlepšie z domácej filmovej produkcie predchádzajúceho roka (alebo takmer všetko) a v troch-štyroch popoludniach aj bilančné hodnotenia hranej, dokumentárnej a animovanej tvorby (niekedy aj filmovej kritiky) v rovnakom období. Tohto roku sa podujatie v dôsledku konsolidácie „scvrklo“ na Deň slovenského filmu 2026. Tak sa nazývalo, ale nebola to celkom pravda, lebo projekcie filmov pre verejnosť boli v bratislavskom Kine Lumière rozložené na päť dní. Diskusia o vlaňajšej tvorbe sa však naozaj zmestila do jedného nabitého dňa. Hraný film 2025 v znamení debutov Dramaturgička a koordinátorka podujatia Mária Ferenčuhová sa rozhodla upustiť od formy výročného bilancovania (referát, koreferát). V spolupráci s autormi príspevkov sa sústredila na užšie vymedzené témy, ktoré sa pri jednotlivých filmových rodoch aktuálne „núkali“. Utorkové predpoludnie (12. mája) patrilo úvahám o hranom filme. Otvorila ho Katarína Mišíková, ktorá sa venovala trom filmom vlaňajších debutantov, teda snímkam Hore je nebo, v doline som ja Kataríny Gramatovej, Potopa Martina Gondu a Nepela Gregora Valentoviča. Katarína Mišíková na Dni slovenského filmu 2026. Foto: Miro Nôta Poukázala na to, že táto trojica filmov nie je iba náhodným zoskupením debutov vplyvom okolností (ako sa stávalo v minulosti) – aktuálnych debutantov spája veková blízkosť, rozpoznateľné generačné gesto, spoločné kognitívne pozadie, vzťah k tradícii....
Záber z filmu Postav dom, zasaď strom režiséra Juraja Jakubiska. Foto: Václav Polák

nový pohľad Postav dom, zasaď strom

Rubrika Nový pohľad prináša texty poslucháčiek a poslucháčov Katedry filmových štúdií FTF VŠMU. Oslovili sme ich, aby sa pozreli na slovenskú filmovú klasiku podľa svojho výberu. Pokračujeme filmom Postav dom, zasaď strom (1979), ktorý nakrútil režisér Juraj Jakubisko. Juraj Jakubisko sa – podobne ako Peter Solan – po takmer desaťročnej „prestávke“ strávenej v Krátkom filme mohol koncom sedemdesiatych rokov opäť vrátiť na Kolibu. Kým Solan priniesol súčasný príbeh o inakosti zdravotne znevýhodneného dievčatka podľa predlohy Márie Ďuríčkovej A pobežím až na kraj sveta (1979), Jakubisko siahol po svojom blízkom motíve východniarskej dediny vo filme Postav dom, zasaď strom (1979). Oba filmy sa však, prirodzene, líšia od ich tvorby zo šesťdesiatych rokov, najmä výberom tém a literárnych predlôh, ale aj vplyvom normalizačných zásahov. Zatiaľ čo Solan citlivo zachytáva svet detskými očami, Jakubisko predstavuje neprispôsobivého rebela bez príčiny, ktorý sa ocitá v odľahlej dedine akoby „pánu Bohu za chrbtom“. Prečítajte si aj článok Márie Ferenčuhovej Trojitý (ne)spadnutý Nepela Foto: Archív SFÚ Podobné ciele, odlišné cesty Tému inakosti v rámci sociálnej skupiny, zdá sa, reflektujú vo svojich „comeback“ filmoch obaja tvorcovia, pričom zároveň ponúkajú aj pestrú škálu dedinských typov príznačných pre dané obdobie. Solanov detský film si napriek posunu v poetike zachováva prvky...
Zobraziť všetky články